‘Kpojee Kɛmiiba yɛ Anɔkwale lɛ Mli’
“Anɔkwale kɛ mlijɔlɛ kɛ jalɛ hewɔ lɛ jee kpo ni oba yɛ ogbojee lɛ mli,ni oninejurɔ aaatsɔɔ nii ni yɔɔ gbeyei”—LALA 45:5.
1, 2. (a) Mɛɛ wiemɔ tsirɛ lalatsɛ lɛ? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔ hu wiemɔ nɛɛ atsirɛ wɔ?
LALAFOLƆ lɛ miishwe ni eje elala lɛ shishi. Nɔyeli kpakpa ni baa ni yɔɔ nɔyelɔ anɔkwafo ni fiteee lɛ dɛŋ lɛ he gbɛkpamɔ lɛ mli wa tsɔ. Enyɛɛɛ efee dioo. Enyɛɛɛ eye ehe nɔ dɔŋŋ, kɛkɛ ni lalatsɛ lɛ wó wiemɔi nɛɛ anɔ: “Mitsui eyi eteke nɔ kɛ wiemɔ kpakpa; mikɛɛ akɛ: nɔ ni mifeɔ nɛɛ, maŋtsɛ mifeɔ maha. Mililɛi tamɔ niŋmalɔ ni he yɔɔ oya woloŋmaa nɔ.” (Lala 45:1) Blema lalatsɛ nɛɛ egbo jeeŋmɔ. Shi egbalɛ mli Iala nɛɛ yɛ lolo, ni hewalɛ ni yɔɔ mli lɛ nɔ gbɔko bianɛ.—Okɛto Kolosebii 3:16 he.
2 Mɛni ji “wiemɔ kpakpa” ni tsirɛ lalatsɛ lɛ tsui lɛ? Enɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ he! Bɔ ni Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ ji ‘ekpakpa’ hewɔ lɛ esa akɛ ashiɛ “atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase” dani “naagbee” kɛha jeŋmaji nɛɛ aba. (Mateo 24:14) Ani ŋmɛnɛ Nyɔŋmɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ saneyitso “kpakpa” lɛ etsirɛ otsui? Esa akɛ efee nakai. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Hebri feemɔ-wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “eyi eteke nɔ” (ra.chash’) lɛ tsɔɔ nifeemɔ ko ni kanyaa mɔ tamɔ nu ni miiho ni miitswa kɔtɔkɔtɔ. Feemɔ-wiemɔ nɛɛ shishitsɔɔmɔ kroko ji obɔyimɔ. Ni kaimɔ akɛ wɔ-Hiɛnyiɛlɔ, Yesu Kristo kɛɛ: “Nɔ ni eyi tsui eteke nɔ lɛ, no naabu wieɔ.” (Luka 6: 45) No hewɔ lɛ, ani oyɛ tsui ni eyi obɔ kɛ “wiemɔ kpakpa” tamɔ lalatsɛ lɛ? Kɛ nakai lɛ, belɛ nɔ ko kwraa bɛ ni baanyɛ atsi onaa yɛ anɔkwale ni kwɔ fɛɛ nɛɛ lamɔ mli, akɛ: Yesu Kristo miiye maŋtsɛ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli!
Anɔkwale Lala Ni Aaagbɛ Ashwa
3. Mɛɛ gbɛi krɛdɛɛi enyɔ nɔ atsɔɔ Ajajeɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ ŋmɛnɛ?
3 Te aaafee tɛŋŋ agbɛ odehei alala nɛɛ ashwa? Kɛtsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ lɛ, lalatsɛ lɛ lilɛi tsɔ tamɔ “niŋmaatso” yɛ Yehowa dɛŋ. (Okɛto 2 Samuel 23:2 he.) Ala lalai ni eŋmala nɛɛ atsɔɔ Yehowa jálɔi fɛɛ ni hi shi yɛ blema lɛ koni amɛnu. Ŋmɛnɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔta Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ anɔkwale lɛ he yɛ gbɛi enyɔ ni tamɔ nɛkɛ nɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, kɛtsɔ wɔwiemɔi ni anuɔ yɛ maŋ shiɛmɔ mli lɛ nɔ, kɛ nɔ ni ji enyɔ lɛ, kɛtsɔ wɔwiemɔi ni akaneɔ yɛ wɔwoji amli lɛ nɔ. No hewɔ lɛ beni wɔjaa Biblia kasemɔ woji lɛ, wɔmiigba nɔ ni gbɔmɛi krɔŋkrɔŋi ni mumɔ tsirɛ amɛ lɛ alilɛi ewie momo lɛ wɔmiitsɔɔ. (2 Timoteo 3:16; 2 Petro 1:20, 21) Ni ŋmɛnɛ hu, ajaa Maŋtsɛyeli lɛ he sane ni akala nɛɛ babaoo yɛ majianɔ wiemɔi amli oyayaayai fe bɔ ni lalatsɛ lɛ baanyɛ asusu he. Ani oona gbɛfaŋnɔ daa yɛ egbɛɛ kɛ shwamɔ mli, titri lɛ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! woji tɛtrɛbii lɛ ajaa lɛ mli?
