Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w89 3/15 bf. 26-29
  • Maŋtsɛyeli Iɛ Jajemɔ Yɛ Malaysia Kɛ Emli Nibii Sɔrɔtoi

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Maŋtsɛyeli Iɛ Jajemɔ Yɛ Malaysia Kɛ Emli Nibii Sɔrɔtoi
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
  • Saneyitsei Bibii
  • Jamɔ he Sane ni Mli Wa lɛ Naa ni Amɛdamɔ
  • Wiemɔi kɛ Kusumii Sɔrɔtoi lɛ Anaa ni Aaadamɔ
  • Yɛ “Shikpɔŋ ni Afolɔɔ Yitsei yɛ Nɔ lɛ Nɔ”
  • ‘Mɔ Bibioo Aaatsɔ Mɛi Akpe’
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
w89 3/15 bf. 26-29

Maŋtsɛyeli Iɛ Jajemɔ Yɛ Malaysia Kɛ Emli Nibii Sɔrɔtoi

MOSLEMBII atsui kɛ amɛyiteŋ kokloo, gbatsui kɛ amɛyiteŋ kɔŋtɔŋ, sɔlemɔtsui kɛ amɛ mɔji grɔŋŋi, kɛ sɔlemɔtsui ni amamɔ amɛ tamɔ atrakpoi kɛ emli amagai. Enɛ ji Malaysia, shikpɔŋ ni je lɛŋ jamɔi wuji ejwɛ lɛ kpeɔ yɛ nɔ lɛ. Emli bii 16,000,000 lɛ ji Malaysiabii, Chinesebii, Indiabii, Eurasiabii, Ibanbii, Kadazanbii kɛ maji sɔrɔtoi krokomɛi anɔ bii. Ekolɛ he ko bɛ ni sɔrɔtofeemɔ yɔɔ jamɔ, shihilɛ, kusum nifeemɔ, blema saji kɛ wiemɔ mli babaoo tamɔ biɛ.

Shikpɔŋ nɛɛ ka hulu liamɔ lɛ nɔ yɛ China Wuoyigbɛ Ŋshɔ lɛ mli, ni ajara Malaysia mli enyɔ yɛ bɔ ni eshikpɔŋ lɛ shikamɔ yɔɔ lɛ naa: shikpɔŋ ni shwɛ fioo ni nu abɔle lɛ ni tsutsu lɛ atsɛɔ lɛ Malaya ni yɔɔ anaigbɛ lɛ kɛ Sabah kɛ Sarawak maji ni yɔɔ Borneo ŋshɔkpɔ lɛ nɔ yɛ bokagbɛ lɛ. Kɛjɛ ŋshɔnaa maji ni ŋmɔtɔ fa yɛ jɛmɛ lɛ anɔ aahu kɛbote ekoo ni yɛ bei komɛi amli lɛ ewa akɛ aaabote mli lɛ kɛyashi egɔji ni kwɔlɔ​—ni Kinabalu Gɔŋ ni yɔɔ Sabah ni ekwɔlɛ ji ninetalɔi 13,455 lɛ fata he lɛ​—haa shikpɔŋ lɛ nɔ nibii feɔ sɔrɔtoi sɔrɔtoi tamɔ bɔ ni emli bii kɛ ekusumii hu yɔɔ sɔrɔtoi sɔrɔtoi lɛ.

Shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli Yehowa Odasefoi bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛshiɛ “maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa” lɛ amɛtsɔɔ amɛ yɛ. (Mateo 24:14) Te amɛfeɔ tɛŋŋ ni amɛnine shɛɔ gbɔmɛi ni wieɔ wiemɔi sɔrɔtoi, kusumii kɛ jamɔ mli susumɔi sɔrɔtoi nɛɛ anɔ lɛ? Te Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ shiɛmɔ yɛ nɛkɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ yɔɔ tɛŋŋ? Yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni ji nɔ ni Odasefoi lɛ enyɛ etsu?

