DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 49
NDWOMI 44 Enii Mɔɔ Yɩ Nwʋ Yɛ Nwɔkɛ Yɩ Mpayɩwɔlɛ
Dwoobu Buuku Yi Kɔhʋla Kɔwʋwa Yɛ Mmɩlɩ Mɔ Yetuu Fʋlɔ Nɩ
“Kakɩ, Dwoobu, misiã wʋ tiye mʋ odwokɔ yɩ.”—DWB. 33:1.
BƲTAYƖ
Yekozuma kezimɔ Dwoobu buuku yi bʋwa yɛ ma yɛfa fʋlɔdulɛ mɔɔ itu mpʋnɩ yɛma.
1-2. Mɩnla yɛ nɩ ɩyɛ sɩ ɩma Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ nɩɩ Ilayɩhu kɛɛ bɛkɛyɛ a?
MMƖLƖ mɔ Dwoobu yɩ anwʋnyia munwala vili yɩ sa nɩ, ɩákyɛ kʋlaa yɛ bɛzabɛ mɔɔ bɛda yɩ apaa yi nu kɛnɩ munwala dɩlɩ a. Mmɩlɩ mɔ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ Ɛlɩfasɩ, Bɩlɩdadɩ, nɩɩ Zofa dɩlɩ mɔɔ ɩdʋ yɩ nɩ, bɛɣalɩ Uz kɛɛ bɛbayɩkyɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ. Mmɩlɩ mɔ bɛvalɩ bɛ anyɩ bɔnwʋnlɩ mɔɔ ɩdʋ Dwoobu nɩ, izili bɔ nwʋ.
2 Mɔwʋ tua nwʋmɔ mfonyini kila. Nɩ Dwoobu ɩfɛɛ iluwakɛɛ yi nninyeni mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ ɩma yɩ nɩ munwatĩĩ vi yɩ sa. Nɩ yi mmunwanɩ, yi nantwi, yɩ afupɔnkɔ nɩɩ yɩ asʋwasʋwa pɔnkɔ munwatĩĩ vi yɩ sa. Bohũ yi nnwuakula yɩ munwala nɩɩ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ yɩ nu sʋ̃maa sʋ̃, na aliyia mɔɔ nɩ yi nnwuakula yɩ da numɔ sʋ̃ wuwu gua azɩ. Mɛyɩ la ahanlɩ a, Dwoobu yɩzayɩ sʋ̃ yɩ nwʋ balɩ yɩ. Eɣile mɔɔ ɩyɛ ɛyɛkɛ wʋwɔ yɩ nwʋ munwala. Mmɩlɩ mɔ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ dwuli kɛnɩ nɩ, nɩ Dwoobu da nzʋnɩ nu na idii alɔbɔ. Kɛ bɛyɛlɩ bɛ dɩyɛ bezeli a? Aɣile asunwa dualɩ numɔ mɔɔ bɛákã odwokɔ bela bekile bɔ ɔhɔnwʋ mɔɔ ɩtɩɩ ɛyɛkɛ yɩ. (Dwb. 2:12, 13) Aɣinzi yi, abɩlantɩyɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Ilayɩhu ɣa wʋwalɩ bɛ pɛ kɛnɩ. Akʋ̃ dɩyɛ Dwoobu wɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩtɩndɛɛ, na ɩhanlɩ kɛɛ inyianlɩ a ankɩ iwu anzɛnyɩɩ bɛáwʋ yɩ po. (Dwb. 3:1-3, 11) Ɩda ali petee kɛɛ nɩ Dwoobu hyinyia mmʋwalɩyɛ naasʋ̃ nɩ ɩyɛ sɩ kɛɛ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ kɔwʋwa yɩ! Nɩ ndwokɔ mɔɔ mmenyia eyimmɔ kɛhã nɩɩ kezimɔ bɛkɛhã yɩ nɩ kehile kɛɛ bɛdɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ amba, na bɛpɛ kɛɛ bɔbʋwa yɩ.