4. (a) Kristo Yesu “he yɛ fɛo fe gbɔmɛi abii lɛ” yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Bulɔ kuu ni afɔ amɛ mu lɛ kaseɔ ‘anunyam ni aŋɔwo Kristo naa’ lɛ yɛ mɛɛ nɔ?
4 Yehowa Maŋtsɛ lɛ puemɔ lɛ tsirɛ lalatsɛ lɛ ni eŋma akɛ: “Ohe yɛ fɛo fe gbɔmɛi abii lɛ; afɔse anunyam awo onaa, hewɔ lɛ Nyɔŋmɔ ejɔɔo kɛmiiya naanɔ.” (Lala 45:3) Kɛjɛ gbi nɔ ni akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ Iɛ fɔ Yesu mu lɛ, enaabu tee nɔ ejaje Maŋtsɛyeli lɛ aahu kɛyashi be mli ni adesai ni ji Satan nitsulɔi ha efee dioo yɛ be kukuo ko mli. Yɛ Yesu anɔkwayeli hewɔ lɛ, Yehowa jɔɔ lɛ ekoŋŋ kɛmiiya naanɔ, kɛtsɔ shi ni etee Iɛ kɛjɛ gbohii ateŋ ni ewó enɔ gojoo fe bɔɔ nii krokomɛi fɛɛ lɛ nɔ. (Filipibii 2:8-11) Kɛjɛ be mli ni awo Yesu hiɛ nyam yɛ ŋwɛi, ni ebatsɔ ‘Nyɔŋmɔ su lɛ he nɔ lɛ,’ ehe efee fɛo babaoo fe adesa aloo ŋwɛibɔfo ni ji nɔyelɔ ni awo enɔ. (Hebribii 1:3, 4) Amrɔnɛɛ, ákɛ Maŋtsɛ ni akɛ lɛ eta sɛi nɔ lɛ, Yesu kɛ hewalɛ ewo bulɔ kuu ni áfɔ amɛ mu lɛ kɛ amɛnanemɛi lɛ anaa koni amɛla Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ kɛ gbɛɛ ni wa. Shi, eji tayaa loo tawuu lala hu.
5, 6. (a) Kristo ‘kpojee kɛmiiba yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ tsɔɔ mɛni? (b) Bulɔ kuu lɛ kɛ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ tsuɔ nii yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
5 Lalatsɛ lɛ tsɛ Maŋtsɛ ni yeɔ nɔ lɛ yɛ enɛ sɛɛ ekɛɛ:”‘Ekaalɔ, okɛ oklante aŋmɔ ohɛ, kɛ onunyam lɛ kɛ ogbojee lɛ fɛɛ! Anɔkwale kɛ mlijɔlɛ kɛ jalɛ hewɔ lɛ, jee kpo ni oba yɛ ogbojee lɛ mli, ni oninejurɔ aaatsɔɔ nii ni yɔɔ gbeyei!” (Lala 45:4, 5) Kristo eta tawuu okpɔŋɔ nɔ kɛjɛ 1914 kɛbaa nɛɛ ni efee klalo kɛha nitsumɔ. (Kpojiemɔ 6:1, 2) Ekɛ klante efi ehɛ—tawuu mli kunimyeli kɛ hegbɛ kɛ hewalɛ ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ koni ekpata maji shitee-kɛ-wolɔi lɛ ahiɛ lɛ he okadi. Kristo ewu eshi Satan kɛ edaimonioi lɛ momo, eshɛrɛ amɛ kɛjɛ ŋwɛi eshwie shikpɔŋ nɔ he ko ni etsi amɛnaa yɛ jɛmɔ—Kpojiemɔ 12:1-13.
