Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w26 January bf. 2-7
  • Okɛ Onifeemɔ Atsɔɔ Akɛ, ‘Ole Akɛ Nyɔŋmɔ He Miihia Bo’

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Okɛ Onifeemɔ Atsɔɔ Akɛ, ‘Ole Akɛ Nyɔŋmɔ He Miihia Bo’
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2026
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • SUI ETƐ KOMƐI NI HE HIAA WAA NI ESA AKƐ WƆNÁ
  • KASEMƆ NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ JOGBAŊŊ, TAMƆ PETRO FEE LƐ
  • WO GBƆMƆ HEE LƐ BE FƐƐ BE, TAMƆ PAULO FEE LƐ
  • HII YEHOWA TEEMƆHE LƐ DAA, TAMƆ DAVID FEE LƐ
  • YAA NƆ OTSƆƆ AKƐ OLE AKƐ NYƆŊMƆ HE MIIHIA BO
  • Ba Ohe Shi Ni Okpɛlɛ Nɔ Akɛ Jeee Nɔ Fɛɛ Nɔ Ole
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
  • Bɔɔ Mɔdɛŋ Ni Ojwɛŋ Tamɔ Bɔ Ni Yehowa Kɛ Yesu Jwɛŋɔ Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
  • Kpɛɛ Yiŋ Ni Baatsɔɔ Akɛ Okɛ Ohiɛ Fɔ̃ɔ Yehowa Nɔ
    Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi—Kpee Nifeemɔ Wolo—2023
  • Taomɔ Sanebimɔi Nɛɛ Ahetoo
    2025-2026 Kpokpaa Nɔ Kpee He Gbɛjianɔtoo Wolo​—Ni Akɛ Kpokpaa Nɔkwɛlɔ Lɛ Baafee
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2026
w26 January bf. 2-7

MARCH 2-8, 2026

LALA 97 Nyɔŋmɔ Wiemɔ Lɛ Ni Hãa Mɔ Wala

Okɛ Onifeemɔ Atsɔɔ Akɛ, ‘Ole Akɛ Nyɔŋmɔ He Miihia Bo’

AFI 2026 AFI ŊMALƐ LƐ JI: “Mɛi ni le akɛ Nyɔŋmɔ he miihia amɛ lɛ yɛ miishɛɛ.”—MAT. 5:3.

NƆ NI WƆBAAKASE

Wɔbaana nɔ ni esa akɛ wɔfee koni wɔya nɔ wɔye niyenii ni Yehowa ehoo ehã wɔ lɛ, wɔwo atade ni ekpɛ ehã wɔ lɛ, ni wɔhi eteemɔhe lɛ.

1. Mɛɛ nibii Yehowa le akɛ ehe miihia wɔ? (Mateo 5:3)

YEHOWA le akɛ, ehe miihia ni adesai fɛɛ aná niyenii amɛye, amɛná atade amɛwo, ni amɛná he ko ni yɔɔ shweshweeshwe amɛhi. Kɛ́ wɔnáaa nibii nɛɛ ateŋ ekome po lɛ, wɔnii baafee mɔbɔ waa, ni kɛ́ akwɛɛɛ ni ahi lɛ, wɔwala baaŋmɛɛ wɔ. Shi Yehowa le akɛ nɔ kroko hu yɛ ni he miihia wɔ, ni no ji, lɛ Yehowa lɛ diɛŋtsɛ. (Kanemɔ Mateo 5:3.) Kɛ́ wɔmiitao wɔná miishɛɛ yɛ shihilɛ mli lɛ, esa akɛ wɔyɔse akɛ Yehowa he miihia wɔ, ni wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ enɔ koni etsɔɔ wɔ gbɛ.

