DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 24
NDWOMI 98 Bayɩbʋlʋ Yɩ Zʋ̃ Nyamɩnlɩ Kɛ
Ozumalɛdɩyɛ Mɔɔ Yenyia Wɔ Nkɔmɩ Mɔɔ Gyekɔpʋ Hyɛlɩ Ansaana Ibawu Nɩ Nu—Ɔfʋã 1
“Bohunwá bo munwa na mɩhã mɔɔ ɩkɔdʋ bɛ wɔ aɣile mɔɔ ili aɣinzi yi nu mihilé bɛ.”—GYN. 49:1.
BƲTAYƖ
Ozumalɛdɩyɛ titili mɔɔ yenyia wɔ nkɔmɩ mɔɔ Gyekɔpʋ hyɛlɩ ansaana ibawu mɔɔ nɩ ɩfalɩ Wulubini, Simɩyɔnʋ, Levi nɩɩ Dwuuda nwʋ nɩ.
1-2. Mɩnla yɛ Gyekɔpʋ yɛlɩ mmɩlɩ mɔ nɩ ɩka ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ma iwu nɩ a, na mɩnla ti a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
GYEKƆPƲ nɩɩ yɩ awudomaa duli wɔ Kenaanɩ hɔlɩ Igyibiti nɩ, nɩ yɩ alʋbɔ hɔ anyunumi paa, na ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩvalɩ nɔhʋanlɛlilɛ ɩzʋ̃mɩnlɩ Gyehova wɔ kɛnɩ alʋbɔ 17. (Gyn. 47:28) Ɔzɔ mmɩlɩ yɩ, yɩ anyɩ leli paa kɛɛ izia ɩnwʋnlɩ yɩ ɣa Dwosefi mɔɔ ɩla yɩ ahʋnlɩnɩ zʋ̃ nɩ dɔkʋ̃. Akʋ̃ dɩyɛ nɩ ɩ nɩɩ yi nnwuakula yɩ munwatĩĩ bɛbawʋwa kɔwɔ numɔ. Naasʋ̃ Gyekɔpʋ nwʋnlɩ kɛɛ ɩlɛ́kyɛ na iawu. Meti ɩvʋlɔlɩ yi nnwuakula yɩ munwala kɛɛ bɛɣɩlá beyiyia nu iluwakɛɛ nɩ ɩwɔ odwokɔ be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia mɔɔ ɩpɛ kɛɛ ɩkã ikile bɛ.—Gyn. 49:28.
2 Wɔ ɔwɔkɩ mmɩlɩ nu nɩ, nɩ ɛzɩlɛmaa ta kã bɛ abusunwa yɩ bɔ numɔ na bɛfa ɔhʋanɩhilelɛ bɛma bɛ mmɩlɩ mɔ ɩka ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ma bowu nɩ. (Ayɩ. 38:1) Na ɩkɛyɛ kɛɛ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ yɛ nɩ ɛzɩlɛ mɔɔ ibawu nɩ yɩ enii mɔɔ sɛ iwu a ɩkɛɣa keli abusunwa yɩ anyunu a.
Gyekɔpʋ la owulo mba zʋ, ɩhyɛɛ nkɔmɩ kɛvalɩ yɩ mma mmenyia 12 yɩ nwʋ (Kila nkyɩkyɛmi 1-2)
3. Kɛmɔ Gyɛnɛsɩsɩ 49:1, 2 kã nɩ, mɩnla ti mɔɔ ndwokɔ mɔɔ Gyekɔpʋ hanlɩ nɩ nwʋ hyinyia a?
3 Kɩnga Gyɛnɛsɩsɩ 49:1, 2. Naasʋ̃ nɩ ayiyialɩyɛ eyi dɩ sʋnʋnkʋ̃ ma abusunwa yɩ. Nɩ Gyekɔpʋ dɩ nkɔmɩhyɛnii. Gyehova manlɩ ɩnwʋnlɩ nninyeni nɣezile mɔɔ nwʋmɔ hyinyia mɔɔ nɩ ɩkɔdʋ yi nnwuakula yɩ, na ɩhanlɩ nwʋmɔ odwokɔ ihileli bɛ. Eyi ti, ɩyɛ a bɛkã odwokɔ mɔɔ Gyekɔpʋ hanlɩ nɩ nwʋ odwokɔ kɛɛ nkɔmɩ mɔɔ ɩhyɛlɩ ansaana ibawu.
4. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ mmɩlɩ mɔ yesunzuu Gyekɔpʋ yɩ nkɔmɩhyɛ yɩ nwʋ nɩ a? (Kila alɩka mɔɔ ise “Gyekɔpʋ Yɩ Abusunwa” sʋ̃.)
4 Wɔ dɩyɛzumalɛ eyi nu nɩ, yekozunzu ndwokɔ mɔɔ Gyekɔpʋ hanlɩ hileli yi nnwuakula mmenyia anla eyimmɔ nwʋ: Wulubini, Simɩyɔnʋ, Levi nɩɩ Dwuuda. Wɔ dɩyɛzumalɛ mɔɔ ili ɛkɛnɩ nu nɩ, yekozunzu ndwokɔ mɔɔ Gyekɔpʋ hanlɩ hileli yɩ nnwuakula mmenyia awɔtwɛ mɔɔ bɛha nɩ nwʋ. Yɛkɔnwʋ kɛɛ ndwokɔ mɔɔ Gyekɔpʋ hanlɩ nɩ falɩ yi nnwuakula yɩ nɩɩ bɔ tʋmaa mɔɔ eɣile be bɛkɛɣa kɛyɛ Yizilaya manlɩ yɩ nɩ nwʋ. Sɛ yesunzu manlɩ yɩ abakɔsɛmɩ nwʋ a, ɩkɛma yɛkɔnwʋ kɛɛ ndwokɔ mɔɔ Gyekɔpʋ hanlɩ nɩ dɩ nɔhʋanlɛ. Akʋ̃ sʋ̃, sɛ yɛpɩbɛlɩ yi odwokɔ yɩ nu a, yekenyia ozumalɛdɩyɛ azʋlɔtʋ be mɔɔ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔzɔ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ Gyehova anyɩ.
WULUBINI
5. Mɩnla nwʋmɔ ɔhʋanɩ yɛ ebiye a, nɩ Wulubini ikilaa yɩ ɔhʋanɩ kɛɛ ikenyia wɔ yɩ papa kɛ a?
5 Gyekɔpʋ wɔlɩ yɩ tʋ wɔ Wulubini zʋ kɛɛ: “Ɛdɩ mɩ abakanɩ.” (Gyn. 49:3) Meti kɛ abakanɩ nɩ, nɩ Wulubini ikilaa ɔhʋanɩ kɛɛ agyiapadɩ mɔɔ yɩ zɩ kɛva kɛma yɩ nɩ kɔzʋnɩ kɛdɛla yi mmenlima yɩ bɛ dɩyɛ nɩ. Ebiye a, nɩ ikilaa ɔhʋanɩ sʋ̃ kɛɛ sɛ yɩ papa wu a ɩkɛɣa keli abusunwa munli yi munwala bɛ anyunu na yɩ tʋmaa sʋ̃ bɛaɣa bɛadʋwa zʋlɔ.