6 Shi, dani akɛ toiŋjɔlɛ baaba ekoŋŋ lɛ, Maŋtsɛ lɛ baawo eninejurɔ nɔ ni atsu nibii ni yɔɔ gbeyei fe enɛ beni ‘ekɛ anɔkwayeli jieɔ ehe kpo’ yɛ Harmagedon koni ekpata Nyɔŋmɔ henyɛlɔi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ahiɛ lɛ. (Lala 45:5; Kpojiemɔ 16:14, 16; 19: 17, 18) Kristo ewo bulɔ kuu nii afɔ lɛ mu lɛ ekãa koni ela nakai kɔkɔbɔɔ lala lɛ etsɔɔ. Mɛni “bulɔ” nɛɛ kɛtsuɔ nii koni eha egbee ashɛ shɔŋŋ? Titri ji Buu-Mɔɔ wolo tɛtrɛɛ lɛ baafai—wolo ni ehe gbɛi yɛ Yehowa Maŋtsɛyeli ni ato ama shi lɛ he adafitswaa mli lɛ. Bulɔ kuu ni tamɔ baalabii ni lei tamɔ nyɔŋmɔŋkrakoi ni miiya ta nɛɛ yɛ mumɔ ni tsirɛɔ Kristo koni ‘ekɛ anɔkwale aje kpo kɛya lɛ.’ (Kpojiemɔ 9:7-11) Amɛkɛ woji tɛtrɛbii ni akala yɛ “bulɔ” lɛ gbɛtsɔɔmɔ shishi—Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ—tsuɔ nii ni ewoɔ yibii yɛ ‘anɔkwale ni amɛkɛjeɔ kpo lɛ mli.’—Mateo 24:45; Okɛto Kpojiemɔ 9:16-19 he.
Kpojee Kɛmiiba Kɛha Anɔkwale
7. Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! woji tɛtrɛbii lɛ haa Biblia mli anɔkwale lɛ yaa hiɛ kɛ ekaa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
7 Buu-Mɔɔ lɛ etee nɔ efa ‘Maŋtsɛyeli anɔkwale lɛ gbɛ’ lɛ he fe afii oha nɛ. Ekɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsuɔ nii kɛ hesaa ekɛtsɛ̃mɔɔ apasai ni akɛbala apasa tsɔɔmɔi sɔrɔtoi ahe lɛ eshwieɔ (Okɛto Efesobii 6:17; Hebribii 4:12 he.) Awake! wolo tɛtrɛɛ lɛ hu jieɔ anɔkwale lɛ yi etsɔɔ. Yɛ jeŋ saji ni eba ehee agbɛfaŋ lɛ, Awake! lɛ folɔɔ hiɛhaa nɔ ni akɛhã jeŋ nilee mli susumɔi ni gbeɔ Biblia he guɔ kɛ shihilɛ kɛ jeŋba mli nifeemɔi ni he yɔɔ oshara lɛ ahe lɛ eshwieɔ. Mɛni wɔbaafee ni wɔha woji tɛtrɛbii nɛɛ ashɛ mɛi pii adɛ bɔni afee ni amɛnu Maŋtsɛyeli sane ni hereɔ mɔ yiwala nɛɛ?
8, 9. Shishitoo mla ni yɔɔ Efesobii 5:16 lɛ kɛ nitsumɔ yɛ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ kanemɔ mli yeɔ ebuaa bo ni ‘oyiɔ kɛtekeɔ nɔ’ yɛ woji tɛtrɛbii kɛ odaseyeli mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Okɛ nɔkwɛmɔ nii aha.
8 Esa akɛ wiemɔ ni yɔɔ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake woji tɛtrɛbii lɛ amli lɛ ‘atsirɛ’ mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ anɔkwale. (Lala 45:2) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Mɛni hewɔ okaneee kɛ onine shɛ eko nɔ amrɔ? Lillian wie etsɔɔ ehe afii nyɔŋma ni eho lɛ akɛ, “Mikaneŋ je lɛŋ wolo tɛtrɛɛ aloo wolo ko ja mikane wɔwoji tɛtrɛbii lɛ migbe naa da.” Eka he eyeɔ ewiemɔ nɛɛ nɔ lolo. (Mateo 6:33) Beni okane ogbe naa lɛ. mɛni obaanyɛ ofee? Okɛ mɛi krokomɛi—oweku kɛ osafo lɛ mli bii ewie emli saji lɛ ahe. Esa akɛ enɛ atsirɛ bo koni okɛ woji tɛtrɛbii lɛ aye odase ni ogba okutseiaŋbii lɛ nibii kpakpai ni okaneɔ yɛ mli lɛ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ obaasumɔ ni ona gbɛfaŋnɔ yɛ woji tɛtrɛbii lɛ kɛ odaseyeli mli daa otsi, ni okɛyaha yɛ okuŋbii lɛ ashiai. Abaanya akɛ enɛ ato bɔ ni bɔfo Paulo ‘tsɔɔ amɛ nii yɛ faŋŋ lɛ he.—Bɔfoi lɛ Asaji 20:20, 21.