2. Kɛ́ akɛɛ mɔ ko ‘le akɛ Nyɔŋmɔ he miihia lɛ’ lɛ, mɛni etsɔɔ? Okɛ nɔkwɛmɔnɔ ko atsɔɔ mli.

2 Abaanyɛ atsɔɔ Greek wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “mɛi ni le akɛ Nyɔŋmɔ he miihia amɛ lɛ” shishi hu akɛ, “mɛi ni baa mumɔ lɛ.” Ŋɔɔ lɛ akɛ, onyiɛ gbɛ lɛ he ni ona nuu ko ni etã loo ni etadei fɛɛ etserɛ yɛ ehe ni ehe fɛɛ ewo muji ni eta folɔ ko mli eeba nii. Ehewalɛ fɛɛ etã ejaakɛ hɔmɔ eje gbɛ eye lɛ jogbaŋŋ, ni bɔ ni efee lɛ hewɔ lɛ, mɔ ko mɔ ko sumɔɔɔ ni ebɛŋkɛɔ lɛ. Hulu miitso jio, nugbɔ miinɛ jio, eta nɔ, ejaakɛ ebɛ he ko ni ebaaya. Mɔ ko ni yɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ le akɛ, kɛ́ mɛi yeee amɛbuaaa lɛ lɛ, egbe ejeŋ naa. Nakai nɔŋŋ eji yɛ mɔ ko ni miiba mumɔ lɛ loo mɔ ko ni le akɛ Nyɔŋmɔ he miihia lɛ lɛ gbɛfaŋ. Nakai mɔ lɛ le akɛ, kɛ́ Nyɔŋmɔ yeee ebuaaa lɛ lɛ, egbe ejeŋ naa. No hewɔ lɛ, efeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni ebaanyɛ koni ená nibii ni Nyɔŋmɔ kɛdroɔ mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ ahe sɛɛ.

3. Namɛi ahe wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu Foinike yoo ko ni kpa Yesu fai ni eye ebua lɛ lɛ he, ni wɔbaakwɛ akɛ, mɛɛ sui etɛ ejie lɛ kpo ni esa akɛ mɛi fɛɛ ni miisumɔ ni Yehowa atsɔɔ amɛ gbɛ lɛ akase. No sɛɛ lɛ, wɔbaasusu Petro, Paulo, kɛ Maŋtsɛ David hu he. Hii etɛ nɛɛ fɛɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ he miihia amɛ, ni wɔbaakwɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ amɛdɛŋ.

SUI ETƐ KOMƐI NI HE HIAA WAA NI ESA AKƐ WƆNÁ

4. Mɛni hewɔ Foinike yoo ko ba Yesu ŋɔɔ lɛ?

4 Be ko lɛ, Foinike yoo ko ni ‘daimonio miihao ebiyoo waa’ lɛ ba Yesu ŋɔɔ. (Mat. 15:​21-28) Ebakoto Yesu ni ekpa lɛ fai ni eye ebua lɛ. Mɛɛ sui ni sa kadimɔ yoo nɛɛ jie lɛ kpo? Ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase lɛ?

5. Mɛɛ sui ni sa kadimɔ Foinike yoo lɛ jie lɛ kpo? Ni mɛni enɛ tsirɛ Yesu ni efee ehã lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

5 Klɛŋklɛŋ lɛ, Foinike yoo lɛ tsɔɔ akɛ ebaa ehe shi waa. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Be ni ekpa Yesu fai ni eye ebua lɛ lɛ, Yesu kɛɛ lɛ akɛ: “Ejaaa akɛ akɔɔ bii lɛ ablodo lɛ ni ashɛɔ afɔ̃ɔ gbeebii lɛ ahiɛ.” Eji mɔ ko ni Yesu kɛɛ lɛ nakai kulɛ, emli baafu ni ebaate shi eya. Shi yoo nɛɛ efeee nakai, ejaakɛ ebaa ehe shi. Agbɛnɛ hu, Foinike yoo lɛ nijiaŋ ejeee wui; etee nɔ ekpa Yesu fai ni eye ebua lɛ. Mɛni tsirɛ lɛ ni efee nakai? Efee nakai, ejaakɛ eyɛ hemɔkɛyeli ni mli wa akɛ Yesu baanyɛ aye abua lɛ. Anɔkwa, be ni Yesu na bɔ ni yoo nɛɛ hemɔkɛyeli mli wa lɛ, eta etsuiŋ waa, ni ekpɛ eyiŋ akɛ ebaaye ebua lɛ. No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ ‘atsuuu Yesu mɔ ko mɔ ko ŋɔɔ, akɛ ja Israel shĩa lɛ gwantɛŋi ni elaaje lɛ aŋɔɔ’ moŋ, shi ena yoo nɛɛ ni jeee Israelnyo lɛ mɔbɔ ni efã daimonio lɛ kɛje ebiyoo lɛ mli.

