16-22 MARS 2026
HAN 20 A ná Vǐɖokpónɔ towe mǐ
Nǔ e wú mǐ ɖó hudó gbɛxixɔ ɔ tɔn é
“Mɛ̌ ka ná hwlɛ́n mì ɖo agbaza élɔ́ e kplá mì xwe kú é sí?”—HLƆ̌. 7:24.
XÓNUSƆ́ÐÓTE
Lěe gbɛxixɔ ɔ hun ali nú hwɛsɔ́kɛmɛ, azɔn gbigbɔ kpó hwɛdógbɔ kpó gbɔn é.
1-2. Étɛ́ mɛ è ka ɖó ná hwlɛ́n mǐ sín? Étɛ́wú? (Hlɔ̌manu lɛ́ 7:22-24) (Kpɔ́n ɖiɖe ɔ lɔmɔ̌.)
MǏ NÍ ɖɔ ɖɔ xɔ mu jɛ mɛɖé jí. Mɛ ɔ kpo ɖo gbɛ, amɔ̌, ényí mɛɖé ma wá d’alɔ ɛ ǎ ɔ, é sixú gosín aglin e glɔ́ é ján cí lɛ́ é ǎ. Xó jɛ́n é sixú sú dó byɔ́ alɔdó, bo ɖó nukún ɖɔ mɛɖé sixú wá hwlɛ́n émí.
2 Ninɔmɛ mɔ̌hun ɖé mɛ wɛ mǐ mɛ ɖokpó ɖokpó ɖe. Ðo ali tɛ́ nu? Hwenu e Adámu fɔ́n gǔ dó Mɛ e dá ɛ é jí é ɔ, é húzú hwɛhutɔ́. Nukɔnmɛ ɔ, é jó hwɛhuhu sín gǔ dó nú vǐ tɔn lɛ́. Hwɛhuhu dó gɛdɛ gbɛtɔ́ lɛ́ bǐ, lěe é nyí gbɔn nú mɛ e xó è ɖɔ ɖo nǔjlɛ́dónǔwú ɔ mɛ bɔ é ján cí dǒ e mu lɛ́ é tɛ́ntin é ɖɔhun. Éɖɔhun ɔ, mǐ lɔ ɖó hudó mɛ e ná tún kan nú mǐ é tɔn. Mɛsɛ́dó Pɔ́lu tínmɛ ninɔmɛ hwɛhuhu tɔn mǐtɔn ganjí ɖo wěma e é wlán sɛ́ dó Hlɔ̌manu lɛ́ é mɛ. (Xa Hlɔ̌manu lɛ́ 7:22-24.) É kanbyɔ́ ɖɔ: “Mɛ̌ ka ná hwlɛ́n mì ɖo agbaza élɔ́ e kplá mì xwe kú é sí?” Hwɛhuhugú e Pɔ́lu ɖu é dó gɛdɛ ɛ bɔ é sixú xo gló kú ǎ. (Hlɔ̌. 6:23) Ninɔmɛ ɖokpó ɔ mɛ wɛ mǐ lɔ ɖe. Mǐ ɖó hudó mɛ e ná hwlɛ́n mǐ é tɔn.
Lěe é byɔ́ ɖɔ è ní hwlɛ́n mɛ e ján cí aglin e mu é glɔ́ gbɔn é ɔ, hwɛhuhugú e mǐ ɖu é zɔ́n bɔ é byɔ́ ɖɔ è ní hwlɛ́n mǐ lɔmɔ̌ gán (Kpɔ́n akpáxwé 1-2)