9 Peter kɛ eŋa Petra miisɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔi yɛ Afrika maŋ ko nɔ afii ejwɛ nɛ. Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! woji tɛtrɛbii lɛ ji amɛmumɔŋ hewalɛ jɛɛhe ni fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome. Petra kɛɛ akɛ, “Buu-Mɔɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔhiɛ hiɔ wɔhe nɔ yɛ mumɔŋ yɛ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli.” Peter kɛfata he akɛ: “Wɔnine shɛɔ hewalɛwoo kɛ ekãa nɔ kɛjɛɔ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ eko fɛɛ eko mli, ni be fɛɛ be ni woji tɛtrɛbii nɛɛ aaaba lɛ, efeɔ tamɔ nɔ ni wɔnine eshɛ wolo nɔ kɛjɛ wɔmaŋ.” (Okɛto Lala 46:2 he.) Ani oyɛ hiɛsɔɔ ni mli kwɔ kɛha wɔwoji tɛtrɛbii nɛɛ ni oshweɔ ni okane fɛɛ tamɔ Peter kɛ Petra feɔ lɛ? Mumɔ ni tamɔ nɛkɛ baatsirɛ bo ni okɛ woji tɛtrɛbii lɛ aha mɛi krokomɛi daa.
10. Mɛɛ su he hiaa kɛha woji tɛtrɛbii kɛ odaseyeli ni woɔ yibii, ni mɛɛ sɛɛnamɔi baanyɛ ajɛ mli aba?
10 Esa akɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ana jwɛŋmɔ ni ja yɛ woji tɛtrɛbii ni akɛyeɔ odase lɛ he. Jamɔi amli gbɔmɛi ni yeɔ anɔkwale lɛ nyaa Biblia mli wiemɔi ni anaa yɛ wɔwoji nɛɛ amli lɛ he. (Okɛto Bɔfoi lɛ Asaji 10:30-33 he.) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛnaŋ yɛ he ko he ko. Yɛ nɔ ni fe afii 45 ni eho lɛ, Lars ni jɛ Sweden lɛ nitsulɔ ko kɛ Buu-Mɔɔ wolo tɛtrɛɛ lɛ sɔrɔtoi babaoo ha lɛ. Beni ekane egbe naa lɛ, ekɛɛ eŋa akɛ: “Shishinumɔ yɛ enɛ mli, nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ lɛ, no nɔŋŋ Buu-Mɔɔ lɛ kɛɔ.” Nɔ ni Lars kane lɛ tsirɛ lɛ ni efee baptisimɔ—yɛ March 1940. Susumɔ nɔkwɛmɔ nɔ kroko nɛɛ he okwɛ. Gbɛgbalɔi sɔɔlɔi enyɔ ko ni jɛ U.S. Amerika wuoyigbɛ lɛ kɛɛ akɛ:
“Amɛkɛ yoo ko kpe yɛ woji tɛtrɛbii anitsumɔ mli. Baptist asafo’ agbo ko shika nɔkwɛlɔ ji lɛ kɛ Biblia kaselɔ ni bɔɔ mɔdɛŋ. Beni ekane Buu-Mɔɔ ni je kpo yɛ July 1 kɛ August 1, 1985 ni kɔɔ Harmagedon he lɛ mli wiemɔi ni tsara nɔ lɛ, ena he miishɛɛ. Kulɛ efiteɔ be babaoo ekɛtaoɔ nakai wiemɔi lɛ amli, shi enaaa nɔ ko akɛ ja ŋmalɛ ni yɔɔ Kpojiemɔ 16:16 lɛ pɛ. Ebi ejamɔ lɛ mli osɔfo lɛ pɛŋ akɛ: ‘Mɛni ji Harmagedon shishi? Ani obaanyɛ otsɔɔ mli?’ Ekwɛ lɛ gãa ni ekɛɛ. ‘enɛ lɛ sane ni mli kwɔ nɛ,’ kɛkɛ ni eshi lɛ etee. Shi yoo nɛɛ tsɔɔ akɛ Buu-Mɔɔ lɛ eha esanebimɔi lɛ fɛɛ ahetoo ni akɛ enɛ ji gbɛ kome too pɛ ni ena ni hiɛ ŋmalɛi ni he hiaa yɛ saneyitso ni kɔɔ Harmagedon he lɛ.”
11. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔto gbɛjianɔ Wɔha woji tɛtrɛbii kɛ odaseyeli, ni te esa akɛ wɔha enɛ atsara nɔ aha tɛŋŋ? (b) Ani woji tɛtrɛbii kɛ nitsumɔ baaye abua Biblia kasemɔ nitsumɔ? Tsɔɔmɔ mli. (d) Te obaafee tɛŋŋ okɛ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ aha? Kwɛmɔ tao lɛ nɔ.
11 Ani kɛ hoo lɛ, obaanyɛ oto gbi kome oha woji tɛtrɛbii kɛ odaseyeli daa otsi, ni okɛ enɛ afee omumɔŋ nitsumɔi lɛ fa? (Okɛto Filipibii 3:16 he.) Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he nine ni yɔɔ Nigeria lɛ tsɔɔ akɛ: “Shiɛlɔi kɛ gbɛgbalɔi hu kɛ be ni fá wooo woji tɛtrɛbii anitsumɔ mli. Shi, ani esa ákɛ akɛ woji tɛtrɛbii kɛ odaseyeli ato kaselɔ-feemɔ nitsumɔ Iɛ najiaŋ? Dabida, amaniɛbɔɔ ni jɛ Asafo lɛ nitsumɔ he niji ni yɔɔ Australia kɛ Brazil lɛ tsɔɔ akɛ woji tɛtrɛbii kɛhamɔ baanyɛ afee nɔ ni akɛjeɔ Biblia kasemɔi pii ashishi. Nyɛmiyoo ko ni jɛ Australia lɛ wie akɛ: “Mijɛ woji tɛtrɛbii ni mikɛha klɛŋklɛŋ lɛ mli mije nikasemɔi etɛ shishi.” Mɛɛ gbɛ nɔ obaatsɔ okɛ woji tɛtrɛbii aha ni okɛje Biblia kasemɔ shishi? Kwɛmɔ tao ni atsɛɔ lɛ akɛ “Woji Tɛtrɛbii Kɛhamɔ” lɛ nɔ kɛha ŋaawoo.
Ani Oka Nɛkɛ Ŋaawoo Nɛɛ Okwɛ Da
12. Mɛɛ ŋaawoi nyɛ eye ebua shiɛlɔ ko?
12 May 1984 Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ lɛ hiɛ wolo baafai ejwɛ ni akɛhɔ mli ni wieɔ woji tɛtrɛbii kɛ odaseyeli he. Ani oka ŋaawoi ni akɛha lɛ okwɛ? Maŋtsɛyeli shiɛlɔi baafee jogbaŋŋ akɛ amɛaakane enɛ ekoŋŋ ni amɛkɛ emli ŋaawoo lɛ atsu nii yɛ shiɛmɔ mli. Nyɛmiyoo ko ni jɛ U.S. Amerika lɛ fee enɛ; nɔ ni jɛ mli ba lɛ fee lɛ naakpɛɛ Eŋma akɛ:
“Mikɛ ŋaawoo ni akɛha yɛ May 1984 Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ lɛ wolo ni aŋma ahɔ mli ni wieɔ woji tɛtrɛbii kɛhamɔ he lɛ miitsu nii, ni eeye omanye! Beni 1983 baa naagbee lɛ, mikɛ woji tɛtrɛbii 36 pɛ eha yɛ afi muu lɛ fɛɛ mli! Ehaaa maná miishɛɛ, ni jeee yɛ akɔntaabuu lɛ hewɔ, shi akɛni minyɛɛɛ mikɛ nɛkɛ wiemɔ ni haa wala nɛɛ awo gbɔmɛi ni ehe hiaa amɛ lɛ adɛ lɛ hewɔ. Misɔle miha Yehowa yɛ sane lɛ he ni mitswa mifai shi akɛ mabɔ mɔdɛŋ waa ni mikɛ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ aha. Mikɛ oti ni akɛmaa hiɛ yɛ woji tɛtrɛbii ahamɔ mli lɛ he ŋaawoo lɛ tsu nii, mikɛ shiɛmɔ wiemɔ kuku ni gbaa wolo tɛtrɛɛ kome mli sane lɛ tsu nii, ni miyaa shiɛmɔ daa yɛ gbii ni akɛjaa woji tɛtrɛbii lɛ nɔ. mifee enɛ kɛ jwɛŋmɔ ni ja. Agbɛnɛ kɛ shiatsɛ lɛ heee wolo ni wɔkɛtsuɔ nii lɛ, mikɛɔ lɛ akɛ: ‘Ojogbaŋŋ, belɛ mikɛ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! hee ko ni eba lɛ baaha bo kɛha ₵40.00.’ Ŋaawoi nɛɛ ye omanye. Yɛ nyɔji ejwɛ ni eho lɛ mli lɛ, minyɛ mikɛ woji tɛtrɛbii 14 ha nyɔŋ fɛɛ nyɔŋ!”