Foinike yoo ko ekoto shi eekpa Yesu fai ni eye ebua lɛ. Yesu kɛ ekaselɔi etɛ tara shi yɛ okpɔlɔ he amɛmiiye nii ni amɛmiibo yoo lɛ toi.

Foinike yoo lɛ ba ehe shi, enijiaŋ hu ejeee wui, ni etsɔɔ akɛ eheɔ Yesu eyeɔ (Kwɛmɔ kuku 5)


6. Mɛni wɔkaseɔ yɛ Foinike yoo lɛ sane lɛ mli?

6 Kɛ́ Nyɔŋmɔ he miihia wɔ lɛɛlɛŋ, ni wɔmiisumɔ ni etsɔɔ wɔ gbɛ lɛ, belɛ, esa akɛ wɔkase Foinike yoo lɛ. Bɔ ni yoo nɛɛ ba ehe shi ni etee nɔ ekpa Yesu fai ni eye ebua lɛ lɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔ hu wɔba wɔhe shi ni wɔya nɔ wɔkpa Nyɔŋmɔ fai ni eye ebua wɔ. Bɔ ni yoo lɛ tsɔɔ akɛ ehemɔkɛyeli mli wa lɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔ hu wɔhe Kristo Yesu nɔ wɔye ni wɔmu wɔfɔ̃ mɛi ni ehala akɛ amɛnyiɛ ewebii lɛ ahiɛ lɛ anɔ. (Mat. 24:​45-47) Kɛ́ wɔba wɔhe shi, wɔtee nɔ wɔkpa Yehowa kɛ Yesu fai ni amɛye amɛbua wɔ, ni wɔhã amɛna faŋŋ akɛ wɔheɔ amɛ wɔyeɔ lɛ, amɛbaaye amɛbua wɔ aahu. (Okɛto Yakobo 1:​5-7 lɛ he.) Agbɛnɛ, nyɛhãa wɔkwɛa gbɛ ni Yehowa tsɔɔ nɔ elɛɔ wɔ, ewoɔ wɔ atade, ni ebuɔ wɔhe, kɛ nɔ ni esa akɛ wɔfee koni wɔná nibii nɛɛ ni ekɛdroɔ wɔ lɛ ahe sɛɛ be fɛɛ be. Nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Petro, Paulo, kɛ Maŋtsɛ David fee lɛ baaye abua wɔ.

KASEMƆ NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ JOGBAŊŊ, TAMƆ PETRO FEE LƐ

7. Mɛɛ nitsumɔ Yesu kɛwo Petro dɛŋ? Shi mɛni ehe bahia ni Petro diɛŋtsɛ hu afee? (Hebribii 5:14–6:1)

7 Petro fata klɛŋklɛŋ Yudafoi ni yɔse akɛ Yesu ji Mesia lɛ ahe, ni ehe eye akɛ, Yesu nɔ Yehowa tsɔɔ elɛɔ ewebii lɛ ni etsɔɔ amɛ nɔ ni esa akɛ amɛfee koni amɛná naanɔ wala. (Yoh. 6:​66-68) Dani Yesu baaya ŋwɛi lɛ, ekɛ nitsumɔ ko wo Petro dɛŋ. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Lɛɛ migwantɛŋi bibii lɛ.” (Yoh. 21:17) Petro tsu nitsumɔ nɛɛ jogbaŋŋ, ni Yehowa kɛ emumɔ lɛ po tsirɛ lɛ ni eŋmala woji enyɔ ni ŋmɛnɛ lɛ, efata Biblia mli woji lɛ ahe. Shi Petro diɛŋtsɛ hu kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ lɛ ehe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, dani Petro baaŋmala ewoji lɛ, no mli lɛ, Yehowa etsɔ hiɛ ekɛ emumɔ lɛ etsirɛ bɔfo Paulo ni eŋmala woji komɛi, ni Petro kase woji nɛɛ. Petro wie akɛ nibii ni Paulo ŋmala yɛ ewoji lɛ amli lɛ ekomɛi ‘ashishinumɔ wa.’ (2 Pet. 3:​15, 16) Shi ehãaa no aje enijiaŋ wui; moŋ lɛ, etee nɔ ekase, ni ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ akɛ, ebaaye ebua lɛ ni enyɛ enu nɔ ni ekaseɔ lɛ shishi ni ekɛtsu nii yɛ eshihilɛ mli.—Kanemɔ Hebribii 5:14–6:1.