3. Ali tɛ́ lɛ́ nu gbɛxixɔ ɔ ka sixú hwlɛ́n mǐ ɖe?
3 Pɔ́lu fó xó e é ɖɔ dó hwɛhuhu wú é ɖó linlin masɔgbe lɛ́ jí ǎ. Ée é kanbyɔ́ ɖɔ “mɛ̌ ka ná hwlɛ́n mì ɖo agbaza élɔ́ e kplá mì xwe kú é sí?” gúdo é ɔ, é ná xósin nú nǔ e éɖésúnɔ kanbyɔ́ é bo ɖɔ: “Un dó kú nú Mawu gbɔn Jezu Klísu Aklúnɔ mǐtɔn jí!” (Hlɔ̌. 7:25) Vɔ̌sísá gbɛxɔnúmɛ tɔn Jezu tɔn dó gesí wɛ Pɔ́lu ɖe.a Gbɛxixɔ énɛ́ sixú hwlɛ́n mǐ gbɔn ali hunhun nú nǔ élɔ́ lɛ́ gblamɛ: (1) sɔ́kɛ hwɛ mǐtɔn lɛ́ tɔn, (2) azɔn gbigbɔ nú mǐ sín hwɛhuhugú e mǐ ɖu é sí, (3) hwɛ dídó gbɔ xá Mɛ e dá mǐ é. Ée mǐ ná ɖo nǔ énɛ́ lɛ́ gbéjé kpɔ́n wɛ é ɔ, wǎnyíyí e mǐ ɖó nú Jexóva, “Mawu e nɔ ná mɛ nukúnɖíɖó é” ná jɛjí. (Hlɔ̌. 15:13) Nǔ e Jezu, éé nyí mɛ e “zɔ́n bɔ è tún kan mǐ gbɔn gbɛxixɔ ɔ gblamɛ” é wa nú mǐ é ná lɛ́ su nukún mǐtɔn mɛ d’é jí.—Koló. 1:14.
GBƐXIXƆ Ɔ NƆ HUN HWƐSƆ́KƐMƐ SÍN ALI
4-5. Étɛ́wú mǐ mɛ bǐ ka ɖó hudó gbɛxixɔ ɔ tɔn? (Nǔnywɛ́tɔ́xó 7:20)
4 Mǐ ɖó hudó gbɛxixɔ ɔ tɔn bónú è ná sɔ́ hwɛ mǐtɔn lɛ́ kɛ mǐ. Mǐ mɛ gbɛtɔ́ hwɛhutɔ́ lɛ́ bǐ wɛ nɔ hu hwɛ, é ma nyí ɖo xó mɛ ǎ ɔ, é ka nɔ nyí ɖo nǔwiwa mɛ. (Xa Nǔnywɛ́tɔ́xó 7: 20.) Hwɛ ɖé lɛ́ nɔ syɛ́n tawun. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ɖo Mɔyízisɛ́n ɔ glɔ́ ɔ, ényí mɛɖé ba nyɔ̌nu ɖěvo alǒ d’afɔ gbě, kabǐ hu mɛ ɔ, kúhwɛ wɛ è nɔ ɖó n’i. (Lev. 20:10; Kɛ́n. 35:30, 31) É ɖo wɛn ɖɔ hwɛ ɖé lɛ́ kún nɔ syɛ́n sɔmɔ̌ ó, amɔ̌, ɖěbǔ wɛ é ná bo nyí ɔ, hwɛhuhu wɛ yě lɔ nyí. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ɖɛhanwlántɔ́ Davídi ɖɔ: “Un ná kpɔ́n afɔ bo ɖe, bo ma wá kɛ nu nyi do bo hu hwɛ ó.” (Ðɛh. 39:2) Ɛɛn, hweɖélɛ́nu ɔ, xó e mǐ ɖɔ lɛ́ é tlɛ sixú nyí hwɛ bɔ mǐ hu.—Ja. 3:2.
5 Lin tamɛ dó nǔ e a ɖɔ wá yi lɛ́ é kpó nǔ e a wa wá yi lɛ́ é kpó jí. A ka ko ɖɔ nǔɖé nú mɛɖé b’ɛ wá vɛ́ nú we kpɔ́n a? A ka ko wa nǔɖé lɛ́ nyi do bɔ yě wá vɛ́ nú we kpɔ́n a? É ɖo wɛn ɖɔ ‘ɛɛn’ wɛ nyí xósin e a ná nú nǔkanbyɔ́ we lɛ́ bǐ é. Biblu ɖɔ: “Ényí mǐ ɖɔ: ‘Hwɛ ɖě ɖo kɔ nú mǐ ǎ’ hǔn, mǐɖée blɛ́ wɛ mǐ ɖe, bɔ nǔgbó ɔ ɖo mǐ mɛ ǎ.”—1 Jaan 1:8.
6-7. Étɛ́ jí Jexóva ka nɔ zɔn dó bo nɔ sɔ́ hwɛ mǐtɔn lɛ́ kɛ mǐ? (Kpɔ́n ɖiɖe ɔ lɔmɔ̌.)
6 Jexóva nɔ zɔn dó gbɛxixɔ ɔ wú bo nɔ sɔ́ hwɛ mǐtɔn lɛ́ kɛ mǐ. (Efɛ́. 1:7) É ɖo mɔ̌ có, énɛ́ ɖo xlɛ́xlɛ́ wɛ ɖɔ Jexóva nɔ hu tɛ́ nú nǔwanyido mǐtɔn lɛ́ kpowun cí nǔ ɖɔ yě kún nɔ ɖɔ nǔɖé n’i ó ɖɔhun ǎ. Jexóva nɔ ba ɖɔ mǐ ní hu hwɛ ǎ. (Eza. 59:2) Nǔjlɔ́jlɔ́wiwa tɔn e nǔ bǐ nɔ vɔ ɖ’é wú é nɔ byɔ́ ɖɔ nǔ e wú è ná zɔn dó dó sɔ́ hwɛ kɛ mɛ é ɖé n’i tíin.
7 Mɔyízisɛ́n ɔ byɔ́ ɖɔ Izlayɛ́li ví lɛ́ ní sɔ́ kanlin lɛ́ dó sá vɔ̌ dó hwɛ yětɔn lɛ́ tamɛ. (Lev. 4:27-31; 17:11) Vɔ̌sísá ɖaxó bǐ ɔ, éé nyí vɔ̌sísá Jezu tɔn é kpó nyɔ̌ná tɔn lɛ́ kpó sín yɛ wɛ vɔ̌sísá énɛ́ lɛ́ nyí. Vɔ̌sísá tɔn ná nǔ e jí Jexóva ná zɔn dó bo sɔ́ hwɛ mǐtɔn lɛ́ kɛ mǐ é. Lěe nǔ e Pɔ́lu wlán sɛ́ dó klisánwun e ɖo Kɔlɛ́nti lɛ́ é xlɛ́ gbɔn é ɔ, é mɔ nukúnnú jɛ lěe vɔ̌sísá gbɛxɔnúmɛ tɔn Jezu tɔn xɔ akwɛ́ gbɔn é mɛ. Ée é slɛ́ nǔwalɔ nyanya yětɔn xóxó lɛ́ gúdo é ɔ, é ɖɔ nú yě ɖɔ: “È ko lɛ mi wé; è ko slá wǔ nú mi; è ko ɖɔ ɖɔ mi nyí nǔjlɔ́jlɔ́watɔ́ ɖo Aklúnɔ Jezu Klísu nyíkɔ mɛ gbɔn Mawu mǐtɔn sín gbigbɔ gblamɛ.”—1 Kɔ. 6:9-11.
Vɔ̌ ɖěɖěe è nɔ sɔ́ kanlin lɛ́ dó sá dó súnsún hwɛ lɛ́ ná lɛ́ é nyí yɛ vɔ̌sísá Jezu tɔn kpó nyɔ̌ná tɔn lɛ́ kpó tɔn (Kpɔ́n akpáxwé 6-7)
8. Étɛ́ jí a ka sixú lin tamɛ dó éé a ná ɖo nǔ sɔ́ wɛ bá yi kú Klísu tɔn flínflín xwe élɔ́ mɛ tɔn domɛ é?
8 Ée a ná ɖo nǔ sɔ́ wɛ bo ná yi kú Klísu tɔn flínflín xwe élɔ́ mɛ tɔn domɛ é ɔ, zǎn hwenu bo lin tamɛ dó lěe hwɛsɔ́kɛmɛ Jexóva tɔn kan we gbɔn é jí. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ɖó gbɛxixɔ ɔ wútu ɔ, é sɔ́ byɔ́ ɖɔ a ní nɔ ɖo hwɛ dó hwiɖée wɛ, ɖó hwɛ e a hu wá yi bɔ yě ko vɛ́ nú we lɛ́ é wútu ǎ. Nú gbe yíyí nú énɛ́ ka vɛ́ wǔ nú we ɔ ka lo? Bóyá a ɖɔ nú hwiɖée ɖɔ: ‘Un mɔ nukúnnú jɛ mɛ ɖɔ Jexóva sixú sɔ́ hwɛ kɛ mɛ, amɔ̌, nyɛ sixú sɔ́ hwɛ kɛ nyiɖée ǎ.’ Ényí nǔ nɔ cí mɔ̌ nú we hǔn, flín nǔ élɔ́: Jexóva wɛ nɔ sɔ́ hwɛ kɛ mɛ, bɔ Vǐ tɔn wɛ é ka sɔ́ acɛ d’así ná bɔ é ná ɖɔ hwɛ. Jexóva ná sɔ́ hwɛ kɛ mɛɖé alǒ gbɔ ɔ, hwɛ alǒ mɛ ɖěvo ɖěbǔ wɛ ná ɖɔ ǎ. Biblu ɖɔ: “Ényí mǐ ɖo zɔnlin ɖi wɛ ɖo wěziza nu, lěe [Jexóva] ɖo wěziza nu gbɔn é hǔn, . . . Vǐ tɔn Jezu sín hun lɛ mǐ wé sín hwɛ bǐ mɛ.” (1 Jaan 1:6, 7) Mǐ sixú gán jɛ énɛ́ wú lěe mǐ sixú gán jɛ nǔkplɔ́nmɛ Biblu tɔn ɖěvo ɖěbǔ wú gbɔn é ɖɔhun. Gbɛxixɔ ɔ jí wɛ Jexóva nɔ zɔn dó bo nɔ sɔ́ hwɛ kɛ mǐ, bɔ Xó tɔn ɖɔ ɖɔ é “ɖo gbesisɔmɛ bo ná sɔ́ hwɛ kɛ mɛ.”—Ðɛh. 86:5.
GBƐXIXƆ Ɔ ZƆ́N BƆ MǏ ÐO NUKÚN ÐÓ WƐ BÁ HÚZÚ MƐ MAÐÓBLƆ̌
9. Ðo Biblu mɛ ɔ, étɛ́ lɛ́ xókwín hwɛhuhu ka nɔ dó gesí? (Ðɛhan 51:7)
9 Ðo Biblu mɛ ɔ, ényí nǔ e è wa nyi do é kɛ́ɖɛ́ wɛ xókwín “hwɛhuhu” ɔ nɔ dó gesí ǎ, loɔ, é nɔ lɛ́ dó gesí ninɔmɛ ɖé, énɛ́ wɛ nyí hwɛhuhugú e mǐ ɖu sín hwenu e è ji mǐ é é. (Xa Ðɛhan 51:7.) Ényí nǔ kɛ́ɖɛ́ wɛ ninɔmɛ énɛ́ e mɛ mǐ ɖe é nɔ zɔ́n bɔ mǐ nɔ wa nyi do ǎ, loɔ, é nɔ lɛ́ zɔ́n bɔ mǐ nɔ jɛ azɔn, nɔ kpo, bo nɔ lɛ́ kú. Nǔ e wú vǐ kpɛví e ma tlɛ ko hu hwɛ ɖě ǎ é nɔ jɛ azɔn, bo tlɛ nɔ kú é nɛ́. Nǔ énɛ́ ɖokpó ɔ wú wɛ mɛ nyanya kpó mɛ ɖagbe kpó bǐ nɔ se wǔvɛ́, bo nɔ lɛ́ kú. Adámu ví lɛ́ bǐ wɛ ɖu hwɛhuhu sín gǔ.
10. Nɛ̌ hwɛ e Adámu kpó Ɛvu kpó hu é ka wa nǔ dó yě wú gbɔn?
10 Lin tamɛ dó lěe hwɛhuhu wa nǔ dó asú kpó asi kpó nukɔntɔn ɔ wú gbɔn é jí. É zɔ́n bɔ yě sɔ́ vo ɖo yěɖée mɛ ǎ. Ée Adámu kpó Ɛvu kpó fɔ́n gǔ dó Mawu jí gúdo tlóló é jɛ́n yě jɛ xɔxɔ sɛ́n Mawu tɔn e yě gba é tɔn se jí, énɛ́ wɛ nyí ‘Sɛ́n e è wlán dó ayixa yětɔn mɛ é.’ (Hlɔ̌. 2:15) Yě mɔ ɖɔ nǔɖé ɖyɔ́, b’ɛ kún ka nyí dó ɖagbe jí ó. Yě mɔ ɖɔ émí ɖó ná bú nǔ dó agbaza émítɔn sín akpáxwé ɖé lɛ́ bo ɖó ná hɔn hwlá dó Mɛ e dá émí é. (Bǐb. 3:7, 8) Azɔn nukɔntɔn ɔ nɛ́ Adámu kpó Ɛvu kpó dó hwɛ yěɖée, ɖó linkpɔ́n, ɖo síjá jí, se wǔvɛ́, bɔ winnyá lɛ́ hu yě nɛ́. Bɔ mɔ̌ wɛ nǔ ná nyí gbɔn nú yě káká jɛ kú yětɔn.—Bǐb. 3:16-19.
11. Nɛ̌ hwɛhuhugú e mǐ ɖu é ka nɔ wa nǔ dó mǐ wú gbɔn?
11 Lěe é nyí gbɔn nú Adámu kpó Ɛvu kpó é ɖɔhun ɔ, hwɛhuhugú e mǐ ɖu é wa nǔ dó mǐ lɔmɔ̌ wú. É zɔ́n bɔ mǐ nɔ se wǔvɛ́ ɖo agbaza mɛ, bo nɔ lɛ́ se wǔvɛ́ ɖo lěe nǔ nɔ cí nú mɛ é linu. Mǐ ná bo dó gǎn gbɔn ɖěbǔ ɔ, mǐ sixú bló nǔ káká ɖé ɖó ɖo ninɔmɛ mǐtɔn wú ǎ. Étɛ́wú? Ðó lěe Biblu ɖɔ gbɔn é ɔ, “è jó [mǐ] nú gbɛ e ma ɖó ta ɖé ǎ é.” (Hlɔ̌. 8:20) É nyí mɛ ɖokpó xó ǎ, loɔ, gbɛtɔ́ lɛ́ bǐ wɛ ɖo ninɔmɛ énɛ́ mɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, gbɛtɔ́ lɛ́ nɔ dó gǎn bá bló bɔ ayǐ e jí yě ɖe é ná mɛ́, li fɛn nú alǎnnúwiwa, bo sú yajiji sín kú dó, lobo lɛ́ bló bɔ fífá ná tíin ɖo akɔta lɛ́ tɛ́ntin. Nǔ ɖo mɔ̌ có, gǎndídó yětɔn lɛ́ gbɔ nǔɖé ǎ. Amɔ̌, gbɛxixɔ ɔ zɔ́n bɔ mǐ ɖó nukúnɖíɖó jɔ nukúnɖíɖó. Nukúnɖíɖó tɛ́ ka wɛ?
12. Nukúnɖíɖó tɛ́ gbɛxixɔ ɔ ka ná mǐ?
12 Gbɛxixɔ ɔ zɔ́n bɔ mǐ ɖo nukún ɖó wɛ ɖɔ “è ná ɖe nǔɖíɖó lɛ́ . . . sín gbɛ gblégblé kannu.” (Hlɔ̌. 8:21) Tínmɛ énɛ́ tɔn wɛ nyí ɖɔ ée mǐ ná ko húzú mɛ maɖóblɔ̌ ɖo palaɖísi ɔ mɛ gúdo é ɔ, mǐ sɔ́ ná jɛ azɔn, alǒ ɖó linkpɔ́n ɖě ǎ, mɔ̌ jɛ́n mǐ ma sɔ́ ná nɔ dó hwɛ mǐɖée, nɔ adohu adohu jí, se wǔvɛ́, alǒ winnyá ná nɔ hu mǐ ǎ é nɛ́. Gɔ́ ná ɔ, hwenu e Jezu Klísu “Axɔ́ví fífá tɔn” e xɔ gbɛ nú mǐ é ná ɖo acɛ kpa wɛ é ɔ, kan e xo wɛ mǐ ɖe bá hɛn ayǐkúngban ɔ ɖó mǐmɛ́ jí, lobo lɛ́ nɔ fífá mɛ é sɔ́ ná nyí nǔ vɔ̌tɔ́ ɖě ǎ.—Eza. 9:6, 7.
13. Nǔ ɖěvo tɛ́ lɛ́ jí a ka sixú lin tamɛ dó ée a ná ɖo nǔ sɔ́ nú kú Klísu tɔn flínflín xwe élɔ́ mɛ tɔn wɛ é?
13 Lin tamɛ dó lěe gbɛ towe ná cí hwenu e a ná húzú mɛ maɖóblɔ̌ é jí. A ná nɔ fɔ́n jógúnjógún gbe bǐ gbe; a sɔ́ ná ɖi xɛsi ɖɔ adɔ ná wa nǔ xá émí, émí ná jɛ azɔn, alǒ kú ǎ, mɔ̌ jɛ́n a ma ka sɔ́ ná ɖi xɛsi ɖɔ nǔ mɔ̌hun lɛ́ ná wa nǔ dó mɛ vívɛ́ná émítɔn lɛ́ wú ǎ é nɛ́. Din hwɛ̌ ɔ, ényí a “zunfán nukúnɖíɖó e è sɔ́ ɖó nukɔn nú mǐ” bɔ “é cí gandótɔnu ɖɔhun nú lǐndɔ̌n, . . . ɖó jiɖe bo lɛ́ lí dǒ” é gbánwúngbánwún ɔ, a ná mɔ kɔ dó sa fún ɖó bǎ ɖé mɛ. (Ebl. 6:18, 19) Lěe gandótɔnu ɖé nɔ hɛn tɔjíhún ɖé ɖó te gbɔn é ɖɔhun ɔ, nukúnɖíɖó towe sixú bló bɔ nǔɖiɖi towe ná lí dǒ, bo lɛ́ d’alɔ we bɔ a ná dɛ ɖo tagba e mɔ wɛ a ɖe din lɛ́ é nu. A sixú kú d’é jí ɖɔ Jexóva ná “dó ajɔ mɛ e ɖo biba ɛ wɛ vɛ́návɛ́ná lɛ́ é.” (Ebl. 11:6) Gbɔdónúmɛ e sín vǐví ɖu wɛ a ɖe din é kpó nukúnɖíɖó sɔgúdo tɔn e a ɖó é kpó ɔ, gbɛxixɔ ɔ wɛ hun nǔ énɛ́ lɛ́ sín ali.
GBƐXIXƆ Ɔ HUN HWƐDÓGBƆ SÍN ALI
14. Étɛ́ hwɛ e Adámu kpó Ɛvu kpó hu é ka wa dó kancícá e ɖo mǐ kpó Jexóva kpó tɛ́ntin é wú? Étɛ́wú?
14 Sín hwenu e Adámu kpó Ɛvu kpó hu hwɛ é ɖokpóo wɛ gbɛtɔ́ lɛ́ ko jɛ zɔ nú Mawu. Biblu tlɛ ɖɔ ɖɔ gbɛtɔ́ lɛ́ bǐ wɛ jɛ zɔ nú Mɛ e dá yě é. (Hlɔ̌. 8:7, 8; Koló. 1:21) Aniwú? Ðó mɛ maɖóblɔ̌ wɛ Jexóva nyí, bo nɔ yí gbe nú hwɛhuhu ǎ. Biblu ɖɔ xó élɔ́ dó Jexóva wú: “Nukún towe lɛ́ mɛ́ dín bo ná kpɔ́n nǔ nyanya, bɔ a sixú yí gbe nú nǔnyanyawiwa ǎ.” (Xab. 1:13) È ná ɖɔ ɔ, hwɛhuhu cí do ɖé ɖɔhun, bo ɖo mǐ kpó Mawu kpó tɛ́ntin. Hǔn do énɛ́ jɛ́n è sixú sú hwɛ̌, bɔ mǐ dó hwɛ gbɔ xá Jexóva, cóbó lɛ́ wá zun xɔ́ntɔn xá ɛ. Nǔ e gbɛxixɔ ɔ ka wa é nɛ́.
15. Ali tɛ́ nu gbɛxixɔ ɔ ka fá xomɛ nú Jexóva ɖe? Le tɛ́ é ka hɛn wá?
15 Biblu ɖɔ ɖɔ Jezu nyí “vɔ̌sísá hwɛsúnsúnsínkɔnúmɛ tɔn nú hwɛ mǐtɔn lɛ́.” (1 Jaan 2:2) Xókwín Glɛ̌kigbe tɔn e è tínmɛ b’ɛ nyí “vɔ̌sísá hwɛsúnsúnsínkɔnúmɛ tɔn” é sixú dó gesí “nǔ e fá xomɛ nú mɛ é” ɖé. Ali tɛ́ nu gbɛxixɔ ɔ ka fá xomɛ nú Jexóva ɖe? É nyí kú e Vǐ tɔn kú é víví n’i wɛ ǎ, loɔ, gbɛxixɔ ɔ sɔgbe xá nǔgbódodó jlɔ́jlɔ́ tɔn lɛ́ wú wɛ. Din ɔ, é ɖó nǔ e jí é ná zɔn dó bo ná bló bɔ kancícá e ɖo mǐ kpó é kpó tɛ́ntin é ná lɛ́ jɛ tɛn tɔn mɛ é. (Hlɔ̌. 3:23-26) Ðó gbɛxixɔ ɖokpó ɔ wú ɔ, é tlɛ hɛn ɔ é ná ylɔ́ mɛ ɖěɖěe sɛn Mawu kpó gbejíninɔ kpó jɛ nukɔn nú kú Klísu tɔn lɛ́ é ɖɔ nǔjlɔ́jlɔ́watɔ́. (Bǐb. 15:1, 6.) Ðó é kú d’é jí bǐ mlɛ́mlɛ́ ɖɔ Vǐ súnnu émítɔn Jezu ná sɔ́ gbɛ tɔn dó sá vɔ̌ wútu. (Eza. 46:10) É ɖo wɛn ɖɔ gbɛxixɔ ɔ zɔ́n bɔ mǐ dó hwɛ gbɔ xá Mawu.
16. Nǔ ɖěvo tɛ́ jí a ka sixú lin tamɛ dó ée a ná ɖo nǔ sɔ́ nú kú Klísu tɔn flínflín xwe élɔ́ mɛ tɔn wɛ é? (Kpɔ́n ɖiɖe ɔ lɔmɔ̌.)
16 Lin tamɛ dó le e hwɛ e a dó gbɔ xá Mawu é nɔ hɛn wá nú we é jí. Vlafo ɔ, ényí a ja xó ɖɔ nú Jexóva gbé ɔ, a nɔ ylɔ́ ɛ ɖɔ “Tɔ́” lěe Jezu kplɔ́n mǐ gbɔn é. (Mat. 6:9) Hweɖélɛ́nu ɔ, a tlɛ sixú nɔ lɛ́ ylɔ́ ɛ ɖɔ “Xɔ́ntɔn.” Mǐ ɖó ná nɔ zán xókwín énɛ́ lɛ́ kpó sísí ɖaxó kpó, kpódó mɛɖéesɔ́hwe kpán. Aniwú? Ðó mǐ nyí hwɛhutɔ́ wútu ɔ, kancícá ɖěbǔ e mǐ ɖó xá Jexóva é nyí nǔ bɔ mǐ jɛxá ǎ. Gbɛxixɔ ɔ jɛ́n sixú hun xɔ́ntɔn zunzun xá Jexóva sín ali nú mǐ. Jexóva gbɔn Jezu gblamɛ bo “dó hwɛ gbɔ xá nǔ ɖě lɛ́ bǐ, é ná bo nyí nǔ e ɖo ayǐkúngban jí lɛ́ é alǒ nǔ e ɖo jǐxwé lɛ́ é ɔ nɛ́, dó bló bónú fífá ní tíin gbɔn hun e é kɔn nyi ayǐ ɖo yatín jí é gblamɛ.” (Koló. 1:19, 20) Énɛ́ wɛ zɔ́n bɔ mǐ sixú zun xɔ́ntɔn xá Jexóva din e mǐ tlɛ kpo ɖo hwɛhutɔ́ nyí wɛ é.