Jamɔ he Sane ni Mli Wa lɛ Naa ni Amɛdamɔ

Bɔni afee ni amɛnine ashɛ gbɔmɛi ni jɛ jamɔi sɔrɔtoi nɛɛ amli lɛ anɔ lɛ, esa akɛ sanekpakpa lɛ shiɛlɔi lɛ akase bɔ ni amɛaafee ni amɛle nɔ ni ji Moslemnyo shia kɛ nɔ ni ji Hindunyo shia, Buddhanyo loo Tao weku kɛjɛ Protestant loo Katolek nɔ he. Te amɛaafee tɛŋŋ amɛfee enɛ hu?

Nɔ ni tsɔɔ enɛ lɛ yɛ faŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, afɔleshaa latɛ tsuru ni kpɛlɛɔ kaŋkaŋ baanyɛ afee Taonyo loo Buddhanyo shia taakɛ bɔ ni Maria loo Yesu he amaga hu baanyɛ afee Katoleknyo shia lɛ. Nɔ ni jeɔ kpo waa hu ji mango baai ni yɔɔ Hindu shiai loo Arabic ŋmalɛi ni jɛ Koran lɛ mli ni aŋmala yɛ Moslembii ashiai lɛ.

Ni oooyoo jamɔ ni shiatsɛ lɛ jɛ mli lɛ ji nɔ kome; ni ni oooye obua lɛ ni enya sanekpakpa lɛ he lɛ hu ji nɔ kroko. Sane nɔ heremɔ ko ni afɔɔ numɔ ni eji Chinese, Malay, kɛ ŋleshi ni akɛfutu ji: “Semua agama sama lah.” Nɔ ni nyiɛɔ sɛɛ ji, “Ofainɛ, mibɛ he miishɛɛ.” Shiatsɛ lɛ kɛ ŋmɔlɔ agbo baakɛɛ bo akɛ esusuɔ akɛ jamɔi fɛɛ ji nɔ kome too lɛ nɔŋŋ, ni ebɛ he miishɛɛ.

Malaysiabii ni afɔ amɛ akɛ Buddhabii, Taobii loo Hindubii babaoo kɛ amɛhe eyawo trukaa tsakemɔ ni Kristendom jamɔi lɛ kɛhaa amɛ lɛ mli ni amɛkɛ amɛhe eyabɔ Protestant jamɔ kui ahe. Akɛni amɛ osɔfoi lɛ elaka amɛ hewɔ lɛ amɛteŋ mɛi pii tsimɔɔ amɛtoii yɛ sanekpakpa lɛ he. Ni kɛlɛ, aajaje Yehowa gbɛi kpeteŋkpele lɛ kɛ eyiŋtoo lɛ fiofio yɛ nɛkɛ shikpɔŋ ni nibii sɔrɔtoi babaoo yɔɔ nɔ nɛɛ nɔ.

Yɛ Yehowa Odasefoi atsuishitoo kɛ shishinumɔ hewɔ lɛ, mɛi pii ni hiɛ tsuijurɔ lɛ miibo Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ toi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, susumɔ Patrick, tsutsu zigarɛt shɛrelɔ ko ni ekuuu eyi ni eyiteŋ efee basaa lɛ he okwɛ. Atsɔse lɛ yɛ Chinese abɔtirifɔɔ mli ni eyeɔ awui kɛ emli fu. Eyɛ mli akɛ ebɛ yiŋtoo ko yɛ shihilɛ mli moŋ, shi wiemɔ ni ji “ni gbele bɛ dɔŋŋ,” ni Maŋtsɛyeli lɛ he shiɛlɔ ko kane etsɔɔ lɛ jɛkɛ Kpojiemɔ 21:4 lɛ hɛle lɛ shi. No hewɔ lɛ Patrick kpɛlɛ Biblia nikasemɔ nɔ. Akɛni Ŋmalɛ mli anɔkwalei ni ekaseɔ lɛ ha ena miishɛɛ hewɔ lɛ etsɛɛɛ ni eje shishi akɛ eeegba sane nɛɛ etsɔɔ enyɛ, kɛtsɔ wolo ŋmalamɔ nɔ kɛ agbɛnɛ lɛ diɛŋtsɛ kɛ eku esɛɛ etee shia. Shi enyɛ sumɔɔɔ anɔkwale lɛ kwraa.

