May
Yalɛ, May 1
Nyamɩnlɩ mɛyɩ, iáhila enii yɩ anyunu.—Wul. 2:11.
Mmɩlɩ mɔ Gyehova leli Yizilayamaa yɩ wɔ alɔngɔzʋ̃mɩnlɛ nu wɔ Igyibiti mɛda nɩ, ɩyɩlɩ azɔfʋ kɛɛ bɔzʋ̃mɩ́ wɔ yɩ ayiyialɩyɛ ɛdamɛ aliyia yɩ nu. Ɩmanlɩ Levimaa yɩ be sʋ̃ yɛlɩ egyima wɔ ɛdamɛ aliyia nwanzanwanza yɩ nu. Asʋ̃ Gyehova hilalɩ bɛzabɛ mɔɔ nɩ bɔsʋ̃mɩ yɩ wɔ ɛdamɛ aliyia nwanzanwanza yɩ nu anzɛnyɩɩ bɛzabɛ mɔɔ nɩ bebike kɛnɩ nɩ bʋwɔ dɛlalɩ nɣalɩyɛmaa yɩ a? Anhã! Gyehova mɛyɩ, iáhila mmenii anyunu. Nɩ bo munwala wɔ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kɛɛ bɔkʋla bɛ nɩɩ Gyehova nyia abusunwawɔlɛ. Kɛ ndianwʋ nɩ, Gyehova hilalɩ kɛɛ Yizilayamaa munwala kɔnwʋ mununkumi fadumi nɩɩ sɩnɩ fadumi mɔɔ ɩba ikyina ayiyialɩyɛ ɛdamɛ aliyia yɩ zʋ nɩ. (Ɛkɩ. 40:38) Sɛ nɩ mununkumi yi bɔ yɩ tʋ fa yɩ anyɩ kile dɩka fʋlɔ a, nɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛda aɣinzi aɣinzi mɔɔ bɛáɣike ɛdamɛ aliyia yɩ po bɔnwʋ yɩ, na bɔbɔ yɩ tʋ bokunwahunwa be nninyeni munwa na botudu bɛ ɛdamɛ nniyia yɩ, na bɛ nɩɩ Yizilaya manlɩ munwala bɔ agyiakɛ kɔ. (Nɔ. 9:15-23) Ɔzɔ la yɛ nnɛ sʋ̃, ɩávalɩ nwʋmɔ dɩka bela mɔɔ yɛwɔ nɩ Gyehova dɔ yɛ, ikila yɛ, na ɩbɔ yɛ nwʋ banɩ. w24.06 4 ¶10-12
Fʋlɔ, May 2
Bodwodwú ma yeɣiandi, iluwakɛɛ sɛ Absɔlɔmɩ ba tʋ yɛ a, abiyela ɩlɛ́fa yɩ nwʋ keli!—2 Sa. 15:14.
Nɩ Devidi yɩ nnwʋanlɩ la asianɩ nu, iluwakɛɛ nɩ yɩ ɣa Absɔlɔmɩ izi yɩ kɛnɣa kɛɛ ikohũ yi na ɩaɣa ɩayɛ bulombunli. (2 Sa. 15:12, 13) Nɩ ɩsɛ kɛɛ Devidi zʋ Gyelusalamɩ tu ndɛndɛ zʋ la! Mmɩlɩ mɔ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ yɩ bɔkɔɔ nɩ, Devidi ɣa nwʋnlɩ kɛɛ ihyinyia kɛɛ abiye kalɩ Gyelusalamɩ na ikila mɔɔ Absɔlɔmɩ kɛyɛ bela na ɩawɔ yɩ amanɩyɛ. Meti ɩmanlɩ Zadɔkɩ nɩɩ azɔfʋ be zia hɔlɩ twonwa yɩ nu na ama bɛahʋla bɛayɛ ɔzɔ egyima nɩ. (2 Sa. 15:27-29) Nɩ ɩsɛ kɛɛ bɛma bɛ anyɩ da kɛnɩ paa. Devidi hã hileli yɩ ɔhɔnwʋmmɔ nɔhʋanlɛmaa Zadɔkɩ nɩɩ Huhyayɩ kɛɛ, bɔwʋwá yɩ ma ɩwɔ pɔkɔ be. (2 Sa. 15:32-37) Huhyayɩ yɛlɩ yɩ nwʋ kɛɛ ɩda Absɔlɔmɩ mɛda, na ɩmanlɩ yɩ fʋlɔdulɛ be mɔɔ nɩ ɩkɛma bekenyia Devidi. Nɩ eyi kɛma Devidi kenyia mmɩlɩ keziyeziye yɩ nwʋ kɛma kʋnɛ yɩ. Akʋ̃ Huhyayɩ hanlɩ pɔkɔ mɔɔ ɩ nɩɩ Absɔlɔmɩ wɔlɩ nɩ hileli Zadɔkɩ nɩɩ Abɩyata. (2 Sa. 17:8-16) Na bɛzabɛ sʋ̃ bɛmanlɩ Devidi dɩlɩ odwokɔ yɩ, na eyi wɔlɩ Devidi yɩ nnwʋanlɩ nwʋ banɩ.—2 Sa. 17:21, 22. w24.07 4-5 ¶9-10
Bɔɔlɔ, May 3
Gyehova se: “Akʋ̃ bɛɣɩlá ma yedindiã nninyeni bʋwɔ.”—Ayɩ. 1:18.
Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ be lanwʋ la bu bɔ nwʋ fɔ wɔ tanɩ be mɔɔ bɛyɛlɩ ansaana bɛbanluma anzɛnyɩɩ wɔ bo onlumanlɛ mɛda nɩ nwʋ. Naasʋ̃ kakɛ kɛɛ, Gyehova dɔ yɛ paa, na ɩva elelɛdɩyɛ nɩ ɩma yɛ na ama ɩava yɛ tanɩ ɩahyɛ yɛ. Nyia anwʋlazʋ kɛɛ, ɩpɛ kɛɛ yede akyɛdɩ eyi yetiã numɔ. Gyehova ma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ, sɛ ‘yesiyeziye yɛ nɩɩ yɩ avinli’ a, ɩkɛva yɛ tanɩ kɛhyɛ yɛ kʋlaa. Yɛ anyɩ sɔ yɩ paa kɛɛ, yɛ Zɩ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ nɩ ɩma yɩ ɛɣɛɛlɛ fi tanɩ mɔɔ yɛyɛ yedua numɔ nɩ! Na yɩ ɛɣɛɛlɛ iávi baaba mɔɔ yɛyɛ nɩ sʋ̃ kyɩ̃. (Ndw. 103:9, 12; Hib. 6:10) Sɛ edii nninyeni mɔɔ ɛyɛ daada nɩ nwʋ ɛyɛkɛ a, bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛva wʋ adwɩnɩ keziye mɔɔ ɛyɛɛ yɩ kakɩ yɩ nɩɩ mɔɔ ɔkɔhʋla kɛyɛ yɩ wɔ eɣile be nɩ zʋ. Ɔlɔ́kʋla kɛzɩnza mɔɔ izi daada nɩ. Naasʋ̃ kakɩ yɩ, sa ɔkʋla yɩ Gyehova ayɛlɛ na wʋayɛ mɔɔ ɩsɔ yɩ anyɩ. Na sa ɔkʋla dwɩnɩndwɩnɩ eɣile be baaba mɔɔ ɩva ɩwɔ wʋ anʋhʋba nɩ nwʋ. w24.10 8 ¶8-9
Kizile, May 4
Benyiá subanɩ fʋlɔ.—Kol. 3:10.
Sɛ ɛkɩnga Bayɩbʋlʋ yɩ na ɔnwʋ yɩ kɛɛ nninyeni sʋ̃maa wɔ kɛnɩ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ otu mpʋnɩ wɔ numɔ a, sa ɩkʋla ɩma wʋ adwɩnɩ tu fʋla. Mɔwʋ dwɩnɩ eyi nwʋ kila: Fa yɩ kɛɛ, nnɛ wʋ Bayɩbʋlʋ ɛɣɩngalɛ nɩ kã kɛɛ íni kɛɛ yebu mmenii be yɛtɛla abiyemmɔ. (Gye. 2:1-8) Na ɛɣa ɔnwʋ yɩ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ otu mpʋnɩ wɔ kezimɔ ɛ nɩɩ mmenii di nɩ nu, meti ezi pɔkɔ kɛɛ ɛkɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ. Eɣile mɔɔ ili kɛnɩ nɩ, ɛɣɩnganlɩ nkyɩkyɛmi fʋlɔ mɔɔ ɩmanlɩ ɔnwʋnlɩ yɩ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ yekila yɛ munwa ndɛnɩ bʋwɔ. (Gye. 3:1-12) Ɛɣa nwʋnlɩ kɛɛ ɩyɛ a wu munwa ndɛnɩ ɩáhyɛ ɛzɩzɩbɛ. Meti ezili pɔkɔ kɛɛ ɛkɛma wu munwa ndɛnɩ kɛyɛ fɛ na ɩahyɛ ɛzɩzɩbɛ. Eɣile mɔɔ ili kɛnɩ yɩ sʋ̃, wʋ Bayɩbʋlʋ ɛɣɩngalɛ yɩ wɔlɩ wʋ kɔkɔ wɔ oyuwadɩ ɔhɔnwʋvalɛ nwʋ. (Gye. 4:4-12) Ɩmanlɩ ɔnwʋnlɩ kɛɛ, nninyeni mɔɔ ɛfa dide wʋ anyɩ nɩ, ihyinyia kɛɛ ɛpa numɔ. Ebiye a ikodwu eɣile mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anla nɩ, nɩ wʋ adwɩnɩ munwala du vʋla iluwa nninyeni sʋ̃maa mɔɔ ɛɣa nwʋ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ otu mpʋnɩ wɔ numɔ nɩ ti. Máma wu padi kolɔ. Kakɛ kɛɛ, sɛ ekenyia “subanɩ fʋlɔ” yɩ a, ɩsɛ kɛɛ ɔkɔ zʋlɔ ɛyɛ nwʋmɔ egyima. w24.09 5-6 ¶11-12
Twɔkɔ, May 5
Mfomi mʋnlʋmmɔ bɛvá annidi mɔɔ ɩfata nɩ bɔzʋ mʋnlʋmmɔ bɛ ahʋnlɩnɩ nu bɛma Kɩlayɩsɩ mɔɔ ɩdɩ Niibenyia nɩ. Na mʋnlʋmmɔ beziyeziyé bɔ nwʋ eɣile bela ama sɛ abiye bizia mʋnlʋmmɔ bɛ anyɩnlɩlazʋ nɩ mɔɔ bɛlɛ yɩ wɔ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yi nu nɩ nwʋ odwokɔ a, mʋnlʋmmɔ bɛahʋla bɛayɩ yi munwa.—1 Pit. 3:15.