Vɔ̌sísá Jezu tɔn kɛ́ɖɛ́ wɛ nyí nǔ e sɔgbe bɔ Jexóva ná zɔn d’é jí dó bló bɔ mǐ kpó é kpó ná lɛ́ vɛ́ é (Kpɔ́n akpáxwé 16)
GBƐXIXƆ Ɔ ÐE NǓBLÁWǓKÚNÚMƐ JEXÓVA TƆN XLƐ́
17. Nɛ̌ gbɛxixɔ ɔ ka tɛ ɖɛ̌ nǔbláwǔkúnúmɛ Jexóva tɔn jí gbɔn? (Efɛ́zinu lɛ́ 2:4, 5)
17 Gbɛxixɔ ɔ ɖe xlɛ́ ɖɔ nǔgbó wɛ nyí xó élɔ́ e Biblu ɖɔ é: “Nǔbláwǔkúnúmɛ Mawu tɔn túnflá.” “Hwenu e mǐ tlɛ ko kú . . . é ɔ, é fɔ́n mǐ wá gbɛ.” (Xa Efɛ́zinu lɛ́ 2:4, 5.) Ényí “mɛ e ɖó ninɔmɛ ayi mɛ tɔn e sɔgbe bo ná dó sixú mɔ gbɛ mavɔmavɔ lɛ́ é” ɖ’ayi wú ɖɔ hwɛhuhugú e émí ɖu é dó gɛdɛ émí bɔ é byɔ́ ɖɔ è ní hwlɛ́n émí gán ɔ, yě nɔ sú xó bo nɔ byɔ́ alɔdó Jexóva tɔn. (Mɛ. 13:48) Bɔ é nɔ gbɔn wɛn ɖagbe Axɔ́súɖuto ɔ tɔn gblamɛ bo nɔ d’alɔ yě. Mɔ̌ mɛ ɔ, yě sixú kplɔ́n nǔ dó éɖésúnɔ kpó Vǐ súnnu tɔn Jezu kpó wú. (Jaan 17:3) Ényí Satáan lin ɖɔ hwɛ e Adámu kpó Ɛvu kpó hu é zɔ́n bɔ linlin Mawu tɔn ná gɔn jijɛnu wɛ hǔn, é blɛ́ éɖée.
18. Ényí mǐ ɖo tamɛ lin dó gbɛxixɔ ɔ jí wɛ ɔ, xó tɛ́ mǐ ka ɖó ná hɛn ayi mɛ?
18 Hwenu e mǐ ɖo tamɛ lin dó nyɔ̌ná ɖěɖěe gbɛxixɔ ɔ hun ali tɔn nú mǐ lɛ́ é jí wɛ é ɔ, mǐ ɖó ná hɛn xó e ɖo tají hú gǎn bɔ Satáan fɔ́n nyi te ɖo jikpá Edɛ́ni tɔn mɛ é ayi mɛ. Mǐ ɖó ná nɔ mɔ ɖɔ mǐɖokpónɔ wɛ ná ɖu gbɛxixɔ ɔ sín le ǎ, loɔ, mǐ ɖó ná nɔ lɛ́ flín ɖɔ gbɛxixɔ ɔ gblamɛ ná gbɔn wɛ Jexóva ɖe bo ná ná sin nú xó tají énɛ́. (Bǐb. 3:1-5, 15, nwt) Gbɔn gbɛxixɔ ɔ gblamɛ ɔ, é ná klɔ́ cí sín nyǐkɔ tɔn wú, bo ná ɖe nǔ kwíji bǐ sín wú. É ná lɛ́ hwlɛ́n mǐ sín hwɛhuhu kpó kú kpó sí, bo ná ɖe xlɛ́ gbɔn mɔ̌ ɖɔ émí nyí Mawu wǎnyíyínɔ. Gɔ́ ná ɔ, ɖó xomɛnyínyɔ́ tɔn e mǐ ma jɛxá ǎ é wútu ɔ, mǐ nyí hwɛhutɔ́ có, é hun ali nú mǐ bónú mǐ ná jɔ fún dó xósin e é ná ná nú xó e Satáan fɔ́n nyi atɛ jí é mɛ. (Nǔx. 27:11) Nɛ̌ a ka sixú ɖe xlɛ́ ɖɔ gbɛxixɔ ɔ su nukún émítɔn mɛ gbɔn? Mǐ ná ná xósin nú nǔkanbyɔ́ énɛ́ ɖo xóta e bɔ d’é wú é mɛ.
HAN 19 Aklúnɔ sín gbadanu núɖuɖu ɔ
a TÍNMƐ ÐÉ LƐ́: Gbɛxixɔ ɔ, axɔ́ e è sú bo ná dó tún kan nú mɛ é ɖé wɛ. Vɔ̌sísá Jezu tɔn ɔ, gbɛxixɔ ɖé wɛ, ɖó é ɖe gbɛtɔ́ tónúsetɔ́ lɛ́ sín hwɛhuhu kpó kú kpó kannu wútu.