Gbi ko lɛ, Patrick kɛ enyɛ miikã enyɛmi fioo ko ni lɛ hu eji mɔ ni he esa yɛ karate abɔtirifɔɔ lɛ mli lɛ. Beni enyɛmi nɛɛ je shishi akɛ eeeshi Patrick ŋtia ni emamɔ lɛ atswɛrɛ lɛ, amɛnyɛ naa kpɛ ehe akɛ Patrick etooo najiaŋ shi moŋ efee diŋŋ. Ebanya nɔ ni ebinuu lɛ kaseɔ ni ena tsakemɔ hewalɛ nɛkɛ yɛ enɔ lɛ he. Enyɛ nɛɛ shwere oyayaayai ni abaptisi lɛ yɛ nyɔji ekpaa pɛ mli. Lɛ hu eshiɛ etsɔɔ enyɛ ni eye afii 73 lɛ, ni eji Buddha jamɔ lɛ mli nyo waa lɛ. Nɛkɛ yoo nɛɛ hu kpɛlɛ naanɔ wala hegbɛ ni eeena lɛ nɔ. Eyɛ mli akɛ enyɛɛɛ ekane nii moŋ, shi ejɛ shishi akɛ eeekase Obaanyɛ Ohi Shi Kɛya Namɔ yɛ Paradeiso yɛ Shikpɔŋ Nɔ wolo lɛ, ni ekase Chinese alfabeta lɛ babaoo ewo eyitsoŋ. Amrɔ nɛɛ lɛ hu eji sanekpakpa lɛ shiɛlɔ.

Wiemɔi kɛ Kusumii Sɔrɔtoi lɛ Anaa ni Aaadamɔ

Bɔni afee ni anyɛ atsu wiemɔi sɔrɔtoi babaoo lɛ ahe nii lɛ, ehe miihia ni ona woji sɔrɔtoi babaoo yɛ bagi mli beni oshiɛɔ yɛ shia-kɛ-shia lɛ. Shi enɛ kɛ tsabaa haaa be fɛɛ be.

Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Chinesenyo ni oji kɛ Chinese woji ni ohiɛ lɛ etsɔɔɔ akɛ belɛ Odasefonyo ko baanyɛ ni ekɛ Chinesenyo ko ni ji shiatsɛ awie. Ani amɛwieɔ wiemɔ kome? Kɛji akɛ Odasefonyo lɛ jɛ Hokkien ni shiatsɛ lɛ hu ji Cantonnyo lɛ, enɛ kɛ naagba baaba. Akɛni Chinese wiemɔ lɛ ji gbee nɔ̃ hewɔ lɛ, tsakemɔ fioo ni aaaba yɛ bɔ ni wiemɔ lɛ gbɛɔ haa lɛ mli lɛ kɛ shishinumɔ kroko kwraa baaha sane lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, eji nɔ ni fee ŋmɔlɔ sane kɛkɛ beni nyɛmiyoo gbɛgbalɔ ko ni wieɔ Hokkien wiemɔ yashiɛ yɛ he ni Cantonbii yɔɔ ni eekɛɛ gbɔmɛi lɛ akɛ eji “nikaselɔ ni eye sɛkɛ” yɛ be mli ni nɔ ni etaoɔ ekɛɛ diɛŋtsɛ ji eji “Biblia kaselɔ” lɛ.