Nɩ Gyisɛsɩ zi kɛɛ, mɔɔ nɩ bɛlɛ bɛyɛɛ yɩ munwala Gyehova yɩ anyɩ duwa yɩ. Nɩ ɩwɔ anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova kɛyɩ nsisi munwatĩĩ wɔ kɛnɩ wɔ mmɩlɩ mɔ ɩfata nu. Sɛ abiye ɩ nɩɩ yɛ iádi yi bʋwɔ a, sa yɛkʋla yesumazuma Gyisɛsɩ na yɛahila ye munwa ndɛnɩ bʋwɔ. Sɛ besizi yɛ na ɩ́dɩ odwokɔ mɔɔ anyɩnlɩbʋlʋ wɔ nu a, sa yɛkʋla yebu yɛ anyɩ yekua zʋ. Anzɛnyɩɩ sa yɛkʋla yɛkã ye munwa yetiã nu na yɛáhanlɩ debe mɔɔ ɩkɛzɩkɛ odwokɔ yɩ donwuu. (Odw. 3:7; Gye. 1:19, 20) Itwu mmɩlɩ be sʋ̃ a, ɩsɛ kɛɛ yɛtɩndɛ yɛfa yetudua yede abiye mɔɔ besizii yi, anzɛnyɩɩ yɛma bɔnwʋ nɔhʋanlɛ mɔɔ ɩfalɩ ye dedi nwʋ. (Egy. 6:1, 2) Sɛ ɩsɛ kɛɛ yɛtɩndɛ po a, ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɛyɛ zɔ wɔ odwolɛ nɩɩ annidi nu. Amɩyɛ sʋ̃ sa yɛkʋla yesumazuma Gyisɛsɩ na yɛava yɛ nwʋ yeadiã “Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩdɩ ndɛnɩwuwalɛvʋlɔ baaba nɩ” zʋ.—1 Pit. 2:23. w24.11 5-6 ¶10-12
Maanlɩ, May 6
Nyamɩnlɩ awɔvʋlɔ bedi fɛlɛkʋ̃ kezile wɔ tanɩvʋlɔ ɔkʋ̃ mɔɔ inu yɩ nwʋ nɩ nwʋ.—Lk. 15:10.
Sɛ tanɩyɛlɛnii nɩ nu yɩ nwʋ a, ɩfa anyɩnlɩlelɛ kezile ɩba! (Lk. 15:7) Aninyia yɛ yɛfa nwʋmɔ animinyiamɩ yɛma yɩ a? Asʋ̃ ɩdɩ mbanimbani yi a? Kakɛ mɔɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hanlɩ valɩlɩ tanɩyɛlɛmaa nwʋ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Ɩyɛ Nyamɩnlɩ yɩ pɛ a, ɩkɛma mmɩlɩ baaba bɛ ma bokonlu bɔ nwʋ.” (2 Tim. 2:25) Meti ɩdɩ Gyehova yɛ ɩbʋwa Kilisinyianii be ma ɩsɩnza yɩ adwɩnɩ nɩɩ yi subanɩ a, na ɩ́dɩ enii desanii bela a. Pɔɔlʋ zialɩ hanlɩ dɩyɛ baaba mɔɔ ɩzʋ̃ numɔ ɩba mmɩlɩ mɔ abiye inlu yɩ nwʋ nɩ nwʋ odwokɔ. Mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ, enii yi nɩ kɛɣa kenyia nɔhʋanlɛ yɩ nwʋ nnimidi mɔɔ idi munli, yɩ anyɩ kɛɣa yɩ nwʋ zʋ, na ɩzʋ̃ Setanɩ yɩ ɛhanɩ nɩ mmɔ nu ɩayɩ yɩ nwʋ.—2Tim. 2:26. Sɛ tanɩyɛlɛnii be nu yɩ nwʋ a, kɔmitii nɩ kɛyɛ nhyɩhyɛlɩyɛ na bɛada bɛagyela yɩ, na ama ɩahɔ zʋ ianyia ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ mɔɔ ɩkɔwʋwa yɩ ma ɩkɔhʋ̃ kediyia Setanɩ yi odwohilalɛ azʋlɔtʋ na ɩayɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ.—Hib. 12:12, 13. w24.08 23 ¶14-15
Kulo, May 7
Belili pʋanʋ nɩ na be mi ɩhyɩnlɩ nɩ ti, mɛyɩ ti yɛ mʋnlʋmmɔ bɛpɛɛ mʋ tʋ zʋ yɩ a, na kɛ ebiye a mʋnlʋmmɔ bɛdɩlɩ mʋ nnwʋánlɩ nninyeni nɣezile mɔɔ mɩyɛlɩ nɩ yɩ tʋ nɩ ti a.—Dwɔ. 6:26.
Ɔlɔmɩ yɩ mɔɔ Gyisɛsɩ manlɩ alɩyɛ bɛ nɩ, nɩ mɔɔ ihyinyia bɛ paa yɛ lɛ bɔ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu ahyinyiadɩ mɔɔ bɛ sa kɛhã yɩ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Awulo hyɩnlɩ mɔɔ bɔhɔlɩ dɩka mɔɔ Gyisɛsɩ manlɩ alɩyɛ bɛ nɩ, bɔnwʋnlɩ kɛɛ Gyisɛsɩ nɩɩ yɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ bɔzʋ̃ kɛnɩ bɔhɔ. Meti bɔvʋlɩ ɛlɛnɩ be mɔɔ ɩzʋ̃ Tibeliyasɩ ɩɣalɩ kɛnɩ nɩ be bɔhɔlɩ Kapenɩyɔmɩ kɛɛ bɛkɛbɩbɛɛ Gyisɛsɩ. (Dwɔ. 6:22-24) Asʋ̃ bɛyɛlɩ zɔ iluwakɛɛ nɩ bɛpɛ kɛɛ bɛtɩ Bulombunlililɛ yɩ nwʋ odwokɔ sʋ̃maa nɩ ti a? Anhã. Sianti paa ti mɔɔ bɔhɔlɩ kɛnɩ yɛ lɛ kɛɛ, nɩ bɛpɛ kɛɛ Gyisɛsɩ ma pʋanʋ sʋ̃maa bɛ. Mɩnla ti mɔɔ yɛkãã zɔ a? Mɔwʋ kila mɔɔ izili mmɩlɩ mɔ ɔlɔmɩ yɩ nɩ nwʋnlɩ Gyisɛsɩ wɔ dɩka be mɔɔ ibike Kapenɩyɔmɩ nɩ. Gyisɛsɩ hanlɩ hileli bɛ penyii kɛɛ, bɛɣalɩ kɛɛ bɛbabɛ alɩyɛ bekeli. Gyisɛsɩ manlɩ bɔnwʋnlɩ kɛɛ, ɩwɔ numɔ kɛɛ “belili pʋanʋ nɩ na be mi ɩhyɩnlɩ” dɩyɛ, naasʋ̃ ɔzɔ alɩyɛ nɩ dɩ “alɩyɛ mɔɔ ɩsɩkɛ.” Ɩhã ihileli bɛ kɛɛ bɛyɛ́ egyima bɛbɛ “alɩyɛ mɔɔ ɩázɩkɛ mɔɔ mɛyɩ yɛ ɩdɩ nnwʋanlɩ mɔɔ íni awielɩyɛ nɩ” mfomi. (Dwɔ. 6:26, 27) Gyisɛsɩ hanlɩ kɛɛ yɩ Zɩ yɛ ɩkʋla ɩma alɩyɛ eyi a. w24.12 5 ¶8-9
Yalɛ, May 8
Nɣɛlɛbɛvʋlɔ yɩ ahʋnlɩnɩ ma yi munwa nyia dɩyɛnunwʋnlɛ, na ɩma yi munwa ndɛnɩ yɛ fɛ.—Ɛɣɛ. 16:23.