13. Mɛɛ ŋaawoo ni aŋma yɛ 1888 he baaba sɛɛnamɔ aha wɔ lolo ŋmɛnɛ?
13 Akɛ ŋaawo nɛɛ ha yɛ December 1888 Zion’s Watch Tower lɛ mli yɛ saneyitso ni ji ‘Ŋaawoo Kɛha Nikpalɔi’ lɛ mli: “Etamɔ akɛ nɔ ni gbaa mɛi pii anaa lɛ ji akɛ amɛtsui eyimɔ obɔbɔ kɛ nibii kpakpai sɔŋŋ akɛ ehaa amɛwieɔ Gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ Eto lɛ he nibii babaoo tsɔ” fe bɔ ni sa. Ani ŋaawoo nɛɛ he miihia lolo? Beni abi sane akɛ mɛni shiɛlɔi baanyɛ afee ni amɛha amɛ woji tɛtrɛbii ni amɛkɛhaa lɛ aya hiɛ lɛ, kpokpai anɔkwɛlɔ ko ni jɛ Franse ha hetoo akɛ: “Feemɔ enɛ kuku. Tsu oti lɛ he nii.”
14, 15. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaatsɔ ni wɔkɛ mfonirii ni yɔɔ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ mli Iɛ atsu nii yɛ odaseyeli mli? Okɛ nɔkwɛmɔ nii aha.
14 Mfonirii fɛfɛji yɛ sui sɔrɔtoi ejwɛ mli pii ni woji tɛtrɛbii nɛɛ jeɔ kpo yɛ mli yɛ majianɔ wiemɔi pii amli lɛ haa anyaa Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ he beni eshɛɔ gbɔmɛi sɔrɔtoi pii adɛŋ lɛ. Akɛ Awake! fata Buu-Mɔɔ lɛ he kɛjɛ January 8, 1987 ni akala fɛɛ yɛ sui sɔrɔtoi ejwɛ mli yɛ majianɔ wiemɔi titrii komɛi amli. Ani okɛ mfoniri ni yɔɔ woji tɛtrɛbii nɛɛ amli lɛ etsu nii akɛ nɔ ni Odamɔɔ nɔ ogbaa sane? Mɛi pii efee nakai, ni ewo yibii fɛfɛo. Theresa, ni ji maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔ yɛ Bokagbɛ Shɔŋŋ kɛjɛ 1976 lɛ etee nɔ efee nakai. Ejaa woji tɛtrɛbii 260 daa nyɔŋ nɔ. Ekɛɛ akɛ: “Mikɛ mfoniri lɛ tsuɔ nii mikɛwieɔ saji otii lɛ ahe. Yɛ bei pii amli Iɛ, mikɛ ehiɛ baafa Iɛ tsɔɔ shiatsɛ lɛ ni mitsiɔ emli saneyitso lɛ ta mitsɔɔ lɛ, kɛkɛ lɛ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ kɛ ehe eha.”
15 Kay ni ji sanekpakpashiɛlɔ yɛ Suriname, lɛ hu ena niiashikpamɔ ni tamɔ enɛ. Ekɛ ewu Iɛ yahi jɛmɛ nɛɛ afii nyɔŋma nɛ, ni amɛnaa akɛ mfoniri lɛ tsuɔ nii waa yɛ odaseyeli mli, titri lɛ kɛha mɛi ni hiɛ Hindu hemɔkɛyeli lɛ. Mɛni hewɔ? Kay tsɔɔ akɛ:
“Hindu jamɔ lɛ ji mfoniri jamɔ. Mibi yoo ko sane yɛ agbo ko naa akɛ: ‘Ofainɛ kɛɛmɔ mi onyɔŋmɔi lɛ agbɛi yɛ mfonirii ni oyɔɔ lɛ nɔ.’
Ehere nɔ akɛ, ‘Atsɛɔ mɔnɛ Shiva.’ Mibi lɛ ekoŋŋ akɛ,
‘Agbɛnɛ amɛteŋ namɔ nɔ kwɔ fe nyɔŋmɔi lɛ fɛɛ?’ Ehaaa hetoo. ‘Ha wɔkane Yeremia 10:10-12? Mɛɛ Nyɔŋmɔ kɛɔ akɛ lɛ ji Bɔlɔ lɛ? Yehowa pɛ. Wɔle akɛ osumɔɔ mfonirii. Ani mfonirii ni yɔɔ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! nɛɛ amli lɛ efeee bo fɛo kɛ miishɛɛ? Ani osumɔŋ ni okase nɔ ni enɛ tsɔɔ?’”