6. Mɩnla ti mɔɔ Wulubini iányia nyilalɛ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ abakanɩ nyia nɩ a? (Gyɛnɛsɩsɩ 49:3, 4)
6 Naasʋ̃, Wulubini iányia nyilalɛ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ abakanɩ nyia nɩ. (1 Mm. 5:1) Mɩnla ti a? Alʋbɔ be mɔɔ idua nu nɩ, ɩ nɩɩ Gyekɔpʋ yɩ mpɩna Bɩlɩha lalɩ. Nɩ ɩdɩ Gyekɔpʋ yɩ yɩ Ɣɩlakɩyɛlɩ mɔɔ ɩdɔ yɩ mɔɔ iwuli nɩ yɩ akɛlɛ baalɛ. (Gyn. 35:19, 22) Nɩ Wulubini dɩ Gyekɔpʋ yɩ yɩ Liya yɩ ɣa benyia. Meti ebiye a ɩ nɩɩ Bɩlɩha lalɩ na ama Gyekɔpʋ yɩ anyɩ iálelili yɩ nwʋ dɔkʋ̃ na mfomi ɩalɔ yɩ maamɩ Liya yɩzayɩ nkʋ̃. Anzɛnyɩɩ sa ɩkʋla ɩba yɩ kɛɛ akɔnɔ tanɩ yɛ ɩmanlɩ ɩyɛlɩ zɔ a. Ɩávalɩ nwʋmɔ adwɩnɩ mɔɔ ɩva ɩyɛlɩ zɔ nɩ, yɩ papa nɩɩ Gyehova bɛ anyɩ iádeli nwʋmɔ kʋlaa.—Kɩnga Gyɛnɛsɩsɩ 49:3, 4.
7. Mɩnla yɛ ɩdʋlɩ Wulubini nɩɩ yɩ tʋmaa yɩ a? (Kila alɩka mɔɔ ise “Nkɔmɩ Mɔɔ Gyekɔpʋ Hyɛlɩ Ansaana Ibawu” sʋ̃.)
7 Gyekɔpʋ hanlɩ hileli Wulubini kɛɛ: “Ɛlɛ́yɛ enii kezile.” Ɔzɔ odwokɔ yɩ ɣalɩ nu. Yɛánwʋ yɩ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ dɩka bela kɛɛ Wulubini yɩ tʋmaa yɩ be ɣa yɛlɩ bulombunli, ɔsɔfʋ, anzɛnyɩɩ nkɔmɩhyɛnii. Naasʋ̃, Gyekɔpʋ ɩápʋ yɩ ɣa yɩ, na Wulubini yɩ tʋmaa yɩ ɣa yɛlɩ Yizilaya mmusunwa okuwu yi numɔ ɔkʋ̃. (Dwh. 12:6) Wulubini lalɩ subanɩ ngɩnlɩma ali wɔ bʋwabɩlɛ mvʋlɔ nu, na dasɩlɛ bela íni kɛnɩ mɔɔ ikile kɛɛ izia ɩwɔlɩ adwomanlɩ.—Gyn. 37:20-22; 42:37.
8. Mɩnla yɛ yesuma wɔ Wulubini yi odwokɔ yɩ nu a?
8 Mɩnla yɛ yesuma wɔ nu a? Ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ yɛhyɛ yɛ nwʋ zʋ baaba na yesi yɛ kɛnɣa kɛɛ yɛlɛ́fa yɛ nwʋ kowula nna nu ɛbɩlazɩkɛlɛ bela nu. Sɛ yenyia akɔnɔ kɛɛ yɛyɛ́ tanɩ a, ɩsɛ kɛɛ yekyina ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ na yɛdwɩnɩndwɩnɩ kezimɔ yɛ nyɛlɩyɛ nɩ kɛma Gyehova, ye mmusunwamaa, nɩɩ mmenii mvʋlɔ keli ɛyɛkɛ nɩ nwʋ. Ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ sʋ̃ kɛɛ, “mɔɔ enii ikoluwa nɩ mɛyɩ la yɛ ikowu a.” (Gal. 6:7) Naasʋ̃, Wulubini yi odwokɔ yɩ kakɛ yɛ kɛɛ Gyehova dɩ nwɔkɛnwʋnlɛvʋlɔ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ mɔɔ ɩzʋ̃ yɛ tanɩ nu ɩkɛɣa nɩ Gyehova ɩlɔ́bɔ yɛ nwʋ banɩ wɔ nwʋmɔ dɩyɛ, naasʋ̃ sɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ yɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ a, ikeyila yɛ.