3. Mɩnla yɛ yɛbazunzu nwʋmɔ a?
3 Gyehova manlɩ Mosisi hɛlɛlɩ mɔɔ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ hanlɩ na bɛyɛlɩ nɩ dianlɩ kɛnɩ. Ɩkɛyɛ kɛɛ ndwokɔ mɔɔ Ɛlɩfasɩ hanlɩ nɩ, sunzuma evinli be yɛ ɩmanlɩ ɩhanlɩ a. Naasʋ̃ ndwokɔ mɔɔ Ilayɩhu hanlɩ nɩ mɛyɩ, nɩ ɩzʋ̃ Gyehova. (Dwb. 4:12-16; 33:24, 25) Meti ɩwɔ numɔ kɛɛ fʋlɔdulɛ baaba wɔ Dwoobu buuku yi nu dɩyɛ, naasʋ̃ sa yɛkʋla yɛnwʋ fʋlɔdulɛ tanɩ sʋ̃ wɔ nu. Mfasʋ ɔkʋ̃ mɔɔ yɛkɔhʋla kenyia wɔ Dwoobu buuku yi nu yɛ lɛ kɛɛ sa ɩkʋla ɩbʋwa yɛ mmɩlɩ mɔ yɛ lɛ fʋlɔdulɛ yɛmaa abiye nɩ. Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ nɩ, yekehila ndianwʋ tanɩ mɔɔ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ yɛlɩ nɩ. Akʋ̃ yekozunzu ndianwʋ baaba mɔɔ Ilayɩhu yɛlɩ nɩ nwʋ. Wɔ numɔ bela nu nɩ, yekehila kezimɔ Dwoobu buuku yi wʋwalɩ Yizilayamaa yɩ nɩɩ kezimɔ amɩyɛ sʋ̃ yɛkɔhʋla kenyia zʋlɔ mfasʋ wɔ nnɛ.
KEZIMƆ DWOOBU YƖ ƆHƆNWƲMMƆ ASÃ YƖ DULI YI FƲLƆ
4. Mɩnla ti mɔɔ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ bɛákʋla bɛkyɩkyɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
4 Mmɩlɩ mɔ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ dɩlɩ mɔɔ ɩdʋ yɩ nɩ, bɔhɔlɩ kɛɛ “bɛkɛmaa kʋsɛ yɩ na bɛayɩkyɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ.” (Dwb. 2:11) Naasʋ̃ bɛákyɩkyɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ. Mɩnla ti a? Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, bɛbɩlɩlɩ bɔ nwʋ bowuwalɩ yɩ ndɛnɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, benyianlɩ adwɩnɩ kɛɛ iluwa Dwoobu yɩ tanɩ be ti yɛ ɩnwʋʋ amanɩyɛ a.a (Dwb. 4:7; 11:14) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃, ndwokɔ mɔɔ bɛhanlɩ behileli yi nɩ, numɔ sʋ̃maa wɔ kɛnɩ mɔɔ ɩábʋwa yɩ, ɩlalɩ ali kɛɛ bɛádwɩnɩ yɩ nwʋ na bɛmanlɩ ilili ɛyɛkɛ paa. Kɛ ndianwʋ nɩ, ndwokɔ mɔɔ bɛhanlɩ nɩ ekila a ekeze kɛɛ mɔɔ nɣɛlɛbɛ wɔ numɔ, naasʋ̃ nɩ mfasʋ bela íni zʋlɔ. (Dwb. 13:12) Bɩlɩdadɩ hanlɩ yɩ mbɔmɩ anwɩ̃ hileli Dwoobu kɛɛ ɩtɩndɛ sʋ̃maa. (Dwb. 8:2; 18:2) Zofa valɩ Dwoobu dindianlɩ “abiye mɔɔ yi ti wu” nwʋ. (Dwb. 11:12) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ asã, ɩwɔ numɔ kɛɛ bɛátɩnyɩandɩnyɩa numɔ bokua Dwoobu zʋ dɩyɛ, naasʋ̃ mɔɔ bɛhanlɩ nɩɩ kezimɔ bɛhanlɩ yɩ nɩ hileli kɛɛ bɛáwu yi na bɛálɔ yɩ sʋ̃. (Dwb. 15:7-11) Mɔɔ nɩ ihyinyia mmenyia eyimmɔ yɛ lɛ kɛɛ, bokowuwa Dwoobu ndɛnɩ tɛla kɛɛ bɛkɛyɩkyɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ na bɛahyɛ yi dedi ɛzɩzɩbɛ.