8. Be ni Yehowa tsɔ ŋwɛibɔfo ko nɔ ekɛ gbɛtsɔɔmɔ hee ko hã Petro lɛ, te Petro fee enii ehã tɛŋŋ?

8 Petro bo gbɛtsɔɔmɔi ni Yehowa kɛhã lɛ lɛ toi, ni enɛ hãa wɔnaa akɛ, eheɔ Yehowa eyeɔ waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ, Petro yɛ ŋshɔnaa maŋ ko ni atsɛɔ lɛ Yopa lɛ mli ni Yehowa hã ena ninaa ko. Yɛ ninaa lɛ mli lɛ, ena kooloi komɛi ni Mose Mla lɛ etsɔɔ akɛ amɛhe tseee. Kɛkɛ ni ŋwɛibɔfo ko fã lɛ akɛ egbe kooloi lɛ ni eye. Petro eye Mose Mla lɛ nɔ kɛjɛ egbekɛbiiashi tɔ̃ɔ, no hewɔ lɛ, enu he akɛ kɛ́ efee nɔ ni bɔfo lɛ kɛɔ lɛ akɛ efee lɛ, efee esha. No hewɔ lɛ, ekɛɛ bɔfo lɛ akɛ: “Dabida, Nuŋtsɔ, ejaakɛ miyeko nɔ ko ni abule ni he tseee dã.” Shi bɔfo lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Kpa nibii ni Nyɔŋmɔ efee amɛ krɔŋkrɔŋ lɛ tsɛmɔ akɛ nibii ni abule.” (Bɔf. 10:​9-15) Petro na nɔ ni Yehowa taoɔ etsɔɔ lɛ lɛ. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Be ni ena ninaa lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, hii etɛ komɛi ba eŋɔɔ. Amɛkɛɛ lɛ akɛ, amɛnuŋtsɔ lɛ, ni ji, Jeŋmajiaŋnyo ko ni atsɛɔ lɛ Kornelio lɛ, kɛɛ amɛbatsɛ lɛ kɛba. Eji be ko ni eho lɛ kulɛ, Petro eyaŋ Kornelio shĩa lɛ kɔkɔɔkɔ, ejaakɛ Yudafoi lɛ buɔ Jeŋmajiaŋbii lɛ akɛ amɛhe tseee. (Bɔf. 10:​28, 29) Shi nɔ ni Yehowa jie etsɔɔ Petro yɛ ninaa lɛ mli lɛ hewɔ lɛ, Petro tee oya nɔŋŋ. (Abɛi 4:18) Eshiɛ ehã Kornelio kɛ eshĩabii lɛ fɛɛ ni etsɔɔ amɛ Yesu he nii. Amɛhe nɔ ni amɛnu lɛ amɛye, Yehowa kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ fɔ amɛ mu, ni abaptisi amɛ fɛɛ.—Bɔf. 10:​44-48.

9. Kɛ́ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli nibii ni shishinumɔ wa fioo lɛ, mɛɛ gbɛi enyɔ anɔ wɔbaaná he sɛɛ?

