Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w26 May bf. 20-25
  • Yaa Nɔ Nɛ O Hi Yehowa Kasa Nya Ke O Ngɛ Sukuu Nɔ Tsae

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Yaa Nɔ Nɛ O Hi Yehowa Kasa Nya Ke O Ngɛ Sukuu Nɔ Tsae
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2026
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • HA NƐ HUƐ BƆMI GBAGBANII NƐ HI O KƐ YEHOWA NYƐ KPƐTI BE FƐƐ BE
  • ‘BUU NYƐMI NƐ O KƐ SUSUƆ NƆ́ HE Ɔ HE’
  • MOO TO O BE HE BLƆ NYA SAMINYA
  • YAA NƆ NƐ O ‘KƐ NÍ LELI NƐ NYƐƐ’
  • MO DLA O HE KƐ TO
  • Moo Mwɔ Yi Mi Kpɔ Nɛ Da Ngɛ Sukuu Nɔ Tsami He
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2026
  • Mo Hla Sane Bimi Nɛ Ɔmɛ A Hetohi
    2025-2026 Kpɔ Mi Kpe Nɛ Kpɔ Mi Nɔ Hyɛlɔ Maa Hyɛ Nɔ
  • Moo Ba O He Si Ke O Nui Ní Komɛ A Sisi
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Yaa Nɔ Nɛ O Nyɛɛ Yesu Se Ngɛ O Baptisimi Se
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2026
w26 May bf. 20-25

JULY 27–AUGUST 2, 2026

LA 56 Moo Pɛtɛ Anɔkuale ɔ He Wawɛɛ

Yaa Nɔ Nɛ O Hi Yehowa Kasa Nya Ke O Ngɛ Sukuu Nɔ Tsae

“He nɛ wa ya wa hɛ mi kɛ su ɔ, nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa nyɛɛ pɛpɛɛpɛ ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔuu nɔ.”—FLP. 3:16.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

O maa na Baiblo sisi tomi mlaa eywiɛ nɛ maa ye bua mo konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti be fɛɛ be, ke o ma o juɛmi nya si kaa o ma tsa sukuu nɔ.

1-2. (a) Ke o mwɔ o yi mi kpɔ kaa o ma tsa sukuu nɔ ɔ, mɛni lɛ e sa nɛ o ya nɔ nɛ o pee? (b) Ke a ke “[o] ya nɔ nɛ [o] nyɛɛ pɛpɛɛpɛ ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔuu nɔ” ɔ, mɛni e tsɔɔ? (Filipibi 3:16)

NGƐ mahi fuu a nɔ ɔ, ma a mlaa a tsɔɔ kaa e sa nɛ jokuɛ fɛɛ jokuɛ nɛ e ná sukuu tsɔsemi kɛ su he ko. Se Yehowa sɔmɔli komɛ mwɔ a yi mi kpɔ kaa ngɛ tsɔsemi nɛ ɔ se ɔ, a ma tsa sukuu nɔ. Eko ɔ, a susu kaa lɔ ɔ maa ye bua mɛ nɛ a ná ní tsumi nɛ e hiɔwo ɔ hi nɛ ma nyɛ ma tsu a hiami níhi a he ní, nɛ́ e ye bua mɛ kɛ sɔmɔ Yehowa. Ke o mwɔ o yi mi kpɔ kaa o ma tsa sukuu nɔ ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o ya nɔ nɛ o hi Yehowa kasa nya? (Yak. 4:8a) Loko o maa gbe sukuu nɛ ma a mlaa biɔ nɛ o ya a nya a, e ngɛ heii kaa o kɛ ka komɛ kpe, se o nyɛ nɛ o da nya. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ “[o] ya nɔ nɛ [o] nyɛɛ pɛpɛɛpɛ ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔuu nɔ,” nɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ o ya nɔ nɛ o kɛ anɔkuale yemi nɛ sɔmɔ Yehowa kaa bɔ nɛ o pee kɛ be ɔ.—Kane Filipibi 3:16.

