Mfonyini yi zʋ̃ Stringer/Getty Images
BƆHƆ́ ZƲLƆ BƆWƖƐNƖ!
Kʋnɛ Mɔɔ Ɩkɔlɩɩ Zʋlɔ Wɔ Middle East—Mɩnla Yɛ Bayɩbʋlʋ Yɩ Kã a?
Mmenii mɔɔ bɔwɔ oyuwadɩ nɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ wɔ wɔ mɔɔ ikezi wɔ United States, Israel, nɩɩ Iran bɔ kʋnɛ yɩ nu. Asʋ̃ sa eyi kʋla danɩ kʋnɛ kezile a? Asʋ̃ aɣanɩ azʋlɔtʋ kɔhʋla kɔzɔ basabasayɛlɛ munwa na azʋ̃nudwolɩyɛ ɩaɣa a?
Ebiye a bɛzabɛ mɔɔ bezi Bayɩbʋlʋ nu nkɔmɩhyɛ nwʋ odwokɔ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ nɩ adwɩnɩ kɛyɛ bɛ kɛɛ gyama Middle East kʋnɛ yɩ dɩ Amagadɔnʋ kʋnɛ yɩ mɔɔ Yikile buuku yi kã nwʋmɔ odwokɔ nɩ yɩ tʋwɔlɛ.
Mɩnla Yɛ Bayɩbʋlʋ Yɩ Kã a?
Asʋ̃ aɣanɩ azʋlɔtʋ yɩ kɔhʋla kɛma Middle East kʋnɛ yɩ tʋ kodua a?
Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ: “Áma ɛfa wʋ ɛɣɛɛlɛ wula alɩhɩlɛ nu; enii bela lɔ́kʋla kele wʋ nnwʋanlɩ.”—Ndwomi 146:3.
Mmɩlɩ kɔlɩɩ zʋlɔ nɩ, sa yɛba yɛnwʋ kɛɛ asʋ̃ aɣanɩ azʋlɔtʋ yɩ kɔhʋla kɛma azʋ̃nudwolɩyɛ kɛɣa Middle East anzɛnyɩɩ. Naasʋ̃, Bayɩbʋlʋ yɩ ma numɔ da kɛnɩ kɛɛ manlɩ ebani, enii aɣanɩ, anzɛnyɩɩ okuwu bela lɔ́kʋla kɛma kʋnɛ tʋ kodua na azʋ̃nudwolɩyɛ ɩaɣa. Nyamɩnlɩ yɩzayɩ nkʋ̃ la yɛ ɩkɔhʋla kɛma ‘kʋnɛ keyiaki wɔ azɩlɛ yɩ munwala zʋ a.’—Ndwomi 46:9.
Kɩnga ɔnwʋmɔ odwokɔ sʋ̃maa wɔ Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ magezini mɔɔ yi odwokɔtile se “Wiase a Ɔko Nnim—Ɛbɛyɛ Yiye?”
Asʋ̃ Middle East kʋnɛ yɩ ma nkɔmɩhyɛ be ba nu a?
Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ: “Mʋnlʋmmɔ bɛkɛdɩ kɛɛ kʋnɛ izi” na “manlɩ ikodwodwu manlɩ zʋ, bulombunli manlɩ ikodwodwu bulombunli manlɩ zʋ.”—Matiyu 24:6, 7.
Kʋnɛ mɔɔ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ wɔ Middle East sikalɛyɩ dɩ dɩyɛ fʋlɔ mɔɔ ikile kɛɛ “oyuwadɩ eyi ɩbaa awielɩyɛ” na ɩdɩ dasɩlɛ ɔkʋ̃ sʋ̃ mɔɔ ikile kɛɛ yɛda “awielɩyɛ mmɩlɩ yɩ nu.” (Matiyu 24:3; 2 Timoti 3:1) Kʋnɛ mɔɔ yɛnwʋ yɩ nnɛ ma yɛnwʋ yɩ kɛɛ ɩlɛ́kyɛ Nyamɩnlɩ kɛma kʋnɛ tʋ kodua na ɩkɛyɩ adasamaa bɔ ɔhawʋ wɔ kɛ.
Sɛ ɛpɛ kɛɛ osuma sʋ̃maa a, kɩnga odwokɔ mɔɔ ise “Nneɛma Bɛn Na Esisi a Ɛbɛkyerɛ Sɛ Yɛwɔ “Awiei Mmere” Anaa “Nna a Edi Akyiri” No Mu?”
Asʋ̃ Amagadɔnʋ kɔwɔ yɩ tʋ wɔ Middle East a?
Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ: “Bohunwanlɩ hunwanlɩ awulombunli nɩ mmɔ bo munwa wɔ dɩka be mɔɔ bɔfʋlɛ yɩ wɔ Hibulu ɛdɩndɛlɛ nu Amagadɔnʋ nɩ.”—Yikile 16:16.
Amagadɔnʋ kʋnɛ ɩ́dɩ kʋnɛ mɔɔ ikezi wɔ mmenii aɣanɩ bɛ avinli mɔɔ ɩkɔwɔ yɩ tʋ wɔ Middle East. Ɩdɩ kʋnɛ mɔɔ ɩba hɔlɩ zʋlɔ wɔ enii aɣanɩ munwala nɩɩ Nyamɩnlɩ avinli.
Sɛ ɛpɛ kɛɛ osuma sʋ̃maa a, kɩnga odwokɔ mɔɔ ise “Mɩnla Yɛ Lɛ Amagadɔnʋ Kʋnɛ Yɩ a?”
Mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa yɛ wɔ mmɩlɩ mɔ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ yɛ zʋ nɩ a?
Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ: “Máma mʋnlʋmmɔ bɛma dɩyɛ bela idide bɛ. Mfomi mʋnlʋmmɔ beziã Nyamɩnlɩ, na bozunzu bo odwokɔ behile yɩ wɔ dɩyɛ bela nu. Akʋ̃ sʋ̃ mʋnlʋmmɔ bɛlá yɩ asɩ.”—Fɩlɩpɩmaa 4:6.
Gyehovaa tʋ salɛ fʋlɔ yɛ kɛɛ yɛwɔ́ yɩ mpayɩ. Iluwakɛɛ Nyamɩnlɩ dwɩnɩ yɛ nwʋ nɩ ti, sa itiye yɛ mpayɩ na ɩawʋwa yɛ na adwɩnɩndwɩnɩ ɩáhyɛlɩ yɛ zʋ. (1 Pita 5:7) Ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ mɔɔ iduwa zʋlɔ ɩyɛ zɔ la kɛɛ ɩbʋwa yɛ ma yɛtɩ sianti mɔɔ kʋnɛ ɩkɔlɩɩ zʋ, kezimɔ yɩ tʋ kodua, nɩɩ dɩyɛ mɔɔ ɩkɛyɛ kɛva kɛyɩ yɛ ɛyɛkɛ nɩɩ yɛ ɛvɛlɩyɛ wɔ kɛnɩ.—Yikile 21:3, 4.
Sɛ ɛpɛ kɛɛ osuma sʋ̃maa falɩ kezimɔ Nyamɩnlɩ bʋwa yɛ nɩ nwʋ a, kɩnga odwokɔ mɔɔ ise “Awerɛkyekyesɛm Bi Wɔ Bible Mu a Ebetumi Aboa Me Anaa?.”
a Gyehova dɩ Nyamɩnlɩ yi dima ankasa.—Ndwomi 83:18.