Ni kɛji akɛ akɛ wiemɔ ni jalɛ hu tsu nii lɛ, eshishinumɔ ebafeŋ nakai nɔŋŋ kɛhaŋ mɔ fɛɛ mɔ. Akɛni amɛji weku ni wieɔ wiemɔi sɔrɔtoi sɔrɔtoi hewɔ lɛ, Malaysiabii kwɛɔ jogbaŋŋ koni amɛkawo mɔ ko mlifu. Titri lɛ ewa kɛha amɛ akɛ amɛaakɛɛ gbɔ ko akɛ, dabi. No hewɔ lɛ mɔ ko kaseɔ akɛ esaaa akɛ enaa miishɛɛ tsɔ yɛ be mli ni shiatsɛ ko kɛɔ akɛ yoo yɛ be mli ni afɔ lɛ nine akɛ akɛ lɛ baakase Biblia lɛ aloo eba Kristofoi akpeei lɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ enɛ etsɔɔɔ akɛ bɛlɛ eekpɛlɛ nɔ ko nɔ. Eheɔ be kɛ niiashikpamɔ koni akɛyoo mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ diɛŋtsɛ lɛ.

Malaysia fata maji ni yɔɔ gbijuji kɛ jamɔ gbijurɔi sɔrɔtoi babaoo lɛ ahe. Be nɛɛ bafeɔ be ni gbɔmɛi bɛ deka kwraa kɛ amɛnanemɛi kɛ wekumɛi asaramɔ. Malaysia Odasefoi lɛ hu woɔ amɛ nitsumɔ lɛ mli hewalɛ ni amɛkɛ nɛkɛ gbijuji nɛɛ tsuɔ nii ni amɛkɛjajeɔ sanekpakpa lɛ amɛtsɔɔ. Shi esa akɛ amɛkɛ nilee kɛ shishinumɔ afee nakai kɛji akɛ amɛaaye omanye.

Chinesebii Afi Hee lɛ ji gbii nɛɛ ateŋ ekome. Bɔni afee ni shweremɔ aba yɛ afi ni baa lɛ mli fɛɛ lɛ, Taobii heɔ yeɔ akɛ esa akɛ amɛje afi hee lɛ shishi kɛ mlihilɛ wiemɔi kɛ nitsumɔi kpakpai Yɛ nakai gbi lɛ nɔ lɛ, Odasefonyo lɛ baakwa wiemɔi tamɔ “gbele”, “hela,” kɛ “piŋmɔ” kɛ nitsumɔ. Shi moŋ, esa akɛ saneyitso lɛ afee nɔ ni miishɛɛ yɔɔ mli, tamɔ “ni aaahi shi kɛya naanɔ yɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ kpakpa mli kɛ naanɔ toiŋjɔlɛ kɛ shweremɔ yɛ jeŋ hee mli.” Nɛkɛ gbijurɔ nɛɛ jeee be ni akɛkaiɔ gbɔmɛi lɛ amɛ haomɔi.

Yɛ “Shikpɔŋ ni Afolɔɔ Yitsei yɛ Nɔ lɛ Nɔ”

Akɛni “asafo babaoo” lɛ ji aŋkroaŋkroi “ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔwiemɔi amli” hewɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔfee he nɔ ko akɛ ja wɔsusu wekui sɔrɔtoi babaoo ni yɔɔ Malaysia Bokagbɛ lɛ he. (Kpojiemɔ 7:⁠9) Eyɛ miishɛɛ akɛ aaana akɛ gbɔmɛi babaoo ni jɛ Sarawak​—be ko lɛ shikpɔŋ ni ale akɛ amɛfolɔɔ yitsei yɛ jɛmɛ​—lɛ miihere Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ nɔ.

Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ afii ejwɛ ni eho nɛ lɛ, no mli lɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi etɛ pɛ yɔɔ ŋshɔ naa maŋ ni ji Miri, ni yɔɔ Sarawak ni anaa pɛtrol yɛ jɛmɛ lɛ mli. Ŋmɛnɛ, mɛi pii miijie miishɛɛ kpo yɛ Biblia lɛ kasemɔ he. Nyɛmiyoo ko ni ji gbɛgbalɔ bɔ amaniɛ akɛ efeɔ shia Biblia mli nikasemɔi 17, ni mɛi ni ekɛ amɛ kaseɔ nii lɛ ateŋ mɛi komɛi po kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ miikase nii. Ŋmɛnɛ asafo ko ni miishwere yɛ Miri maŋ bibioo lɛ mli.