2 A kɛ Hela peemi munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “nyɛɛ pɛpɛɛpɛ ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔuu nɔ” ɔ pɔɔ ní tsumi kɛ kaleɔ bɔ nɛ tabuli siɔ ako loo a maatsiɔ kɛ yaa a hɛ mi tɛɛ ɔ. Ke o mwɔ o yi mi kpɔ kaa o ma tsa sukuu nɔ ɔ, lɛɛ kaa bɔ nɛ tabuli maatsiɔ kɛ yaa a hɛ mi tɛɛ ɔ, e ma bi nɛ mo hu ya o hɛ mi tɛɛ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Koo kpale o se, nɛ koo da si ngɛ he kake hulɔ. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu Baiblo sisi tomi mlaa eywiɛ komɛ nɛ maa ye bua mo ɔ he. O le Baiblo sisi tomi mlaa nɛ ɔmɛ momo. O kɛ tsu ní be ko nɛ be, nɛ e he maa hia nɛ o ya nɔ nɛ o kɛ tsu ní be mi nɛ o ngɛ sukuu nɔ tsae kɛ be mi nɛ o gbe nya hulɔ.

HA NƐ HUƐ BƆMI GBAGBANII NƐ HI O KƐ YEHOWA NYƐ KPƐTI BE FƐƐ BE

3. Ke o ngɛ sukuu nɔ tsae ɔ, mɛni nyagba lɛ o kɛ ma nyɛ maa kpe nɛ maa sa níhi nɛ o peeɔ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ he?

3 Nyagba a. Sukuu nɔ tsami ma nyɛ ma ha nɛ o ko ná deka kulaa, ejakaa ní tsumi fuu ma ba fɔ si ngɛ o kuɛ nɔ nɛ́ e ma bi nɛ o tsu he ní. Akɛnɛ o ngɛ hlae nɛ o bɔ mɔde wawɛɛ ngɛ sukuu ɔ he je ɔ, o ma bɔni sukuu ɔ ngɔmi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ o si himi mi mohu pe Yehowa sɔmɔmi. Eko ɔ, o ma bɔni asafo mi kpehi a mi pomi, o fiɛɛmi yami nɔ ma gbɔ, nɛ o be Baiblo ɔ kanee daa ligbi hu, nɛ bɔ nɛ o sɔleɔ wawɛɛ ha a po nɔ ma gbɔ.—Kpo. 2:4.

4. Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o “tsu babauu ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ ní tsumi ɔ mi”? (1 Korintobi 15:58)

4 Kane 1 Korintobi 15:58. Ke o hi baisikle nɔ nɛ o ngɛ hlae nɛ o ya o hɛ mi ɔ, ja o hlui loo o paddle baisikle ɔ loko o maa ya o hɛ mi. Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi, loko huɛ bɔmi gbagbanii maa hi o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti be fɛɛ be ɔ, ja o ya nɔ nɛ o pee babauu ngɛ e sɔmɔmi mi. Enɛ ɔ he ɔ, Baiblo ɔ de wɔ ke wa “tsu babauu ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ ní tsumi ɔ mi” ɔ. Pi be abɔ nɛ nɔ ko kɛ ma tsu asafo ɔ ní tsumi ko pɛ he munyu nɛ wa ngɛ tue. Mohu ɔ, bɔ nɛ nɔ ɔ naa jamɛ a ní tsumi ɔ ha. Mo kai kaa Yehowa nɛ o ma sɔmɔ ɔ ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa, se pi sukuu nɔ tsami. (Mat. 22:37) Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Samantha a de ke, “I kã ye he kita kaa, ke sukuu nɛ i ngɛ yae ɔ be hae nɛ i kɛ ye he nɛ wo Mawu jami mi ní peepeehi a mi hu ɔ, lɛɛ ma kpa.”

5. Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o ya nɔ nɛ o tsu babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi?

5 Nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee loko o je nɔ tsami sukuu ɔ sisi. Mo ha nɛ Yehowa he nɛ hia mo wawɛɛ ngɛ o si himi mi. Mo bi o he ke, ‘Mɛni blɔ nya nɛ i to konɛ ma nyɛ ma ya asafo mi kpe kɛ fiɛɛmi be fɛɛ be, nɛ ma kase Baiblo ɔ hu ngɛ ye dɛ he be fɛɛ be?’ (Yosh. 1:8; Mat. 28:​19, 20; Heb. 10:25) Jehanɛ hu ɔ, mo bi o he ke: ‘Mɛni blɔ nya nɛ i to loko i nyɛ pee ní nɛ ɔmɛ benɛ i ngɛ sukuu nɛ ma a mlaa a tsɔɔ kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ya a yae ɔ?’ Ke o susu kaa o ko nyɛ ko tsu ní komɛ a he ní saminya a, lɛɛ mɛni tsakemihi o ma nyɛ maa pee amlɔ nɛ ɔ? Moo fia o pɛɛ si kaa o ma tsu babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi, be mi nɛ o ngɛ sukuu ɔ nɔ tsae ɔ. E ngɛ mi kaa e sa nɛ o bɔ mɔde ngɛ sukuu ɔ mohu lɛɛ, se ko ha nɛ lɔ ɔ nɛ ngɔ o be kɛ o he wami tsuo, nɛ́ o ko ná deka kɛ ha Yehowa sɔmɔmi.a—Mat. 6:24.