9 Bɔ ni Petro kase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔ hu wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ be fɛɛ be. Bei pii lɛ, wɔsumɔɔ ni wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli nibii ni shishinumɔ waaa lɛ, ni ehi akɛ wɔbaafee nakai. Shi esa akɛ wɔkase nibii ni shishinumɔ wa fioo lɛ hu. Mɛni hewɔ? Nɔ hewɔ lɛ ji, eyɛ mli akɛ nibii nɛɛ akasemɔ heɔ be ni ekãaa shi akɔɔɔ moŋ, shi kɛ́ wɔkase lɛ, wɔnáa he sɛɛ, kɛhooo kwraa lɛ, yɛ gbɛi enyɔ anɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, amɛhãa wɔsumɔɔ Yehowa ni wɔbuɔ lɛ waa fe tsutsu lɛ po, ejaakɛ wɔbaleɔ lɛ jogbaŋŋ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, kɛ́ wɔkase nɔ ko hee yɛ Yehowa he ni eta wɔtsuiŋ waa lɛ, no tsirɛɔ wɔ ni wɔkɛ ekãa gbaa mɛi ehe sane. (Rom. 11:33; Kpo. 4:11) Nɔ kroko ni wɔkaseɔ yɛ Petro sane lɛ mli ji, kɛ́ atsake bɔ ni wɔnuɔ ŋmalɛ ko shishi wɔhãa lɛ, esa akɛ wɔmɔ shishinumɔ hee lɛ mli oya ni wɔkɛtsu nii. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaatsɔɔ akɛ wɔmiiye niyenii ni Yehowa ehoo ehã wɔ lɛ jogbaŋŋ, ni no baahã wɔsɔmɔ lɛ jogbaŋŋ.

WO GBƆMƆ HEE LƐ BE FƐƐ BE, TAMƆ PAULO FEE LƐ

10. Kɛ́ wɔmiitao Yehowa aná wɔhe miishɛɛ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? Okɛ Kolosebii 3:​8-10 lɛ atsɔɔ mli.

10 Kɛ́ wɔmiitao Yehowa aná wɔhe miishɛɛ lɛ, nɔ kroko ni esa akɛ wɔfee ji, wɔwo atade ni ekpɛ ehã wɔ lɛ. Paulo tsɔɔ nɔ ni nakai atade lɛ ji. Ewie akɛ, ‘Nyɛjiea gbɔmɔ momo lɛ yɛ nyɛhe, ni nyɛwoa gbɔmɔ hee lɛ.’ (Kanemɔ Kolosebii 3:​8-10.) Ja wɔmia wɔhiɛ waa dani wɔbaanyɛ wɔwo gbɔmɔ hee lɛ loo wɔkase Yehowa sui lɛ, ni enɛ feemɔ heɔ be. Paulo diɛŋtsɛ shihilɛ hãa wɔnaa nakai. Be ni Paulo ji oblanyo fioo lɛ, emia ehiɛ waa akɛ ebaafee nibii ni baahã Nyɔŋmɔ aná ehe miishɛɛ. (Gal. 1:14; Fip. 3:​4, 5) Shi no mli lɛ, enuko Nyɔŋmɔjamɔ shishi jogbaŋŋ, ni eleee mɔ tuuntu ni Yesu ji. Enɛ hewɔ lɛ, Yehowa náaa bɔ ni ejáa lɛ lɛ he miishɛɛ. Agbɛnɛ hu, Yehowa náaa bɔ ni ebaa ejeŋ ehãa lɛ he miishɛɛ, ejaakɛ nakai beiaŋ lɛ, ewóɔ ehe nɔ. Paulo diɛŋtsɛ po wie akɛ, no mli lɛ, “ebuuu nɔ ko.”—1 Tim. 1:13.

11. Mɛɛ su ehe bahia ni Paulo amia ehiɛ waa ni ejie kɛje ehe? Ni mɛni hãa wɔnaa akɛ, enáaa lɛ mlɛo?

11 Be ni Paulo ebatsɔko Kristofonyo lɛ, no mli lɛ, emli fuɔ mramra. Biblia lɛ po kɛɔ akɛ, emli fu Yesu kaselɔi lɛ aahu akɛ, “eetao egbe amɛ.” (Bɔf. 9:1) Shi be ni Paulo batsɔ Kristofonyo lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, emia ehiɛ waa ejie su gbonyo nɛɛ kɛje ehe, ni ebatsɔ mɔ ko ni mli jɔ ni toɔ etsui shi. (Efe. 4:​22, 31) Fɛɛ sɛɛ lɛ, be ko be ni ekɛ Barnaba eyakpãaa gbee yɛ sane ko he lɛ, emli fu Barnaba waa. (Bɔf. 15:​37-39) Efee tamɔ nɔ ni Paulo eku esɛɛ kɛtee eyɛlɛ ŋmɔ lɛ mli. Shi ekɛ eshigbeemɔhe efeee ewɔɔhe. Etee nɔ emia ehiɛ waa koni ejie sui fɛɛ ni Yehowa sumɔɔɔ lɛ kɛje ehe bɔ ni afee ni ekɛ Yehowa teŋ akafite.—1 Kor. 9:27.