Nɔ ko ni yɔɔ sɔrɔto yɛ Ibanbii ni yɔɔ Sarawak lɛ ahe ji amɛshiai kakadaji lɛ. Amamɔɔ nɛkɛ tsui nɛɛ yɛ tsei ni afolɔ amamɔ shi momo loo agɔjɔ nɔ ni akɛ blɛoi haa he. Amɛfoɔ tsui nɛɛ amaamɔ yɛ faai atoi yɛ kooi anaa ni amamɔɔ shiai nɛɛ aaafee kɛjɛ 30 kɛmiiya 40 kɛtsaraa nɔ ni amɛyɛ gbɛ kome ni ka nɛkɛ shiai nɛɛ fɛɛ mli. Afɔɔ shiɛmɔ yɛ nɛkɛ shikpɔŋ kuku nɛɛ mli.

Be ko lɛ, be shɛ ni abaaha Biblia mli wiemɔ ni ji “Mɛɛ Hiɛnɔkamɔ Yɔɔ Kɛha Gbohii?” lɛ yɛ shiai kakadaji nɛɛ ekome mli. Tuai rumah loo wekuyitso lɛ bua gbɔmɛi lɛ fɛɛ naa ewo ruai loo asa wulu lɛ nɔ. Mɔ fɛɛ mɔ kɛ bulɛ bo toi yɛ dioofeemɔ mli aahu kɛyashi be mli ni agbe wiemɔ lɛ naa. Kɛkɛ ni nuu ko bi akɛ: “Te feɔ tɛŋŋ ni gbohii lɛ leee nɔ ko nɔ ko hu?” Mɔ kroko hu ma nɔ mi akɛ mɛi ni efee ekpakpa lɛ yɛ ŋwɛi momo ni mɛi ni efee efɔŋ lɛ aasha amɛ yɛ hɛl. Shi mɛi komɛi na gbɛkpamɔ akɛ amɛaahi shi kɛya naanɔ yɛ paradeiso yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ he miishɛɛ ni amɛmiisumɔ ni amɛle babaoo yɛ he. Etamɔ bɔ pɛ ni Paulo wie etsɔɔ Ateenebii lɛ yɛ Areopago lɛ.​—Bɔfoi lɛ Asaji 17:​32-34.

Juing Insoll ji mɔ kroko ni yɔɔ nɛkɛ tsui kakadaji nɛɛ mli, ni eji Ibannyo ni eye afii 72 ni eyaa Anglican Sɔlemɔ lɛ. Beni eji gbekɛ lɛ tɔɔ ni sanebimɔi ni tamɔ enɛɛmɛi bɔi enaagbamɔ: Te aaafee tɛŋŋ ni Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ aaapiŋ gbohii kɛya naanɔ yɛ hɛl la ni tsoɔ mli? Kɛ Nyɔŋmɔ yɛ lɛ, belɛ mɛni hewɔ jalɛsane ni ayeee efa nɛkɛ? Mɔ ko mɔ ko bɛ ni haa lɛ hetoo ni haa etsui nyɔɔ emli. Gbi ko lɛ, enaanyo ko ni jɛ maŋtiase lɛ mli lɛ he wolo ni ji Anɔkwale ni kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli Lɛ. Akɛni enaanyo lɛ le akɛ ebaanyɛ eha Juing sanebimɔi lɛ ahetoo hewɔ lɛ enaanyo lɛ kɛ wolo lɛ ma lɛ. Mɛɛ miishɛɛ Juing na nɛkɛ! Naagbee lɛ, yɛ be mli ni ekɛ afii 60 epɛi nibii amli lɛ, ena anɔkwale ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he lɛ!

Juing tswa efai shi akɛ esa akɛ ena wolo lɛ eko ni efee lɛ diɛŋtsɛ enɔ. Efa gbɛ shitoi 150 kɛtee Kuching, Sarawak maŋtiase lɛ mli, ni eyakpa shwapoi ni hɔɔ woji lɛ amli. Enaaa wolo lɛ. Yɛ nakai gbɛkɛ lɛ, beni eyɔɔ ewekunyo ko shia lɛ, enu akɛ ewekunyo ko yɛ eko. Atsɔɔ lɛ gbɛ kɛtee maŋ lɛ mli Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ ni eyahe woji sɔrɔtoi sɔrɔtoi 15 koni ekɛya eshia kakadaŋŋ lɛ mli.

