Ani Bɔ ni Ojaa Nyɔŋmɔ Ohaa lɛ Kɔɔ He Eko?
AFRIKA maŋ bibioo lɛ miiŋala yɛ shwane ketekete hulu lɛ nɔ. Onuɔ ni aatswa obonui waa kɛ joo, kɛ lala, kɛ dɛtswaa kɛ miishɛɛ yɛ jɔɔ ko ni bɛŋkɛ kpaakpa lɛ mli. Shi jeee hiɛtserɛjiemɔ nɔ ko afeɔ. Eji Afrikabii diɛŋtsɛ ajamɔ. Shi, gbɛɛmɔi nɛɛ kɛ bolɔmɔi ni naa wa, ni jɛɔ mumɔŋ sɔlemɔ ko ni kɛ amɛ jɛkɛɛɛ tsɔ lɛ hu mli lɛ miishi mple. Jɛmɛ onaa ni sɔlemɔyalɔi nɛɛ hu miifee naakpɛɛ “tsamɔi” ni amɛmiiwie lilɛi sɔrɔtoi. Kɛ otee maŋ lɛ afa kroko lɛ, obaana jamɔ kroko kwraa hu yɛ jɛmɛ. Muezzin gbee ni naa wa lɛ hu miibo eetsɛ nanemɛi Muslimbii kɛha sɔlemɔ.
Hɛɛ, anyɛɔ anaa bɔ ni mɛi etuu amɛhe amɛha jamɔ lɛ yɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ yɛ Afrika maŋtiasei kɛ maji bibii pii amli. Yinɔi abɔ ho ni Afrikabii miisumɔ ni amɛnyiɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛ blema jamɔi lɛ asɛɛ. Shi be shɛ ni Kristendom maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi ba, yɛ Europa maji sɔrɔtoi lɛ asraafoi lɛ asɛɛ, ni amɛkɛ yiwalɛ ka akɛ amɛaafee mɔ fɛɛ mɔ “Kristofonyo”—kɛ gbɛi ni akɛtsɛɔ amɛ lɛ po.
Mɛni jɛ mli ba? Jamɔ hee ko ni kɛ Afrikabii ablema hemɔkɛyelii kɛ nifeemɔi efutu jamɔ mli hemɔkɛyelii ni akɛjɛ maŋsɛɛ kɛba lɛ. Kɛbashi ŋmɛnɛ, “Kristofoi” jálɔi pii kɛ blema ŋkunyaayeli nibii kɛ sɛbɛi tsuɔ nii. Shi kɛlɛ, Kristendom maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi lɛ gbe anɔkwa Kristojamɔ he guɔ waa, ni amɛshi gboshinii ko ni ji ehe mlifu yɛ amɛsɛɛ. Amɛji mɛi ni su ni yɔɔ Afrikabii komɛi amli ŋmɛnɛ, ni ji amɛjwɛŋmɔ ni amɛŋamɔ yɛ Biblia lɛ he lɛ he sɔ̃ babaoo ka amɛnɔ.
Shi kɛlɛ, aatsu “Kristojamɔ” he nii yɛ gbɛi sɔrɔtoi babaoo nɔ lolo. Yɛ afii fioo ni eho nɛɛ amli lɛ, mumɔŋ sɔlemɔi akui ji nɔ ni ale waa diɛŋtsɛ; hemɔkɛyeli-tsamɔ sɔlemɔi efa babaoo. Adafitswaa wolo mli niŋmalɔ ko tsɔɔ bɔ ni mɛi naa sɔlemɔi nɛɛ ahe miishɛɛ lɛ mli ni ewie akɛ ‘Afrikabii ajwɛŋmɔ yɛ jamɔ he lɛ damɔ ehe sɛɛnamɔ nɔ titri. Yɛ Afrikanyo jwɛŋmɔ naa lɛ, esa akɛ jamɔ anyɛ aha adesai ashihilɛ ana heloonaa miishɛɛ ni baa tɛɛ. No hewɔ lɛ, yɛ Afrikanyo ni heɔ yeɔ akɛ mumɔŋ nifeemɔ gbɛi ahe miihia yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ gbɛfaŋ lɛ, gbɛ ni mumɔŋ [loo hemɔkɛyeli-tsamɔ] sɔlemɔi lɛ tsɔɔ nɔ amɛfeɔ amɛnii lɛ kɛ nibii ni he hiaa lɛ yɛ eshihilɛ mli lɛ kpaa gbee.’ Shi dɔlɛ sane ji akɛ, mumɔŋ sɔlemɔi nɛɛ babaoo yɛ ni anaa faŋŋ akɛ amɛjeee nɔ kroko, fe shika-namɔ nitsumɔi kɛkɛ.
Ŋmɛnɛ, ayɛ jamɔ kui bibii fe 6,000 yɛ Afrika. Ekolɛ onu he da akɛ nɛkɛ jamɔi nɛɛ fɛɛ yɛ nɔ titri ko ni he hiaa kɛha yiwalaheremɔ. Shi sanebimɔi lɛ diɛŋtsɛ ji, Te Nyɔŋmɔ nuɔ he ehaa tɛŋŋ?
Ani Jamɔ Fɛɛ Jamɔ Kɛkɛ Baanyɛ Asa Nyɔŋmɔ Hiɛ?
Eka shi faŋŋ akɛ, jeŋ muu fɛɛ Bɔlɔ lɛ shiŋ wɔ ni wɔbɛ gbɛtsɔɔmɔ ko yɛ enɛ gbɛfaŋ. (Amos 3:7; Bɔfoi lɛ Asaji 17:26, 27) Ni odaseyeli babaoo yɛ ni tsɔɔ akɛ abaanyɛ ana ŋwɛi gbɛtsɔɔmɔ yɛ Biblia lɛ mli. Dabi, Biblia lɛ jeee blɔfomɛi awolo, taakɛ mɛi komɛi tsɛɔ lɛ lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, gbɔmɔ ko kwraa bɛ—ni ji mɔdiŋ loo blɔfonyo—ni baanyɛ awie akɛ lɛ eŋma. 2 Timoteo 3:16 kɛɔ akɛ “ŋmalɛ fɛɛ ŋmalɛ . . . jɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛŋ.” Biblia mli anɔkwa tsɔɔmɔi ni mli ka shi faŋŋ, blema wolo kpele ni eji, bɔ ni ehi shi aahu kɛtsɔ tutuamɔi ni naa wa mli, egbalɛi ni ja pɛpɛɛpɛ kɛmɔ shi, kɛ bɔ ni aja yɛ je lɛŋ fɛɛ fe wolo fɛɛ wolo lɛ—enɛɛmɛi ji odaseyelii ni mli ka shi faŋŋ ni tsɔɔ akɛ ajɛ ŋwɛi aŋma.
Mɛni nakai wolo lɛ tsɔɔ wɔ? Nɔ kome ji akɛ, ekɛɔ wɔ akɛ “anɔkwa Nyɔŋmɔ” koome pɛ yɔɔ. (Yohane 17:3) Kɛ nakai ji sane lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni anɔkwale lɛ ahi jamɔ fɛɛ amli? Ani jamɔ kui lɛ eteee shi wooo amɛhe kɛ ebalɛ akɛ amɛmiiwie mɔ ni Nyɔŋmɔ ji kɛ esu he lɛ? Biblia ŋmalɔ Yakobo wie “anɔkwa jamɔ ni yɔɔ krɔŋŋ” he. (Yakobo 1:27, Today’s English Version) Kɛji ehe miihia ni ale nɔ ni ji anɔkwa jamɔ lɛ, no lɛ etsɔɔ akɛ apasa loo amale jamɔ hu yɛ. Ni enɛ teɔ shi ewoɔ susumɔ ni ayɔɔ akɛ jamɔi fɛɛ ji gbɛi sɔrɔtoi ni atsɔɔ nɔ akɛyaa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ.
Tɛi ni Bɔlɔ lɛ Efolɔ Eshwie Shi Kɛha Jamɔ
Mɛni ji gbɛ kpakpa ni atsɔɔ nɔ ajaa Nyɔŋmɔ? Biblia lɛ tsɔɔ wɔ akɛ anɔkwa jamɔ damɔ anɔkwa nilee nɔ. Be ko lɛ, gbalɔ kpele, ni ji Yesu Kristo kɛɛ Samariayoo ko akɛ: “Nyɛ lɛ, nyɛleee nɔ ni nyɛjaa.” (Yohane 4:22) Ani ekolɛ enɛ aaanyɛ afee anɔkwale yɛ bo hu ogbɛfaŋ? Ani atsɔɔ bo akɛ Nyɔŋmɔ Ofe lɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɛi, ni ji Yehowa? (Lala 83:19) Ani ole nɔ ni ji eyiŋtoi yɛ adesai kɛ shikpɔŋ nɛɛ he? (Mateo 6:9, 10; Efesobii 1:9, 10; 3:11) Ani ojamɔ lɛ haa bo wɔsɛɛ be ko ni hi he hiɛnɔkamɔ diɛŋtsɛ? Ni kɛji obuɔ ohe akɛ Kristofonyo ji bo lɛ, ani obaanyɛ ojɛ Ŋmalɛi lɛ amli otsɔɔ ohemɔkɛyelii lɛ amli, aloo ani amɛji gboshii nii ko ni ashi aha bo kɛkɛ ni ojeko gbɛ opɛiko mli jogbaŋŋ?
Kɛji ona akɛ obɛ anɔkwa nilee lɛ, no lɛ onine baanyɛ ashɛ nɔ kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ kasemɔ nɔ. Yehowa Nyɔŋmɔ kpaa mɛi ni jaa lɛ lɛ agbɛ ni amɛle nɔ ni nakai Wolo Krɔŋkrɔŋ lɛ tsɔɔ jogbaŋŋ. Nɔ ni fe nakai lɛ, ekpaa amɛ gbɛ ni amɛkɛtsu nii yɛ amɛshihilɛ mli hu. Esa akɛ wɔsu afee tamɔ lalatsɛ lɛ nɔ, mɔ ni wie akɛ: “Owiemɔ lɛ ji kane ha minane, kɛ la hu yɛ mitempɔŋ lɛ nɔ.” (Lala 119:105) Nɛgbɛ ojamɔ lɛ eye ebua bo ni ole Biblia lɛ ni onu shishi jogbaŋŋ hu kɛyashɛ?
Anɔkwa jamɔ kadimɔ nii kroko hu ni he hiaa waa ji Yesu Kristo mli hemɔkɛyeli, jeee akɛ gbalɔ kpeteŋkpele kɛkɛ, shi moŋ akɛ Nyɔŋmɔ Bi koome. Ŋmalɛi lɛ jajeɔ faŋŋ akɛ Yesu ji “wala Lumɔ lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 3:15; 4:12) Mɛi pii kɛɔ akɛ amɛheɔ Yesu nɔ amɛyeɔ, shi te amɛhemɔkɛyeli lɛ ji nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ ha tɛŋŋ? Kristo mli anɔkwa hemɔkɛyeli biɔ ni aye efamɔi anɔ. Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ wo enɛ he hewalɛ beni ewie akɛ: “Mɔnɛ ji misuɔmɔ Bi lɛ, nyɛboa lɛ toi!” (Marko 9:7) Enɛ hewɔ lɛ, anɔkwa jalɔi bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛnyiɛ Yesu nanemaa hei asɛɛ kpaakpa bɔ ni amɛaanyɛ. (1 Petro 2:21) Gbɛ kome ni amɛtsɔɔ nɔ amɛfeɔ enɛ ji amɛhe ni amɛkɛwoɔ maŋ shiɛmɔ nitsumɔ ni eje shishi lɛ mli. (Mateo 4:17; 10:5-7) Ani ojamɔ lɛ woɔ bo hewalɛ ni bo diɛŋtsɛ ona nitsumɔ nɛɛ mli gbɛfaŋnɔ?
Suɔmɔ ji anɔkwa jamɔ taomɔ nii kroko hu. Awieɔ Yehowa Nyɔŋmɔ he akɛ suɔmɔ ni ejie ehe kpo yɛ gbɔmɔtso su diɛŋtsɛ mli, ni Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ suɔmɔ ni amɛaajie kpo amɛtsɔɔ amɛhe lɛ nɔ abaatsɔ ale amɛ. (Yohane 13:34, 35; 1 Yohane 4:8) Kɛ osusu mɛi akpekpei abɔ ni kɛɔ akɛ Kristofoi ji amɛ lɛ ahe lɛ, ani kulɛ esaaa ni suɔmɔ faa aahu yɛ je lɛŋ ni etekeɔ nɔ? Shi, yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔje lɛ efee he ko ni suɔmɔ bɛ kwraa. Tai ekpata gbɔmɛi akpekpei abɔ awala hiɛ yɛ afii oha nɛɛ pɛ mli. Yiwalɛ kɛ awuiyeli miiya nɔ eewo wu daa nɛɛ. No hewɔ lɛ, bi ohe akɛ, ‘Eji mɔ fɛɛ mɔ yɛ mijamɔ lɛ mli kulɛ, ani je lɛ baafee he ko ni suɔmɔ babaoo yɔɔ?’