12. Mɛni ye ebua Paulo ni enyɛ ejie sui gbohii ni yɔɔ ehe lɛ eshwie?

12 Paulo nyɛ ejie sui gbohii ni yɔɔ ehe lɛ eshwie, ni ewo gbɔmɔ hee lɛ. Mɛni ye ebua lɛ ni enyɛ efee nakai? Nɔ ni ye ebua lɛ ji, ekɛ ehe efɔ̃ɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe nɔ. (Fip. 4:13) Tamɔ Petro fee lɛ, Paulo hu kɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ, ni Yehowa ye ebua lɛ. (1 Pet. 4:11) Enɛ etsɔɔɔ akɛ, Paulo tɔ̃ɔɔ yɛ eshihilɛ mli. Esui gbohii lɛ ekomɛi jie amɛhiɛ kpo yɛ be kɛ beiaŋ, ni enɛ hã enu he akɛ eyatao he ko eta ejɔɔ ehe. Shi be fɛɛ be ni ebaanu he nakai lɛ, esusuɔ nibii kpakpai pii ni Yehowa efee ehã lɛ lɛ ahe, ni no woɔ lɛ hewalɛ ni eya nɔ emia ehiɛ ewu eshi sui gbohii ni yɔɔ ehe lɛ.—Rom. 7:​21-25.

13. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ ebaatsɔɔ akɛ wɔmiikase Paulo?

13 Ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni wɔkɛsɔmɔ Yehowa lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔjie gbɔmɔ momo lɛ, ni ji, sui ni Yehowa sumɔɔɔ lɛ, kɛje wɔhe, ni wɔwo gbɔmɔ hee lɛ, ni ji, sui kpakpai ni etsɔɔ wɔ lɛ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, etsɔɔ akɛ wɔmiikase Paulo, ni wɔmiiwo atade ni Yehowa ekpɛ ehã wɔ lɛ. Bei komɛi lɛ, wɔbaafee nɔ ko loo wɔbaawie nɔ ko ni Yehowa sumɔɔɔ, tamɔ ekolɛ wɔmli baafu mɔ ko waa loo wɔkɛ mɔ ko baawie bɔ ni esaaa, ni enɛ baanyɛ aje wɔnijiaŋ wui. Shi nɔ najiaŋ ni wɔbaayatao wɔhe ko wɔtara lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔmia wɔhiɛ waa ni wɔtsake. (Rom. 12:​1, 2; Efe. 4:24) Be fɛɛ be lɛ, esa akɛ wɔhã sane ni he hiaa waa nɛɛ ahi wɔjwɛŋmɔ mli: Wɔnyɛŋ wɔgbele atade ni Yehowa ekpɛ ehã wɔ lɛ he, tamɔ bɔ ni wɔgbeleɔ atade ko he kɛ́ wɔna akɛ emɔ wɔ lɛ. Nɔ ni enɛ tsɔɔ ji, wɔnyɛŋ wɔtsake gbɛtsɔɔmɔi ni Yehowa kɛhã wɔ yɛ bɔ ni esa akɛ wɔba wɔjeŋ wɔhã lɛ he. Wɔ moŋ ni esa akɛ wɔmia wɔhiɛ wɔtsake wɔjeŋba koni wɔhi shi yɛ etsɔɔmɔi lɛ anaa.

HII YEHOWA TEEMƆHE LƐ DAA, TAMƆ DAVID FEE LƐ

14-15. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa buɔ ewebii lɛ ahe? (Lala 27:5) (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

14 Kɛ́ wɔmiitao wɔná miishɛɛ lɛ, nɔ kroko hu ni esa akɛ wɔfee ji, wɔhi Yehowa mfonirifeemɔŋ teemɔhe lɛ. Mɛni ji mfonirifeemɔŋ teemɔhe nɛɛ? Ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔhi jɛmɛ daa?

