Ubon Oro Odude ke Idak Mfiomo!
“UBON edi mbịghi-n̄kan ndutịm eke owo. Ke ediwak usụn̄ enye edi ata akpan n̄kpọ. Enye edi ata akpan ntọn̄ọ n̄kaowo. Ofụri ntatenyịn ẹma ẹbọhọ m̀mê ẹtak, ọkọn̄ọde ke m̀mê uwem ubon ẹma ẹsọn̄ idem, m̀mê emem.”
Ntre ke The World Book Encyclopedia ọkọdọhọ ko ke edem ke 1973. Nte ededi, ke ẹsede nte n̄kpọ etiede mfịn, mme ikọ oro ẹtie ndịghe ndịghe, ẹkperede nditọt nte ke n̄kpọ ọmọn̄ etịbe. Akpatre ibat ibat isua ẹmi ẹmekụt se idade ikosịm akpan mfiomo ke uwem ubon. John Bradshaw ọwọrọetop ọnọitem ewet ete: “Afanikọn̄ omodu ke ubon mfịn. . . . N̄kokon̄ ibat usiondọ, ntịme oro mme uyen ẹsịnde, akpakịp uda n̄kpọsọn̄ ibọk ke idiọk usụn̄, idan̄ iman oro atarade asuana, udọn̄ọ oro otode nte ẹdiade udia ye ata edimamia ẹdi uyarade nte ke n̄kpọ enen̄ede akwan̄a.”
Ke akpanikọ, “uyarade nte ke n̄kpọ enen̄ede akwan̄a” ye ubon edi se ẹkemede ndikụt ke ofụri ererimbot. The Unesco Courier ọkọdọhọ aban̄a idaha emi ke Europe ete: “Ọtọn̄ọde ke 1965, akwa n̄kọri omodu ke ibat usiondọ ke ofụri akwa ikpehe isọn̄ emi. . . . N̄kọri [omo]du ke ibat ubon oro ete m̀mê eka kpọt esede enyịn.” Mme idụt oro ẹtọn̄ọde-tọn̄ọ ntatenyịn ẹmekụt n̄kọri n̄ko ke mfịghe ubon. Ewetn̄wed oro Hélène Tremblay ọdọhọ ete: “Ye ediwak miliọn owo oro ẹdụn̄de ke mme n̄kaowo oro ẹdiọn̄ọde usụn̄ uwem ofụri ini, oro ẹkemede ndibemiso ntịn̄, oro mîkemeke ndikpụhọde ke ediwak isua ikie, mfịn edi ini ndutịme.”
Se itịmde inyene ndịk ikan edi idaha oro odude ke ediwak ubon mfịn. Ke United States ikpọn̄, mme ete m̀mê eka oro ẹmehede ye uda n̄kpọsọn̄ mmịn ẹbọk ediwak nditọ miliọn ke mme itie miliọn. Enyene-ndịk n̄kọri omodu n̄ko ke afai ubon. Ke n̄wed mmọ oro Intimate Violence, mme anam-ndụn̄ọde oro Richard Gelles ye Murray Straus ẹtọt ẹte: “Owo ima fo ekeme ndikam nsuene, mmia, nnyụn̄ n̄wot fi ke esịt ufọk fo utu ke ndidi ke ebiet en̄wen ekededi, m̀mê owo en̄wen ekededi ke n̄kaowo nnyịn.”
Edieke ntatenyịn ndibọhọ ndu enen̄erede ọkọn̄ọ ke odudu ubon, ntak odu ndikop ndịk mban̄a ini iso ntatenyịn. Edi, ini iso ntatenyịn ekeme ndidi ata n̄kpri n̄kan ke otu mfịna fo. Anaedi se ikam itịmde ibehe fi ikan edi se utọ ndutịme oro ekemede ndiwọrọ nnọ ubon fo. Nso ke utịp edidi? Ibọrọ otode itie oro enyenede nsọn̄ọ ekeme ndinen̄ede n̄kpa fi idem.