6. Mɛni sanehi o ma nyɛ ma bi o he kɛ hyɛ kaa loloolo ɔ, o kɛ Yehowa sɔmɔmi pee nɔ́ titli ngɛ o si himi mi lo? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

6 Ke o je nɔ tsami sukuu sisi ɔ, moo bɔ mɔde kaa daa nyɔhiɔ ɔ, mo ná be kɛ susu níhi a he nɛ o hyɛ kaa loloolo ɔ, Yehowa ji nɔ nɛ he hia pe kulaa ngɛ o si himi mi lo. O ma nyɛ ma bi o he ke, ‘Anɛ i poɔ asafo mi kpehi a mi aloo i kpɛɔ se kɛ yaa lo? Anɛ i pɔɔ sukuu ní tsumihi a he susumi be mi nɛ asafo mi kpe ngɛ nɔ yae lo? Anɛ i bɔni asafo mi kpehi yami ngɛ video conferencing aloo tɛlifoo nɔ mohu pe nɛ ma ya Matsɛ Yemi Asa a nɔ lo?’ O ma nyɛ ma bi o he hu ke, ‘Anɛ bɔ nɛ i kaneɔ Baiblo ɔ nɛ i sɔleɔ ha be ko nɛ be ɔ ngɛ si bae lo? Anɛ i yaa fiɛɛmi akɛnɛ e sa nɛ ma ya a he je, nɛ ke i ya hu ɔ, anɛ i yeɔ esɔ kaa ma kpa lo?’ Ke o ha sane bimi nɛ ɔmɛ kake loo enyɔ heto ke ee ɔ, lɛɛ o kɛ oya yemi nɛ tsu he ní. Ko ha nɛ sukuu nɔ tsami nɛ tsi o nya nɛ o ko ngɔ Yehowa sɔmɔmi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ o si himi mi.

Nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ ngmami ɔmɛ a mi hyɛ be mi nɛ e ngɛ “Hwɔɔmi Mɔ” ɔ kasee ɔ.

Ko ha nɛ sukuu nɔ tsami nɛ tsi o nya nɛ o ko ngɔ Yehowa sɔmɔmi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ o si himi mi (Hyɛ kuku 6)


‘BUU NYƐMI NƐ O KƐ SUSUƆ NƆ́ HE Ɔ HE’

7. Mɛni blɔ nɔ lɛ sukuu nɔ tsami ma nyɛ ma ná bɔ nɛ o susuɔ níhi a he ha a nɔ he wami?

7 Nyagba a. Ke o ngɛ nɔ tsami sukuu yae ɔ, course komɛ nɛ o maa pee ɔ ma ha nɛ o kase ní komɛ nɛ teɔ si kɛ woɔ Baiblo ɔ. Ekomɛ ji Mawu be, kɛ blemi tsɔɔmi ɔ. Se Baiblo ɔ tsɛɔ ní nɛ ɔmɛ ke, “je mi nile kɛ yaka sisimi.” (Kol. 2:8) Ekomɛ ngɛ nɛ a ma ha nɛ o ngɔ o hɛ kɛ fɔ mo nitsɛ o nɔ mohu pe Yehowa. Nyɛminyumu wayo ko de ke: “Pi bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ ná nile pɛ nɛ a tsɔɔ wɔ, mohu ɔ, a tsɔɔ wɔ bɔ nɛ e sa nɛ wa susu níhi a he ha hulɔ, nɛ behi fuu ɔ, enɛ ɔ jeɔ ekpa ngɛ bɔ nɛ Yehowa suɔ nɛ wa susu níhi a he ha a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a tsɔɔ wɔ kaa loko wa ma nyɛ maa ye manye ngɛ si himi mi ɔ, ja wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ wɔ nitsɛmɛ wa nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, i bɔni susumi kaa i hia we Yehowa yemi kɛ buami loko ma ye manye. Enɛ ɔ ha nɛ e he wa ha mi wawɛɛ kaa ma ngɔ ye hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ.”