Eliyema benyia, mɔɔ ɩkɛyɛ na wʋayɛ kilehilevʋlɔ baaba nɩ, fa wʋ ehilehilelɛ nɩɩ fʋlɔdulɛ kyina Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ. Minyia wʋ nwʋ suma Bayɩbʋlʋ yɩ nɩɩ asafʋ awuuku yi bʋwɔ. (Ɛɣɛ. 15:28) Sɛ osumaa dɩyɛ a, fa wʋ adwɩnɩ siye kezimɔ asafʋ awuuku yi kilehile ɛhɛlɛlɛdwokɔ be nu nɩ zʋ, na fa di egyima ndɛndɛ zʋ la. Na sɛ ekilehilee sʋ̃ a, bɔ mmɔdɩnɩ paa kɛɛ okodwu wʋ ediyelɛmaa nɩ bɛ ahʋnlɩnɩ nu. Sɛ ebizia mbanimbani mɔɔ bɔ nwʋ wʋkwa bɛ adwɩnɩhilelɛ na ɛfa yɛ egyima a, mɛyɩ sʋ̃ kɛma okodu mpʋnɩ kɛɛ kilehilevʋlɔ. (1 Tim. 5:17) Ihyinyia kɛɛ asafʋ nu mbanimbani kʋla hyɛ abiyemmɔ sʋ̃ anwʋzɩzɩbɛ, titili be mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ. Naasʋ̃ ɩyɛ a, ɩsɛ kɛɛ botu bɔ fʋlɔ anzɛnyɩɩ botwi bɛ anyunu po. Naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ asafʋ nu mbanimbani yɛ zɔ wɔ kunlumiba nu mmɩlɩ munwala. Sɛ ɛdɩdagyɩ, ɛda ɔlɔlɛ ali, na ɛfa wʋ ehilehilelɛ kyina Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ zʋ a okodu mpʋnɩ, iluwakɛɛ nɩ osumazumaa Kilehilevʋlɔ Kezile, Gyisɛsɩ.—Mt. 11:28-30; 2 Tim. 2:24. w24.11 24 ¶16
Fʋlɔ, May 9
Bɛhã yɩ animinyiamɩ nwʋ odwokɔ behile amanlɩ amanlɩ yɩ.—Ndw. 96:3.
Yeduwa mɔɔ yɛkã yɛfalɩ Gyehova nwʋ nɩ zʋ yɛhyɛ yɩ animinyiamɩ. Bɛkã bekile Gyehova yi mmenii kɛɛ “bɔdʋ́ ndwomi bɛma Gyehova,” “bɛyɩ́ yi dima ayɛlɛ,” “bɛhã yɩ nnwʋanlɩlelɛ nwʋ odwokɔba yɩ,” na “bɛhã yɩ animinyiamɩ behile amanlɩ amanlɩ yɩ.” (Ndw. 96:1-3) Eyimmɔ munwala dɩ ahʋanɩ mɔɔ sa yɛkʋla yeduwa zʋlɔ yɛhyɛ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ animinyiamɩ. (Egy. 4:29) Amɩyɛ sʋ̃, sa yɛkʋla yɛfa yɛ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu nninyeni yɛhyɛ Gyehova animinyiamɩ. Ɔzʋmɩ ɔwɔkɩ munwala, Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa bɛva bɔ nnwʋnlamɩ ɔfʋã nu nninyeni bɛhyɛ Gyehova animinyiamɩ. (Ɛɣɛ. 3:9) Kɛ ndianwʋ nɩ, Yizilayamaa nɩ valɩ bo ozukua nɩɩ nninyeni mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ wʋwalɩ ma begyinanlɩ asɔlɩ pika yɩ na beziyeziyeli. (2 Aw. 12:4, 5; 1 Mm. 29:3-9) Kɩlayɩsɩ yɩ mɛdalilɛmaa mɔɔ nɩ bo kunlu dɩyɛnɛ nɩ valɩ “mɔɔ bɛlɛ yɩ nɩ” wʋwalɩ Gyisɛsɩ nɩɩ yɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ. (Lk. 8:1-3) Tɩɩtɩɩ Kilisinyiamaa yɩ sʋ̃ yɩlɩ fʋtʋlɔ hɔ wʋwalɩ be mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ nɩ bɔ nwʋ hyɩlɩ bɛ nɩ. (Egy. 11:27-29) Nnɛ, sa amɩyɛ sʋ̃ yɛkʋla yeduwa fʋtʋlɔ mɔɔ yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu yɛyɩ nɩ zʋ yɛhyɛ Gyehova animinyiamɩ. w25.01 4 ¶8; 5 ¶11
Bɔɔlɔ, May 10
Asʋ̃ abiye ɩkɔhʋla ikeze kɛɛ íni kɛɛ yɛfa nzulo yenuma bɛ a?—Egy. 10:47.
Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ Kɔnɛlɩyɔsɩ ma inlumanlɩ a? Bayɩbʋlʋ kã kɛɛ nɩ “ɩyɛ Nyamɩnlɩ, na ɩ nɩɩ yɩ awudomaa bo munwatĩĩ bɔsʋ̃mɩ Nyamɩnlɩ.” Na nɩ Kɔnɛlɩyɔsɩ kɔ zʋlɔ bɔ Nyamɩnlɩ mpayɩ. (Egy. 10:2) Mmɩlɩ mɔ Pita hanlɩ odwokɔba yɩ hileli Kɔnɛlɩyɔsɩ nɩ, ɩ nɩɩ yɩ awudomaa leli Kɩlayɩsɩ lili na ndɛndɛ zʋ la bonlumanlɩ bɛ. (Egy. 10:47, 48) Nɩ Kɔnɛlɩyɔsɩ wɔ ɛpɛ kɛɛ ɩkɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ bela mɔɔ ihyinyia na ama ɩ nɩɩ yɩ awudomaa bɛahʋla bɛazʋ̃mɩ Gyehova. (Dwh. 24:15; Egy. 10:24, 33) Ankɩ Kɔnɛlɩyɔsɩ kɔhʋla kɛma yi dibilɛ kezi yɩ ɔhʋanɩ kɛɛ ɩkɛɣa kɛyɛ Kilisinyianii. Naasʋ̃ ɩáma ɔhʋanɩ ma ɩba yɩ zɔ. Asʋ̃ ikehyinyia kɛɛ ɛyɛ nzɩnzanlɩyɛ nɣezile wɔ wʋ ɛbɩlawɔlɛ nu na ama wʋahʋla wʋanluma a? Sɛ ɔzɔ a, Gyehova kɔwʋwa wʋ. Ikeyila mmɔdɩnɩ mɔɔ ɔbɔɔ kɛɛ ɛkɛva Bayɩbʋlʋ nu egyinalɛzʋ-ndwokɔ kɛyɛ egyima wɔ wʋ ɛbɩlawɔlɛ nu ama wʋahʋla wʋazʋ̃mɩ yɩ nɩ zʋ. w25.03 5 ¶12-13
Kizile, May 11
Twɩ̃ wʋ nwʋ wɔ tɩɩtɩɩ ndwokɔ mbʋanlɩ mbʋanlɩ nɩ mɔɔ íni kɛɛ enii ɩkã po nɩ nwʋ.—1 Tim. 4:7.
Sɛ ɛtɩ awohwi ndwokɔ ɛfalɩ ahyɩhyɛdɩ yɩ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bedi nninyeni anyunu nɩ nwʋ a, kakɛ kɛɛ ɔzɔ la yɛ Nyamɩnlɩ yɩ adamvʋlɔ va yɛlɩ Gyisɛsɩ nɩɩ adʋwavʋlɔ yɩ a. Nnɛ, botwodwu betiyia Gyehova yi mmenii na bɛkã awohwi ndwokɔ bɛfalɩ bɔ nwʋ kɛmɔ Gyisɛsɩ hyɛlɩ nwʋmɔ nkɔmɩ nɩ la. (Mt. 5:11, 12) Sɛ yɛnwʋ dɩka mɔɔ awohwi ndwokɔ yɩ zʋ̃ a, yeléde yekeli, na ɩkɛma yɛkɛyɛ nwʋmɔ debe ndɛndɛ. Mɩnla yɛ yɛkɛyɛ wɔ nwʋmɔ a? Pʋ́ awohwi ndwokɔ. Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ manlɩ yɛnwʋnlɩ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ mmɩlɩ mɔ yɛdɩ awohwi ndwokɔ be nɩ. Ɩhã ihileli Timoti kɛɛ ‘ɩhyɛ́ mmenii nɩ ma beyiaki ndwondwodʋlɛ na ɩhwɩ̃ yɩ nwʋ wɔ tɩɩtɩɩ ndwokɔ mbʋanlɩ mbʋanlɩ nɩ nwʋ.’ (1 Tim. 1:3, 4) Yɛpʋ awohwi ndwokɔ iluwakɛɛ yezi dɩka mɔɔ ɩzʋ̃, na yɛsɔ ‘nɔhʋanlɛ ndwokɔ’ nu bʋwɔ.—2 Tim. 1:13. w24.04 11 ¶16; 13 ¶17
Twɔkɔ, May 12
Bɛyɛ bo munwa nu dɔkɔ dɔkɔ, na bɛfa nnahɩlɩbɛ bɛsɩkɛ mmenii mɔɔ bézi nwʋmɔ be nɩ bɛ adwɩnɩ.—Wul. 16:18.