Beni Juing ekane enɛɛmɛi fɛɛ egbe naa lɛ, eku esɛɛ etee maŋtiase lɛ mli, ni ebi ni abaptisi lɛ. Onukpai lɛ ŋmɔ ni amɛhoso amɛyitsei. Nɔ ni ha amɛnaa kpɛ amɛhe lɛ, etsɛɛɛ ni amɛyoo akɛ eji mɔ ni sa lɛlɛŋ. No hewɔ lɛ abaptisi lɛ! Eku esɛɛ etee shia, ni eloo Biblia he woji babaoo, kɛkɛ ni Juing je shishi eshiɛ etsɔɔ ekuuŋbii lɛ. Klɛŋklɛŋ lɛ, nɔ hewɔ ni enanemɛi lɛ ekpɛlɛɛɛ anɔkwale lɛ nɔ beni amɛkane woji lɛ sɛɛ lɛ fee lɛ naakpɛɛ. Shi etsɛɛɛ ni eyoo akɛ esa akɛ ekɛ amɛ akase Biblia lɛ. Juing shiɛmɔ nitsumɔ akɔntaabuu lɛ tamɔ wolo diɛŋtsɛ!

Amaniɛbɔɔ ko jɛ maŋ ni ji Lahad Datu ni yɔɔ he ko banee yɛ Sabah maŋ lɛ mli lɛ mli ba: Obalayoo ko ni ebote gbalashihilɛ mli ni yɔɔ bii etɛ lɛ kase anɔkwale lɛ kɛtsɔ Biblia nikasemɔ ni nyɛmiyoo ko kɛ lɛ fee kɛtsɔ woloŋmaa nɔ yɛ Kota Kinabalu, maŋ lɛ maŋtiase lɛ mli. Yɛ naagbee lɛ, yoo lɛ kpɛ eyiŋ akɛ esa akɛ abaptisi lɛ yɛ kpokpaa nɔ kpee lɛ shishi. Yɛ baptisimɔ wiemɔ lɛ teŋ pɛ kɛkɛ ni ewu lɛ pue, ni ebi ni yoo lɛ afata ehe ni ekɛ lɛ aku sɛɛ kɛya shia.

Beni amɛshɛ shia lɛ, ewu lɛ bɔ mɔdɛŋ ni ekɛ lɛ asaa shi eyeee omanye. Yɛ naagbee lɛ, ewu lɛ bolɔ akɛ: “Agbɛnɛ, mɛni osumɔɔ?” Eŋa lɛ ha hetoo akɛ: “Miisumɔ ni abaptisi mi.” Nuu lɛ bi lɛ akɛ: “Ani ehe miihia nakai?” Kɛkɛ ni yoo lɛ kɛɛ: “Hɛɛ, eji be ni he hiaa fe fɛɛ yɛ mishihilɛ mli.” Kɛkɛ ni yɛ naagbee lɛ nuu lɛ kɛɛ: “Ojogbaŋŋ! Tsɛ nyɛ onukpa lɛ. Mafee nu bu ni da ni abaanyɛ asere yɛ mli yɛ biɛ koni abaptisi bo yɛ biɛ.”

Lɛlɛŋ, nuu lɛ fee nakai. Ni abaptisi eŋa lɛ yɛ be mli ni kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ basara jɛmɛ lɛ​—yɛ nu bu ni ewu lɛ efee kɛha lɛ lɛ mli! Shi mɛni kɛ faishitswaa ni tamɔ nɛkɛ ha nyɛmiyoo lɛ? Ojogbaŋŋ eyɛ mli akɛ he ko banee eyɔɔ moŋ, shi esaa ehe jogbaŋŋ ehaa nibii ni abaafee yɛ kpee lɛ fɛɛ mli lɛ. Kɛ “kpee” ko ho eyi lɛ, enuɔ he tamɔ nɔ ni niyenii ko eho eyi nɔ ni eyeee. Amrɔ nɛɛ nyɛmiyoo nɛɛ miitsɔɔ ebii lɛ anii, ni efeɔ shia Biblia nikasemɔi etɛ.