Yɛ naagbee lɛ, Biblia lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ anɔkwa jalɔi atsi amɛhe kwraa kɛjɛ jeŋ ni leee Nyɔŋmɔ nɛɛ he. Beni Nyɔŋmɔ hala blema Israel maŋ lɛ pɛ akɛ mɛi ni tsuɔ anɔkwa jamɔ he nii lɛ, ebɔ ewebii nɛɛ kɔkɔ ni amɛkɛ jeŋmaji ni ebɔle amɛ, ni amɛjeŋba efite lɛ akabɔ gbagbalii. (5 Mose 7:1-6) Ni Yesu hu wie yɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ahe yɛ Yohane 17:16 akɛ: “Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.” Nyɔŋmɔ anɔkwa jalɔi bɛ gbɛfaŋnɔ ko yɛ maŋkwramɔŋ saji, jeŋba shara, hiɛjoomɔ jarayeli, aloo jeŋ nilee ni wooo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam lɛ eko kwraa mli. (Yohane 18:36; 1 Yohane 2:15-17) Amɛboɔ famɔ ni aŋma yɛ Romabii 12:2 lɛ toi, akɛ: “Nyɛjeŋba akatamɔ jeŋbii ajeŋba.” Ani nakai ji bɔ ni ojamɔ lɛ woɔ bo hewalɛ ni ofee?
Yelikɛbuamɔ Yɛ
Hɛɛ, yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, bɔ ni ojaa lɛ ohaa lɛ kɔɔ he eko. Yɛ egbɛfaŋ lɛ, anɔkwa jamɔ koome pɛ yɔɔ. (Efesobii 4:4-6) Wɔ sanegbaa kuku nɛɛ ewie Biblia mli tsɔɔmɔi lɛ amli otii fioo komɛi ahe. Mɛni hewɔ obɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ oookase babaoo ofata he?
Yehowa Odasefoi baanyɛ aye abua bo yɛ enɛ gbɛfaŋ, ní tsɔsemɔ ni ona yɛ jamɔ mli lɛ kɔɔɔ he eko. Ale amɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ yɛ amɛ Biblia mli tsɔsemɔ nitsumɔ ni mɔɔ shi lɛ he. Amɛnuɔ he akɛ sɔ̃ ka amɛnɔ akɛ amɛye amɛbua gbɔmɛi ni jɛ hewolonɔ sui kɛ jamɔi sɔrɔtoi fɛɛ amli ni amɛna Biblia lɛ he shishinumɔ ni mli kwɔ. (Abɛi 2:1-6) Amɛfeɔ Biblia kasemɔ woji ni akɛ niiamlitaomɔ babaoo eŋma.a Yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛbaaba oshia po ni amɛbatsɔɔ bo Biblia lɛ akɛ mɔ aŋkro, ni amɛheee bo nɔ ko. Amrɔ nɛɛ, mɛi akpekpei abɔ miiná nɛkɛ Biblia mli tsɔsemɔ gbɛjianɔtoo nɛɛ he sɛɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ. Mɛni hewɔ bo diɛŋtsɛ hu ofeee nakai? Lɛlɛŋ, ehe miihia ni ofee nakai ejaakɛ bɔ ni ojaa Nyɔŋmɔ ohaa lɛ kɔɔ he eko.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Woji nɛɛ ekome ji Nyɔŋmɔ Sɛɛ Gbɛ ni Adesai Taoɔ, ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee yɛ 1993 lɛ. Mɛi pii ahiɛ esɔ bɔ ni ajɛ nilee kɛ woloŋlee mli asusu je lɛŋ jamɔi wuji lɛ ahe yɛ mli lɛ waa.
[Mfonirii ni yɔɔ baafa 5]
Kristendom maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi lɛ egbe anɔkwa Kristojamɔ he guɔ waa
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]
Mumɔŋ sɔlemɔi lɛ babaoo ji shika-namɔ nitsumɔi kɛkɛ
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]
Yesu mli hemɔkɛyeli ji anɔkwa jamɔ fa ko ni he hiaa waa
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]
Yehowa Odasefoi yeɔ buaa mɛi akpekpei abɔ ni amɛnaa anɔkwa nilee kɛtsɔ shia Biblia mli nikasemɔ ni aheee nɔ ko nɔ̃