Sɛ ɛmaa fʋlɔdulɛ wɔ abiye a, íni kɛɛ ɛma ɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ ɛdɩ baaba tɛla yɩ. Wʋ bʋtayɩ yɛ lɛ kɛɛ ɔkɔwʋwa yɩ (Kila nkyɩkyɛmi 4)
5. Fʋlɔdulɛ mɔɔ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ va manlɩ yɩ nɩ, mɩnla yɛ ɩzʋ̃ numɔ ɩɣalɩ a?
5 Ɩáyɛ nnwʋánlɩ kɛɛ fʋlɔdulɛ mɔɔ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ va manlɩ yɩ nɩ mfasʋ bela ɩába zʋlɔ. Bo odwokɔ yɩ wuwuli Dwoobu kʋlaa. (Dwb. 19:2) Eyi ma yɛnwʋ sianti mɔɔ nɩ Dwoobu sʋ̃ ɩkãã ndwokɔ be kowu yɩ nwʋ ɛdɩnɣɛlɛnii nɩɩ sianti mɔɔ ɩhɩnhanlɩ ndwokɔ be mɔɔ ankɩ íni kɛɛ ɩkã nɩ. (Dwb. 6:3, 26) Ndwokɔ mɔɔ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ hanlɩ nɩ, nɩ ɩ nɩɩ Gyehova yɩ adwɩnɩ iáyiyia, na bɛáda kunlumiyɩbalɛ ali bekile Dwoobu. Eyi ti, Setanɩ luwalɩ bɔ zʋ golɔlɩ Dwoobu yi padi. (Dwb. 2:4, 6) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ nɩ odwokɔ eyi kɔhʋla kɔwʋwa Yizilayamaa yɩ a, na mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa amɩyɛ sʋ̃ wɔ nnɛ a?
6. Mɩnla yɛ nɩ mbanimbani mɔɔ bɔwɔ Yizilaya nɩ kɔhʋla kozuma wɔ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ be ndianwʋ tanɩ yɩ nu a?
6 Kezimɔ nɩ ɩkɔhʋla kɔwʋwa Yizilayamaa yɩ. Mmɩlɩ mɔ Gyehova valɩ yɩ mmɛla manlɩ Yizilayamaa yɩ nɩ, ɩyɩlɩ mbanimbani mɔɔ bɛfata kɛɛ bowuwá bɛ ndɛnɩ na bɔwʋwa bɛ ma belili yɩ mmɛla zʋ. (Dit. 1:15-18; 27:1) Nɩ ɩsɛ kɛɛ mmenyia eyimmɔ tiye mmenii yi bʋwɔ ansaana bɛama fʋlɔdulɛ bɛ anzɛnyɩɩ bɛawuwa bɛ ndɛnɩ. (2 Mm. 19:6) Akʋ̃ sʋ̃, nɩ ɩsɛ kɛɛ bebizia ndwokɔ bɛfa bɔnwʋ odwokɔ yɩ nu bʋwɔ tɛla kɛɛ bokozunzu kɛɛ bezi nwʋmɔ dɩyɛ bela daada. (Dit. 19:18) Nɩ íni kɛɛ bɛtɩndɛ wɔ ɛya zʋ bekile bɛzabɛ mɔɔ bɛba bɛpɩbɛ mmʋwalɩyɛ wɔ bɛ kɛnɩ nɩ. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ sɛ bɛyɛ zɔ a, nɩ ɩlɛ́ma mmenii nɩ bɔzʋ̃ bɛ ahʋnlɩnɩ nu bɛkɛdɩndɛ. (Ɛkɩ. 22:22-24) Amba, nɩ sɛ mbanimbani mɔɔ bɔwɔ Yizilaya nɩ sunzu Dwoobu yi odwokɔ yɩ nwʋ a, bekenyia ozumalɛdɩyɛ be wɔ nu.
7. Sɛ Yizilaya mbanimbani yi la ahanlɩ a, aninyiammɔ sʋ̃ yɛ nɩ bɔkɔhʋla kɛva fʋlɔdulɛ kɛma a, na mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ nɩ Dwoobu yi odwokɔ yɩ kɔhʋla kɔwʋwa bɛ a? (Ɛɣɛlɛwulɛ 27:9)
7 Kɛ mbanimbani mɔɔ bɔwɔ Yizilaya nɩ nkʋ̃ la yɛ nɩ bɔkʋla bɛma fʋlɔdulɛ a. Mfomi nɩ Yizilayanii bela, kɛ ɩdɩ kuakula, ebani, benyia anzɛnyɩɩ baalɛ nɩ kɔhʋla kɛva fʋlɔdulɛ kɛma yɩ ɔhɔnwʋ be ma ɩkɛzɩnza yi subanɩ be anzɛnyɩɩ ɩ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ kɛyɛ baaba. (Ndw. 141:5) Ɔhɔnwʋ baaba bela bʋwa yɩ ɔhɔnwʋ wɔ ɔzɔ ɔhʋanɩ yɩ zʋ. (Kɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 27:9.) Nɩ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ be ndianwʋ tanɩ yɩ kɔhʋla kɔwʋwa Yizilayamaa yɩ ma bɔkɔnwʋ mɔɔ nɩ íni kɛɛ bɛkã nɩɩ mɔɔ íni kɛɛ bɛyɛ mmɩlɩ mɔ bɛlɛ fʋlɔdulɛ bɛmaa nɩ.
8. Sɛ yɛlɛ fʋlɔdulɛ yɛmaa a, mɩnla yɛ íni kɛɛ yɛyɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
8 Kezimɔ yɛkɔhʋla kenyia zʋ mfasʋ. Kɛ Kilisinyiamaa nɩ, yɛpɛ kɛɛ yɛbʋwa ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mmɩlɩ mɔ beyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ nɩ. Naasʋ̃, sɛ yɛkɔhʋla kɛyɛ zɔ a, íni kɛɛ yɛyɛ mɔɔ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ yɛlɩ nɩ be. Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, íni kɛɛ yɛpɩlɩ yɛ nwʋ yebuwa ndɛnɩ na ɩsɛ kɛɛ yekila kɛɛ mɔɔ yɛkɛhã bela nɩ gyĩ nɔhʋanlɛ ndwokɔ zʋ. Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃, íni kɛɛ yɛfa yɛ fʋlɔdulɛ yɩ yekyina yɛzayɛ ye ozumanlɛnwʋnlɛ zʋ dɩkɛɛ Ɛlɩfasɩ, mfomi ɩsɛ kɛɛ yɛfa yekyina Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ zʋ. (Dwb. 4:8; 5:3, 27) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ asã, íni kɛɛ yɛtɩndɛ wɔ ɛya zʋ anzɛnyɩɩ yɛkã ndwokɔ be mɔɔ iáhile ɔlɔlɛ. Kakɛ kɛɛ, mɔɔ Ɛlɩfasɩ nɩɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ hanlɩ nɩ, nɩ ebiye dɩ nɔhʋanlɛ, na Bayɩbʋlʋ ɛhɛlɛlɛvʋlɔ be po valɩ bo odwokɔ yɩ be hanlɩ. (Fa Dwoobu 5:13 tindiã 1 Kɔl. 3:19 nwʋ.) Naasʋ̃, ndwokɔ mɔɔ bɛhanlɩ bɛvalɩ Nyamɩnlɩ nwʋ nɩ, nɩ numɔ sʋ̃maa ɩ́dɩ nɔhʋanlɛ, na bo ndwokɔ yɩ be sʋ̃ manlɩ Dwoobu lili ɛyɛkɛ, meti Gyehova hanlɩ kɛɛ bɛákã nɔhʋanlɛ. (Dwb. 42:7, 8) Íni kɛɛ yɛ fʋlɔdulɛ ma Gyehova yɩ sʋ̃mɩvʋlɔ bela tɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova yi ti nu yɛ sɩ anzɛnyɩɩ ɩálɔ yɩ. Kakɩ yɩ bɛmá yehila mɔɔ yɛkɔhʋla kozuma wɔ Ilayɩhu yi ndianwʋ yɩ nu.
Sɛ ɛmaa fʋlɔdulɛ a, fa wʋ ndwokɔ (1) kyina nɔhʋanlɛ ndwokɔ, (2) Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ, na (3) ɔzʋ̃ ɔlɔlɛ nu tɩndɛ (Kila nkyɩkyɛmi 8)
KEZIMƆ ILAYƖHU DULI DWOOBU FƲLƆ
9. Mɩnla ti mɔɔ nɩ Dwoobu lanwʋ la hyinyia mmʋwalɩyɛ mmɩlɩ mɔ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ dɩndɛlɩ wieli nɩ a, na mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova wʋwalɩ yɩ a?
9 Dwoobu nɩɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ yɩyɩlɩ mmunwanɩ hyɛlɩ paa. Ndwokɔ mɔɔ bɛhanlɩ nɩ zʋnlɩ nkʋ̃ʋ̃ ma ileli Dwoobu buuku yi adile 28, na numɔ sʋ̃maa wɔ kɛnɩ a, ɩda ali kɛɛ nɩ bɛva ɛya paa. Ɩáyɛ nnwʋánlɩ kɛɛ Dwoobu hɔlɩ zʋlɔ lili ɛyɛkɛ! Nɩ ɩlanwʋ la ihyinyia ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ nɩɩ fʋlɔdulɛ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova wʋwalɩ Dwoobu a? Iluwalɩ Ilayɩhu zʋ iduli yi fʋlɔ. Mɩnla ti mɔɔ ahyɛasɩ yɩ la Ilayɩhu ɩátɩndɛ a? Ɩhanlɩ kɛɛ: “Mɩdɩ kuakula, na mʋnlʋmmɔ mɛyɩ bɛdɩ mbanimbani. Na annidi mɔɔ mʋwɔ mɩma bɛ ti yɛ mɩátɩndɛ yɩ a.” (Dwb. 32:6, 7) Nɩ Ilayɩhu zi kɛɛ mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ zi nɣɛlɛbɛ iluwakɛɛ bɔwʋwa azɩ bɛhyɛ, na bɔwɔ ozumanlɛnwʋnlɛ sʋ̃maa bɛtɛla nnwuakula. Naasʋ̃ mmɩlɩ mɔ Ilayɩhu nyianlɩ abʋtalɩ diyeli Dwoobu nɩɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ wieli nɩ, nɩ ɩkã yi munwa itiã nu a ɩáyɛ bʋwɔ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Kɛ alʋbɔ mɔɔ abiye li nkʋ̃ la yɛ ɩma inyia nɣɛlɛbɛ a, yɛɛ kɛ mbanimbani nkʋ̃ la yɛ bezi mɔɔ ɩdɩ baaba a.” (Dwb. 32:9) Mɩnla dɔkʋ̃ yɛ Ilayɩhu hanlɩ a, na kɛ ɩhanlɩ yɩ izeli a?
10. Mɩnla yɛ Ilayɩhu yɛlɩ ansaana ituu Dwoobu fʋlɔ a? (Dwoobu 33:6, 7)
10 Ansaana Ilayɩhu kodu Dwoobu fʋlɔ nɩ, ɩhanlɩ yɩ ahʋnlɩnɩ idianlɩ yi kunlu na iziyeziyeli yɩ adwɩnɩ na ama iadiye mɔɔ ɩbahã nɩ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, Ilayɩhu hyɛlɩ yɩ nwʋ zʋ. Yezi yi zɔ iluwakɛɛ Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ ahyɛasɩ yɩ, nɩ ɩva ɛya. (Dwb. 32:2-5) Naasʋ̃, Ilayɩhu ɩátɩndɛ kile Dwoobu wɔ ɛya zʋ kyɩ̃. Mfomi, ɩhanlɩ yɩ nwʋ azɩ ɩ nɩɩ Dwoobu dɩndɛlɩ kɛɛ ɔhɔnwʋba. Kɛ ndianwʋ nɩ, ɩhã ihileli Dwoobu kɛɛ: “Kila! Kɛmɔ ɛdɩ wɔ nɔhʋanlɛ Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ zʋ nɩ, ɔzɔ la yɛ mɩzamɩ sʋ̃ mɩdɩ a.” (Kɩnga Dwoobu 33:6, 7.) Akʋ̃ Ilayɩhu manlɩ Dwoobu nwʋnlɩ kɛɛ idiyeli yi odwokɔ yɩ bʋwɔ paa. Ansaana Ilayɩhu kodu fʋlɔ nɩ, izia idinli ndwokɔ aditili mɔɔ ɩwɔ ndwokɔ mɔɔ Dwoobu hanlɩ nɩ nu. (Dwb. 32:11; 33:8-11) Ilayɩhu yɛlɩ zɔ la wɔ mmɩlɩ fʋlɔ mɔ nɩ ituu Dwoobu fʋlɔ nɩ.—Dwb. 34:5, 6, 9; 35:1-4.
11. Mmɩlɩ mɔ Ilayɩhu ituu Dwoobu fʋlɔ nɩ, kɛ ɩyɛlɩ yɩ izeli a? (Dwoobu 33:1)
11 Mmɩlɩ mɔ Ilayɩhu ituu Dwoobu fʋlɔ nɩ, ɩyɛlɩ wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ ɩmanlɩ Dwoobu dɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ ili yi nni. Kɛ ndianwʋ nɩ, ɩkɛyɛ kɛɛ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ bɛáfa Dwoobu yi dima bedi egyima, naasʋ̃ Ilayɩhu mɛyɩ ɩva ilili egyima. (Kɩnga Dwoobu 33:1.) Akʋ̃ sʋ̃, ɩkɛyɛ kɛɛ Ilayɩhu hakɛlɩ kɛɛ mmɩlɩ mɔ nɩ Dwoobu nɩɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ bɛyɩyɩɩ munwanlɩ nɩ, nɩ yɩzayɩ Ilayɩhu sʋ̃ pɛ kɛɛ ɩtɩndɛ biye, meti ɩmanlɩ ɔhʋanɩ ma Dwoobu sʋ̃ dɩndɛlɩ mmɩlɩ mɔ nɩ ituu fʋlɔ yɩ nɩ. (Dwb. 32:4; 33:32) Akʋ̃ sʋ̃, Ilayɩhu manlɩ Dwoobu nwʋnlɩ kɛɛ ndwokɔ mɔɔ ɩhɩnhanlɩ nɩ be wɔ kɛnɩ a, ɩdɩbɛ na ɩhakɛlɩ yɩ kɛɛ Gyehova wɔ nɣɛlɛbɛ, tumi, ɔlɔlɛ kanyɩɩ na ɩdɩ pɛlɩpɛlɩ sʋ̃. (Dwb. 36:18, 21-26; 37:23, 24) Pɩlazunlɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ, Ilayɩhu yɩ fʋlɔdulɛba nɩ wʋwalɩ Dwoobu ma idiyeli fʋlɔdulɛ mvʋlɔ mɔɔ ɩzʋ̃ Gyehova kɛnɩ nɩ. (Dwb. 38:1-3) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ nɩ Ilayɩhu yi ndianwʋ yɩ kɔhʋla kɔwʋwa Yizilayamaa yɩ a, na mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa amɩyɛ sʋ̃ wɔ nnɛ a?
12. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ̃ yɛ Gyehova luwalɩ nkɔmɩhyɛmaa zʋ wʋwalɩ yi mmenii yi a, na mɩnla yɛ nɩ Yizilayamaa yɩ nɩ kɔhʋla kozuma wɔ Ilayɩhu yi ndianwʋba nɩ nu a?
12 Kezimɔ nɩ ɩkɔhʋla kɔwʋwa Yizilayamaa yɩ. Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, nɩ Gyehova duwa nkɔmɩhyɛmaa zʋ kilehile Yizilayamaa yɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, wɔ ndɛnɩwuwalɛmaa bɛ mmɩlɩ zʋ̃ nɩ, Gyehova luwalɩ nkɔmɩhyɛnii baalɛ Dɛbola zʋ valɩ ɔhʋanɩhilelɛ manlɩ yi mmenii yi. Na mmɩlɩ mɔ nɩ Samʋwɛlɩ dɩ kuakula po nɩ, Gyehova luwalɩ yɩ zʋ valɩ ɔhʋanɩhilelɛ manlɩ Yizilayamaa yɩ. (Ndɛ. 4:4-7; 5:7; 1 Sa. 3:19, 20) Akʋ̃ sʋ̃, wɔ awulombunli yi bɛ mmɩlɩ zʋ nɩ, Gyehova luwalɩ nkɔmɩhyɛmaa sʋ̃maa zʋ hyɛlɩ yi mmenii ɛzɩzɩbɛ wɔ sunzuma ɔfʋã nu na bɛmanlɩ fʋlɔdulɛ wɔ bɛzabɛ mɔɔ nɩ bɔhwɩ̃ bɔ nwʋ wɔ nɔhʋanlɛzʋ̃mɩnlɛ nwʋ nɩ. (2 Sa. 12:1-4; Egy. 3:24) Ilayɩhu yi ndianwʋba mɔɔ bɛhɛlɛ wɔ Dwoobu buuku yi nu nɩ kɔhʋla kɔwʋwa mmenyia nɩɩ mmalɛ nɔhʋanlɛmaa ma bɔkɔnwʋ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ bɛkã nɩɩ kezimɔ bɛkɛhã yɩ mmɩlɩ mɔ bɛmaa fʋlɔdulɛ nɩ.
13. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Kilisinyiamaa mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ nnɛ nɩ kɔhʋla kɛhyɛ be mmeliyema ɛzɩzɩbɛ a?
13 Kezimɔ yɛkɔhʋla kenyia zʋ mfasʋ. Kɛ Kilisinyiamaa nɩ, yɛma mmenii nwʋ Nyamɩnlɩ yɩ apɛdɩ iluwa Bayɩbʋlʋ yi nu ndwokɔ mɔɔ yɛkɛhã kehila bɛ nɩ zʋ̃. Ɔhʋanɩ fʋlɔ sʋ̃ mɔɔ yeduwa zʋlɔ yɛyɛ zɔ yɛ lɛ kɛɛ, yɛkɛhã ndwokɔ mɔɔ ɩkɛyɩkyɩ ye mmeliyema bɛ ɛɣɛɛlɛ na yɛahyɛ bɛ dedi ɛzɩzɩbɛ. (1 Kɔl. 14:3) Ɩsɛ kɛɛ asafʋ nu mbanimbani tɩndɛ wɔ kunlumiba nɩɩ ɔlɔlɛ ɔhʋanɩ zʋ kile be mmeliyema mmɩlɩ munwala, wɔ mmɩlɩ po mɔ enii ɔkʋ̃ nɩ va ɛya anzɛnyɩɩ ɩkãã ndwokɔ mɔɔ íni kɛɛ ɩkã nɩ.—1 Tɛs. 5:14; Dwb. 6:3.
14-15. Ma ndianwʋ kile kezimɔ asafʋ nu ebani be kɔhʋla kozumazuma Ilayɩhu mmɩlɩ mɔ ɩma fʋlɔdulɛ nɩ.
14 Tua bʋwabɩlɛ eyi nwʋ mfonyini kila. Asafʋ nu ebani be ɣa nwʋ kɛɛ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ eliyema baalɛ be mɔɔ ɩwɔ yɩ asafʋ nu nɩ zʋ. Asafʋ nu ebani yɩ nɩɩ eliyema benyia be hɔ yɩ kɛnɩ kɛɛ bɛkɛhyɛ yɩ ɛzɩzɩbɛ. Mmɩlɩ mɔ bɔhɔlɩ nɩ, eliyema baalɛ yɩ hã hileli bɛ kɛɛ, ɩwɔ numɔ kɛɛ ɩlanwʋ la ɩkɔ dɩyɛzumanlɛ nɩɩ dasɩlɛlilɛ dɩyɛ naasʋ̃ yɩ anyɩ iále. Mɩnla yɛ asafʋ nu ebani yi kɛyɛ a?
15 Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ nɩ, asafʋ nu ebani yi kɔwɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɔnwʋ sianti mɔɔ eliyema baalɛ yɩ ɩtɩɩ nɣanlɩ zɔ. Sɛ ɩkɔhʋla kɛyɛ zɔ a, nɩ ɩsɛ kɛɛ inyia abʋtalɩ itiye yi. Asʋ̃ ɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ ɩálɔ yɩ a? Anzɛnyɩɩ ɛbɩlawɔlɛ nu adwɩnɩndwɩnɩ yɛ ɩhyɛ yɩ zʋ a? (Lk. 21:34) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃, asafʋ nu ebani yi kɔwɔ mmɔdɩnɩ kɛhamvʋ yɩ, iluwakɛɛ ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ yɩ zʋ nɩ ɩbɔ mmɔdɩnɩ ɩkɔ dɩyɛzumanlɛ nɩɩ dasɩlɛlilɛ. Akʋ̃ mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ asã, sɛ asafʋ nu ebani yi ba tɩ eliyema baalɛ yɩ bʋwabɩlɛ yɩ tʋ na ɩnwʋ mɔɔ ɩma yɩ padi golɔ nɩ a, ikoluwa Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ ɩkɔwʋwa yɩ ma ikenyia anwʋlazʋ kɛɛ Nyamɩnlɩ dɔ yɩ.—Gal. 2:20.
KƆ ƆZƲLƆ NYIA DWOOBU BUUKU YI ZƲ MFASƲ
16. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛahɔ zʋ yɛanyia Dwoobu buuku yi zʋ mfasʋ a?
16 Ɩda ali petee kɛɛ, yɛkɔhʋla kenyia mfasʋ sʋ̃maa wɔ Dwoobu buuku yi zʋ! Kɛmɔ yezumanlɩ wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili eyi yi anyunu nu nɩ, kɛ sianti mɔɔ Nyamɩnlɩ ma amanɩyɛnwʋnlɛ nwʋ ɔhʋanɩ nkʋ̃ la yɛ Dwoobu buuku yi ma yɛnwʋ yɩ a, mfomi ɩma yɛnwʋ kezimɔ yekegyina yi munwa sʋ̃. Na kɛmɔ yezunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, ye munwala yezuma kɛɛ yɛkɛma fʋlɔdulɛba iluwa Ilayɩhu yi ndianwʋba mɔɔ yekozumazuma nɩ zʋ, na kɛ Dwoobu yɩ ɔhɔnwʋmmɔ asã yɩ a. Mɩnla ti mɔɔ wʋazunzu ozumalɛdɩyɛ mɔɔ ɩwɔ Dwoobu buuku yi nu nɩ nwʋ ansaana wʋama fʋlɔdulɛ wɔ abiye a? Na sɛ ɛɣɩnganlɩ Dwoobu buuku yi ahyɛ a, sa ɔkʋla fa yɛ wʋ bʋtayɩ kɛɛ ekezia kɛɣɩnga yɩ dɔkʋ̃. Ebiye a, ekenyia ozumalɛdɩyɛ mvʋlɔ sʋ̃maa wɔ numɔ.
NDWOMI 125 “Anyɩnlɩlelɛ Yɛ Lɛ Bɛzabɛ Mɔɔ Bɔnwʋ Nwɔkɛ Nɩ!”
a Ɩkɛyɛ kɛɛ sunzuma evinli be yɛ ɩmanlɩ Ɛlɩfasɩ hanlɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ ɩánwʋ enii bela kɛɛ ɩtɩnɣɛ na abiyela lɔ́kʋla kɔzɔ yɩ anyɩ a. Ɛlɩfasɩ leli odwokɔ eyi lili na ɩhanlɩ ɔnwʋmɔ odwokɔ mbɔmɩ asã wɔ yi odwokɔ yɩ nu.—Dwb. 4:17; 15:15, 16; 22:2.