SIMƖYƆNƲ NƖƖ LEVI
9. Mɩnla yɛ ɩmanlɩ Gyekɔpʋ hanlɩ ndwokɔ be mɔɔ ikile kɛɛ nɩ yɩ anyɩ iáleli Simɩyɔnʋ nɩɩ Levi nwʋ a? (Gyɛnɛsɩsɩ 49:5-7)
9 Kɩnga Gyɛnɛsɩsɩ 49:5-7. Akʋ̃ sʋ̃, Gyekɔpʋ dɩndɛlɩ hileli Simɩyɔnʋ nɩɩ Levi. Naasʋ̃, mɔɔ ɩhanlɩ ihileli bɛ nɩ lalɩ yɩ ali kɛɛ nɩ yɩ anyɩ iáleli bɔ nwʋ. Mmɩlɩ be, Kenaanɩnii be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Hyɛkɩmɩ dʋlɩ Gyekɔpʋ yɩ ɣa baalɛ Dayɩna mmɔna. Ntɩyasɩ wɔ numɔ kɛɛ Gyekɔpʋ yɩ mma mmenyia yɩ valɩ ɛya iluwa mɔɔ bɛva bɛyɛlɩ bɛ anlima baalɛ yɩ ti, naasʋ̃ Simɩyɔnʋ nɩɩ Levi mɛyɩ, nɩ basabasayɛlɛ wɔ bɛ anyɩ zʋ. Bɛlahɩlɩlahɩlɩlɩ mmenyia mɔɔ bɔwɔ Hyɛkɩmɩ twonwa yɩ nu kɛɛ sɛ botua be mmenyia zʋ a, bɛ nɩɩ bɛ kɔwʋwa azʋ̃nudwolɩyɛ nu. Beleli bedianlɩ nu na bodudualɩ be mmenyia zʋ. Na mmɩlɩ mɔ nɩ bɔ nwʋ lanwʋ la ɩfʋvʋʋ bɛ nɩ, Simɩyɔnʋ nɩɩ Levi “valɩ bɛ afɩna na bɔhɔlɩ twonwa yɩ nu mɔɔ nɩ mmenii yi bɛ anyɩ ɩála, na bɔhɔ bohunhunli mmenyia yɩ munwatĩĩ.”—Gyn. 34:25-29.
10. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ nkɔmɩ mɔɔ Gyekɔpʋ hyɛlɩ valɩ Simɩyɔnʋ nɩɩ Levi nwʋ nɩ ɣalɩ nu a? (Kila alɩka mɔɔ ise “Nkɔmɩ Mɔɔ Gyekɔpʋ Hyɛlɩ Ansaana Ibawu” sʋ̃.)
10 Basabasayɛlɛ mɔɔ Gyekɔpʋ yɩ mma anwɩ̃ yɩ yɛlɩ nɩ lileli yi paa. Ɩhã ihileli bɛ kɛɛ sa bo nu kyɩkyɛ na bɛazandɩ wɔ Yizilaya munwatĩĩ. Kɛyɛ alʋbɔ 200 mɛda nɩ, ɔzɔ nkɔmɩhyɛ yɩ ɣalɩ numɔ mmɩlɩ mɔ Yizilaya manlɩ yɩ hɔlɩ Anʋhʋba Azɩlɛ yɩ zʋ nɩ. Simɩyɔnʋ abusunwa yɩ nyianlɩ bɛ agyiapadɩ dɩyɛ wɔ nnɩka azʋlɔtʋ mɔɔ ɩdɩ yɩ nwʋ wɔ Dwuuda abusunwa yɩ bɛ azɩlɛ zʋ. (Dwh. 19:1) Levi abusunwa yɩ sʋ̃ nyianlɩ ahyonwa 48 wɔ Yizilaya manlɩ yɩ ɔfʋã azʋlɔtʋ kɛɛ bɛ agyiapadɩ.—Dwh. 21:41.