15 Maŋtsɛ David wie akɛ, Yehowa kɛ ewebii lɛ toɔ eteemɔhe lɛ. (Kanemɔ Lala 27:5.) Nɔ ni enɛ tsɔɔ ji akɛ, Yehowa buɔ ewebii lɛ ahe koni nɔ ko nɔ ko akatse amɛ kɛje ehe. Mɛɛ gbɛ nɔ etsɔɔ efeɔ nakai? Gbɛ kome ji, eyeɔ shi ni ewo akɛ ebaaye ebua wɔ ni wɔfi shi kɛ́ mɛi ka akɛ amɛbaanyɛ wɔnɔ koni wɔkpa lɛ jamɔ lɛ nɔ. (Lala 34:7; Yes. 54:17) Satan kɛ edaimonioi lɛ kɛ mɛi ni waa wɔ yi lɛ ahe wa, shi Yehowa he wa kwraa fe amɛ. Kɛ́ amɛfo wɔwala sɛɛ po lɛ, Yehowa baatee wɔ shi kɛba wala mli ekoŋŋ. (1 Kor. 15:​55-57; Kpo. 21:​3, 4) Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔhao waa lɛ, Yehowa yeɔ ebuaa wɔ koni wɔnyɛ wɔfi shi ni wɔya nɔ wɔsɔmɔ lɛ. (Abɛi 12:25; Mat. 6:​27-29) Kɛfata he lɛ, Yehowa ehã wɔ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yeɔ amɛbuaa wɔ ni amɛshɛjeɔ wɔmii kɛ́ wɔhao waa. Ehã wɔ asafoŋ onukpai hu ni wajeɔ wɔ koni wɔhemɔkɛyeli lɛ mli aya nɔ awa. (Yes. 32:​1, 2) Ni kɛ́ wɔtee wɔkpeei srɔtoi lɛ, wɔnaa gbɛi krokomɛi ni Yehowa tsɔɔ nɔ eyeɔ ebuaa wɔ ni ebuɔ wɔhe.—Heb. 10:​24, 25.

Aafee “Buu-Mɔɔ” Nikasemɔ lɛ, ni nyɛmi yoo ko ewó enine nɔ koni ehã sane hetoo. Nyɛmimɛi krokomɛi hu ehole amɛniji anɔ.

Nyɛmi yoo ko miisumɔ ni Yehowa abu ehe, no hewɔ lɛ, etee asafoŋ kpee ni ekɛ enyɛmimɛi lɛ efee ekome kɛmiikase Yehowa he nii (Kwɛmɔ kuku 14-15)


16. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa bu David he?

16 Be fɛɛ be ni David baabo Yehowa toi lɛ, Yehowa buɔ ehe. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Eyeɔ ebuaa lɛ ni ekpɛɔ yiŋ kpakpai, ni no buɔ ehe ni ehãa enáa miishɛɛ. (Okɛto Abɛi 5:​1, 2 lɛ he.) Shi be fɛɛ be ni David baagbo Yehowa nɔ toi lɛ, ekpɛɔ yiŋ gbohii, ni Yehowa ebuuu ehe kɛjeee naagbai ni jɛɔ yiŋkpɛi gbohii nɛɛ amli kɛbaa lɛ ahe. (2 Sam. 12:​9, 10) Bei komɛi hu lɛ, David kɛ naagbai kpeɔ ni jeee ni egbo Yehowa nɔ toi loo efee nɔ ko ni esumɔɔɔ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, esɔleɔ waa ehãa Yehowa, ni Yehowa buɔ ehe. Ehãa David naa faŋŋ akɛ, esumɔɔ lɛ ni eshiŋ lɛ kɔkɔɔkɔ, ni enɛ yeɔ ebuaa lɛ koni ekahao fe nine.—Lala 23:​1-6.

17. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase David?