‘Mɔ Bibioo Aaatsɔ Mɛi Akpe’

Alfred kɛ Thelma Wicke ni jɛ Australia amɛtee jɛmɛ yɛ 1939 lɛ ji mɛi ni gbele Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ naa yɛ Malaysia. Amɛ maŋsɛɛ sanekpakpashiɛmɔ sɔɔmɔ yɛ anɔkwayeli mli lɛ mli ekpa kɛteke afii 50, ni kwɛ bɔ ni Yehowa ejɔɔ amɛ mɔdɛŋbɔi lɛ anɔ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ eha! Kɛjɛ be mli ni ato nitsumɔ he nine lɛ yɛ Penang, yɛ 1972, ni nyɛminuu Wicke ji nitsumɔ he nine lɛ nɔkwɛlɔ nɛɛ, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ etee hiɛ waa yɛ Malaysia. No mli lɛ, Maŋtsɛyeli shiɛlɔi 207 pɛ yɔɔ. Yɛ afii nyɔŋma sɛɛ lɛ, yibɔ lɛ eku ebɔ he toi etɛ. No hewɔ lɛ, yɛ July 1983 lɛ, akɛ nitsumɔ he nine lɛ tee Klang, ŋshɔ naa maŋtiase ko ni bɛŋkɛ maŋ muu lɛ maŋtiase ni ji Kuala Lumpur lɛ mli. Nitsumɔ he nine lɛ hiɛ ŋsɔɔdoi etɛ, ni hi jogbaŋŋ kɛha amɛ hiamɔ nii lɛ. (Kwɛmɔ baafa 26.)

Afii fioo ni eho nɛ, ni abɔ mɔdɛŋ waa koni akɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ aha mɛi babaoo ni wieɔ Chinese kɛ Tamil wiemɔi lɛ. Agbɛnɛ, yɛ Chinese asafoi enyɔ lɛ asɛɛ lɛ, ayɛ Chinese kɛ Tamil kui sɔrɔtoi babaoo yɛ asafoi sɔrɔtoi amli kɛ Japanese kuu ko ni mɛi aaafee 20 yɔɔ mli.

Amrɔ nɛɛ asafoi 20 yɔɔ shikpɔŋkuku lɛ fɛɛ mli, ni ayɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi aaafee 900. Kɛ aja mli lɛ, belɛ esa akɛ shiɛlɔ kome ashiɛ aha mɛi 18,500. No hewɔ lɛ nitsumɔ babaoo yɛ ni esa akɛ atsu. Nɔ ni tsɔɔ akɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ miiya hiɛ lɛ, gbɔmɛi 2,633 ba 1988 Kaimɔ lɛ yeli shishi. Malaysia Odasefoi lɛ nya enɛ he waa, ni mɛi babaoo kɛ amɛhe miiwo be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Hɛɛ, Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Malaysia lɛ kɛ hehiamɔ miikpa be ni amɛyibɔ aaashɛ shiɛlɔi 1,000 he lɛ gbɛ. Amɛkaiɔ Yehowa shiwoo nɛɛ jogbaŋŋ: “Mɔ bibioo ko aaatsɔ mɛi akpe, ni mɔ fioo hu aaatsɔ maŋ ni wa: Kɛ shɛ ebe lɛ, mi, Yehowa, maha afee oya!”​—Yesaia 60:⁠22.

Map on page 26]

(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)

THAILAND

MALAYSIA

Penang

Kuala Lumpur

Klang

Singapore

MALAY PENINSULA

SUMATRA

EQUATOR

South China Sea

PHILIPPINES

SABAH

Kota Kinabalu

Mt. Kinabalu

Lahad Datu

RUNEI

Miri

MALAYSIA

SARAWAK

Kuching

BORNEO

600 Km

400 MI

    Ga Woji (1980-2026)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje