JUNE 29–JULY 5, 2026
NDWOMI 131 “Mɔɔ Nyamɩnlɩ Ɩhã Ɩwɔ Numɔ”
Kɔ Zʋlɔ Hyɛ Ɛ Nɩɩ Wʋ Nwʋkãvʋlɔ Bɔ Ɔhɔnwʋvalɛ Nu Ɛzɩzɩbɛ
“Ɔhɔnwʋ be wɔ kɛnɩ a, ɩvʋãmɩ wʋ nwʋ ɩtɛla enlimanlɛ po.”—ƐƔƐ. 18:24.
BƲTAYƖ
Ɩsɛ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa mɔɔ bɛpɛ kɛɛ anyɩnlɩlelɛ ba bɛ agyiahʋnlɩ nu nɩ dɔ Gyehova na bɛhyɛ bɔ ɔhɔnwʋvalɛ nu ɛzɩzɩbɛ.
1. Mɩnla ti mɔɔ ɔhɔnwʋmmɔ baaba dɩ akyɛdɩ mɔɔ bɔzʋ̃ Gyehova kɛnɩ a?
ƆHƆNWƲMMƆ baaba dɩ akyɛdɩ mɔɔ bɔzʋ̃ Gyehova kɛnɩ. (Gye. 1:17) Bɔdɔ Gyehova paa, na bɔdɔ yɛzayɛ sʋ̃. Sɛ yɛ anyɩ de a, ɩma bɛzabɛ sʋ̃ bɛ anyɩ de, na sɛ yɛ ɛɣɛɛlɛ bɔ a, bɛkyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ. Akʋ̃ sʋ̃, bɔzʋ̃ bɛ ahʋnlɩnɩ nu bɛfa fʋlɔdulɛ mɔɔ yehyinyia bɛma yɛ. Bɔwɔ kɛnɩ mmɩlɩ munwala kɛɛ bɔkɔwʋwa yɛ, meti sa yɛkʋla yenyia bo nu anwʋlazʋ. Ɔhɔnwʋmmɔ eyimmɔ ma yɛ “ahʋnlɩnɩ di fɛlɛkʋ̃”!—Ɛɣɛ. 27:9.
2. Mɩnla ti mɔɔ nwʋmɔ hyinyia kɛɛ agyiahʋnlɩmaa kɔ zʋlɔ hyɛ bɔ ɔhɔnwʋvalɛ nu ɛzɩzɩbɛ a? (Matiyu 19:6)
2 Nwʋmɔ hyinyia kɛɛ agyiahʋnlɩmaa yɛ ɔhɔnwʋmmɔ mɔɔ bebike bɔ nwʋ paa. Ɩsɛ kɛɛ bɛkakɛ kɛɛ, ide egyimazɩzɩbɛ paa na ama bɔ ɔhɔnwʋvalɛ yɩ nu ɩayɛ sɩ. Sɛ bɛáyɛ nninyeni mɔɔ ɩkɛma bɔ ɔhɔnwʋvalɛ yɩ nu kɛyɛ sɩ a, ɩkɛma bɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ bɛyɛ ankʋnamɩ, bɛ anyɩnlɩlelɛ kɛzɩkɛ, na bɔkɔhʋla bɛkɛva ɛya po. Naasʋ̃ sɛ bɔkɔ zʋlɔ bɛyɛ egyimazɩzɩbɛ bɛhyɛ bɔ ɔhɔnwʋvalɛ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ a, ɩkɛma bɛ avinli abusunwawɔlɛ yɩ nu kɛyɛ sɩ paa. (Kɩnga Matiyu 19:6.) Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila kezimɔ agyiahʋnlɩmaa kɔhɔ zʋlɔ kɛhyɛ bɛ agyiahʋnlɩ nu ɛzɩzɩbɛ. Naasʋ̃, bɛmá yeli bɔmʋnlɩ yehila kezimɔ Kilisinyiamaa azigyiamaa kenyia agyiahʋnlɩ nu ɔnwʋkãvʋlɔ mɔɔ bɛ nɩɩ yɩ kɔwɔ ɛbɩla bɔ nnwʋanlɩ eɣile munwala.
KEZIMƆ EKENYIA ƆNWƲKÃVƲLƆ MƆƆ ƖKƐYƐ WƲ ƆHƆNWƲ WƲ NNWƲANLƖ EƔILE MUNWALA
3-4. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa abiye ma ikenyia ɔnwʋkãvʋlɔ baaba a? (Ɛɣɛlɛwulɛ 18:22)
3 Ansaana yekezi pɔkɔ be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia paa nɩ, ɩsɛ kɛɛ yesunzu nninyeniba nɩɩ ɔhawʋ mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɔzʋ̃ numɔ ɩkɛɣa nɩ nwʋ. Pɔkɔ bela mɔɔ yekezi nɩ kɔhʋla kɛhã yɛ ɛbɩlawɔlɛ wɔ ɔhʋanɩba anzɛnyɩɩ ɔhʋanɩ tanɩ zʋ. Meti ansaana yekezi pɔkɔ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia bela nɩ, ɩsɛ kɛɛ yesunzu nwʋmɔ bʋwɔ paa.
4 Pɔkɔzilɛ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia paa ɔkʋ̃ yɛ lɛ mmɩlɩ mɔ yɛpɩbɛɛ abiye mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ yɛ nwʋkãvʋlɔ nɩ. Gyehova yɛ ɩhyɩhyɛlɩ agyiahʋnlɩ a, meti nɣɛlɛbɛ wɔ numɔ kɛɛ yɛkɛbɩbɛ yɩ kɛnɩ ɔhʋanɩhilelɛ mmɩlɩ mɔ yɛpɩbɛɛ abiye mɔɔ yekegyia yɩ nɩ. Iluwakɛɛ Gyehova zi mɔɔ ɩdɩ baaba ɩma yɛ eɣile bela nɩ ti, ɩpɛ kɛɛ benyia nyia baalɛ baaba kyia yɩ, na baalɛ sʋ̃ nyia benyia baaba kyia yɩ. (Kɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 18:22; Ayɩ. 48:17, 18) Fʋlɔdulɛ mɔɔ ɩwɔ Nyamɩnlɩ yɩ Odwokɔ yɩ nu nɩ kɔhʋla kɔwʋwa Kilisinyianii be ma ikenyia ɔnwʋkãvʋlɔ mɔɔ ɩfata yɩ.
5. Mɩnla ti mɔɔ nwʋmɔ hyinyia kɛɛ yekyia abiye mɔɔ inluma a?
5 Sɛ yenuma a, yɛba yɛyɛ Gyehova yɩ ɔhɔnwʋ. (Ndw. 25:14) Meti sɛ ɛpɛ kɛɛ ekyia a, ɩsɛ kɛɛ ekyia abiye mɔɔ yɩzayɩ sʋ̃ ɩdɩ Gyehova yɩ ɔhɔnwʋ. (1 Kɔl. 7:39) Sɛ ɛyɛ zɔ a, ikile kɛɛ obu Gyehova yɩ mmɛla na ɔkɔnwʋ wʋ nwʋkãvʋlɔ yɩ kɛɛ akyɛdɩ mɔɔ ɩzʋ̃ Gyehova kɛnɩ. (Ɛɣɛ. 19:14) Akʋ̃ sʋ̃, ɩlɛ́ma ekeyiyia ɔhawʋ mɔɔ bɛzabɛ mɔɔ bekyia abiye mɔɔ ɩálɔ Gyehova yiyia nɩ be. (2 Kɔl. 6:14) Mbiyemmɔ sunzu kɛɛ kɛmɔ bɛányia abiyela wɔ Gyehova yɩ ahyɩhyɛdɩ yɩ nu mɔɔ bekegyia yɩ nɩ ti, sa bɔkʋla bekyia abiye mɔɔ ɩázʋ̃mɩ Gyehova. Naasʋ̃ nɣɛlɛbɛ íni numɔ kɛɛ ɛkɛyɛ zɔ. Ɔzɔ la yɛ nɣɛlɛbɛ íni numɔ kɛɛ ekenyia adwɩnɩ kɛɛ sɛ ɛ nɩɩ abiye mɔɔ ɩázʋ̃mɩ Gyehova yɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a, ebiye a, eɣile be ɩkɛɣa kɔzʋ̃mɩ Gyehova a.
6-7. Mɩnla ndwokɔɣizialɛ yɛ ɩsɛ kɛɛ ebizia wʋ nwʋ mmɩlɩ mɔ ɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ a?
6 Naasʋ̃ eyi iáhile kɛɛ Dasɩvʋlɔ bela mɔɔ inluma nɩ kɛyɛ ɔnwʋkãvʋlɔ mɔɔ ɩfata wʋ. Sɛ ɔnwʋ abiye mɔɔ wʋ anyɩ deli yɩ nwʋ a, ɩkɛyɛ baaba kɛɛ ekeɣizia wʋ nwʋ ndwokɔɣizialɛ be.a Sa ɔkʋla bizia wʋ nwʋ kɛɛ: ‘Kɛ ɩ nɩɩ yɩ abusunwamaa di se a? Asʋ̃ ɩdwɩnɩ mmenii nwʋ na ɩda annidi ali a? Aninyiammɔ yɛ bɛdɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ a? Sɛ odwokɔ be twodwu ɩ nɩɩ abiye bɛ avinli a, kɛ idi nwʋmɔ egyima ise a? Asʋ̃ ɩyɛ kyɩngyɩ̃ɩ̃ wɔ nninyeni nwʋ a, anzɛnyɩɩ ɩwɔ ɛpɛ kɛɛ ikediye mmenii mvʋlɔ mmɩlɩ mɔ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩádɩndɛ itiyia dɩyɛ kʋ̃ nɩ yɩ a? Kɛ ɩyɛ yɩ dɩyɛ wɔ ozukua nwʋ ise a?’
7 Sa ɔkʋla sʋ̃ bizia wʋ nwʋ kɛɛ: ‘Asʋ̃ enii mɔɔ mɩ anyɩ deli yɩ nwʋ nɩ dɔ Gyehova paa a? Asʋ̃ ɩbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɛla Gyehova yi subanɩ azʋlɔtʋ nɩ be ali a? Asʋ̃ ɩkɔhʋla kɔwʋwa mɩ ma mʋkɔzʋ̃mɩ Gyehova bʋwɔ a? Asʋ̃ mɩ nɩɩ yɩ sunzuma ɔfʋã nu bʋtayɩ dɩ ɔkʋ̃ a? Asʋ̃ mʋnwʋ yɩ kɛɛ sɛ yekyia po a, yɛ ɔhɔnwʋvalɛ yɩ nu kɔhɔ zʋlɔ kɛyɛ sɩ a?’ (Kol. 3:9, 10) Sɛ ɛdɩ eliyema baalɛ a, bizia wʋ nwʋ kɛɛ: Asʋ̃ enii mɔɔ mɩ nɩɩ yɩ yɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ kɛyɛ ɔhɔnwʋ baaba nɩɩ abiye mɔɔ ɩkɔhʋla ikezizi abɔkɔba ɩkɛma yɛ abusunwa yɩ a? (1 Kɔl. 11:3) Na sɛ ɛdɩ eliyema benyia sʋ̃ a, bizia wʋ nwʋ kɛɛ: Asʋ̃ enii mɔɔ mɩ nɩɩ yɩ yɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ kele mʋ pɔkɔzilɛ azʋlɔtʋ kediã numɔ ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ miáli munli nɩ a? Ikele mmɩlɩ paa na wʋahʋla wʋanyia ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ nwʋ munwalɩyɛ. Meti nyia abʋtalɩ na nwʋ enii mɔɔ ɛpɛ kɛɛ ekyia yɩ nɩ bʋwɔ.
8-9. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa abiye mɔɔ ɩyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ma ikezi pɔkɔba a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
8 Sɛ ɛ nɩɩ abiye bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ na ɔnwʋ kezimɔ enii ɔkʋ̃ nɩ dɩ ankasa a, ɩkɛma ekezi pɔkɔba. Sa ɔkʋla bizia mmenii mvʋlɔ ma bɛkã kezimɔ yi subanɩ dɩ bekile wʋ anzɛnyɩɩ sa ɔkʋla bizia yɩ nwʋ ndwokɔ wɔ yɩ asafʋ nu maa bɛ kɛnɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, asʋ̃ bezi yi kɛɛ ɩdɩ abiye mɔɔ ɩkã yɩ nwʋ azɩ, ɩda kunlumiba nɩɩ ntɩyasɩ ali a? Eliyema baalɛ Sarah mɔɔ ɩzʋ̃ French Guiana mɔɔ igyialɩ eliyema benyia be mɔɔ bɔfʋlɔ Daniel nɩ kã kɛɛ: “Miɣizialɩ mmenii mvʋlɔ ma bɛhanlɩ kezimɔ bɔnwʋ Daniel nɩ behileli mɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, miɣizialɩ eliyema benyia be mɔɔ nɩ ɩ nɩɩ yɩ da pika ɔkʋ̃ nu nɩ. Akʋ̃ sʋ̃, mɩ nɩɩ yɩ asafʋ nu ebani be nɩɩ mmeliyema mmaalɛ mɔɔ bɔwɔ yɩ asafʋ yɩ nu nɩ be dɩndɛlɩ. Na mizia sʋ̃ mɩ nɩɩ mmeliyema mɔɔ bezi yɛzayɛ anwɩ̃ yɩ bʋwɔ paa sʋ̃ dɩndɛlɩ.” Nwʋmɔ kehyinyia sʋ̃ kɛɛ ɔzʋ̃ annidi nu keɣizia enii mɔɔ ɛ nɩɩ yɩ bɛyɛɛ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ sɛ debe zi wɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu wɔ mmɩlɩ be mɔɔ ɩɣa ɩzɩ̃ ɩhɔ anzɛnyɩɩ sikalɛyɩ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ɔnwʋ yɩ a. Eyi nwʋ hyinyia paa, iluwakɛɛ nninyeni be wɔ kɛnɩ mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛva ndwokɔzɩzɩbɛ ɩkɛɣa bɛ agyiahʋnlɩ yɩ nu wɔ ɛhyɩ̃ be.
9 Sɛ wʋ ɔhɔnwʋmmɔ mɔɔ bɔ nwʋ wʋkwa anzɛnyɩɩ mmenii mvʋlɔ kã odwokɔ be falɩ yɩ nwʋ na wʋ adwɩnɩ yɛ wʋ anwɩ̃ anwɩ̃ wɔ yɩ nwʋ a, áma obu wʋ anyɩ kua zʋlɔ. Eyi kɛma ɔkɔnwʋ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ bɔtʋwa nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ zʋ anzɛnyɩɩ ɩsɛ kɛɛ beyiaki.b Sikalɛyɩ, bɛmá yehila mɔɔ agyiahʋnlɩmaa kɔhʋla kɛyɛ kɛhyɛ bɔ ɔhɔnwʋvalɛ nu ɛzɩzɩbɛ.