8. Mɛni he je nɛ e he hia nɛ “o bu nyɛmi nɛ o kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ he” ɔ? (Abɛ 5:​1, 2)

8 Kane Abɛ 5:​1, 2. Baiblo ɔ bɔ wɔ kɔkɔ kaa ‘waa bu nyɛmi nɛ waa kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ he.’ Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa ngɛ nɔ́ ko, nɛ nɔ ko ngɛ hlae nɛ e kpɔ̃ jamɛ a nɔ́ ɔ ngɛ wa dɛ aloo e puɛ lɛ ɔ, wa buɔ he wawɛɛ. Jã nɔuu kɛ̃ lɛ e ji ngɛ nyɛmi nɛ o kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ hu blɔ fa mi. (1 Pet. 5:8) Bɔ nɛ nihi naa nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ, bɔ nɛ wami je sisi ha, kɛ susumi ɔ kaa Mawu ngɛ loo e be ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa juɛmi nɛ pee wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa tsɔɔ wɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he. Eko ɔ, o tsɔɔli ɔmɛ kɛ ni kpahi ma ha nɛ o susu kaa a le ní pe nɔ fɛɛ nɔ, nɛ nɔ́ nɛ a ngɛ mo tsɔɔe ɔ ji anɔkuale. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ji “kuasiahi a sane ngɛ Mawu hɛ mi.”—1 Kor. 3:​18-20.

9. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ bu nyɛmi nɛ o kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ he?

9 Nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee loko o je nɔ tsami sukuu ɔ sisi. Bɔ nɛ pee nɛ o nyɛ nɛ o bu nyɛmi nɛ o kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ he ɔ, mo ná nɔ mi mami kaa nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ ji anɔkuale loko o je nɔ tsami sukuu ɔ sisi. Mo bi o he sane nɛ ɔmɛ: ‘Mɛni he je nɛ i he Mawu ye ɔ? Kɛ i plɛ kɛ le kaa Baiblo ɔ ji Mawu Munyu ha kɛɛ? Mɛni ha nɛ i ná nɔ mi mami kaa mlaahi nɛ Baiblo ɔ wo kɛ kɔ je mi bami he ɔ nɔ kuɔ kulaa pe je ɔ nɔ ɔ?’ Jehanɛ hu ɔ, e maa ye bua mo nɛ o susu bɔ nɛ níhi ya nɔ ha benɛ o ngɛ sukuu nɛ ma a mlaa biɔ nɛ o ya a yae ɔ he. Mo bi o he ke: ‘Anɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi gbɔjɔ akɛnɛ nihi he blemi tsɔɔmi ɔ ye ɔ lo? Anɛ o suɔ nɛ o pee ní yayahi nɛ o sukuu bi ɔmɛ peeɔ ɔ eko lo?’ Ke o ha sane bimi nɛ ɔ kake aloo enyɔ ɔ tsuo heto ke ee ɔ, lɛɛ bɔɔ mɔde nɛ o ha nɛ nɔ mi mami nɛ o ngɛ ngɛ Baiblo tsɔɔmi ɔmɛ a mi ɔ mi nɛ wa. Moo fia o pɛɛ si kaa o maa bu nyɛmi nɛ o kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ he ke o ngɛ sukuu nɔ tsae.—2 Tim. 2:​16-18.b

10. Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o ya nɔ nɛ o bu nyɛmi nɛ o kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ he?

10 Ke o ngɛ nɔ tsami sukuu ɔ yae ɔ, moo kpa o mi be fɛɛ be, nɛ o bi o he ke: ‘Anɛ nihi nɛ a bɔle mi ɔ, a je mi bami yaya a ngɛ ye nɔ he wami náe lo? Anɛ i nyɛɔ nɛ i yɔseɔ kaa nɔ́ ko nɛ a tsɔɔ mi ɔ ji adesahi a susumi kɛkɛ, se pi anɔkuale lo? Anɛ i ngɛ nɔ mi mami nitsɛnitsɛ kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ pɛ lɛ ma nyɛ ma tsu adesahi a nyagbahi a he ní lo?’ Loko o ma nyɛ maa bu nyɛmi nɛ o kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ he ɔ, ja o ya nɔ nɛ o kase Baiblo ɔ saminya nɛ o kɛ nɔ́ nɛ o ngɛ kasee ɔ tsu ní. Ke o pee jã a, o ma ná nɔ mi mami nɛ mi wa kaa nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ ji anɔkuale.—1 Tim. 4:15.