11. Mɩnla nninyeniba yɛ Simɩyɔnʋ nɩɩ Levi abusunwa yɩ yɛlɩ a?
11 Simɩyɔnʋ nɩɩ Levi bɔ tʋmaa bɛádi mfʋmɩ mɔɔ bɛ zɩ mmɔ lili nɩ be. Levi abusunwa yɩ valɩ nɔhʋanlɛlilɛ gyinanlɩ nɔhʋanlɛzʋ̃mɩnlɛ mɛda. Mmɩlɩ mɔ Mosisi hɔlɩ kɛɛ ikele Mmɛla yɩ wɔ Gyehova kɛnɩ wɔ File Sɩnayɩ zʋ nɩ, Yizilayamaa sʋ̃maa bɔzʋ̃mɩnlɩ nantwi aboduwaba. Naasʋ̃ Levimaa nɩ bɛásʋ̃mɩ nantwi aboduwaba yɩ, na bɔwʋwalɩ Mosisi ma ɩzɩkɛlɩ aboduwaba yɩ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛlɩ ɔzɔ tanɩ yɩ nɩ. (Ɛkɩ. 32:26-29) Gyehova yɩlɩ mmenyia mɔɔ bɔwɔ Levi abusunwa yɩ nu nɩ ziyeli ahanlɩ, na ɩvalɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ sʋnʋnkʋ̃ ɩmanlɩ bɛ kɛɛ bɔzʋ̃mɩ́ kɛɛ azɔfʋ. (Ɛkɩ. 40:12-15; Nɔ. 3:11, 12) Aɣinzi yi, Simɩyɔnʋmaa yɩ hɔ hɩnlanlɩ Dwuuda abusunwa yɩ nwʋ ma bɔhʋnlɩ bediyialɩ Kenaanɩmaa mɔɔ nɩ bɔwɔ Anʋhʋba Azɩlɛ yɩ zʋ nɩ.—Ndɛ. 1:3, 17.
12. Mɩnla yɛ yesuma wɔ Simɩyɔnʋ nɩɩ Levi bo odwokɔ yɩ nu a?
12 Mɩnla yɛ yesuma wɔ nu a? Áma ɛfa ɛya esizi abɔkɔ anzɛnyɩɩ ɛyɛ wʋ dɩyɛ. Sɛ bɛ nɩɩ wʋzawʋ anzɛnyɩɩ wʋ dɔvʋlɔ be bɛádi yi bʋwɔ na ɛfa ɛya a, ɩdɩ yɩ ɔhʋanɩ zʋ. (Ndw. 4:4) Naasʋ̃, ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ kɛɛ, sɛ yedi yɛ ahʋnlɩnɩ mɛda na yɛkã ndwokɔ be anzɛnyɩɩ yɛyɛ nninyeni be yɛfa yepila bɛzabɛ mɔɔ bɛ nɩɩ yɛ iádi yi bʋwɔ nɩ a, Gyehova anyɩ lédeli yɛ nwʋ. (Gye. 1:20) Sɛ abiye ɩ nɩɩ yɛ iádi yi bʋwɔ a, kɛ ɩwɔ asafʋ yɩ nu anzɛnyɩɩ íni asafʋ yɩ nu nɩ, ɩsɛ kɛɛ yɛfa Bayɩbʋlʋ nu egyinalɛzʋ-ndwokɔ yɛyɛ egyima. Mɛyɩ kɔwʋwa yɛ ma yɛkɛhyɛ yɛ nwʋ zʋ na yɛáhanlɩ odwokɔ be anzɛnyɩɩ yɛáyɛlɩ dɩyɛ bela mɔɔ ɩkɛma bekeli ɛyɛkɛ. (Wul. 12:17, 19; 1 Pit. 3:9) Sɛ wʋ awʋvʋlɔ po bɛyɛɛ nninyeni mɔɔ Gyehova ɩábɛ yɩ a, kakɛ kɛɛ mɔwʋ mɛyɩ, sa ɔkʋla si pɔkɔ kɛɛ ɛkɛyɛ mɔɔ ɩsɔ Gyehova anyɩ. Áma enyia adwɩnɩ kɛɛ ɔlɔ́kʋla kɔzɔ Gyehova anyɩ kyɩ̃. Gyehova kɔwʋwa wʋ na ikeyila mmɔdɩnɩ bela mɔɔ ɔbɔɔ kɛɛ ɛkɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ nɩ zʋ.
DWUUDA
13. Mmɩlɩ mɔ idwuli Dwuuda zʋ kɛɛ yɩ papa kɛhã yɩ nwʋ odwokɔ nɩ, mɩnla ti mɔɔ ɩkɛyɛ kɛɛ nɩ adwɩnɩndwɩnɩ dɔ yɩ zʋ a?
13 Akʋ̃ nɩ idwu Dwuuda zʋ kɛɛ yɩ papa kɛhã yɩ nwʋ odwokɔ. Mmɩlɩ mɔ ɩdɩlɩ ndwokɔ mɔɔ Gyekɔpʋ hanlɩ hileli yi mmenlima mbanimbani yi nɩ, ɩkɛyɛ kɛɛ nɩ mɔɔ bɛkɛhã kɛvalɩ yɩzayɩ sʋ̃ yɩ nwʋ nɩ nwʋ adwɩnɩndwɩnɩ dɔ yɩ zʋ. Debe yɩzayɩ, yɩzayɩ sʋ̃ ilili mfʋmɩ nɣezile be. Mmɩlɩ mɔ Simɩyɔnʋ nɩɩ Levi bɔhɔ bohunhunli Hyɛkɩmɩmaa yɩ nɩ, ɩkɩnla nwʋmɔ yɛ bɔhɔ bɛzɩzalɩ twonwa yɩ numaa be nninyeni a. (Gyn. 34:27) Ɩhɩnlanlɩ yi mmenlima yɩ nwʋ ma bɔdɔnɩnlɩ Dwosefi kɛɛ akɛlɛ na bɛlahɩlɩlahɩlɩ bɛ papa kɛɛ ɛnlamɩ be hyɩ yɩ. (Gyn. 37:31-33) Aɣinzi yi, ɩ nɩɩ yɩ asɩwʋ baalɛ Tama hɔ lalɩ mɔɔ nɩ isunzu kɛɛ ɩdɩ tuutuunii.—Gyn. 38:15-18.
14. Mɩnla nninyeni baaba yɛ nɩ Dwuuda ɩyɛ a? (Gyɛnɛsɩsɩ 49:8, 9)
14 Naasʋ̃, ɛhamvʋlɛ nkʋ̃ la yɛ Gyekɔpʋ va manlɩ Dwuuda a, na ɩhyɛlɩ nkɔmɩ po kɛɛ nyilalɛ yɛ ɩ nɩɩ yɩ abusunwa bɛ sa kɛhã a. (Kɩnga Gyɛnɛsɩsɩ 49:8, 9.) Nɩ Dwuuda ɩla yɩ ali kɛɛ ɩdwɩnɩ yɩ papa mɔɔ yɩ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ nwʋ baaba. Akʋ̃ sʋ̃, ɩlalɩ yɩ ali kɛɛ ɩwɔ kunlumiyɩbalɛ ɩma yɩ anlima kuakula Bɛngyamanɩ.—Gyn. 44:18, 30-34.
15. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Dwuuda yi nyilalɛ yɩ ɣalɩ numɔ a?
15 Gyekɔpʋ hanlɩ dianlɩ kɛnɩ kɛɛ, Dwuuda keli yi mmenlima munwatĩĩ bɛ anyunu. Naasʋ̃, ɩhyɛlɩ paa ansaana ɔzɔ nkɔmɩhyɛ yɩ ɩbaa numɔ. Mmɩlɩ mɔ Yizilayamaa yɩ bɔzʋ̃ Igyibiti bɛyɩlɩ bɔ nwʋ bɔhɔlɩ Anʋhʋba Azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, Dwuuda abusunwa yɩ yɛ belili manlɩ yɩ bɛ anyunu a. (Nɔ. 10:14) Alʋbɔ be mɛda nɩ, Gyehova hanlɩ hileli Dwuuda abusunwa yɩ kɛɛ belí bɔmʋnlɩ bɛ nɩɩ Kenaanɩmaa nɩ bɔhɔ bɔhʋ̃ wɔ Anʋhʋba Azɩlɛ yɩ zʋ. (Ndɛ. 1:1, 2) Na awulombunli sʋ̃maa mɔɔ bɔzʋ̃ Dwuuda abusunwa yɩ nu bɛɣalɩ nɩ, Devidi yɛ nɩ ili bɔmʋnlɩ a. Naasʋ̃ nkɔmɩhyɛ eyi mɔɔ ɩfalɩ Dwuuda nwʋ nɩ ɣalɩ numɔ wɔ ahʋanɩ mvʋlɔ zʋ sʋ̃.
16. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ nkɔmɩhyɛ mɔɔ ɩwɔ Gyɛnɛsɩsɩ 49:10 nɩ ɣalɩ nu a? (Kila alɩka mɔɔ ise “Nkɔmɩ Mɔɔ Gyekɔpʋ Hyɛlɩ Ansaana Ibawu” sʋ̃.)
16 Gyekɔpʋ manlɩ ɩlalɩ ali kɛɛ Bulombunli mɔɔ ikeli adasamaa bɔ zʋ daabaa nɩ zʋ̃ Dwuuda abusunwa yɩ nu. (Kɩnga Gyɛnɛsɩsɩ 49:10 nɩɩ azɩkɛnɩ odwokɔ yɩ.) Ɔzɔ Bulombunli nɩ yɛ lɛ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ, mɔɔ Gyekɔpʋ vʋlɔlɩ yɩ Hyayɩlo nɩ. Bɔvʋlɔ be hanlɩ valɩlɩ Gyisɛsɩ nwʋ kɛɛ: “Niibenyia Nyamɩnlɩ ɩkɛva yɩ Zɩ Devidi yɩ abulongua nɩ ɩkɛma yɩ.” (Lk. 1:32, 33) Besia bɔfʋlɔ Gyisɛsɩ kɛɛ “Dwuuda abusunwa nɩ nu anwɩnadɩ nɩ.”—Yik. 5:5.
17. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛazumazuma kezimɔ Gyehova nwʋ mmenii nɩ a?
17 Mɩnla yɛ yesuma wɔ nu a? Gyehova yilalɩ Dwuuda ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ ilili mfʋmɩ nɣezile be nɩ. Asʋ̃ ɩkɔhʋla kɛɣa yɩ kɛɛ, yi mmenlima yɩ ɣizialɩ bɔ nwʋ dɩyɛ mɔɔ Gyehova nwʋnlɩ yɩ wɔ Dwuuda nwʋ ti mɔɔ iyilalɩ yɩ zɔ yɩ a? Ɩwɔ numɔ kɛɛ yézi mɔɔ nɩ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ wɔ be ti nu dɩyɛ, naasʋ̃ Gyehova nwʋnlɩ dɩyɛ baaba be wɔ Dwuuda nwʋ na iyilalɩ yɩ. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛahʋla yɛazumazuma Gyehova yi ndianwʋ yɩ a? Sɛ yɛ anlima Kilisinyianii be nyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ sʋnʋnkʋ̃ be wɔ asafʋ yɩ nu a, yɛákila yɩ bʋwɔ a ahyɛasɩ yɩ yɛkɛva yɛ adwɩnɩ keziye yi sinidɔlɛ azʋlɔtʋ be zʋ. Naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ kɛɛ ɔzɔ eliyema nɩ wɔ subanɩ ngɩnlɩma be mɔɔ Gyehova anyɩ deli nwʋ. Gyehova kila nninyeniba mɔɔ ɩwɔ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ bo nu nɩ. Meti bɛmá yɛwɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ amɩyɛ sʋ̃ yɛkɛyɛ zɔ la.
18. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yenyia abʋtalɩ a?
18 Ozumalɛdɩyɛ fʋlɔ mɔɔ yenyia wɔ Dwuuda yi odwokɔ yɩ nu yɛ lɛ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ yenyia abʋtalɩ. Gyehova di yɩ anʋhʋba zʋ mmɩlɩ munwala. Naasʋ̃ ɩyɛ a, dɩyɛ mɔɔ ɩkɛyɛ kɛma yɛ nɩɩ mmɩlɩ mɔ ɩkɛva kɛyɛ nɩ kɛyɛ sʋnʋnkʋ̃ wɔ mɔɔ nɩ yekilaa yɩ ɔhʋanɩ nɩ nwʋ. Mmɩlɩ mɔ bɔwɔlɩ Dwuuda anʋhʋba nɩ, kɛ ɛkɛnɩ la yɛ yɩ tʋmaa wɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ bedii Nyamɩnlɩ yi mmenii bɛ anyunu a. Naasʋ̃ mmɩlɩ mɔ Gyehova yɩlɩ Mosisi mɔɔ ɩdɩ Levinii, Dwohyuwa mɔɔ ɩdɩ Efileminii, nɩɩ Bulombunli Sɔɔlʋ mɔɔ ɩzʋ̃ Bɛngyamanɩ abusunwa yɩ nu kɛɛ beli manlɩ yɩ bɛ anyunu nɩ, Dwuudamaa yɩ valɩ nɔhʋanlɛlilɛ wʋwalɩ bɛ. Bɛma amɩyɛ sʋ̃ yɛwʋwá abiyela mɔɔ Gyehova kɛyɩ yɩ kɛɛ ilí nninyeni anyunu wɔ nnɛ nɩ.—Hib. 6:12.
19. Mɩnla yɛ yezuma wɔ nkɔmɩ mɔɔ Gyekɔpʋ hyɛlɩ ansaana ibawu mɔɔ yezunzu nwʋmɔ nɩ nu a?
19 Babʋmɩ ɛkɩhyɩ nɩ, mɩnla yɛ yezuma wɔ nkɔmɩ mɔɔ Gyekɔpʋ hyɛlɩ ansaana ibawu mɔɔ yezunzu nwʋmɔ nɩ nu a? Ɩda ali petee kɛɛ “kɛ kezimɔ enii kila dɩyɛ nɩ yɛ Nyamɩnlɩ sʋ̃ kila dɩyɛ a.” (1 Sa. 16:7) Gyehova wɔ abʋtalɩ paa na ɩfa tanɩ ɩkyɛ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ Gyehova ɩázʋzɔ tanɩ zʋ dɩyɛ, naasʋ̃ iáhila ɔhʋanɩ kɛɛ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ kɛyɛ bɛ dɩyɛ bela pɛpɛɛpɛ. Bɛzabɛ po mɔɔ mmɩlɩ be belili mfʋmɩ nɣezile nɩ, sɛ bonu bɔ nwʋ wɔ nɔhʋanlɛ nu na bɔbɔ yɩ tʋ bɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ a, Gyehova kʋla yila bɛ. Wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili kɛnɩ yɩ nu nɩ, sa yesunzu mɔɔ Gyekɔpʋ hanlɩ hileli yi nnwuakula awɔtwɛ mɔɔ bɛha nɩ sʋ̃ nwʋ.
NDWOMI 124 Yekeli Nɔhʋanlɛ Daabaa