Mɛni hewɔ obɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ okɛ mfonirii aaawo osanegbaa lɛ mli be kroko beni okɛ woji tɛtrɛbii tsuɔ nii lɛ?
16. Mɛɛ ŋaawoi ni jɛ shiɛlɔ ko ni yɔɔ Hong Kong ŋɔɔ lɛ baanyɛ aye abua bo?
16 Beni esɔmɔɔ yɛ Hong Kong lɛ, Gene jaa woji tɛtrɛbii ni fe 800 daa nyɔŋ nɔ kɛ aja mli. Te efeɔ enɛ ehaa tɛŋŋ? Etsɔɔ mli akɛ:
“Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, sɔlemɔ ni Yehowa jɔɔmɔ aba woji tɛtrɛbii ni okɛyeɔ odase lɛ nɔ. Nɔ ni ji enyɔ, na nɔmimaa, feemɔ ohiɛ ŋmɔlɔŋmɔlɔ kɛ naanyobɔɔ su. Nɔ ni ji etɛ, feemɔ tswãa kɛ mɔ ni kpɛlɛɔ sane nɔ ni otao he ni shiatsɛ lɛ miishɛɛ yɔɔ. Nɔ ni ji ejwɛ, shɛɛ woji tɛtrɛbii ni fa bɔ ni sa oha nyɔŋ muu lɛ fɛɛ. Mishɛɔ pii, ejaakɛ enɛ woɔ mi hewalɛ babaoo. Enumɔ, taomɔ gbɛkɛnaashi kome daa otsi oha woji tɛtrɛbii kɛ nitsumɔ, ejaakɛ mɛi pii hiɔ shia gbɛkɛnaashi ni miijɔɔ amɛhe. Nɔ ni ji ekpaa, taomɔ mɛi ni baahe woji tɛtrɛbii lɛ daa, kɛ amɛyi faaa po.”
Mɛi Ni Heɔ Woji Tɛtrɛbii Lɛ Daa Ni Ooona
17. (a) Woji tɛtrɛbii kɛ odaseyeli lɛ mli te nɔ ni abaanyɛ akɛ Bɔfoi lɛ Asaji 15:36 ato he lɛ? (b) Yɛ maji ni woji amajemɔ he nitsumɔ ehiii yɛ mli lɛ, mɛni ji gbɛ kome ni shiɛlɔi baatsɔ nɔ aha woji tɛtrɛbii?
17 Ollie, ni esɔmɔ yɛ Afrika maŋ ko ni ji Burkina Faso lɛ kɛɛ, “Hei ni akɛ woji tɛtrɛbii lɛ haa yɛ Iɛ ni aŋmalaa ashwieɔ shi jogbaŋŋ ni akuɔ sɛɛ ayaa jɛmɛ nɔtoo-nɔtoo lɛ ji gbɛ kome ni atsɔɔ nɔ ahaa woji tɛtrɛbii ajaa yaa hiɛ. Miyɛ mɛi 15 ni mijaa woji tɛtrɛbii mihaa amɛ. Akɛni Burkina Faso jeee nitsumɔ he nine ni akalaa woji yɛ ni hekɛnɔfɔɔ hu bɛ woji amajemɔ he nitsumɔ’lɛ mli hewɔ lɛ, efɔɔ kaa akɛ Odasefoi lɛ anine shɛɔ woji tɛtrɛbii ni amɛjaa lɛ nɔ babaoo shikome, ekolɛ sɔrɔtoi ejwɛ aloo enumɔ shikome.” Ani nakai eji yɛ maŋ ni oyɔɔ mli lɛ he? Kɛ́ nakai lɛ, mɛni obaanyɛ ofee ni okɛtsu woji tɛtrɛbii ajaa nɛɛ he nii jogbaŋŋ? Ollie woɔ ŋaa akɛ, “Obaanyɛ ohiɛ sɔrɔtoi ni eba lɛ fɛɛ yɛ odɛ, ni ogbɛ mli, ni oha mɔ ni yɔɔ sane lɛ he miishɛɛ Iɛ ahala nɔ ni esumɔɔ ni ekane lɛ yɛ mli. Efɔɔ kaa akɛ eheɔ fɛɛ.”