MOO TO O BE HE BLƆ NYA SAMINYA

11. Ke o ngɛ sukuu nɔ tsae ɔ, mɛni he je nɛ e he ma nyɛ maa wa kaa o maa to o be he blɔ nya saminya a?

11 Nyagba a. Sukuu nɔ tsami ma nyɛ maa ngɔ o be tsuo, titli ke o ngɛ ní kasee kɛ ha ka ko nɛ o maa ngma aloo ke e sa nɛ o gbe sukuu ní tsumi ko nya ngɛ be pɔtɛɛ ko mi. Ke o tui o be ɔ he blɔ nya saminya a, pɔ ma nyɛ maa tɔ o he wawɛɛ aloo o maa nu hiɔ po. Enɛ ɔ he je nɛ e he hia nɛ o ná be kɛ ha o he nɛ o ná nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa a nɛ.

12. Mɛni níhi lɛ e sa nɛ o ná be kɛ ha? (Efesobi 5:​15, 16)

12 Kane Efesobi 5:​15, 16. Akɛnɛ níhi fuu ngɛ nɛ e sa nɛ o pee he je ɔ, ke o hyɛ we nɛ hi ɔ, e he maa wa ha mo kaa o kɛ o ‘be ma tsu ní saminya.’ Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e sa nɛ o ná be kɛ kase ní, se e he hia nɛ o ná be kɛ ha o weku ɔ kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ hulɔ. (La 133:1; Abɛ 18:1) Nɔ́ nɛ pe kulaa a, e sa nɛ o pee níhi nɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa maa hi o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti. (Mat. 6:33) Eko ɔ, e he maa hia nɛ o pee ní komɛ kɛ ye bua o weku ɔ ngɛ we mi aloo o ya ní tsumi. Jehanɛ se hu ɔ, e sa nɛ o ná be kɛ jɔɔ o he nɛ o gbɔle o kpɔ mi bɔ nɛ sa konɛ o ná nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. (Fiɛɛ. 4:6; 1 Tim. 4:8) Jã o to o be he blɔ nya saminya loko o ma nyɛ maa pee ní nɛ ɔmɛ.

13. Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o nyɛ nɛ o kɛ o be nɛ tsu ní saminya?

13 Nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee loko o je nɔ tsami sukuu ɔ sisi. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa nɔ nɛ toɔ e níhi a he blɔ nya a maa ye manye. (Abɛ 21:5) Enɛ ɔ he ɔ, moo to o níhi a he blɔ nya saminya loko o je nɔ tsami sukuu ɔ sisi. O ma nyɛ ma susu be nɛ o ngɛ sukuu nɛ ma a mlaa a biɔ nɛ o ya a yae ɔ he, nɛ o bi o he ke: ‘Kɛ i kɛ ye be tsu ní jamɛ a be ɔ mi ha kɛɛ?’ Ke o susu kaa o ko nyɛ ko tsu ní komɛ a he ní saminya ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, lɛɛ mɛni tsakemihi lɛ o ma nyɛ maa pee amlɔ nɛ ɔ? Moo fia o pɛɛ si kaa o kɛ be ɔ ma tsu ní saminya, mohu pe nɛ o ma ha nɛ o be ɔ nɛ kudɔ mo.c

14. Mɛni sane bimihi lɛ ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o kpa o mi?

14 Ke o ngɛ sukuu nɔ tsae ɔ, moo kpa o mi be fɛɛ be nɛ o hyɛ bɔ nɛ o kɛ o be ngɛ ní tsue ha. Mo bi o he ke: ‘Anɛ i nyɛɔ nɛ i jɔɔ ye he bɔ nɛ sa, nɛ i gbɔleɔ ye kpɔ mi lo? Anɛ loloolo ɔ, i náa be nɛ i kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ bɔɔ Io? Anɛ ma nyɛ ma gbe ye homework ɔ nya ngɛ be nya lo? Ke dɛbi ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa níhi fuu hiɛ ngɛ ye kuɛ nɔ aloo i kɛ ye be tsu we ní saminya lo? Anɛ ye huɛmɛ kɛ ye wekuli nuɔ he kaa e sa nɛ ma pee tsakemihi lo?’ Ke o yɔse kaa e sa nɛ o pee tsakemi ngɛ bɔ nɛ o kɛ o be tsuɔ ní ha a mi ɔ, lɛɛ mo tsu he ní oya nɔuu. O kɛ nihi nɛ a toɔ a be he blɔ nya saminya a ma nyɛ maa sɛɛ ní konɛ a ye bua mo.—Abɛ 11:14.