Kɔ zʋlɔ ma ɔkʋ̃yɛlɛ ɩwʋwá ɛ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bedi Gyehova nɔhʋanlɛ nɩ bɛ avinli. Nyamɩnlɩ pɛ kɛɛ yɛfa ɔkʋ̃yɛlɛ yɛsʋ̃mɩ yɩ. Sɛ yɛsɔ nɔhʋanlɛ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ a, ɩkɛma ɔkʋ̃yɛlɛ kɔwʋwa yɛ avinli. Bɛzabɛ mɔɔ bɛpɩndɩ awohwi ndwokɔ nɩ, bɛfa nkyɩkyɛmi bɛba asafʋ yɩ nu, meti Nyamɩnlɩ bɔ yɛ kɔkɔ kɛɛ ‘yehilá yɛ nwʋ bʋwɔ’ wɔ bɔ nwʋ. Sɛ ɩáyɛ zɔ a, ɩkɛma yekele awohwi ndwokɔ yekeli na ɩlɛ́ma yekeli Gyehova nɔhʋanlɛ. (Wul. 16:17) Sɛ yɛnwʋ nɔhʋanlɛ yɩ na yɛsɔ numɔ ɛzɩzɩbɛ a, ɩkɛma yekeɣike Gyehova na ye dedi kɔhɔ zʋlɔ kɛyɛ sɩ. (Ɛfɩ. 4:15, 16) Ɩkɔwɔ yɛ nwʋ banɩ wɔ Setanɩ yɩ awohwi ehilehilelɛ nɩɩ yɩ nnahɩlɩbɛ ndwokɔ nwʋ, na wɔ anwʋhyɩlɩyɛ kezile yi nu po nɩ, yekenyia banɩwɔlɛ wɔ Gyehova yɩ andɛba tʋ. Kɔ zʋlɔ sɔ nɔhʋanlɛ yɩ nu ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ, na ‘Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩma azʋ̃nudwolɩyɛ nɩ, ɩ nɩɩ wʋ kɔwʋwa.’—Fɩl. 4:8, 9. w24.07 13 ¶16-17
Maanlɩ, May 13
Ɩwɔlɩ tanɩfakyɛ afɔlɩ baaba mɔɔ ɩyɛ nna nɩ ɔkʋ̃ kyeinyii.—Hib. 10:12.
Gyisɛsɩ valɩ yɩ adwɩnɩ ziyeli mmenii mɔɔ tanɩ ma bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ bɛávata nɩ zʋ, na ɩdʋlɩ salɛ ɩvʋlɔlɩ bɛ kɛɛ bɛɣɩla bɛyɛ yɩ adʋwavʋlɔ. Nɩ izi kɛɛ adasamaa bɛ amanɩyɛnwʋnlɛ munwatĩĩ ɩzʋ̃ tanɩ. Meti ɩhyɛlɩda ɩwʋwalɩ mmenii mɔɔ iluwa bɛ tanɩ ti bɛfɛɛ nɩ. Ɩvalɩ ndindianwʋ ihilehileli numɔ kɛɛ: “Mmenii mɔɔ bɛtɩ pɔkɔ nɩ bɛáhyinyia awudoyɛlɛvʋlɔ. Mfomi anlamvʋlɔ yɛ behyinyia awudoyɛlɛvʋlɔ nwʋ a.” Ɩdʋwalɩ zʋlɔ kɛɛ: “Mɩába kɛɛ mɩbavɩlɛ ɛdɩnɣɛlɛmaa, mfomi tanɩyɛlɛmaa ti yɛ mɩɣalɩ a.” (Mt. 9:12, 13) Ɔzɔ pɛpɛɛpɛ yɛ Gyisɛsɩ yɛlɩ a. Mmɩlɩ mɔ baalɛ be valɩ yɩ anyɩ tʋ mmʋnlɩ wʋwʋlɩ Gyisɛsɩ yɩ agyia nwʋ nɩ, ɩzʋ̃ kunlumiba nu ɩ nɩɩ yɩ dɩndɛlɩ na ɩvalɩ yɩ tanɩ ɩhyɛlɩ yɩ. (Lk. 7:37-50) Ihilehileli Samaliyianii baalɛ yɩ nɔhʋanlɛ ndwokɔ be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia, ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ nɩ izi kɛɛ benyia mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ da nɩ ɩ́dɩ yi hũ nɩ. (Dwɔ. 4:7, 17-19, 25, 26) Nyamɩnlɩ manlɩ Gyisɛsɩ tumi po ma idunwonli mmenyia, mmaalɛ, nnwuakula nɩɩ mbanimbani mɔɔ tanɩ ti bowuwuli nɩ.—Mt. 11:5. w24.08 4 ¶9-10
Kulo, May 14
Ikowuwa azɩlɛ yɩ ndɛnɩ wɔ ɛdɩnɣɛlɛ nu na ikowuwa mmenii ndɛnɩ wɔ nɔhʋanlɛlilɛ nu.—Ndw. 96:13.
Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova kɛhyɛ yi dima animinyiamɩ wɔ eɣile be a? Iluwa yɩ ndɛnɩwuwalɛ yɩ zʋ. Ɩlɛ́kyɛ ɩkɛyɩ Babilɔnʋ Kezile yi mɔɔ ɩsɩkɛɛ yi dima nɩ wɔ kɛnɩ. (Yik. 17:5, 16; 19:1, 2) Bɛzabɛ mɔɔ bɔkɔnwʋ kɛɛ bɛsɩkɛɛ Babilɔnʋ Kizile yi nɩ, ebiye a bo nu be kɛɣa kɛhɩnla yɛ nwʋ ma yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova. Awielɩyɛ kʋlaa nɩ, Gyehova kɛzɩkɛ Setanɩ yi oyuwadɩ tanɩ yɩ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ botwodwu betiyia mɛyɩ Gyehova na bɛsɩkɛ yi dima nɩ wɔ Amagadɔnʋ, naasʋ̃ sa ide bɛzabɛ mɔɔ bɔdɔ yɩ na betiye yi na bɛ anyɩ de kɛɛ bɛkɛhyɛ yi dima animinyiamɩ nɩ. (Mk. 8:38; 2 Tɛs. 1:6-10) Odwohilalɛ mɔɔ itualɩ yɩ tʋ mɔɔ ɩkɛɣa wɔ Kɩlayɩsɩ yɩ Ɔlʋbɔ Abʋmɩ Tumililɛ yɩ mɛda nɩ, nɩ Gyehova dɩ yi dima nwʋ kʋlakʋla. (Yik. 20:7-10) Ɔzɔ mmɩlɩ nɩ, “Gyehova yɩ animinyiamɩ nwʋ nnimidi kɛhyɛ azɩlɛ yɩ zʋ manlɩ kɛmɔ nzulo kɩda ngyemvile zʋ nɩ.” (Hab. 2:14) Kila kezimɔ ɩkɛyɛ anyɩnlɩlelɛ mmɩlɩ mɔ abiyela mɔɔ ɩda azɩ nɩ kɛva animinyiamɩ mɔɔ ɩfata Gyehova yi dima nɩ kɛma yɩ nɩ! w25.01 7 ¶15-16
Yalɛ, May 15
Belé amanɩyɛ bela mɔɔ mʋnlʋmmɔ bɔnwʋʋ yɩ nɩ kɛɛ ɩdɩ Nyamɩnlɩ Ɛzɩlɛ nɩ yɩ ɛdɩnyɩanlɛ.—Hib. 12:7.
Mɩnla yɛ nɩ ɩkɔwʋwa Hibulu Kilisinyiamaa nɩ ma bekegyina odwodwudiyialɛ nɩ yi munwa a? Nɩ Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ zi kɛɛ ɩsɛ kɛɛ benyia bo odwohilalɛ nɩ nwʋ adwɩnɩba. Ihilelihileli numɔ kɛɛ, Nyamɩnlɩ kɔhʋla koluwa odwodwudiyialɛ zʋ kɛdɩdɩ Kilisinyianii be. Nɩ ɩkɔhʋla kɔwʋwa Kilisinyianii be ma ikenyia subanɩ mɔɔ ɩsɔ Gyehova anyɩ. Sɛ nɩ Hibulu Kilisinyiamaa nɩ bɛfa bɛ adwɩnɩ besiye dɩyɛ baaba mɔɔ ɩzʋ̃ odwodwudiyialɛ nu ɩkɛɣa nɩ zʋ a, ɩkɛyɛ mɛlɛkɛ ɩkɛma bɛ kɛɛ bekegyina pindinyii. (Hib. 12:11) Pɔɔlʋ hyɛlɩ Hibulu Kilisinyiamaa nɩ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ bɛvá akɛnɣasi begyina odwodwudiyialɛ munwa. Mɛyɩ yɛ nɩ ɩdɩ abiye mɔɔ ɩfata paa kɛɛ ɩkɛva ɔzɔ fʋlɔdulɛ nɩ kɛma bɛ a, iluwakɛɛ nɩ idwodwu idiyia Kilisinyiamaa nɩ kyɩ̃ na ɩnwʋnlɩ kezimɔ bɛyɛlɩ bɛ atɩɩtɩɩ nɩ. Akʋ̃ sʋ̃, nɩ izi kezimɔ bekyina odwodwudiyialɛ munwa. Iluwakɛɛ ɩɣa ɩyɛlɩ Kilisinyianii mɛda nɩ, iyiyialɩ odwodwudiyialɛ azʋlɔtʋ.—2 Kɔl. 11:23-25. w24.09 12-13 ¶16-17
Fʋlɔ, May 16
Bɔwɩɛnɩ́.—Mt. 25:13.