‘Ha Wiemɔ Kpakpa Lɛ Ateke Nɔ Yɛ Omli’
18. Mɛɛ nyɛsɛɛ nɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fa ko he amaniɛbɔɔ sa yijiemɔ, shi mɛni wɔbaanyɛ wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛba nɔ waa?
18 Nyɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ eye ebua ni nyɛha woji tɛtrɛbii enyɔ ni ashɛɔ lɛ etee hiɛ waa diɛŋtsɛ. Wɔmiiha nyɛ aanyɛkoo yɛ mɔdɛŋbɔɔ ni nyɛkɛshiɛɔ sanekpakpa lɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ Iɛ hewɔ. Agbɛnɛ woji tɛtrɛbii abɔ ni nyɛjea lɛ ni etee hiɛ babaoo lɛ hu sa yijiemɔ. Shi, wɔbaanyɛ wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛba woji tɛtrɛbii ni wɔ aŋkroaŋkroi wɔjaa lɛ nɔ. Beni wɔtsuɔ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli nii jogbaŋŋ lɛ, woji tɛtrɛbii ni shiɛlɔ fɛɛ shiɛlɔ kɛhaa lɛ eba shi. Akɛni wɔyɛ naagbee be lɛ mli hewɔ lɛ, ani wɔbaanyɛ ‘wɔteke nɔ’ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ he ‘wiemɔ kpakpa’ lɛ mli kɛtsɔ woji tɛtrɛbii kɛ odaseyeli nɔ?—Lala 45:2; 1 Petro 4:7.
19. Mɛɛ gbɛi enyɔ nɔ wɔbaatsɔ wɔfa Mantsɛyeli anɔkwale lɛ he?
19 Kristo eje kpo yɛ Maŋtsɛyeli anunyam kɛ kunimyeli mli yɛ e-Tsɛ lɛ gbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ hetsemɔ kɛ E-jeŋ muu fɛɛ nɔyeli lɛ bembuu mli. (Kpojiemɔ 6:2) Nyɛhaa wɔkɛ wɔlilɛi kɛ woji ni akala lɛ atswa ba ni eba nɛɛ he adafi wɔtsɔɔ. Ebalɛ akɛ wɔkɛ anɔkwayeli aaawo wɔgbeei anɔ wɔfata bulɔ kuu ni afɔ lɛ mu lɛ he, beni ekɛ ehe bɔɔ Kristo he yɛ anɔkwale ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Mesia Maŋtsɛyeli ni ato ama shi lɛ hefamɔ mli lɛ. Hɛɛ, nyɛhaa wɔjaa Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake!—woji tɛtrɛbii ni tsuɔ nitsumɔ ni he hiaa jogbaŋŋ lɛ yɛ he fɛɛ he be mli ni wɔ Maŋtsɛ lɛ ‘jeɔ kpo ehaa yɛ anɔkwale lɛ mli’ lɛ.—Lala 45:5.
[Shishigbɛ niŋmai]
Ajie kɛjɛ March 1, 1987 Watchtower lɛ mli.
Ani Okaiɔ?
◻ Mɛni ji “wiemɔ kpakpa” ni esa akɛ etsirɛ otsui lɛ?
◻ Kristo ‘kpojee kɛ ebaa yɛ anɔkwale lɛ mli’ lɛ woɔ mɛɛ yibii?
◻ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ sɔmɔɔ ‘yɛ anɔkwale lɛ he’ yɛ mɛɛ shishinumɔ naa?
◻ Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛba woji tɛtrɛbii kɛ odaseyeli nɔ babaoo?
[Akrabatsa/Mfoniri ni yɔɔ baafa 27]
WOJI TƐTRƐBII KƐHAMƆ
Ani Oka Okwɛ?—
◆ Shia kɛ shia odaseyeli
◆ Gbɛjegbɛi ahe odaseyeli
◆ Odaseyeli yɛ nitsumɔ hei
◆ Odaseyeli yɛ Woji tɛtrɛbii ajaa gbɛi anɔ
◆ Gbɛkɛnaashi odaseyeli
◆ Beni aheee wolo ni wɔkɛhaa lɛ
◆ Beni wɔfeɔ sɛɛsaramɔ
◆ Beni Wɔtee wɔyasara tsutsu Biblia kaselɔ
◆ Beni wɔtsa gbɛ aloo wɔyaa jaanɔ
◆ Beni wɔwieɔ Wɔtsɔɔ wɔwekumɛi, nanemɛi nitsulɔi, akutseiaŋbii, nanemɛi skulbii aloo tsɔɔlɔi