Sɛ ɛ nɩɩ abiye yɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a, bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛva ɔzɔ mmɩlɩ nɩ kɔnwʋ kezimɔ enii ɔkʋ̃ nɩ dɩ ankasa (Kila nkyɩkyɛmi 8-9)
BƆWƆ́ NUMƆ BƐYƐ NNINYENI MƆƆ ƖKƐMA BƆ ƆHƆNWƲVALƐ YƖ NU KƐYƐ SƖ
10. Mɩnla ti mɔɔ ɩdɩ baaba kɛɛ agyiahʋnlɩmaa kenyia mmɩlɩ kɛma bɔ nwʋ a?
10 Sɛ agyiahʋnlɩmaa bɛ agyiahʋnlɩ nɩɩ bɔ ɔhɔnwʋvalɛ nu kɛyɛ sɩ a, ɩsɛ kɛɛ benyia mmɩlɩ bɛma bɔ nwʋ ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ ebiye a, béni alagyɩ nɩ. Eyi ma benyia nwʋmɔ ɔhʋanɩ bɔbɔ mɔɔ izili wɔ eɣile yi nu nɩ nwʋ nkɔmmɔ, bɛkã kezimɔ bɛtɩ nɣanlɩ wɔ debe nwʋ, bɛda ɔlɔlɛ ali bekile bɔ nwʋ, na bɔbɔ numɔ bede bɛ anyɩ.
11. Mɩnla yɛ ɩkɔhʋla ɩkɛzɩkɛ ɔhɔnwʋvalɛ mɔɔ ɩwɔ agyiahʋnlɩmaa bɛ avinli nɩ a?
11 Agyiahʋnlɩmaa mɔɔ bɛdɩ ɔhɔnwʋmmɔ baaba paa nɩ, ɩázʋnɩ dɩka mɔɔ bo nu bela da. Ɩwɔ numɔ, itwu mmɩlɩ be a, sa debe kʋla ma bo nu ɔkʋ̃ tu ɔhʋanɩ dɩyɛ, naasʋ̃ asianɩ wɔ numɔ kɛɛ ikele mmɩlɩ tɩndɩnlɩ ansaana iazia ɩaɣa awudo. Kɛ ndianwʋ nɩ, mbiyemmɔ kɔ manlɩ fʋlɔ zʋ kɔyɛ egyima, na eyi ma bɔtwɩ̃ bɔ nwʋ wɔ bo mmusunwamaa nwʋ mmɩlɩ tɩndɩnlɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ eyi kɔhʋla kɛma bekenyia ozukua sʋ̃maa dɩyɛ, naasʋ̃ ɩkɔhʋla ɩkɛva ɔhawʋ sʋ̃maa ɩkɛɣa bɛ agyiahʋnlɩ yɩ nu.
12-13. (a) Mɩnla yɛ Kilisinyiamaa agyiahʋnlɩmaa bɛyɛ mɔɔ ɩma benyia mmɩlɩ bɛma bɔ nwʋkãvʋlɔ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.) (b) Kɛ ɩsɛ kɛɛ ɛma ɔhɔnwʋvalɛ mɔɔ ɩwɔ ɛ nɩɩ wʋ nwʋkãvʋlɔ bɛ avinli nɩ nwʋ hyinyia wʋ se a? (Kila alɩka mɔɔ ise “Kezimɔ Ɩsɛ Kɛɛ Ɛma Wʋ Nwʋkãvʋlɔ Nwʋ Hyinyia Wʋ.”)
12 Kila mɔɔ agyiahʋnlɩmaa be yɛ mɔɔ ɩma benyia mmɩlɩ bɛma bɔ nwʋ. Leah mɔɔ ɩwɔ Guam nɩ kã kɛɛ: “Mɩ nɩɩ mu hũ yɛ́ nninyeni azʋlɔtʋ be bɔ numɔ a, ɩma yɛ anyɩ de paa. Na sɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ debe anzɛnyɩɩ yefinde yɛkɔ dɩka be a, enii ɔkʋ̃ ɩáhɔ itiã yɩ ɔhɔnwʋ kɛnɩ.” Roxanne mɔɔ ɩwɔ United States sʋ̃ kã kɛɛ: “Yéni alagyɩ kʋlaa, meti yɛyɛ mmɩlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ mɔɔ ɩkɛma yekenyia mmɩlɩ yɛkɛma yɛ nwʋ yetiã kɛnɩ.” (Fa tindiã Em. 3:3 nwʋ.) Damien mɔɔ ɩwɔ France nɩ kã kɛɛ: “Yɛnwʋ yɩ kɛɛ nwʋmɔ hyinyia paa kɛɛ yekozuma dɩyɛ mɔɔ yɛ nwʋkãvʋlɔ yɩ anyɩ deli nwʋmɔ nɩ ɩyɛlɛ. Na ɩwɔ numɔ la a, yɛbɔ numɔ yɛyɛ ɔzɔ nninyeni nɩ yedide yɛ anyɩ.” (Mt. 7:12) Na Katie mɔɔ ɩwɔ United States nɩ sʋ̃ kã kɛɛ: “Ɩyɛ a, yɛfa ye foonu yetiã ahanlɩ na ama yeanyia mmɩlɩ yɛama yɛ nwʋ.”
13 Mɔɔ nwʋmɔ hyinyia paa yɛ lɛ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa kɛyɛ sunzuma ɔfʋã nninyeni kɔwɔ numɔ. Myriam mɔɔ ɩwɔ France nɩ kã kɛɛ: “Yɛfa Bayɩbʋlʋ ɛɣɩngalɛ yɛbɔ ye eɣile yi yɩ tʋ. Na ye nu bela kã mɔɔ izumanlɩ wɔ numɔ nɩɩ kezimɔ ɩkɛva ɩkɛyɛ egyima ikile yɩ ɔhɔnwʋ. Mɩ anyɩ deli ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nwʋ paa.” Izia ɩhanlɩ kɛɛ: “Sɛ mʋnwʋ kɛɛ mu hũ ɩbɔɔ mpayɩ a, mɩ anyɩ de paa iluwakɛɛ ɩma mʋnwʋ ɔlɔlɛ kezile mɔɔ ɩwɔ ɩma Gyehova nɩ.” Katie mɔɔ yɛhã yɩ nwʋ odwokɔ daada nɩ kã kɛɛ: “Sɛ yɛkɔ dasɩlɛlilɛ yɛbɔ nu a, ɩma yɛ anyɩ de paa. Sɛ yɛnwʋ kezimɔ ye nu bela ɩkãã yi dedi nwʋ odwokɔ nɩ a, ɩma yɛ anyɩ de paa, na yesuma dɩyɛ fʋlɔ wɔ ye nu bela yɩ kɛnɩ.”—Ɛɣɛ. 27:17.
Sɛ agyiahʋnlɩmaa bɛ nɩɩ bɔ nwʋ bɔ a, ɩma bɛhyɛ bɛ agyiahʋnlɩ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ (Kila nkyɩkyɛmi 12-13)
BƆWƆ́ NUMƆ BELI BO NDWOKƆZƖZƖBƐ NWƲ EGYIMA
14-15. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ agyiahʋnlɩmaa yɛ mɔɔ bɔkɔhʋla bela siyeziye ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ ikodwodwu wɔ bɛ avinli nɩ a? Ma nwʋmɔ ndianwʋ.
14 Iluwakɛɛ agyiahʋnlɩmaa bɛáli munli nɩ ti, mɔɔ ɩdɩ bela sa beyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ wɔ bɛ agyiahʋnlɩ nu. Bayɩbʋlʋ yɩ kã yɩ petee kɛɛ, “mmenii mɔɔ bɔkɔ agyiahʋnlɩ nɩ bɔnwʋ amanɩyɛ.” (1 Kɔl. 7:28) Amanɩyɛ mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩkãã nwʋmɔ odwokɔ yɩ dɩ ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ agyiahʋnlɩmaa beyiyia wɔ bɛ agyiahʋnlɩ nu nɩ. Sɛ ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ twodwu a, ɩsɛ kɛɛ bɛyɛ mɔɔ bɔkɔhʋla bela bedi nwʋmɔ egyima. Mɩnla ti a?