Awulo ɩkyɩ̃ɩ̃ awulo itwoo munwala, nɩ yɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ idee ndɛmɩbɛlɛ paa. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ mmɩlɩ ɩkɔɔ baaba. Mɔwʋ sunzu mɔɔ Gyisɛsɩ hanlɩ valɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ mɔɔ bɛkɛyɛ wɔ awielɩyɛ mmɩlɩ yɩ nu mɔɔ bɛhɛlɛ nwʋmɔ odwokɔ wɔ Maakɩ 13:10 nɩ nwʋ kila. Kɛmɔ Matiyu sʋ̃ hɛlɛlɩ nɩ, Gyisɛsɩ hanlɩ kɛɛ bɛkɛhã odwokɔba yɩ wɔ oyuwadɩ dɩka bela ansaana “awielɩyɛ yɩ” ɩaɣa. (Mt. 24:14) Awielɩyɛ mɔɔ bɛkãã nwʋmɔ odwokɔ nɩ yɛ lɛ Setanɩ oyuwadɩ tanɩ eyi yɩ awielɩyɛ. Gyehova hyɛ “eɣile nɩɩ dɔnɩhwɩlɩ” mɔɔ nninyeni mɔɔ ibazizi nɩ kɔwɔ yɩ tʋ. (Mt. 24:36; Egy. 1:7) Mmɩlɩ bela mɔɔ awulo kɛhyɩ̃ nɩ, yebike ɔzɔ eɣile yɩ nwʋ. (Wul. 13:11) Kɔbʋmɩ kɛɛ awielɩyɛ nɩ kɛɣa nɩ, ihyinyia kɛɛ yɛkɔ zʋ yɛkã odwokɔba nɩ. Naasʋ̃ odwokɔɣizialɛ be wɔ kɛnɩ mɔɔ yɛpɛ kɛɛ ye munwala yesunzu nwʋmɔ: Mɩnla ti mɔɔ yɛkã odwokɔba yɩ a? Sɛ yetuaa yɩ sini a, ɔlɔlɛ yɛ ɩkã yɛ ma yɛkã odwokɔba nɩ a. Sɛ yɛkã odwokɔba yɩ a, ikile kɛɛ yɛdɔ nɔhʋanlɛ yɩ, yɛdɔ mmenii, na mɔɔ ɩtɛla yi munwala nɩ, yɛdɔ Gyehova nɩɩ yi dima. w24.05 14-15 ¶2-3
Bɔɔlɔ, May 17
Nyamɩnlɩ hilalɩ dɩyɛ bela mɔɔ ɩyɛ nɩ, na ɩnwʋnlɩ kɛɛ, ɩdɩyɛnɛ paa!—Gyn. 1:31.
Ɔwʋvʋlɔ, bʋwa wʋ ɣa yɩ ma ɩdwɩnɩndwɩnɩ abɔdɩ nwʋ. Sɛ boluwa ɔwʋlɔtʋ ɔhʋanɩ anzɛnyɩɩ bɛyɛɛ egyima wɔ bɛ gaadɩnɩ nu a, bʋwa wʋ ɣa yɩ ma ɩnwʋ kezimɔ bɛhyɩhyɛ abɔdɩ azʋlɔtʋ be wɔ ɔhʋanɩ kɩnlɩma zʋ nɩ. Ɩkɛma wʋ ɣa yɩ kɔnwʋ kɛɛ dɩyɛwɔlɛvʋlɔ be mɔɔ izi nɣɛlɛbɛ yɛ ɩwɔlɩ a. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ ekila abɔdɩ azʋlɔtʋ be dɩkɛɛ ahɔnlɔnwa okuwu, oyuwe, ngyasʋwa nɩɩ fɩlawɛsɩ azʋlɔtʋ be a, ɔkɔnwʋ kɛɛ kezimɔ bɛhyɩhyɛ bɛ nɩ ɩyɛɛ kɛyɛ kʋ̃. Sayɩnsɩmaa va alʋbɔ sʋ̃maa zuma kezimɔ bɛhyɩhyɛ abɔdɩ azʋlɔtʋ wɔ ɔzɔ ɔhʋanɩ yɩ zʋ nɩ nwʋ dɩyɛ. w24.12 16 ¶7
Kizile, May 18
Mɛyɩ yɛ ɩma nnwʋanlɩ wʋ a.—Dit. 30:20.
Mmɩlɩ mɔ Mosisi, Devidi, nɩɩ Dwɔɔnʋ va wʋwalɩ azɩ nɩɩ bɔ bʋwabɩlɛ dɩ sʋnʋnkʋ̃ wɔ yɛ dɩyɛ yɩ nwʋ. Naasʋ̃ yɛ nɩɩ bɛ di nsɛ wɔ ahʋanɩ sʋ̃maa nu. Bɔzʋ̃mɩnlɩ nɔhʋanlɛ Nyamɩnlɩ nɩ, kɛmɔ amɩyɛ sʋ̃ yɛyɛ nɩ la. Kɛmɔ bɛyɛlɩ nɩ, yɛbɔ Gyehova mpayɩ, yɛfa yɛ nwʋ yetiã yɩ zʋ, na yɛpɩbɛ ɔhʋanɩhilelɛ wɔ yɩ kɛnɩ. Na dɩkɛɛ ɔzɔ mmenii yi nɩ, yɛwɔ dedi kɛɛ Gyehova yila bɛzabɛ mɔɔ betiye yi nɩ. Bɛmá yɛva mmenyia mbanimbani eyimmɔ bɔ fʋlɔdulɛ yɩ yɛyɛ egyima, na yɛyɛ sutiye yɛma Gyehova. Yɛyɛ zɔ a, ikezi yɛ bʋwɔ wɔ mɔɔ yɛkɛyɛ bela nu. Yekenyia nnwʋanlɩ na ‘yɛkɔwʋwa azɩ yɛkɛhyɛ,’ nyɛ, yɛkɔwʋwa azɩ daabaa! Na yekenyia anyɩnlɩlelɛ kɛɛ yɛyɛɛ mɔɔ ɩsɔ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ nɩ anyɩ. Mɛyɩ yɛ ikeyila yɛ ma ikowulu zʋ a.—Ɛfɩ. 3:20. w24.11 13 ¶20-21
Twɔkɔ, May 19
Nyamɩnlɩ iziyeziye abiyela yɩ gyinabʋ wɔ asɔlɩ anzɛnyɩɩ asafʋ yɩ nu ɩma yɩ.—1 Kɔl. 12:28.
Wɔ ɔwɔkɩ Kilisinyiamaa bɛ mmɩlɩ zʋ nɩ, bɛyɩlɩ mmenyia be kɛɛ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ. (1 Tim. 3:8) Ɩkɛyɛ kɛɛ bɔnlʋmmɔ yɛ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hɛlɛlɩ bɔ nwʋ odwokɔ kɛɛ nɩ “bɔbʋwa abiyemmɔ” yɩ a. Ɩda ali kɛɛ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ lili nninyeni mɔɔ nwʋmɔ hyinyia nwʋ egyima na ama mbanimbani yi bɛanyia mmɩlɩ bɛahilehile asafʋ yɩ na bɛagyelagyela mmeliyema yɩ sʋ̃. Kɛ ndianwʋ nɩ, ebiye a asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ wʋwalɩ ma behilalɩ Ɛhɛlɛlɛdwokɔ yɩ zʋ bɛhɛlɛlɩ ebiye anzɛnyɩɩ bɔhɔ bɔdʋdɔlɩ nninyeni mɔɔ bekehyinyia na bɛava bɛahɛlɛ ebiye nɩ. Sunzu nninyeni be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia mɔɔ asafʋ nu azʋ̃mɩvʋlɔ bɛyɛ wɔ wʋ asafʋ yɩ nu nɩ nwʋ kila. (1 Pit. 4:10) Ebiye a bɛkɛma bekehila asafʋ yɩ yi ozukuasɛmɩ anzɛnyɩɩ yɩ azɩlɛ-sini yi zʋ, bɛkɛhɛla awuuku bɛkɛma asafʋ yɩ, bekehila mahyini mɔɔ yɛfa yɛyɛ dɩyɛzumanlɛ yɩ zʋ, bekele ngyɛvʋlɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ tʋ, anzɛnyɩɩ bɔkɔwʋwa ma bekehila Kɩndɔm Hɔɔlʋ yɩ zʋ. Ɔzɔ nninyeni yi bʋwa ma asafʋ yɩ nyia dɩyɛzumanlɛ zʋ mfasʋ na dasɩlɛlilɛ egyima yɩ sʋ̃ kɔlɩ zʋlɔ bʋwɔ.—1 Kɔl. 14:40. w24.10 19 ¶4-5
Maanlɩ, May 20
Mʋwɔ anwʋzɩzɩbɛ wɔ dɩyɛ bela nu iluwa mɔɔ ɩhyɛ mɩ ɛzɩzɩbɛ nɩ ti.—Fɩl. 4:13, NWT.
Sɛ yɛkakɛ kɛɛ Gyehova da azɩ na ɩkɔhʋla kɔwʋwa yɛ mmɩlɩ munwala a, ɩkɛma yɛkɔhʋla yekegyina odwohilalɛ bela munwa, kɛ ɩdɩ kezi anzɛnyɩɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ nɩ. Mɛyɩ yɛ ɩdɩ Dɩyɛ Munwala Zʋ Tumivʋlɔ nɩ a, na ɩkɔhʋla kɛma yekenyia anwʋzɩzɩbɛ na yɛahʋla yɛagyina pindinyii. Eyi ma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ, yɛkɔhʋla yekegyina odwohilalɛ bela munwa. Sɛ yɛnwʋ kezimɔ Gyehova bʋwa yɛ wɔ odwohilalɛ ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ nu a, ɩma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ sɛ odwohilalɛ kezile sʋ̃ ba a, ɩkɔwʋwa yɛ. Bɛmá yezunzu ndwokɔ anwɩ̃ be mɔɔ izili wɔ Bulombunli Devidi yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu mɔɔ ɩmanlɩ yɩ anwʋlazʋ mɔɔ ɩwɔ wɔ Gyehova nu nɩ yɛlɩ kezi nɩ nwʋ. Mmɩlɩ mɔ nɩ ɩdɩ kuakula mɔɔ nɩ ikilaa yɩ papa yi mmuwuanɩ zʋ nɩ, sʋmʋlɔ ɣa hyɩlɩ mmuwuanɩ yɩ ɔkʋ̃, na mmɩlɩ fʋlɔ sʋ̃ gyata ɣa hyɩlɩ ɔkʋ̃. Wɔ bʋwabɩlɛ anwɩ̃ yɩ munwala nu nɩ, Devidi ɩzʋ̃ akɛnɣazɩzɩbɛ nu ɩdʋwalɩ nnamɩ yɩ na ileli mmuwuanɩ yɩ wɔ bo munwa nu. Naasʋ̃ ɩáfa eyi nwʋ animinyiamɩ ɩma yɩ nwʋ. Nɩ izi kɛɛ Gyehova yɛ nɩ ɩbʋwaa yɩ a. (1 Sa. 17:34-37) Iluwakɛɛ Devidi dwɩnɩndwɩnɩnlɩ ndwokɔ eyimmɔ nwʋ ti, inyianlɩ anwʋlazʋ kɛɛ tɩyasɩvʋlɔ Nyamɩnlɩ nɩ kɛma ikenyia anwʋzɩzɩbɛ eɣile be sʋ̃. w24.06 21 ¶5-6
Kulo, May 21
Sɛ abiye buwa odwokɔ ansaana ɩadɩ nɔhʋanlɛ mɔɔ ɩwɔ numɔ nɩ a, ɩdɩ nkwasɩyasɛmɩ nɩɩ animiguasɩ ɩma yɩ.—Ɛɣɛ. 18:13.
Fa yɩ kɛɛ bɔdʋ salɛ bɔvʋlɔ wʋ wɔ paati be tʋ. Asʋ̃ ɩsɛ kɛɛ ɔkɔ a? Sɛ ézi enii mɔɔ ɩyɛɛ paati nɩ anzɛnyɩɩ mɔɔ ɩkɔhɔlɩ zʋlɔ wɔ paati yɩ tʋ a, ɩsɛ kɛɛ ebizia ndwokɔ be dɩkɛɛ: “Ɛhɩnla dɩka nɩɩ mɩnla mmɩlɩ yɛ bɛkɛyɛ paati yi a? Asʋ̃ mmenii sʋ̃maa kɛɣa a? Aninyia yɛ ikehila zʋ a? Aninyiammɔ yɛ bɛkɛɣa ebiye a? Mɩnla yɛ bɛkɛyɛ wɔ paati yi tʋ a? Bɛkɛva nzã mɔɔ inyia bɛkɛɣa yɩ tʋ a?” Ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ nwʋ munwalɩyɛ yɩ kɔwʋwa wʋ ma ekezi pɔkɔ mɔɔ nɣɛlɛbɛ wɔ nu. Sɛ ɔnwʋ odwokɔ yɩ anyɩ zʋ bʋwɔ owie yi a, akʋ̃ sunzu bʋwabɩlɛ yɩ nwʋ kɔ aɣinzi. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ ɛba ɔnwʋ kɛɛ bɛzabɛ mɔɔ bɛkɛɣa paati yi be nɩ dɩ mmenii mɔɔ bɛáva Bayɩbʋlʋ nu mmɛla bɔbɔ bɛ ɛbɩla anzɛnyɩɩ nzã mɔɔ inyia kowulu zʋlɔ ma abiyela kɔnlʋ mɔɔ ɩpɛ sʋ̃ ɛ? Asʋ̃ ekila a, ɩkɔhʋla kɛlanɩ paati mɔɔ yɩ tʋ yɛ begyiabegyia a? (1 Pit. 4:3, NWT) Sɛ osunzu bʋwabɩlɛ yɩ munwatĩĩ nwʋ kɔ aɣinzi a, ɩkɛma ɩkɛyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ ekezi pɔkɔ baaba. w25.01 15 ¶4-5
Yalɛ, May 22
Ɩwɔ numɔ kɛɛ bɛ tanɩ ɩdɩ kɛɛ koogyanɩ dɩyɛ, naasʋ̃ ɩkɛyɛ sakʋʋ kɛɛ sunoo.—Ayɩ. 1:18.
Gyehova duwa ndindianwʋ zʋ bʋwa yɛ ma yɛnwʋ kezimɔ iluwa elelɛdɩyɛ afɔlɩ yɩ ti, ɩkʋla ɩpɩba tanɩyɛlɛmaa mɔɔ bonu bɔ nwʋ nɩ bɛ tanɩ. Sɛ debe kɔkɔlɔ kalɩ atalɩ anzɛnyɩɩ ɛdamɛ be nu a, ɩyɛ sɩ paa kɛɛ ɛkɛyɩ yɩ wɔ numɔ. Naasʋ̃ ndindianwʋ eyi ma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ, Gyehova kɔhʋla kɔwʋwʋ yɛ tanɩ ma ɩkɔhɔ kʋlakʋla mɔɔ yɛlɔ́nwʋ yɩ dɔkʋ̃. Bɛfa tanɩ betindiã “kakɛ” nwʋ sʋ̃. (Mt. 6:12; Lk. 11:4) Meti mmɩlɩ bela mɔ yɛkɛyɛ Gyehova tanɩ nɩ, nɩ yɛ kakɛ yɩ ɩsʋ̃nɩɩ. Yɛma Gyehova kakɛ kezile paa! Naasʋ̃ sɛ Gyehova fa yɛ tanɩ kyɛ yɛ a, nɩ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ idua yɛ kakɛ yɩ nu. Iáhila ɔhʋanɩ kɛɛ yekoduwa tanɩ mɔɔ ɩva ɩhyɛ yɛ nɩ nwʋ kakɛ. Kɛmɔ sɛ yɛma abiye kakɛ na ɩfa ɩkyɛ yɛ a yɛ anyɩ de nɩ, ɔzɔ la yɛ sɛ Gyehova fa yɛ tanɩ kyɛ yɛ a, yɛ anyɩ de a! w25.02 9-10 ¶9-10
Fʋlɔ, May 23
Kɛ nnwuakula yɛ ɩwɔ kɛɛ bɛpɛ ozukua besiye ɛzɩlɛmaa a.—2 Kɔl. 12:14.
Ebiye a awʋvʋlɔ kehyinyia bo nnwuakula mmʋwalɩyɛ mmɩlɩ mɔ bɛ anyɩ ɩtɩɩ nɩ, na nnwuakula sʋ̃maa bɛ anyɩ deli nwʋmɔ kɛɛ bɔkɔwʋwa. (1 Tim. 5:4) Naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ Kilisinyiamaa awʋvʋlɔ nwʋ yɩ kɛɛ sɛ bekenyia anyɩnlɩlelɛ kezile a, ígyĩ ɛdɩdɩlɛ mɔɔ bɛkɛdɩdɩ bo nnwuakula yɩ na eɣile be bɛaɣa bɛahila bɛ nɩ zʋ, mfomi igyĩ mmʋwalɩyɛ mɔɔ bɛkɛva kɛma bɛ ma bɔkɔzʋ̃mɩ Gyehova nɩ zʋ. (3 Dwɔ. 4) Mmɩlɩ mɔ ɔbʋwaa wu nnwuakula ma bɔkɔnwʋ kezimɔ bɛzabɛ bekehila bɔ nwʋ nɩ, fa wʋ ndianwʋ bʋwa bɛ ma bɔnwʋ kezimɔ bɛkɛva bɔ nwʋ kediã Gyehova zʋ. Ɔzʋmɩ bo nnwuakula nu la, bʋwa bɛ ma bɔnwʋ mfasʋ mɔɔ ɩwɔ egyima ɛzɩzɩbɛ zʋ. (Ɛɣɛ. 29:21; Ɛfɩ. 4:28) Mmɩlɩ mɔ benyii nɩ, bʋwa bɛ ma bɔwɔ́ bɔ nwʋ mmɔdɩnɩ wɔ sukuulu. Kilisinyiamaa awʋvʋlɔ kɔhʋla kɛyɛ ɛbɩbɛlɛnu na bɛanyia Bayɩbʋlʋ nu egyinalɛzʋ-ndwokɔ mɔɔ bɛkɛva kɔwʋwa bo nnwuakula ma bekezi pɔkɔba wɔ sukuulu kʋ̃ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ bɔkɔ nwʋ. Eyi kɔwʋwa bo nnwuakula yɩ ma bɔkɔnwʋ kezimɔ bekehila bɔ nwʋ na bɛahʋla bɛayɛ sʋ̃maa sʋ̃ wɔ dasɩlɛlilɛ nu. w25.03 30-31 ¶15-16
Bɔɔlɔ, May 24
Mʋnlʋmmɔ bɔwɔ́ ɛbɩla fʋlɔ.—Ɛfɩ. 4:24.
Wɔ Ayɩzaya yi ti 65 nɩ, Gyehova luwalɩ nkɔmɩhyɛnii Ayɩzaya zʋ hanlɩ kezimɔ bɛzabɛ mɔɔ bɔkɔwʋwa sunzuma ɔfʋã nu paladayɩsɩ yɩ nu nɩ bɔ bʋwabɩlɛ kɛyɛ nwʋ odwokɔ. Ɔzɔ nkɔmɩhyɛ yɩ lili bɔmʋnlɩ ɣalɩ numɔ wɔ 537 A.Y.M. nu. Ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nɩ, nɩ bodwula Dwuumaa mɔɔ bonlu bɔ nwʋ nɩ wɔ alɔngɔzʋ̃mɩnlɛ nu wɔ Babilɔnʋ ma bezia bɔhɔ bo twonwa zʋ. Gyehova yilalɩ yi mmenii na ɩwʋwalɩ bɛ ma bezia bɛyɩkyɩlɩ Gyelusalamɩ twonwa yɩ mɔɔ nɩ ɩzɩkɛ nɩ ma ɩyɛlɩ pɩkɛ dɔkʋ̃, na beziyeziyeli asɔlɩ aliyia yɩ ma ɩɣa ɩyɛlɩ dɩka titili mɔɔ nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ kɔlɩ zʋlɔ wɔ Yizilaya. (Ayɩ. 51:11; Zak. 8:3) Ayɩzaya nkɔmɩhyɛ eyi nyianlɩ numɔɣalɛ mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃ wɔ ɔlʋbɔ 1919 Y.M. nu, mmɩlɩ mɔ Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ nnɛ nɩ leli bɔ nwʋ wɔ Babilɔnʋ Kezile yi nwʋ nɩ. Mɛyɩ mɛda nɩ sunzuma ɔfʋã nu paladayɩsɩ nɩ wɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩtɛlɛɛ wɔ azɩlɛ yɩ zʋ. Bulombunlililɛ odwokɔbahanlɛmaa mɔɔ bɔbɔ ɛhyɩmɛ nɩ bɛhyɩhyɛlɩ asafʋ azʋlɔtʋ sʋ̃maa na bɛlalɩ Kilisinyianɩ subanɩ ali. Mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ mmɩlɩ be nɩ bɛyɛ bɛsabɛsa na bɔbɔ ɛbɩla tanɩ nɩ, kakɩ yɩ bɔbɔ “ɛbɩla fʋlɔ mɔɔ ikile kɛɛ bɛdɩ mmenii mvʋlɔ mɔɔ Nyamɩnlɩ yɩzayɩ munli ɩwɔ bɛ.” w24.04 20-21 ¶3-4
Kizile, May 25
Abiyela ɩbazʋwa yɩzayɩ yɩ adɩsʋwa.—Gal. 6:5.
Wɔ amanlɩ be zʋ nɩ, bekila ɔhʋanɩ kɛɛ awʋvʋlɔ anzɛnyɩɩ mbanimbani kɛbɛ agyiahʋnlɩ nu nwʋkãvʋlɔ kɛma bo busunwanii be mɔɔ ilékyialɩ nɩ. Wɔ amanlɩ mvʋlɔ zʋ sʋ̃, sigyianii be yɩ ɔhɔnwʋmmɔ anzɛnyɩɩ yi mmusunwamaa kɔhʋla kɛbɛ abiye kɛma yɩ na bɛayɛ nhyɩhyɛlɩyɛ bɛayiyia na bɛahila kɛɛ bɛfata bɔ nwʋ a. Sɛ bɛkã bekile wʋ kɛɛ pɛ abiye ma sigyianii be anzɛnyɩɩ yɛ agyiahʋnlɩ nwʋ nhyɩhyɛlɩyɛ ma abiyemmɔ a, sunzu mɔɔ bɛzabɛ anwɩ̃ munwatĩĩ bɛ anyɩ deli nwʋmɔ nɩɩ mɔɔ ihyinyia bɛ nɩ nwʋ. Sɛ ɛbanwʋ yɩ kɛɛ abiye kɛyɛ ɔnwʋkãvʋlɔ baaba kɛma wʋ ɔhɔnwʋ anzɛnyɩɩ wu busunwanii be a, yɛ mɔɔ ɔkɔhʋla bela kɛɛ ɔkɔnwʋ enii kʋ̃ nɩ yi subanɩ, nɩɩ yi titili ɩ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ. Abusunwawɔlɛ baaba mɔɔ abiye nɩɩ Gyehova kenyia nɩ, nwʋmɔ hyinyia kʋlaa tɛla ozukua, sukuulu mɔɔ ɩhɔ anzɛnyɩɩ dibilɛ mɔɔ ɩwɔ wɔ oyuwadɩ yi nu. Naasʋ̃ kakɛ kɛɛ, eliyema benyia nɩɩ baalɛ yɩ mɔɔ bekilaa kɛɛ bɛfata bɔ nwʋ nɩ yɛ bekezi pɔkɔ kɛɛ bekegyia anzɛnyɩɩ belékyia a. w24.05 23 ¶11
Twɔkɔ, May 26
Ɔhɔnwʋ baaba da ɔlɔlɛ ali mmɩlɩ munwatĩĩ.—Ɛɣɛ. 17:17.
Sa yɛkʋla yeduwa ndwokɔ mɔɔ yɛkã nɩ zʋ yɛbʋwa mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ. Itwu mmɩlɩ be a, ihyinyia kɛɛ yɛhyɛ yɛ nwʋ zʋ. (Ɛɣɛ. 12:18) Kɛ ndianwʋ nɩ, ebiye a yɛ nwʋ kɛbɩlɩ yɛ kɛɛ yɛkɛhã bɛ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ nwʋ odwokɔ yekehile mvʋlɔ, naasʋ̃ ebiye a nɩ bɛzabɛ bɛpɛ kɛɛ bɛkã nwʋmɔ odwokɔ bekile bɛ. Íni kɛɛ yedi mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ bɔ nwʋ ndwokɔ anzɛnyɩɩ yɛtɩndɛ yetiyia bɛ wɔ nninyeni be mɔɔ ɩdɩ bɛzabɛ bɔ pɔkɔzilɛ nɩ nwʋ. (Ɛɣɛ. 20:19; Wul. 14:10; 1 Tɛs. 4:11) Akʋ̃ sʋ̃, íni kɛɛ yɛkɩnhã ndwokɔ anzɛnyɩɩ yebizia ndwokɔ be mɔɔ ɩkɛma bɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ɔhʋanɩ bela zʋ, ɩsɛ kɛɛ bekyia. Na sɛ mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ si pɔkɔ kɛɛ bokodua numɔ sʋ̃ ɛ? Íni kɛɛ yɛfɩdɩfɩdɩ bo ndwokɔ nu na yɛfa nwʋmɔ ɔzʋnɩ yetiã ɔkʋ̃ zʋ. (1 Pit. 4:15) Sɛ abiyemmɔ tua bɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nu a, iáhile kɛɛ bɛáyɛ bɛ dɩyɛ bʋwɔ anzɛnyɩɩ bɛyɛ tanɩ be. Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, mɔɔ eyi kile yɛ lɛ kɛɛ, sianti mɔɔ bɛyɛlɩ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ɣa numɔ, mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ, ɩwʋwalɩ bɛ ma bɔnwʋnlɩ kɛɛ bɛfata bɔ nwʋ anzɛnyɩɩ bɛávata bɔ nwʋ. Naasʋ̃, ɩyɛ bela a, ɔzɔ pɔkɔzilɛ yɩ kɛma bekeli ɛyɛkɛ. Meti sa yɛkʋla yɛpɩbɛ ahʋanɩ mɔɔ yekoluwa zʋ yɛkɔwʋwa bɛ. w24.05 31 ¶15-16
Maanlɩ, May 27
Sɛ wu padi kolɔ wɔ anwʋhyɩlɩyɛ mmɩlɩ nu a, wʋ anwʋzɩzɩbɛ zʋ kɛdɩ.—Ɛɣɛ. 24:10.
Dɩyɛ ɔkʋ̃ mɔɔ itwe yɛ nɔhʋanlɛlilɛ ikila ɩtɛla dɩyɛ bela yɛ lɛ kɛɛ, ye busunwanii anzɛnyɩɩ yɛ ɔhɔnwʋ be mɔɔ ibike yɛ paa nɩ keyiaki Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ. (Ndw. 78:40) Na sɛ yɛdɔ enii ɔkʋ̃ nɩ paa a, ɩma ɩyɛ sɩ kɛɛ yekeli nɔhʋanlɛ. Sɛ eyiyia bʋwabɩlɛ eyi be kyɩ̃ a, Zadɔkɩ yɩ nɔhʋanlɛlilɛ nwʋ ndianwʋ yɩ kɔhʋla kɛhyɛ wʋ ɛzɩzɩbɛ. Mmɩlɩ mɔ yɩ ɔhɔnwʋ mɔɔ ibike yi paa mɔɔ bɔfʋlɛ yɩ Abɩyata iádi Gyehova nɔhʋanlɛ nɩ, Zadɔkɩ mɛyɩ ɩhɔlɩ zʋlɔ ilili Gyehova nɔhʋanlɛ. Eyi zili mmɩlɩ mɔ Bulombunli Devidi yɛlɩ alɩɣa mɔɔ nɩ ibawu nɩ, yɩ ɣa Adonayɩgya wɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ ikeziye yɩ nwʋ bulombunli mmɩlɩ mɔ nɩ Gyehova pɛ kɛɛ Sɔlɔmɔnʋ mfomi yɛ idi bulombunli nɩ. (1 Mm. 22:9, 10) Abɩyata gyinanlɩ Adonayɩgya mɛda. (1 Aw. 1:5-8) Ɔzɔ mɔɔ Abɩyata yɛlɩ nɩ, nɩ kɛ Devidi nɩɩ Zadɔkɩ nkʋ̃ yɛ nɩ itwodwuu kediyia bɛ a, mfomi nɩ itwodwuu kediyia Gyehova sʋ̃! Wɔ alʋbɔ sʋ̃maa mɔɔ nɩ idua numɔ nɩ, nɩ Zadɔkɩ nɩɩ Abɩyata bɔwɔ numɔ bɛyɛ egyima kɛɛ azɔfʋ.—2 Sa. 8:17; 15:29; 19:11-14. w24.07 6 ¶14-15
Kulo, May 28
Anyɩnlɩlelɛ yɛ lɛ enii mɔɔ ikila yɩ nwʋ bʋwɔ eɣile bela.—Ɛɣɛ. 28:14.
Sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ sɛ yekila yɛ nwʋ bʋwɔ wɔ odwohilalɛ nwʋ a, yekenyia zʋlɔ mfasʋ. Sɛ yɛyɛ tanɩ a, “yɛ anyɩ ikeleli tanɩ nwʋ mmɩlɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be la,” naasʋ̃ sɛ yɛfa Gyehova yɩ mmɛla yɛbɔ yɛ ɛbɩla a, yekenyia anyɩnlɩlelɛ sʋ̃maa. (Hib. 11:25; Ndw. 19:8) Iluwakɛɛ bɔwɔlɩ yɛ kɛɛ yɛvá yɩ mmɛla yɛwɔ yɛ ɛbɩla. (Gyn. 1:27) Yɛyɛ zɔ a, ɩkɛma yekenyia tiwʋwaba baaba na ɩkɔhʋla kɛma yekenyia nnwʋanlɩ mɔɔ íni awielɩyɛ eɣile be. (1 Tim. 6:12; 2 Tim. 1:3; Dwu. 20, 21) Nɔhʋanlɛ, “nnwʋnlamɩ nɩ ɩyɛ mɛlɛkɛ.” (Mt. 26:41) Naasʋ̃ eyi iáhile kɛɛ bɛyɛ yɛ hwɩɩ a ɩáyɛ bʋwɔ. Gyehova iziyeziye yɩ nwʋ kɛɛ ɩkɛva tumi mɔɔ yehyinyia nɩ kɛma yɛ. (2 Kɔlɛntɩmaa 4:7) Naasʋ̃ yɛ yɩ ndwɩ kɛɛ, ɔzɔ tumi nɩ dɩ tumi kezile mɔɔ ɩbʋlʋ enii yɩ dɩyɛ zʋ mɔɔ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ kɛ. Naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ yɛzayɛ yedi bɔmʋnlɩ yɛfa ye tumi anzɛnyɩɩ yɛ anwʋzɩzɩbɛ yɛkʋ̃ yetiyia odwohilalɛ eɣile bela. Gyehova kediye yɛ mpayɩ mɔɔ yɛbɔ kɛɛ ɩmá anwʋzɩzɩbɛ kezile yɛ mmɩlɩ mɔ yehyinyia nɩ. (1 Kɔl. 10:13) Amba, iluwa Gyehova yɩ mmʋwalɩyɛ zʋ nɩ, sa yɛkʋla yɛkʋ̃ yetiyia odwohilalɛ. w24.07 19 ¶19-21
Yalɛ, May 29
Twí bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛ tanɩ nɩ anyunu wɔ bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ nɩ munwatĩĩ bɛ anyunu.—1 Tim. 5:20, NWT.
Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hɛlɛlɩ ndwokɔ eyi hɔ manlɩ yɩ ɔhɔnwʋ asafʋ nu ebani Timoti wɔ kezimɔ ɩsɛ kɛɛ bedi bɛzabɛ mɔɔ “bɛyɛ tanɩ” nɩ bo odwokɔ. Mɩnla yɛ nɩ ɩpɛɛ kehile a? Kɛ asafʋ yɩ nu maa munwatĩĩ ankasa yɛ lɛ “bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ” mɔɔ nɩ Pɔɔlʋ ɩkãã nɩ a. Mfomi nɩ ɩkãã mmenii mɔɔ ebiye a nɩ bɛdɩ tanɩyɛlɛ yɩ nwʋ odwokɔ daada nɩ. Mmenii eyi kɔhʋla kɛyɛ bɛzabɛ mɔɔ bɔnwʋnlɩ kɛɛ enii kʋ̃ nɩ yɩ ɩyɛɛ tanɩ yɩ, anzɛnyɩɩ bɛzabɛ mɔɔ tanɩyɛlɛnii nɩ hanlɩ yi odwokɔ yɩ hileli bɛ nɩ. Asafʋ nu mbanimbani yi duwa nɣɛlɛbɛ ɔhʋanɩ zʋ ma mmenii eyimmɔ nwʋ yɩ kɛɛ beli bʋwabɩlɛ yɩ nwʋ egyima na bɛdɩnyɩa yɩ. Itwu mmɩlɩ be a, mmenii sʋ̃maa mɔɔ bɔwɔ asafʋ yɩ nu kɛdɩ tanɩ mɔɔ abiye ɩyɛ nɩ nwʋ odwokɔ anzɛnyɩɩ ɩyɛ bela a bɛkɛdɩ nwʋmɔ odwokɔ. Wɔ bʋwabɩlɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ nu mɛyɩ, asafʋ munli yi munwatĩĩ kɩnla “bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ” nɩ nwʋ. Meti asafʋ nu ebani be kɔwɔ asafʋ yɩ amɩyɛ kɛɛ bohwi eliyema benyia anzɛnyɩɩ eliyema baalɛ asumasi yɩ anyunu. Mɩnla ti a? Pɔɔlʋ yɩlɩ yi munwa kɛɛ: “Na ɩayɛ kɔkɔwɔlɛ ɩama bɛzabɛ mɔɔ bɛha nɩ” na bɛádɔlɩ tanɩ nu. w24.08 23-24 ¶16-17
Fʋlɔ, May 30
Odwokɔ eyi ɩdɩ odwokɔ nɔhʋanlɛ mɔɔ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ yɩzayɩ munli yi yɩ ɛkɛnɩ.—Yik. 19:9.
Ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ sʋ̃maa wɔ Gyehova ɔzʋ̃mɩnlɛ nu kɔbʋmɩ awielɩyɛ Ɩsɛ kɛɛ bɛzabɛ mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ nɩ kɔ zʋlɔ wɩɛnɩ na ama Gyisɛsɩ ‘ɩáva bɛ’ ɩahɔ sʋlɔ. (Mt. 24:40) Ɔzɔ mmenii yi, bekilaa ɔhʋanɩ ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ ‘bokohunwahunwa bo munwa’ bɛkɛhɩnla Gyisɛsɩ nwʋ wɔ sʋlɔ. Wɔ Amagadɔnʋ kʋnɛ yɩ mɛda nɩ, ɔzɔ mmenii yi kɛɣa kɛyɛ Gyisɛsɩ yɩ ayɩfʋlɔ wɔ Owuanɩɣalɛ nɩ yɩ ayɩfʋlɔlelɛ yɩ tʋ. (2 Tɛs. 2:1) Ɩwɔ numɔ kɛɛ ndɛnɩwuwalɛ eɣile yi ibikee ndɛndɛ dɩyɛ, naasʋ̃ íni kɛɛ yɛma ye kunlu tu. Sɛ yɛkɔ zʋ yedi nɔhʋanlɛ a, yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ nɩ kɛma yekenyia ‘tumi kezile mɔɔ ɩdɩ Nyamɩnlɩ yɩ dɩyɛ nɩ’ na ama “yɛahʋla yɛagyina Enii Ɣalɛ nɩ anyunu.” (2 Kɔl. 4:7; Lk. 21:36) Kɛ yɛ anyɩnlɩlazʋ yɛ lɛ kɛɛ yɛkɔhɔ sʋlɔ anzɛnyɩɩ yɛkɔwʋwa azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, sɛ yetiye kɔkɔwɔlɛ mɔɔ ɩwɔ ɛɣɛlɛ azʋlɔtʋ mɔɔ Gyisɛsɩ wuli yi nu nɩ a, yɛkɔzɔ yɛ Zɩ yɩ anyɩ. Iluwa Gyehova yɩ nwɔkɛnwʋnlɛ sʋ̃maa ti, bɛkɛhɛlɛ yɛ “anlima wɔ nnwʋanlɩ buuku nɩ nu.”—Da. 12:1; Yik. 3:5. w24.09 24-25 ¶19-20
Bɔɔlɔ, May 31
Nyamɩnlɩ mɔɔ mikeɣike yi nɩ dɩ baaba ma mɩ.—Ndw. 73:28.
Kɛmɔ ndwomidʋlɛvʋlɔ yɩ yɛlɩ nɩ, wʋzawʋ sʋ̃ sa ɔkʋla edi ndwokɔ mɔɔ ikolɔ abɔkɔ zʋ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Dwɩnɩndwɩnɩ nninyeni mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ mɔɔ ɛlɛ yɩ, dɩkɛɛ Gyehova yi nyilalɛ, na kakɛ kɛɛ mmenii mɔɔ bɛázʋ̃mɩ Gyehova nɩ béni ɔzɔ nyilalɛ yɩ be. Bɛfa bɔ nwʋ munwala betiã mɔɔ bɔhʋla bɛyɛ wɔ oyuwadɩ nu nɩ zʋ, iluwakɛɛ béni eɣile be nwʋ anyɩnlɩlazʋ. Naasʋ̃ mɔwʋ mɛyɩ, Gyehova wɔ wʋ anʋhʋba kɛɛ ɩkɛma ekenyia eɣile be baaba. (Ndw. 145:16) Akʋ̃ sʋ̃, dwɩnɩndwɩnɩ eyi nwʋ: Sɛ yezili pɔkɔ fʋlɔ be a, yézi kezimɔ ankɩ yɛ ɛbɩlawɔlɛ kɛyɛ. Naasʋ̃ dɩyɛ ɔkʋ̃ mɔɔ yezi yɛ lɛ kɛɛ: Sɛ ekyina ɔlɔlɛ mɔɔ ɔwɔ ma Gyehova nɩɩ mmenii mvʋlɔ nɩ zʋ esi pɔkɔ a, dɩyɛ baaba bela ɩlɛ́palɩ wu ti, na wʋ anyɩ kele. w24.10 27 ¶12-13