17 Wɔ hu kɛ́ wɔyaakpɛ yiŋ yɛ sane ko he ni wɔhã Yehowa tsɔɔ wɔ gbɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiikase David. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ, kɛ́ wɔgbo Yehowa nɔ toi lɛ, ebuŋ wɔhe kɛjeŋ naagbai ni baanyɛ ajɛ nakai toigbele lɛ mli kɛba lɛ ahe. (Gal. 6:​7, 8) Tamɔ eba lɛ yɛ David gbɛfaŋ lɛ, wɔ hu wɔkɛ naagbai baakpe ni jeee ni wɔgbo Yehowa nɔ toi loo wɔfee nɔ ko ni esumɔɔɔ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔsɔle waa wɔhã Yehowa. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, Yehowa baashɛje wɔmii ni ebaahã wɔna akɛ eshiko wɔ.—Fip. 4:​6, 7.

YAA NƆ OTSƆƆ AKƐ OLE AKƐ NYƆŊMƆ HE MIIHIA BO

18. Ŋmɛnɛ lɛ, te mɛi pii feɔ amɛnii amɛhãa tɛŋŋ? Ni mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔle akɛ Nyɔŋmɔ he miihia wɔ? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)

18 Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi pii nuɔ he akɛ Nyɔŋmɔ kɛ egbɛtsɔɔmɔi lɛ ahe ehiaaa amɛ loo amɛjáa lɛ bɔ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛsumɔɔ loo amɛkɛ amɛhiɛ fɔ̃ɔ adesai anɔ, ni enɛ hewɔ lɛ amɛbɛ miishɛɛ. Esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkakase amɛ. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔbo Yesu wiemɔi ni ahala akɛ afi 2026 afi ŋmalɛ lɛ toi, akɛ: “Mɛi ni le akɛ Nyɔŋmɔ he miihia amɛ lɛ yɛ miishɛɛ.” Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔfee nakai? Esa akɛ wɔye niyenii ni Yehowa ehoo ehã wɔ lɛ kɛtsɔ e-Wiemɔ lɛ ni wɔbaakase lɛ nɔ, ni wɔwo gbɔmɔ hee lɛ, ni ji sui kpakpai ni etsɔɔ wɔ lɛ, ni wɔbo lɛ toi daa koni wɔhi eteemɔhe lɛ be fɛɛ be.

Mfonirii: Nyɛmi yoo lɛ ni wɔna yɛ klɛŋklɛŋ mfoniri lɛ mli lɛ miifee nibii ni tsɔɔ akɛ ele akɛ Nyɔŋmɔ he miihia lɛ. 1. Eekase “Buu-Mɔɔ” lɛ ni abaakase lɛ. 2. Eyahã nyɛmi nuu ko kɛ eŋa niyenii yɛ amɛshĩa. Nyɛmi nuu lɛ bɛ hewalɛ; eta sɛi mli ni afi eyitso, ni ‘drip’ ma enɔ. 3. Nyɛmimɛi hii enyɔ ebasara lɛ ni amɛmiiwo lɛ hewalɛ.

Esa akɛ wɔya nɔ wɔkase Yehowa he nii, wɔwo gbɔmɔ hee lɛ, ni wɔhi Yehowa teemɔhe lɛ (Kwɛmɔ kuku 18)a

TE WƆBAAFEE TƐŊŊ . . .

  • wɔye niyenii ni Yehowa ehoo ehã wɔ lɛ?

  • wɔwo atade ni Yehowa ekpɛ ehã wɔ lɛ?

  • wɔhi Yehowa teemɔhe lɛ?

LALA 162 Esa Akɛ Male Nyɔŋmɔ

a NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Nyɛmi yoo lɛ ni wɔna yɛ klɛŋklɛŋ mfoniri lɛ mli lɛ miikase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, ewo gbɔmɔ hee lɛ, ni eyaba abo yɛ Yehowa teemɔhe lɛ. Nɔ ni hãa wɔnaa nakai ji, eekase Buu-Mɔɔ lɛ, eefee mɛi ejurɔ, ni eŋmɛ gbɛ ni asafoŋ onukpai lɛ miiwo lɛ hewalɛ.

    Ga Woji (1980-2026)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje