March
Hɔgbaa, March 1
Kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, abuɔ lɛ bem kɛjeɔ ehe esha lɛ mli.—Rom. 6:7.
Biblia lɛ gbaa wɔ mɛi komɛi ni fee nibii kpakpai aahu, shi sɛɛ mli lɛ amɛfee nibii ni ejaaa lɛ ahe sane. Amɛteŋ mɔ kome ji Maŋtsɛ Solomon. Solomon le Yehowa mla lɛ jogbaŋŋ, ni Yehowa jɔɔ lɛ waa. Shi sɛɛ mli lɛ, ebɔi amale nyɔŋmɔi jamɔ. Eshai ni efee lɛ hã Yehowa mli fu lɛ waa, ni Israel maŋ muu lɛ fɛɛ na nɔ afii abɔ yɛ ehe eshai lɛ ahewɔ. Shi be ni Solomon gbo lɛ, Biblia lɛ kɛɛ, ‘ekɛ etsɛmɛi lɛ yawɔ,’ ni etsɛmɛi lɛ ateŋ mɔ kome ji Maŋtsɛ David, mɔ ni ye Yehowa anɔkwa lɛ. (1 Maŋ. 11:5-9, 43, shn.; 2 Maŋ. 23:13) Shi ani enɛ tsɔɔ akɛ abaatee Solomon shi? Biblia lɛ etsɔɔɔ. Gbohiiashitee lɛ ji nikeenii ni jɛ wɔ-Nyɔŋmɔ ni sumɔɔ wɔ lɛ ŋɔɔ, ni ekɛhãaa mɔ fɛɛ mɔ kɛkɛ. Ekɛdroɔ mɛi ni ele akɛ kɛ́ amɛná hegbɛ lɛ, amɛbaasɔmɔ lɛ kɛya naanɔ lɛ pɛ. (Hiob 14:13, 14; Yoh. 6:44) Ani Yehowa kɛ nikeenii ni tamɔ nɛkɛ baadro Solomon? Wɔleee; Yehowa pɛ ni le. Nɔ pɛ ni wɔle ji akɛ, Yehowa baafee nɔ ni ja. w24.05 4 kk. 9
Ju, March 2
Mahi omama tsũ lɛ mli akɛ gbɔ kɛya naanɔ.—Lala 61:4.
Kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔhã Yehowa lɛ, wɔbatsɔmɔɔ gbɔi yɛ efonirifeemɔŋ mama tsũ lɛ mli. Yehowa hãa mɛi fɛɛ ni eba emama tsũ lɛ mli lɛ nibii ni he hiaa amɛ lɛ, ni agbɛnɛ hu, amɛbatsɔmɔɔ mɛi krokomɛi ni yɔɔ Yehowa mama tsũ lɛ mli lɛ ananemɛi. Ekɔɔɔ he eko he ni mɔ ko yɔɔ lɛ, ebaanyɛ eba Yehowa mama tsũ lɛ mli. Yehowa mama tsũ lɛ yɛ he fɛɛ he ni etsuji anɔkwafoi lɛ yɔɔ. (Kpo. 21:3) Ni Yehowa tsuji anɔkwafoi ni egboi lɛ hu? Ani amɛyɛ emama tsũ lɛ mli lolo? Hɛɛ. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Ejaakɛ Yehowa hiɛ kpako amɛnɔ; yɛ ehiɛ lɛ, amɛhiɛ kã lolo. Yesu wie akɛ: “Akɛ abaatee gbohii ashi lɛ, Mose po hã ana, yɛ ŋmei tso lɛ he sane lɛ mli, be ni etsɛ Yehowa akɛ ‘Abraham Nyɔŋmɔ kɛ Isak Nyɔŋmɔ kɛ Yakob Nyɔŋmɔ lɛ.’ Jeee gbohii a-Nyɔŋmɔ ni, shi moŋ, hiɛkãalɔi a-Nyɔŋmɔ ni, ejaakɛ yɛ ehiɛ lɛ, amɛ fɛɛ amɛhiɛ kamɔ.”—Luka 20:37, 38. w24.06 3 kk. 6-7
Jufɔ, March 3
Yehowa ji mihewalɛ, kɛ mitsɛŋ.—Lala 28:7.
Zadok tee Hebron akɛ mɔ ko ni esaa ehe kɛhã ta. (1 Kro. 12:38) Enɛ tsɔɔ akɛ, etswa efai shi akɛ ebaanyiɛ David sɛɛ kɛya ta ni efã Israelbii lɛ ahe. Enɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, oblanyo nɛɛ yɛ ekãa waa. Mɛni hã Zadok, ni eji osɔfo lɛ, fee ekãa nakai lɛ? Nɔ ni hã efee ekãa lɛ ji, ekase hii ni yɔɔ hewalɛ kɛ ekãa waa yɛ ebeiaŋ lɛ. Hii nɛɛ ateŋ mɔ kome ji David. David yɛ ekãa waa, ni lɛ enyiɛɔ Israel hiɛ kɛyaa ta. Enɛ hewɔ lɛ, Israelbii lɛ fɛɛ miisumɔ ni lɛ eye amɛnɔ akɛ maŋtsɛ. (1 Kro. 11:1, 2) Be fɛɛ be ni David kɛ ehenyɛlɔi lɛ yaawuu lɛ, ekɛ ehiɛ fɔ̃ɔ Yehowa nɔ koni eye ebua lɛ. (Lala 138:3) Yɛ David sɛɛ lɛ, Zadok kase hii krokomɛi hu ni yɔɔ ekãa, tamɔ Yehoiada kɛ ebinuu kãkãlɔ Benaia, kɛ agbɛnɛ hu, tsɛmɛi ashĩai onukpai 22 ni baye amɛbua David lɛ.—1 Kro. 11:22-25; 12:26-28. w24.07 3 kk. 5-6
Shɔ, March 4
Nyɔŋmɔ miibɔ mɔdɛŋ ni enyiɛ ohiɛ kɛya tsuitsakemɔ mli yɛ emlihilɛ lɛ naa.—Rom. 2:4.
Dani bɔfo Paulo batsɔ Kristofonyo lɛ, ewa Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ ayi. (Bɔf. 7:58–8:3) Eeenyɛ efee akɛ, Kristofoi pii na lɛ akɛ mɔ ko ni nyɛŋ atsake kɔkɔɔkɔ. Shi jeee nakai kwraa Yesu na lɛ; ena lɛ akɛ mɔ ko ni baanyɛ atsake. Ekɛ e-Tsɛ Yehowa na sui kpakpai ni Paulo yɔɔ lɛ. Yesu wie akɛ: “Mɔ nɛ ji dɛŋdade ko ni ahala ahã mi.” (Bɔf. 9:15) Yesu tsɔ naakpɛɛ nii po nɔ ehã Paulo tsake etsui. (Bɔf. 9:1-9, 17-20) Be ni Paulo batsɔ Kristofonyo lɛ, Yesu kɛ nitsumɔ krɛdɛɛ ko wo edɛŋ koni esɔmɔ akɛ bɔfo. Paulo wie shii abɔ akɛ, ehiɛ sɔɔ bɔ ni Yehowa kɛ Yesu na lɛ mɔbɔ ni amɛye amɛbua lɛ lɛ waa. (1 Tim. 1:12-15) Be ko lɛ, Paulo nu akɛ nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Korinto asafo lɛ mli lɛ miibɔ ajwamaŋ ni nyɛmimɛi lɛ tsuko nɔ ko yɛ he. Mɛni ekɛɛ amɛ akɛ amɛfee? Nɔ ni ekɛɛ amɛ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔna bɔ ni Yehowa jieɔ suɔmɔ kpo kɛ́ eetsɔse etsuji kɛ bɔ ni enaa mɛi ni etsake amɛtsui lɛ mɔbɔ ehãa. w24.08 13 kk. 15-16
Soo, March 5
Nɔ hewɔ ni ajie Nyɔŋmɔ Bi lɛ kpo nɛ, koni efite Abonsam nitsumɔi lɛ.—1 Yoh. 3:8.
Yehowa eye ebua adesai koni fiofio lɛ, amɛna nɔ ni esa akɛ amɛfee koni wekukpaa kpakpa abakã lɛ kɛ amɛ teŋ yɛ emuu ni amɛyeee lɛ fɛɛ sɛɛ. Habel, ni ji Adam kɛ Hawa binuu ni ji enyɔ nɔ lɛ, ji klɛŋklɛŋ adesa ni he Yehowa nɔ eye yɛ atua ni atse yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ sɛɛ. Habel sumɔɔ Yehowa waa, ni eesumɔ ni efee Yehowa suɔmɔnaa nii ni ekɛ lɛ abɔ naanyo. Enɛ hewɔ lɛ, ekɛ nɔ ko shã afɔle ehã Yehowa. No mli lɛ, tookwɛlɔ ji lɛ, no hewɔ lɛ, emɔmɔ egwantɛŋbii lɛ eko ni egbe amɛ ni ekɛ amɛ hã Yehowa akɛ afɔle. Ani Yehowa ná efɔle lɛ he miishɛɛ? Hɛɛ, “Yehowa ná Habel kɛ efɔle lɛ he miishɛɛ.” (1 Mo. 4:4) Yehowa ná mɛi krokomɛi hu ni sumɔɔ lɛ ni amɛheɔ enɔ amɛyeɔ lɛ afɔlei lɛ ahe miishɛɛ. Mɛi nɛɛ ateŋ mɔ kome ji, Noa. (1 Mo. 8:20, 21) Enɛ hãa wɔnaa akɛ, nɔ ko yɛ ni adesai baanyɛ afee koni Yehowa aná amɛhe miishɛɛ ni ekɛ amɛ abɔ naanyo yɛ emuu ni amɛyeee lɛ fɛɛ sɛɛ. w24.08 3 kk. 5-6
Sohaa, March 6
Shwɛ fioo ni minaji adu gbɛ; shwɛ sharao ni minaji ashane.—Lala 73:2.
Kɛ́ aye wɔ loo mɛi komɛi sane fɔŋ lɛ, ekolɛ ebaadɔ wɔ waa ni wɔbaahao. (Jaj. 7:7) Yehowa anɔkwa tsuji komɛi tamɔ Hiob kɛ Habakuk nu he nakai nɔŋŋ. (Hiob 6:2, 3; Hab. 1:1-3) Ejeee tɔmɔ akɛ wɔbaanu he nakai, shi esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ yɛ bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa lɛ he ni wɔkafee efɔŋ ni wɔkɛ no fite sane lɛ kwraa. Kɛ́ efee tamɔ nɔ ni agbalaaa mɛi ni yeɔ mɛi sane fɔŋ lɛ atoi lɛ, ekolɛ wɔbaasusu akɛ sɛɛnamɔ bɛ he akɛ wɔbaafee nɔ ni ja. Yehowa tsulɔ ko na akɛ mɛi fɔji lɛ miiye mɛi kpakpai lɛ sane fɔŋ, shi fɛɛ sɛɛ lɛ, etamɔ nɔ ni mɛi fɔji lɛ ahe ejɔ amɛ. Ekɛɛ akɛ: “Nɛkɛ ji bɔ ni mɛi fɔji lɛ yɔɔ, mɛi ni be fɛɛ be lɛ, nibii ahe ejɔ ehã amɛ lɛ.” (Lala 73:12) Sane nɛɛ hao lɛ aahu akɛ, esusu akɛ sɛɛnamɔ bɛ he akɛ ebaasɔmɔ Yehowa. Ekɛɛ akɛ: “Be ni mibɔ mɔdɛŋ akɛ manu shishi lɛ, ehao mi aahu.”—Lala 73:14, 16. w24.11 3 kk. 5-7
Hɔɔ, March 7
Nyɛ majimaji amli wekui, nyɛkɛ woo ni sa Yehowa lɛ ahãa lɛ, nyɛkɛ woo ni sa Yehowa lɛ ahãa lɛ yɛ enunyam kɛ ehewalɛ lɛ hewɔ.—Lala 96:7.
Wɔkɛ anunyam hãa Yehowa ejaakɛ wɔbuɔ lɛ waa. Wɔyɛ yiŋtoi kpakpai pii ahewɔ ni esa akɛ wɔbu Yehowa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa ji Ofe; eyɛ hewalɛ fe mɔ fɛɛ mɔ, ni ehewalɛ etãaa. (Lala 96:4-7) Agbɛnɛ hu, ehiɛ kã shi waa, ni anaa enɛ yɛ nibii ni ebɔ lɛ amli. Kɛfata he lɛ, lɛ ebɔ wɔ, ni edro wɔ nibii fɛɛ ni baahã wɔya nɔ wɔhi wala mli. (Kpo. 4:11) Yehowa lɛ, anɔkwafo ji lɛ. (Kpo. 15:4) Nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ yeɔ omanye, ni eyeɔ eshiwoi anɔ be fɛɛ be. (Yos. 23:14) Enɛ hewɔ gbalɔ Yeremia wie yɛ Yehowa he akɛ: “Yɛ jeŋmaji lɛ ahiɛshikalɔi lɛ fɛɛ ateŋ kɛ agbɛnɛ hu yɛ amɛmaŋtsɛyelii lɛ fɛɛ ateŋ lɛ, mɔ ko mɔ ko kwraa bɛ ni tamɔ bo” lɛ! (Yer. 10:6, 7) Anɔkwa, wɔyɛ yiŋtoi kpakpai babaoo ahewɔ ni esa akɛ wɔbu Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ. Shi jeee bu pɛ wɔbuɔ Yehowa, wɔsumɔɔ lɛ hu. Ni nɔ ni fe fɛɛ lɛ, wɔkɛ anunyam hãa Yehowa ejaakɛ wɔsumɔɔ lɛ waa. w25.01 3 kk. 5-6
Hɔgbaa, March 8
Nyɛjiea efɔŋfeelɔ lɛ kɛjea nyɛteŋ.—1 Kor. 5:13.
Mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ Yehowa kɛ esafo lɛ hãa mɛi naa nibii kpakpai ni asafo lɛ feɔ lɛ akɛ nibii gbohii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔkase yɛ Biblia lɛ mli akɛ, Yehowa miisumɔ ni mɛi ni jáa lɛ lɛ ahiɛ amɛhe falefale, amɛba amɛjeŋ jogbaŋŋ, ni amɛjá lɛ yɛ gbɛ ni etsɔɔ akɛ ajá lɛ lɛ nɔ. Yehowa efã akɛ ajie mɛi fɛɛ ni feɔ nibii gbohii ni amɛsumɔɔɔ akɛ amɛtsakeɔ amɛtsui lɛ kɛje asafo lɛ mli. (1 Kor. 5:11, 12; 6:9, 10) Wɔyeɔ famɔ nɛɛ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ nɔ. Shi mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ wɔ lɛ kɛɛ nakai ni wɔfeɔ lɛ tsɔɔ akɛ wɔyɛ kpɛŋŋ, wɔkojoɔ mɛi, ni wɔbɛ suɔmɔ. Esa akɛ wɔle mɔ tuuntu ni hɔ amalei ni agbɛɔ ashwãa yɛ asafo lɛ he lɛ asɛɛ. Satan Abonsam ji mɔ ni hɔ amalei fɛɛ ni agbɛɔ ashwãa yɛ asafo lɛ he lɛ asɛɛ. Lɛ ji “malemɔ tsɛ” lɛ. (Yoh. 8:44; 1 Mo. 3:1-5) No hewɔ lɛ, esaaa akɛ efeɔ wɔ naakpɛɛ akɛ etsɔɔ esamaŋfoi lɛ anɔ egbɛɔ Yehowa asafo lɛ he amalei eshwãa. w24.04 10-11 kk. 13-14
Ju, March 9
Ebaaba mli kɛ̃.—Eze. 33:33.
Kɛ́ amanehulu kpeteŋkpele lɛ je shishi lɛ, ekolɛ mɛi ni baana “Babilon Kpeteŋkpele” lɛ hiɛkpatamɔ lɛ ateŋ mɛi komɛi baakai akɛ, Yehowa Odasefoi ewie jeeŋmɔ akɛ nɔ ko nakai baaba. Ani mɛi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi baatsake amɛtsui ni amɛbafata wɔhe? (Kpo. 17:5) Kɛ́ amɛteŋ mɛi komɛi tsake amɛtsui lɛ, ebaafee tamɔ nɔ ni ba yɛ Ejipt yɛ Mose beiaŋ lɛ. Kɛ́ obaakai lɛ, be ni Israelbii lɛ shiɔ Ejipt lɛ, “futufutu gbɔmɛi babaoo” fata amɛhe kɛtee. (2 Mo. 12:38) Eeenyɛ efee akɛ, futufutu gbɔmɛi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi na akɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni Mose wie yɛ Haomɔi Nyɔŋma lɛ ahe lɛ ba mli, ni no hã fiofio lɛ, amɛbahe Yehowa nɔ amɛye. Kɛ́ nɔ ko nakai ba yɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ hiɛkpatamɔ lɛ sɛɛ lɛ, ani ebaadɔ wɔ akɛ mɛi komɛi etsake amɛtsui ni amɛbafata wɔhe be ni eshwɛ fioo ni naagbee lɛ baaba? Dabi kwraa! Edɔŋ wɔ, ejaakɛ wɔmiisumɔ ni wɔkase wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, ni wɔle akɛ eji “Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɔ kɛ musuŋtsɔlɔ, ní mli fuuu mra ni esuɔmɔ ni tsakeee kɛ enɔkwale fa babaoo.”—2 Mo. 34:6. w24.05 11 kk. 12-13
Jufɔ, March 10
Yaa nɔ onyiɛ wiemɔi ni sɛɛnamɔ yɔɔ he . . . lɛ he nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ.—2 Tim. 1:13, shn.
Kɛ́ wɔgba afã kɛje ‘wiemɔi ni sɛɛnamɔ yɔɔ he lɛ he nɔkwɛmɔnɔ lɛ’ he lɛ, mɛni baanyɛ aba? Naa nɔkwɛmɔnɔ ko ni hãa wɔnaa nɔ ni baanyɛ aba. Yɛ blema Kristofoi lɛ abeiaŋ lɛ, nyɛmimɛi lɛ ekomɛi bɔi wiemɔ akɛ Yehowa gbi lɛ eba, ni amale nɛɛ gbɛ eshwã. Shi nɛgbɛ sane nɛɛ jɛ? Etamɔ nɔ ni amɛnine shɛ wolo ko ni akɛɛ bɔfo Paulo ŋma lɛ nɔ ni miitsɔɔ nakai. Kristofoi komɛi ni yɔɔ Tesalonika lɛ he amale nɛɛ amɛye ni amɛgbɛ amɛshwã ni amɛtaoko mli. Eji amɛkɛ amɛjwɛŋmɔ tee nibii ni Paulo tsɔɔ amɛ be ni ekɛ amɛ yɔɔ lɛ anɔ kulɛ, alakaŋ amɛ. (2 Tes. 2:1-5) Paulo wo amɛ ŋaa ni amɛkahe nɔ fɛɛ nɔ ni amɛnuɔ lɛ amɛye. Kɛfata he lɛ, efee nɔ ko ni baaye abua amɛ wɔsɛɛ kɛ́ nɔ ko tamɔ nɛkɛ ba ekoŋŋ. Be ni emuɔ wolo ni ji enyɔ ni eŋma eyahã Tesalonikabii lɛ naa lɛ, ewie akɛ: “Mi Paulo, mi diɛŋtsɛ mininenaa ŋamɔ, ni ji okadi yɛ miwolo fɛɛ wolo mli nɛ; nɛkɛ ji bɔ ni miŋmaa nii.”—2 Tes. 3:17. w24.07 12 kk. 13-14
Shɔ, March 11
Shifimɔ he ehia nyɛ.—Heb. 10:36.
Ehe bahia ni Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ afi shi waa be ni Yerusalem hiɛkpatamɔ lɛ bɛŋkɛɔ lɛ. Eyɛ mli akɛ awa amɛteŋ mɛi komɛi ayi waa moŋ, shi amɛteŋ mɛi babaoo kɛ nakai shihilɛ lɛ eko ekpeee. No hewɔ lɛ, bɔfo Paulo wo amɛ ŋaa ni amɛsaa amɛjwɛŋmɔ amɛto yiwaa, ni amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaaye anɔkwa kɛyashi gbele mli tamɔ Yesu fee lɛ. (Heb. 12:4) Akɛni mɛi babaoo miitsɔmɔ Kristofoi hewɔ lɛ, Yudafoi lɛ ateŋ mɛi babaoo amli efu ni amɛmiitao ni amɛwa Kristofoi lɛ ayi waa. Afii fioo komɛi ni tsɔ be nɛɛ hiɛ lɛ, Yudafoi 40 kɛ sɛɛ kã “amɛhe kitã kɛ loomɔ akɛ, amɛyeŋ nii ni amɛnuŋ nɔ ko ja amɛgbe Paulo.” (Bɔf. 22:22; 23:12-14) Yɛ bɔ ni anyɛɔ Kristofoi lɛ ni awaa amɛ yi lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, esa akɛ amɛya nɔ amɛkpe kɛjá Nyɔŋmɔ, amɛshiɛ sane kpakpa lɛ, ni amɛfee nibii ni baahã amɛhemɔkɛyeli lɛ mli awa. w24.09 12 kk. 15
Soo, March 12
[Yesu kɛɛ] emami akɛ: “Yoo, naa! Obinuu nɛ!”—Yoh. 19:26.
Yohane ji Yesu Kristo naanyo kpaakpa kɛ ebɔfoi lɛ ateŋ mɔ kome. (Mat. 10:2) Yohane fata Yesu he kɛtsu esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, ena naakpɛɛ nibii ni Yesu fee lɛ, ni eshiii lɛ be ni amɛkɛ shihilɛi ni mli wawai kpe lɛ. Be ni agbe Yesu lɛ ena, ni be ni atee lɛ shi hu lɛ, ena lɛ. Agbɛnɛ hu, ena be ni Kristofoi asafo lɛ shwereɔ lɛ, ni akɛni ehi shi etsɛ waa hewɔ lɛ, ena be ni “ashiɛ [sane kpakpa lɛ] yɛ bɔɔ nii ni yɔɔ ŋwɛi shishi lɛ fɛɛ ateŋ lɛ.” (Kol. 1:23) Yɛ Yohane gbɔlɛ beiaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsirɛ lɛ ni eŋmala Biblia lɛ mli woji lɛ ekomɛi. Ená hegbɛ ni eŋma Kpojiemɔ wolo lɛ ni mli saji yɔɔ naakpɛɛ lɛ. (Kpo. 1:1) Lɛ eŋma Sanekpakpa lɛ ni egbɛ́i kã nɔ lɛ. Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsirɛ lɛ ni eŋmala lɛtai etɛ ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ amɛ akɛ 1 Yohane, 2 Yohane, kɛ 3 Yohane lɛ hu. Eŋma 3 Yohane lɛ ehã Gaio, ni ji Kristofonyo anɔkwafo ni esumɔ lɛ tamɔ lɛ diɛŋtsɛ ebi lɛ. (3 Yoh. 1) Nɔ ni nuu onukpa anɔkwafo nɛɛ ŋma lɛ ewo Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ hewalɛ aahu kɛbashi ŋmɛnɛ. w24.11 12 kk. 15-16
Sohaa, March 13
Nyɛ wumɛi lɛ, . . . nyɛkɛ woo awoa yoo.—1 Pet. 3:7.
Nuu ni sumɔɔ eŋa lɛ shwɛɛɛ ehe kwraa. Enaa yoo lɛ akɛ eji nikeenii ni nɔ bɛ kwraa ni Yehowa kɛdro lɛ. (Abɛi 18:22; 31:10) Enɛ hewɔ lɛ, ekɛ lɛ yeɔ jogbaŋŋ ni ebuɔ lɛ, ni efeɔ enɛ kɛ́ amɛmiiná bɔlɛ po. Enyɛɛɛ enɔ ni efee nibii komɛi ni baaye lɛ awui, loo ebaagba ehenilee naa, loo ebaahã enu he akɛ nuu lɛ ebuuu lɛ. Nuu lɛ hu baabɔ mɔdɛŋ akɛ efeŋ nɔ ko ni baagba lɛ diɛŋtsɛ hu ehenilee naa. (Bɔf. 24:16) Wumɛi, Yehowa naa mɔdɛŋ ni nyɛbɔɔ koni nyɛsumɔ nyɛŋamɛi ni nyɛbu amɛ yɛ nibii fɛɛ amli lɛ, ni ehiɛ sɔɔ waa. Nyɛtswaa nyɛfai shi akɛ, nyɛfeŋ nibii ni baahã amɛnu he akɛ nyɛsumɔɔɔ amɛ ni nyɛbuuu amɛ. Moŋ lɛ, nyɛkɛ amɛ ayea jogbaŋŋ, ni nyɛhãa amɛnua he akɛ nyɛbuɔ amɛ ni nyɛsumɔɔ amɛ waa. Kɛ́ nyɛfee nakai lɛ, amɛbaanu he akɛ nyɛshwɛɛɛ amɛhe kwraa. Nyɛhãa Yehowa anaa akɛ, nyɛsumɔɔ nyɛŋamɛi ni nyɛbuɔ amɛ. Kɛ́ nyɛfee nakai lɛ, Yehowa baaya nɔ ekɛ nyɛ afee naanyo.—Lala 25:14. w25.01 13 kk. 17-18
Hɔɔ, March 14
[Ekɛ] ehe hã wɔ koni ekɛhã wɔye wɔhe . . . , ni efee gbɔmɛi ni ji lɛ diɛŋtsɛ enii ni eshwɛɛɛ he kwraa ni hiɛ dɔɔ nitsumɔi kpakpai ahe lɛ krɔŋkrɔŋ ehã ehe.—Tito 2:14.
Nɔ kome ni hãa esoroɔ wɔ, ni ji Yehowa Odasefoi lɛ yɛ jamɔi krokomɛi ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi lɛ ahe ji, wɔshiɛɔ kɛ ekãa. Mɛni baaye abua wɔ ni ekãa ni wɔkɛshiɛɔ lɛ naa akaba shi, shi moŋ emli awa fe tsutsu lɛ po? Kɛ́ wɔkase Yesu lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔshiɛ kɛ ekãa. Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ekɛ ekãa shiɛ sane kpakpa lɛ kɛyashi naagbee. Be ni eshwɛ fioo ni ebaagbo lɛ, eshiɛ kɛ ekãa fe be ni eje shishi lɛ po. Yɛ nɔkwɛmɔnɔ ko ni Yesu gba lɛ mli lɛ, ekɛ ehe to wain ŋmɔ mli saalɔ ko ni kɛ afii etɛ gbo agbami tso ko he deŋme shi ewooo yibii lɛ he. Nakai nɔŋŋ Yesu kɛ afii etɛ shiɛ ehã Yudafoi lɛ, shi amɛteŋ mɛi babaoo ebatsɔmɔɔɔ ekaselɔi. Bɔ ni wain ŋmɔ mli saalɔ lɛ nijiaŋ ejeee wui yɛ agbami tso lɛ he lɛ, nakai nɔŋŋ Yesu hãaa Yudafoi lɛ anifeemɔ aje enijiaŋ wui, shi moŋ etee nɔ eshiɛ kɛ ekãa. (Luka 13:6-9) Kɛ́ wɔkase nibii ni Yesu fee kɛ nibii ni etsɔɔ mɛi lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔshiɛ kɛ ekãa. w25.03 14-15 kk. 1-4
Hɔgbaa, March 15
Mɔ ni hiɛ tɛ̃ lɛ, ekɛ nilee tsuɔ nii.—Abɛi 13:16.
Kɛ́ ona mɔ ko ni osusuɔ akɛ ebaafee hefatalɔ ni sa bo hu? Ani esa akɛ oyabi lɛ suɔmɔ amrɔ nɔŋŋ? Biblia lɛ kɛɛ mɔ ni hiɛ kã shi lɛ, dani ebaatsu nɔ ko he nii lɛ, eleɔ nii lɛ he nii dã. No hewɔ lɛ, ebaafee nɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ obaahã ohe be saŋŋ ni okɛkwɛ bɔ ni mɔ lɛ feɔ enii ehãa ni lɛ po eleee akɛ ookwɛ lɛ dani oyabi lɛ suɔmɔ. Te obaafee tɛŋŋ okwɛ mɔ ko ni eleee po akɛ ookwɛ lɛ? Ekolɛ kɛ́ atee asafoŋ kpee loo henaabuamɔ ko shishi lɛ, obaanyɛ ona bɔ ni wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Yehowa teŋ lɛ mli wa hã, bɔ ni efeɔ enii ehãa, kɛ sui komɛi ni eyɔɔ. Obaanyɛ okwɛ hu akɛ, namɛi ekɛbɔɔ naanyo, ni mɛɛ nibii ahe efɔɔ wiemɔ? (Luka 6:45) Ani otii ni ekɛmamɔ ehiɛ lɛ tamɔ onɔ lɛ nɔŋŋ? Obaanyɛ okɛ esafoŋ onukpai loo Kristofonyo ko ni he wa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli ni le lɛ jogbaŋŋ lɛ agba sane. (Abɛi 20:18) Obaanyɛ obi amɛ bɔ ni ale lɛ ahã kɛ sui komɛi ni eyɔɔ. (Rut 2:11) Be ni obɔɔ mɔdɛŋ ni ole nibii nɛɛ, kwɛmɔ jogbaŋŋ ni okafee nɔ ko ni baagba enaa. Kaahã eba lɛ akɛ he fɛɛ he ni ebaatsɔ lɛ, onyiɛ esɛɛ, loo daa nɛɛ ookoli esaji amli. w24.05 22 kk. 7-8
Ju, March 16
Agbɛnɛ, mijaje mihe esha lɛ mitsɔɔ bo.—Lala 32:5.
Asafoŋ onukpai lɛ kaseɔ Yesu, no hewɔ lɛ, amɛyeee amɛhe oyai amɛmuuu sane naa akɛ mɔ ni efee esha lɛ tsakeŋ etsui. Mɛi komɛi tsakeɔ amɛtsui yɛ klɛŋklɛŋ shitamɔ lɛ mli nɔŋŋ, shi mɛi komɛi hu yɛ ni eheɔ amɛ be fioo. No hewɔ lɛ, asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ ato gbɛjianɔ ni amɛkɛ mɔ ni efee esha lɛ akpe fe shi kome. Ekolɛ klɛŋklɛŋ shitamɔ lɛ sɛɛ lɛ, mɔ lɛ baasusu nibii ni akɛɛ lɛ lɛ ahe jogbaŋŋ ni ekolɛ ebaajɛ heshibaa mli esɔle ebi Yehowa ni ekɛ ehe esha lɛ ake lɛ. (Lala 38:18) Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ onukpai lɛ kɛ lɛ kpe ekoŋŋ lɛ, ekolɛ amɛbaana akɛ bɔ ni efeɔ enii ehãa lɛ etsake kwraa kɛ́ akɛto bɔ ni efee enii ehã be ni akɛ lɛ kpe klɛŋklɛŋ lɛ he. Asafoŋ onukpai lɛ nuɔ he amɛhãa mɔ ni efee esha lɛ ni amɛkɛ lɛ yeɔ yɛ mlijɔlɛ mli. Amɛsɔlemɔ ji, Yehowa ajɔɔ amɛmɔdɛŋbɔi lɛ anɔ, ni agbɛnɛ hu, amɛnyɛmi lɛ ni egba afã lɛ hiɛ aba ehe nɔ ni etsake etsui.—2 Tim. 2:25, 26. w24.08 22-23 kk. 12-13
Jufɔ, March 17
“Mináaa mɔ ko mɔ ko gbele he miishɛɛ,” Nuŋtsɔ Ofe Yehowa kɛɛ. “No hewɔ lɛ, nyɛkua nyɛsɛɛ ni nyɛná wala.”—Eze. 18:32.
Yehowa sumɔɔɔ ni mɔ ko mɔ ko hiɛ kpãtãa! Eesumɔ ni mɛi fɛɛ ni efee esha lɛ asaa amɛ kɛ lɛ teŋ. (2 Kor. 5:20) Enɛ hewɔ kɛjɛ blema beebe lɛ, kɛ́ etsuji gba afã kɛje emlai kɛ eshishitoo mlai lɛ ahe lɛ, ewoɔ amɛ hewalɛ daa koni amɛtsake amɛtsui ni amɛku amɛsɛɛ kɛba eŋɔɔ lɛ. Asafoŋ onukpai lɛ ená hegbɛ akɛ amɛkɛ Yehowa baafee ekome kɛye amɛbua mɛi ni efee esha lɛ, akɛ aleenɔ, amɛbaatsake amɛtsui lo. (Rom. 2:4; 1 Kor. 3:9) Kɛ́ eshafeelɔ ko tsake etsui lɛ, miishɛɛ kpele baa ŋwɛi! Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, náa miishɛɛ waa kɛ́ etsuji ni egba afã lɛ ateŋ mɔ ko tsake etsui ni eku esɛɛ kɛba asafo lɛ mli, ejaakɛ amɛjara wa waa hã lɛ. Kɛ́ wɔhe be ni wɔsusu bɔ ni Yehowa musuŋ tsɔɔ lɛ, ni enaa mɔbɔ, ni emli hi lɛ he jogbaŋŋ lɛ, wɔbaasumɔ lɛ waa.—Luka 1:78. w24.08 31 kk. 16-17
Shɔ, March 18
Yesu lɛ, akɛni ele akɛ amɛmiiba amɛbamɔ lɛ ni amɛwó lɛ maŋtsɛ hewɔ lɛ, eshi jɛmɛ ni ekome too etee gɔŋ lɛ nɔ ekoŋŋ.—Yoh. 6:15.
Kɛ́ Yesu hã amɛwó lɛ maŋtsɛ lɛ, belɛ ekɛ ehe miiwo pɔlitis mli. Yesu ‘shi jɛmɛ ni ekome too etee gɔŋ lɛ nɔ.’ Yesu hãaa mɛi anyɛ enɔ ni ekɛ ehe awo pɔlitis mli. Enɛ ji nɔ ko ni he hiaa waa ni esa akɛ wɔkase! Ekã shi faŋŋ akɛ, ŋmɛnɛ lɛ, mɛi ekɛŋ wɔ akɛ wɔkɛ blodo fioo alɛ mɛi pii, loo wɔtsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ wɔtsa helai, loo akɛ, amɛbaawó wɔ maŋtsɛ loo maŋhiɛnyiɛlɔ. Shi ekolɛ amɛbaawo wɔ hewalɛ ni wɔkɛ wɔhe awo pɔlitis mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ amɛbaakɛɛ wɔ akɛ wɔfɔ̃ oshiki wɔhã mɔ ko ni amɛnuɔ he akɛ ebaanyɛ ehã nibii ahi lɛ, loo wɔwie nɔ ko ni tsɔɔ akɛ wɔfiɔ esɛɛ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔkai nɔ ni Yesu fee lɛ. Ekɛ ehe wooo pɔlitis mli. Sɛɛ mli po lɛ, ewie akɛ: “Mi-Maŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛɛ mli.” (Yoh. 17:14; 18:36) Ŋmɛnɛ lɛ, esa akɛ wɔ, ni ji Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ, ahã wɔsusumɔ kɛ enɔ lɛ akpã gbee ni wɔkase lɛ. Tamɔ efee lɛ, esa akɛ wɔ hu wɔfi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ, wɔgba mɛi Maŋtsɛyeli lɛ he sane, ni wɔsɔle ni Maŋtsɛyeli lɛ aba.—Mat. 6:10. w24.12 4 kk. 5-6
Soo, March 19
Mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ mikitãi lɛ ni eyeɔ nɔ lɛ, lɛ ji mɔ ni sumɔɔ mi. Ni mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ mi lɛ, mi-Tsɛ baasumɔ lɛ, ni mi hu masumɔ lɛ ni majie mihe kpo faŋŋ matsɔɔ lɛ.—Yoh. 14:21.
Kɛ́ okase nii lɛ, kwɛmɔ akɛ mɛɛ gbɛi anɔ obaanyɛ okɛ nɔ ni okase lɛ atsu nii yɛ oshihilɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ okase akɛ Yehowa yeɔ jalɛsane lɛ, bo hu kaakwɛ mɛi ahiɛiaŋ, ni no baatsɔɔ akɛ ookase lɛ. Kɛ́ ekolɛ okase nɔ ko ni ehã ona suɔmɔ ni Yesu yɔɔ kɛhã e-Tsɛ lɛ kɛ mɛi krokomɛi lɛ, bo hu obaanyɛ ojɛ osuɔmɔ mli ofee nɔ ni Yehowa sumɔɔ ni oye obua onyɛmimɛi Kristofoi lɛ, kɛ́ no baahã okɛ shihilɛ ni mli wa akpe po. Agbɛnɛ hu, obaanyɛ okase Yesu ni oshiɛ otsɔɔ mɛi koni amɛ hu amɛná nikeenii ni fe fɛɛ ni Yehowa kɛdro wɔ, ni ji kpɔmɔnɔ lɛ, he sɛɛ. Kɛ́ wɔkase kpɔmɔnɔ lɛ he nii ni wɔbanu shishi jogbaŋŋ lɛ, no baahã wɔsumɔ Yehowa kɛ e-Bi lɛ waa, ni enɛ baahã amɛ hu amɛsumɔ wɔ waa. (Yak. 4:8) No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔtsɔa nibii ni Yehowa kɛdro wɔ lɛ anɔ wɔkasea kpɔmɔnɔ lɛ he nii babaoo. w25.01 25 kk. 16-17
Sohaa, March 20
Oshɛrɛ mihe eshai lɛ fɛɛ oshwie osɛɛ.—Yes. 38:17.
Abaanyɛ atsɔɔ wiemɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ ŋmalɛ lɛ mli lɛ hu shishi akɛ: “Ojie mihe eshai lɛ fɛɛ kɛje ohiɛ.” Wiemɔi nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ mɔ ko fee esha ni etsake etsui lɛ, Yehowa shɛɔ ehe esha lɛ efɔ̃ɔ he ko ni enaŋ dɔŋŋ. Abaanyɛ atsɔɔ wiemɔi nɛɛ ashishi yɛ gbɛ kroko nɔ akɛ: “Ohãa efeɔ tamɔ nɔ ni mifeko esha po.” Nɔkwɛmɔnɔ ni yɔɔ Mika 7:18, 19 lɛ maa oti nɛɛ nɔŋŋ nɔ mi. Awie yɛ jɛmɛ akɛ, Yehowa shɛrɛɔ wɔhe eshai lɛ eshwieɔ ŋshɔ lɛ shishi tɔ̃ɔ. Yɛ blema lɛ, kɛ́ ashɛ nɔ ko afɔ̃ ŋshɔ lɛ shishi tɔ̃ɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, anyɛŋ ajie kɔkɔɔkɔ. Wiemɔi nɛɛ ni akɛtsu nii yɛ Biblia lɛ mli lɛ hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ Yehowa kɛ wɔhe eshai ke wɔ lɛ, ekɛkeɔ wɔ kwraa, ni no hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔhãa wɔhenilee buɔ wɔ fɔ. Tamɔ bɔ ni David wie lɛ, “mɛi ni akɛ amɛnifeemɔi ni mla eŋmɛɛɛ gbɛ lɛ eke amɛ, ni atsĩmɔ amɛhe eshai anɔ lɛ yɛ miishɛɛ.” (Rom. 4:7) No hewɔ lɛ, kɛ́ Yehowa kɛɛ ekɛ wɔhe eshai eke wɔ lɛ, belɛ ekɛke wɔ lɛɛlɛŋ! w25.02 9 kk. 7-8
Hɔɔ, March 21
Nyɛnyaa ni nyɛmli afilia nyɛ kɛyaa naanɔ yɛ nɔ ni mibɔɔ lɛ hewɔ.—Yes. 65:18.
Paradeiso ko yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ ŋmɛnɛ, ni emli eyi kɛ mɛi ni miifee nibii kpakpai babaoo. Mɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ mli lɛ yɛ toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ. Amɛtswa amɛfai shi akɛ, amɛshiŋ mli kɔkɔɔkɔ! Agbɛnɛ hu, amɛmiisumɔ ni amɛye amɛbua mɛi babaoo ni amɛbafata amɛhe. Mɛɛ paradeiso he wɔwieɔ lɛ? No ji, mfonirifeemɔŋ paradeiso lɛ. Nɔ ko ni sa kadimɔ waa ji, yɛ Satan jeŋ fɔŋ nɛɛ ni nibii gbohii eyi mli obɔ ni mɛi nyɛɔ amɛhe nɛɛ mli lɛ, Yehowa eto mfonirifeemɔŋ shihilɛhe ko he gbɛjianɔ ehã ewebii lɛ, ni amɛfee ekome ni amɛyɛ toiŋjɔlɛ. (1 Yoh. 5:19; Kpo. 12:12) Wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ le akɛ nibii ni yaa nɔ yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli lɛ baanyɛ afite wɔ kɛ lɛ teŋ, shi akɛni esumɔɔ wɔ hewɔ lɛ, ehã wɔ shihilɛhe nɛɛ koni no abu wɔhe ni wɔya nɔ wɔsɔmɔ lɛ kɛ miishɛɛ. Biblia lɛ wieɔ mfonirifeemɔŋ paradeiso lɛ he akɛ “abobaahe” ni yɔɔ shweshweeshwe kɛ “abɔɔ ni náa nu daa.” (Yes. 4:6; 58:11) Akɛni Yehowa miijɔɔ mɛi ni yɔɔ paradeiso nɛɛ mli lɛ hewɔ lɛ, amɛyɛ miishɛɛ ni amɛsheee nɔ ko nɔ ko gbeyei yɛ naagbee gbii ni mli shihilɛ wa nɛɛ mli.—Yes. 54:14; 2 Tim. 3:1. w24.04 20 kk. 1-2
Hɔgbaa, March 22
Nyɛhãa Nyɔŋmɔ alea nyɛnibimɔi lɛ.—Fip. 4:6.
Kɛ́ ootao mɔ ko okɛbote gbalashihilɛ mli lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, benɛ osɔle yɛ sane nɛɛ he. Anɔkwa, Yehowa woko wɔ shi akɛ ebaahã wɔná gbalashihilɛ mli hefatalɔi. Shi esusuɔ nibii ni he hiaa bo kɛ bɔ ni onuɔ he ohãa lɛ he waa, ni ebaanyɛ eye ebua bo kɛ́ ootao mɔ ko okɛbote gbalashihilɛ mli. No hewɔ lɛ, yaa nɔ okɛɛ lɛ nibii ni otaoɔ kɛ bɔ ni onuɔ he ohãa. (Lala 62:8) Sɔlemɔ ni eye ebua bo ni oto otsui shi ni ohiɛ akã shi. (Yak. 1:5) Kɛ́ ebaahe bo be kplaŋŋ dani oná mɔ ko ni sa ni obaanyɛ okɛ lɛ abote gbalashihilɛ mli po lɛ, Yehowa ewo shi akɛ ebaaya nɔ ekwɛ bo, ni ebaahã ona akɛ esumɔɔ bo ni esusuɔ ohe. (Lala 55:22) Shi kwɛmɔ jogbaŋŋ ni okahã gbalashihilɛ mli hefatalɔ ni otaoɔ lɛ he ojwɛŋmɔ fɛɛ. (Fip. 1:10) Jeee gbalashihilɛ ni baahã oná miishɛɛ; nɔ ni baahã oná miishɛɛ moŋ ji, wekukpaa ni yɔɔ okɛ Yehowa teŋ lɛ. (Mat. 5:3) Ni akɛni oji oshijafo hewɔ lɛ, obaanyɛ olɛɛ osɔɔmɔ lɛ mli waa ni nɔ ko nɔ ko etsĩii onaa. (1 Kor. 7:32, 33) Okɛ oshijafo ni oji lɛ atsu nii jogbaŋŋ. w24.05 21 kk. 4; 22 kk. 6
Ju, March 23
Nyɛtaoɔ nibii ni hi hã mɛi krokomɛi, shi jeee nibii ni hi hã nyɛ pɛ.—Fip. 2:4.
Be enyiɛ esa akɛ nyiɛmɔ lɛ ahe? Bei pii lɛ, kɛ́ wɔyaye wɔhe oyai kɛkpɛ yiŋ lɛ, nibii eyaaa lɛ jogbaŋŋ. (Abɛi 21:5) No hewɔ lɛ, esa akɛ nyɛná be saŋŋ ni nyɛkɛle nyɛhe jogbaŋŋ. Shi esaaa akɛ nyɛhãa nyɛnyiɛmɔ lɛ sɛɛ tsɛɔ fe nine. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Kɛ́ aakwɛ nɔ ko gbɛ ni ebaaa mli mra lɛ, ewoɔ tsui hela.” (Abɛi 13:12) Mɛni mɛi krokomɛi baanyɛ afee kɛye abua amɛ? Wɔbaanyɛ wɔfɔ̃ amɛ nine kɛba wɔshĩa lɛ ni wɔkɛ amɛ aye nii, wɔkɛ amɛ afee weku jamɔ, loo wɔkɛ amɛ afee ekome kɛjie wɔhiɛtserɛ. (Rom. 12:13) Kɛ́ amɛmiiya he ko ni amɛmiitao mɔ ko afata amɛhe kɛya loo mɔ ko awó amɛ lɛ, ani wɔbaanyɛ wɔye wɔbua amɛ? Ni kɛ́ amɛmiitao he ko ni amɛbaanyɛ amɛta amɛgba amɛ diɛŋtsɛ amɛsane ko lɛ, ani wɔbaanyɛ wɔfɔ̃ amɛ nine kɛba shĩa koni ekashwɛ amɛ kome too pɛ? (Gal. 6:10) Kɛ́ nyɛmimɛi komɛi ni nyiɛ lɛ kɛɛ obafata amɛhe kɛya he ko lɛ, ŋɔɔ lɛ akɛ hegbɛ ni oná ni okɛbaaye obua amɛ. Ohiɛ ahi ohe nɔ koni okashi amɛ kome too pɛ yɛ he ko banee ni mɔ ko mɔ ko enaaa amɛ. Shi yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, kɛ́ ona akɛ amɛmiitao amɛgba amɛ diɛŋtsɛ amɛsane ko lɛ, tsi ohe fioo koni amɛnyɛ amɛfee nakai. w24.05 30 kk. 13-14
Jufɔ, March 24
Mihã lɛ be koni ekɛtsake etsui.—Kpo. 2:21.
Kɛ́ mɔ ko yafee esha lɛ, esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ akwɛ akɛ mɛni hã mɔ lɛ yafee esha lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ani eku ehiɛ eshwie aŋkro nikasemɔ kɛ shiɛmɔyaa nɔ ni no hã fiofio lɛ wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Yehowa teŋ lɛ mli gbɔjɔ? Ani ejɛɔ etsui mli esɔleɔ ehãa Yehowa daa? Kɛ́ enu he akɛ eyafee nɔ ko ni Yehowa sumɔɔɔ lɛ, ani emiaa ehiɛ eyeɔ ehe nɔ? Namɛi ekɛbɔɔ, ni mɛni ekɛjieɔ ehiɛtserɛ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ eeenyɛ efee akɛ enɛ ená enɔ hewalɛ? Ani eena akɛ nɔ ni efee lɛ edɔ e-Tsɛ, Yehowa waa? Asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ abi mɔ lɛ saji ni baaye abua lɛ ni esusu nibii ni hã ekɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli gbɔjɔ ni eyafee esha lɛ ahe. Shi esaaa akɛ amɛbiɔ lɛ saji lɛ oookɛɛ amɛmli efu lɛ, ni esaaa akɛ amɛbiɔ lɛ eteemɔŋ saji ni kɔɔɔ sane ni eba lɛ he eko. (Abɛi 20:5) Agbɛnɛ hu, asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ amɛkɛ nɔkwɛmɔnii aye abua mɔ lɛ koni esusu nɔ ni eyafee lɛ he ni ena nɔ hewɔ ni nɔ ni efee lɛ ejaaa lɛ. Ekolɛ klɛŋklɛŋ shitamɔ lɛ mli nɔŋŋ lɛ, mɔ lɛ baana akɛ nɔ ni efee lɛ ehiii kwraa, ni ekolɛ ebaatsake etsui po. w24.08 22 kk. 9-11
Shɔ, March 25
Esa akɛ mayajaje Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ matsɔɔ maji krokomɛi hu, ejaakɛ enɛ hewɔ atsu mi.—Luka 4:43.
Yesu kɛ ekãa shiɛ “Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ,” ejaakɛ ele akɛ no ji nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ miisumɔ ni etsu. Ehã shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he hia lɛ waa fe nɔ fɛɛ nɔ yɛ eshihilɛ mli. Be ni eshwɛ fioo ni ebaagbe esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ naa po lɛ, “eyakpa maji kɛ akrowai amli” etsɔɔ mɛi nii. (Luka 13:22) Agbɛnɛ hu, etsɔse kaselɔi pii koni amɛ hu amɛnyɛ amɛshiɛ sane kpakpa lɛ tamɔ efeɔ lɛ. (Luka 10:1) Ŋmɛnɛ hu lɛ, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji nitsumɔ titri ni Yehowa kɛ Yesu miisumɔ ni wɔtsu. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Kɛ́ wɔna mɛi tamɔ bɔ ni Yehowa naa amɛ lɛ, no baatsirɛ wɔ ni wɔkɛ ekãa ashiɛ. Yehowa miisumɔ ni mɔ fɛɛ mɔ anu sane kpakpa lɛ ni eba anɔkwale lɛ mli. (1 Tim. 2:3, 4) No hewɔ lɛ, etsɔseɔ wɔ koni wɔnyɛ wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ ni wɔtsɔ no nɔ wɔhere mɛi ayiwala. Kɛ́ mɛi mɔɔɔ anɔkwale lɛ mli bianɛ po lɛ, ekolɛ amɛbaaná hegbɛ amɛfee nakai dani amanehulu kpeteŋkpele lɛ aba naagbee. w25.03 15-16 kk. 5-7
Soo, March 26
Mɔ ni ŋaa lɛ lɛ, ekɛ lɛ feɔ ekome yɛ enitsumɔi fɔji lɛ amli.—2 Yoh. 11.
Kɛ́ mɔ ko ni ajie lɛ kɛje asafo lɛ mli lɛ ba asafoŋ kpee lɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baadamɔ ehenilee ni ekɛ Biblia lɛ etsɔse lɛ nɔ ekpɛ eyiŋ kɛji ebaaŋa mɔ lɛ ni ehere lɛ kɛba asafoŋ kpee lɛ shishi aloo eŋaŋ lɛ. Shi wɔkɛ lɛ egbaŋ sane kakadaŋŋ, ni wɔkɛ lɛ ebɔŋ hu. Shi ekolɛ mɔ ko baabi akɛ, ‘Bɛ sane ni awie yɛ 2 Yohane 9-11 lɛ tsɔɔ akɛ kɛ́ wɔŋa mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ, wɔkɛ amɛ efee ekome yɛ amɛnitsumɔi fɔji lɛ amli?’ Saji krokomɛi ni kɔɔ ŋmalɛ nɛɛ he lɛ hãa wɔnaa akɛ, gbɛtsɔɔmɔ ni akɛhã yɛ mli lɛ kɔɔ mɛi ni ekwa anɔkwa jamɔ lɛ kɛ mɛi ni miiwo mɛi hewalɛ ni amɛfee nibii gbohii lɛ ahe. (Kpo. 2:20) No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko miitsɔɔ mɛi nibii ni teɔ shi ewoɔ anɔkwale lɛ, loo eewo mɛi hewalɛ ni amɛfee nibii gbohii lɛ, asafoŋ onukpai lɛ eyasaraŋ lɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔle akɛ mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ po baanyɛ atsake amɛtsui. Shi kɛyashi amɛbaatsake lɛ, esaaa akɛ wɔŋaa amɛ loo wɔfɔ̃ɔ amɛ nine kɛbaa asafoŋ kpeei. w24.08 30-31 kk. 14-15
Sohaa, March 27
Amɛtsuii nyɛɛɛ anu shishi lolo.—Mar. 6:52.
Be ni Yesu lɛ mɛi babaoo ko egbe naa lɛ, ehã ebɔfoi lɛ kwɔ lɛlɛ koni amɛku amɛsɛɛ kɛya Kapernaum, shi lɛ lɛ, ekwɔ kɛtee gɔŋ lɛ nɔ koni mɛi ni miitao amɛwó lɛ maŋtsɛ lɛ anine akashɛ enɔ. (Yoh. 6:16-20) Be ni bɔfoi lɛ ta lɛlɛ lɛ mli yɛ ŋshɔ lɛ hiɛ kɛyaa lɛ, kɔɔyɔɔ ko ni naa wa waa bɔi tswaa ni ŋshɔ lɛ fee hamahama. Kɛkɛ ni Yesu nyiɛ nu lɛ hiɛ kɛbanina amɛ, ni ehã bɔfo Petro hu nyiɛ nu lɛ hiɛ. (Mat. 14:22-31) Be ni Yesu bote lɛlɛ lɛ mli lɛ, kɔɔyɔɔ lɛ kpa tswaa. Enɛ hã kaselɔi lɛ anaa kpɛ amɛhe ni amɛwie akɛ: “Nyɔŋmɔ Bi ji bo lɛɛlɛŋ.” (Mat. 14:33) Shi nɔ kome ji akɛ, kaselɔi lɛ enaaa akɛ tsakpaa yɛ nu lɛ hiɛ ni Yesu nyiɛ lɛ kɛ naakpɛɛ gbɛ ni etsɔ nɔ ekɛ blodoi fioo lɛ mɛi babaoo lɛ teŋ. Wɔnaa enɛ yɛ nɔ ni Marko wie yɛ sane nɛɛ he lɛ mli. Ewie akɛ: “[Bɔfoi lɛ] anaa kpɛ amɛhe naakpa yɛ enɛ hewɔ, ejaakɛ amɛnuuu blodoi lɛ ahe sane lɛ shishi.” (Mar. 6:50-52) Kaselɔi lɛ eyakɔɔɔ sɛɛ akɛ, jeee mɛi pii alɛɛ pɛ Yesu baanyɛ ekɛ hewalɛ ni Nyɔŋmɔ edro lɛ lɛ atsu, shi moŋ, ebaanyɛ ekɛfee naakpɛɛ nii krokomɛi hu. w24.12 5 kk. 7
Hɔɔ, March 28
[Nyɔŋmɔ] sumɔɔ akɛ ahere gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ yiwala ni agbɛnɛ hu, amɛná anɔkwale lɛ he nilee krɔŋŋ lɛ.—1 Tim. 2:4.
Nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ Yehowa akɛ wɔhiɛ sɔɔ suɔmɔ ni ejie lɛ kpo etsɔɔ wɔ lɛ ji, ni wɔbaafee nɔ ko yɛ Kaimɔ be lɛ mli kɛtsɔɔ Yehowa akɛ wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ waa. Nibii ni wɔbaanyɛ wɔfee lɛ eko ji, ni wɔbaato gbɛjianɔ koni wɔnyɛ wɔba Kaimɔ lɛ, ni agbɛnɛ hu wɔfɔ̃ mɛi nine koni amɛ hu amɛba. Esa akɛ wɔgbala nɔ ni baaya nɔ yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ mli wɔhã mɛi ni wɔbaafɔ̃ amɛ nine lɛ. Wɔbaanyɛ wɔjie vidio ni ji Mɛni Hewɔ Yesu Gbo? kɛ Nyɛkaia Yesu Gbele Lɛ ni yɔɔ jw.org lɛ nɔ lɛ wɔtsɔɔ amɛ. Asafoŋ onukpai, nyɛhiɛ akakpaa nɔ akɛ nyɛbaafɔ̃ mɛi ni ekpa asafoŋ kpeeibaa kɛ shiɛmɔyaa lɛ hu nine kɛba Kaimɔ. Yehowa kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ kɛ wɔ fɛɛ baaná miishɛɛ waa kɛ́ mɛi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi ku amɛsɛɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ. (Luka 15:4-7) Agbɛnɛ hu, yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔŋa wɔnyɛmimɛi lɛ kɛ mɛi krokomɛi ni eba lɛ, titri lɛ, mɛi hei kɛ mɛi ni ba asafoŋ kpeei etsɛ lɛ, ni wɔhã amɛhiɛ amɛ.—Rom. 12:13. w25.01 29 kk. 15
Hɔgbaa, March 29
[Nyɔŋmɔ sumɔ] wɔ ni etsu e-Bi lɛ akɛ kpatamɔ afɔle yɛ wɔhe eshai lɛ ahewɔ.—1 Yoh. 4:10.
Suɔmɔ ni Yehowa yɔɔ kɛhã wɔ lɛ ji nɔ titri ni tsirɛ lɛ ni ekɛ e-Bi lɛ hã akɛ kpɔmɔnɔ lɛ. (Yoh. 3:16; 1 Yoh. 4:9, 10) Kpɔmɔnɔ lɛ hãa wɔnaa akɛ, Yehowa miisumɔ ni wɔhi shi kɛya naanɔ, ni agbɛnɛ hu, wɔbafata eweku lɛ he. Be ni Adam fee esha lɛ, Yehowa jie lɛ kɛje eweku lɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, be ni afɔ wɔ beebe lɛ, wɔfataaa Nyɔŋmɔ weku lɛ he. Shi kpɔmɔnɔ lɛ hewɔ lɛ, wɔsɛɛ lɛ, Yehowa baahã mɛi fɛɛ ni jieɔ hemɔkɛyeli kpo yɛ emli ni amɛboɔ lɛ toi bianɛ lɛ abafata eweku lɛ he. Amrɔ nɛɛ po lɛ, wekukpaa kpakpa baanyɛ abakã wɔ kɛ Yehowa kɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ateŋ. Anɔkwa, Yehowa sumɔɔ wɔ waa diɛŋtsɛ!—Rom. 5:10, 11. w25.01 21 kk. 6
Kaimɔ lɛ he Biblia kanemɔ: (Nibii ni tee nɔ dani hulu nyɔ shi: Nisan 9) Yohane 12:12-19; Marko 11:1-11
Ju, March 30
Enɛ nɔ atsɔ ajie Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ kpo.—1 Yoh. 4:9.
Yehowa hã e-Bi ni esumɔɔ lɛ bagbo kɛkpɔ̃ wɔ, ni enɛ ji nikeenii ni nɔ bɛ kwraa! (2 Kor. 9:15) Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsɔ Yehowa naanyo kpaakpa. Agbɛnɛ hu, wɔbaanyɛ wɔhi shi kɛya naanɔ. Enɛ hewɔ lɛ, ehi waa akɛ wɔbaafee nɔ ko kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ kɛ Yehowa, mɔ ni kɛhã wɔ yɛ suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã wɔ lɛ hewɔ lɛ! (Rom. 5:8) Yesu to egbele lɛ Kaimɔ lɛ ni wɔyeɔ daa afi lɛ shishi koni no aye abua wɔ ni wɔtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ, ni wɔbuuu lɛ akɛ nɔ ko flɛflɛ. (Luka 22:19, 20) Afi nɛɛ, abaaye Kaimɔ lɛ Soo, April 2, 2026. Ekã shi faŋŋ akɛ, wɔ fɛɛ wɔmiito gbɛjianɔ ni wɔya. Yɛ Kaimɔ be lɛ mli lɛ, kɛ́ wɔhe be kɛjwɛŋ nɔ ni Yehowa kɛ e-Bi lɛ efee ehã wɔ lɛ he lɛ, wɔbaaná he sɛɛ waa. w25.01 20 kk. 1-2
Kaimɔ lɛ he Biblia kanemɔ: (Nibii ni tee nɔ dani hulu nyɔ shi: Nisan 10) Yohane 12:20-50
Jufɔ, March 31
Nyɛmɔa mitsɔsemɔ lɛ moŋ mli fe jwiɛtɛi, kɛ nilee hu mli fe shika tsuru ni atsuu he jogbaŋŋ.—Abɛi 8:10.
Kɛ́ otee nɔ ojwɛŋ nibii ni Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ Kristo Yesu efee ehã wɔ lɛ anɔ lɛ, no baahã ole suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛhã wɔ lɛ he nii babaoo. Ekolɛ yɛ afi nɛɛ Kaimɔ be lɛ mli lɛ, obaanyɛ okɛfee oti ni ma ohiɛ akɛ obaakane Biblia mli woji ni atsɛɔ amɛ Sanekpakpai lɛ ekome loo nɔ jogbaŋŋ. Kaaka akɛ obaakane yitsei pii shi kome. Moŋ lɛ, kɛ́ ookane lɛ, too otsui shi ni okwɛ akɛ obaana yiŋtoi krokomɛi ahewɔ ni esa akɛ osumɔ Yehowa kɛ Yesu. Kɛ́ ohi asafo lɛ mli afii babaoo lɛ, ekolɛ ebaafee bo akɛ nɔ ko hee bɛ ni obaanyɛ okase yɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ yeɔ jalɛsane, esuɔmɔ lɛ, kɛ kpɔmɔnɔ lɛ he. Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, nibii babaoo yɛ ni wɔbaanyɛ wɔkase lolo yɛ saji nɛɛ kɛ ekrokomɛi ahe, ni kɛ́ wɔkase asafo lɛ woji lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔle nibii nɛɛ. w25.01 24-25 kk. 13-15
Kaimɔ lɛ he Biblia kanemɔ: (Nibii ni tee nɔ dani hulu nyɔ shi: Nisan 11) Luka 21:1-36