15 Sɛ debe mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ paa sɩkɛ a, yi niibenyia yɛ mɔɔ ɩkɔhʋla bela siyeziye. Ɩsɩkɛ ozukua nɩɩ mmɩlɩ sʋ̃maa wɔ nwʋmɔ, na sɛ ɩsɛ kɛɛ idi alʋbɔ sʋ̃maa ansaana ɩahʋla iaziyeziye po a, iálile yi kʋlaa. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ ɔzɔ dɩyɛ nɩ tʋ bʋlɔ ma yɩ. Ɔzɔ la yɛ agyiahʋnlɩ bela sʋ̃ tʋ bʋlɔ a. Agyiahʋnlɩmaa mɔɔ bɛ avinli dɩ baaba po kɔhʋla keyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ anzɛnyɩɩ itwu mmɩlɩ be a, bɛ adwɩnɩ iléyiyia wɔ nninyeni nwʋ. Naasʋ̃ kɛmɔ debe sɩkɛ a, bɔkʋla bɛyɛ yɩ bʋwɔ nɩ, ɔzɔ la yɛ agyiahʋnlɩmaa mɔɔ bɛ avinli zɩkɛ nɩ kɔhʋla keziyeziye bɛ avinli a. Eyi kele mmɩlɩ nɩɩ egyimazɩzɩbɛ sʋ̃maa dɩyɛ, naasʋ̃ sɛ bɔkɔ zʋlɔ bɛhyɛ abusunwawɔlɛ nɩɩ ɔkʋ̃yɛlɛ mɔɔ ɩwɔ bɛ avinli yi nu ɛzɩzɩbɛ a, Gyehova yɩ anyɩ kele paa. (Mal. 2:16) Sɛ bɛyɛ zɔ a, ikehile kɛɛ bɔwɔ ɔlɔlɛ nɩɩ annidi bɛma bɔ nwʋ nɩɩ Gyehova mɔɔ ɩhyɩhyɛlɩ agyiahʋnlɩ nɩ sʋ̃.
16. Kɛmɔ 1 Kɔlɛntɩmaa 13:4-8a kile nɩ, mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa agyiahʋnlɩmaa mɔɔ beyiyiaa ɔhawʋ mɔɔ numɔ yɛ sɩ wɔ bɛ agyiahʋnlɩ nu nɩ a? (Kila mfonyini yi nɩɩ alɩka mɔɔ ise “Mɔɔ Ɩkɔwʋwa Wʋ Ma Ɛkɛhyɛ Wʋ Agyiahʋnlɩ Yɩ Nu Ɛzɩzɩbɛ” nɩ sʋ̃.)
16 Sɛ ndwokɔzɩzɩbɛ be twodwu wɔ wʋ agyiahʋnlɩ yɩ nu a, áma ɛpɩlɩ wʋ nwʋ ɛtɩdɩ numɔ. (1 Kɔl. 7:10, 11) Mfomi bizia wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Asʋ̃ debe wɔ kɛnɩ mɔɔ mʋkɔhʋla mɩkɛyɛ mɩkɛhyɛ yɛ agyiahʋnlɩ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ a?’ Akʋ̃ sʋ̃, mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ kã falɩ kezimɔ yɛkɛla ɔlɔlɛ ali nwʋ nɩ, suma nwʋmɔ dɩyɛ. Sa ɔkʋla sʋ̃ bizia wʋ nwʋ kɛɛ, mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ mʋkɔhʋla mukodu mpʋnɩ wɔ subanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ bɛhã nwʋmɔ odwokɔ wɔ 1 Kɔlɛntɩmaa 13:4-8a (Kɩnga.) nɩ nu a? Áma enyia adwɩnɩ kɛɛ ɛ nɩɩ wʋ nwʋkãvʋlɔ bɛkɛdɩdɩ bɛ avinli, mfomi pɩbɛ ahʋanɩ mɔɔ ɩkɛma bekezia bekeɣike bɔ nwʋ dɔkʋ̃. Kɛ ankɩ ɛkɛva wʋ adwɩnɩ keziye nzɩnzanlɩyɛ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ wʋ nwʋkãvʋlɔ ɩyɛ zʋ nɩ, dwɩnɩ mɔɔ mɔwʋ mfomi ɔkɔhʋla kɛyɛ ma bɛ avinli abusunwawɔlɛ yɩ kɛyɛ sɩ nɩ nwʋ. Bɔ Gyehova mpayɩ ma ɩwʋwá wʋ. Sa ɔkʋla nyia mmʋwalɩyɛ wɔ yɛ awuuku nɩɩ vidiyo azʋlɔtʋ yɩ nu. Akʋ̃ sʋ̃, sa ɔkʋla pɩbɛ mmʋwalɩyɛ wɔ asafʋ nu mbanimbani nɩɩ Kilisinyiamaa mɔɔ bɔ nwʋ wʋkwa mɔɔ bɛfa Bayɩbʋlʋ nu fʋlɔdulɛ bedi egyima wɔ bɛ agyiahʋnlɩ nu nɩ bɛ kɛnɩ. Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ agyiahʋnlɩ dɩkɛɛ ɛyɛma mɔɔ ɩwɔ nwʋmɔ asã. Na Gyehova yɛ ɩkɩnla nwʋmɔ ma ɩyɛ asã a, meti sɛ ɛfa wʋ nwʋ tiã yɩ zʋ a, ɩkɛma wʋ agyiahʋnlɩ yɩ nu kɛyɛ sɩ paa.—Odw. 4:12.
Sɛ ndwokɔzɩzɩbɛ be twodwu a, bɔwɔ́ numɔ beli nwʋmɔ egyima (Kila nkyɩkyɛmi 16)
17. Kɛ ɩkɛyɛ na bɛzabɛ mɔɔ bɔdwɩnɩɩ agyiahʋnlɩ nwʋ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ begyia daada nɩ bɛ anyɩ iale a?
17 Gyehova pɛ kɛɛ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ munwala, mɔɔ bɛzabɛ mɔɔ bɔdwɩnɩɩ agyiahʋnlɩ nwʋ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ begyia daada kɩnla nwʋmɔ nɩ anyɩ de. Meti sɛ ɛdɩ sigyianii na ɛpɛ kɛɛ ekyia a, si nwʋmɔ pɔkɔba. Na sɛ egyia daada sʋ̃ a, kɔ zʋlɔ hyɛ ɛ nɩɩ wʋ nwʋkãvʋlɔ bɔ ɔhɔnwʋvalɛ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ. Ma Gyehova ɩwʋwá wʋ ma eziyeziye ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ ikodwodwu wɔ wʋ agyiahʋnlɩ nu nɩ. Sɛ ɛyɛ zɔ a, ɛ nɩɩ wʋ nwʋkãvʋlɔ mɔɔ ɔdɔ yɩ nɩ ‘anyɩ kele’ paa!—Odw. 9:9.
NDWOMI 132 Yɛyɛ Ɔkʋ̃
a Ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ kɔ ma mmenyia nɩɩ mmaalɛ munwala.
b Sɛ ɛpɛɛ adwɩnɩhilelɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩfalɩ kezimɔ bɔkɔnwʋ bɔ nwʋ bʋwɔ nɩ nwʋ a, kila odwokɔ mɔɔ ise “Ɩsɛ Kɛɛ Bɔnwʋ Bɔ Nwʋ Bʋwɔ” mɔɔ ɩwɔ May 2024, Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ dɩyɛzumanlɛ odwokɔ mɔɔ ise “Kezimɔ Ɛkɛyɛ Agyiahʋnlɩ Nhyɩhyɛlɩyɛ Mɔɔ Ɩkɛma Ekezi Pɔkɔba” yi nu nɩ.