YAA NƆ NƐ O ‘KƐ NÍ LELI NƐ NYƐƐ’

15. Ke o ngɛ sukuu nɔ tsae ɔ, mɛni nyagba lɛ o kɛ ma nyɛ maa kpe?

15 Nyagba a. Be mi nɛ o ngɛ nɔ tsami sukuu ɔ yae ɔ, o sukuu bi ɔmɛ ma nyɛ maa fɔ mo nine kaa o ba piɛɛ a he kɛ pee ní komɛ kɛ bla. Eko ɔ, o maa suɔ nɛ o piɛɛ a he. Mɛni he je? Ejakaa a ji o juami bimɛ, nɛ o kɛ mɛ bɔɔ nɛ nyɛ blaa kɛ peeɔ ní komɛ ngɛ klas ɔ po. O ma nyɛ maa nu he kaa huɛ bɔmi kpakpa ngɛ o kɛ mɛ nyɛ kpɛti nɛ a nu mo sisi po pe nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ. Se e sa nɛ o hyɛ nɛ hi. E ngɛ mi kaa o kɛ mɛ ngɛ nɔ́ kake kasee mohu lɛɛ, se o je ekpa ngɛ a he, ejakaa o suɔ nɛ o sa Yehowa hɛ mi. Ke o kɛ mɛ bɔɔ wawɛɛ ɔ, a susumi ma nyɛ ma ná o nɔ he wami. (1 Kor. 15:33) Michael nɛ e kɛ jeha eywiɛ ya kase electricals ɔ yɔse kaa munyu nɛ ɔ ji anɔkuale. E de ke, “Daa otsi ɔ, i kɛ nihi nɛ i kɛ mɛ ngɛ electricals ɔ kasee ɔ tsuɔ ní kɛ blaa maa pee ngmlɛfia 40 kɛ se. A tuɔ munyuhi nɛ sɛ, a buɔ lahi nɛ sɛ tue, nɛ a bui yihi. I bɔni susumi kaa tɔmi ko be níhi nɛ a deɔ kɛ níhi nɛ a peeɔ ɔ he.”

16. Ke a ke o ‘kɛ ní leli nɛ nyɛɛ’ ɔ, mɛni e tsɔɔ? (Abɛ 13:20)

16 Kane Abɛ 13:20. Baiblo ɔ bɔ wɔ kɔkɔ kaa huɛ yaya bɔmi ma nyɛ maa ngɔ wɔ kɛ wo haomi mi. Se e de hu ke, “Nɔ nɛ kɛ ní leli nyɛɛɔ ɔ, e leɔ ní.” Oti ɔ ji, nihi nɛ waa kɛ bɔɔ ɔ ma nyɛ ma ná wa nɔ he wami ngɛ blɔ kpakpa nɔ loo ngɛ blɔ yaya nɔ. Yaa nɔ nɛ o kɛ nihi nɛ a suɔ Yehowa kaa mo, nɛ a suɔ nɛ o ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ ɔ nɛ bɔ gbagbanii.—La 101:​6, 7; 119:63.

17. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ yu o he ngɛ huɛ yaya bɔmi he?

17 Nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee loko o je nɔ tsami sukuu ɔ sisi. Mo ha nɛ huzu nɛ hi nihi nɛ o kɛ mɛ yaa sukuu ɔ nyɛ kpɛti. Odasefono ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Trenton ɔ de ke: “I kɛ ye sukuu bi ɔmɛ hiɔ si saminya, se i kɛ mɛ bɔɛ ke wa kpa sukuu. I naa mɛ kaa ye klas bimɛ nɛ i kɛ mɛ blaa kɛ kaseɔ ní, se huɛ bɔmi gbagbanii be i kɛ mɛ wa kpɛti.” Mɛni huzu lɛ o ma nyɛ maa to? Loko o ma nyɛ ma ha sane bimi nɛ ɔ heto ɔ, mo bi o he ke: ‘Mɛni huzu lɛ i to ngɛ huɛ bɔmi he benɛ i ngɛ sukuu nɛ mlaa a biɔ kaa ma ya a yae ɔ?’ Ke o na kaa o ko nyɛ ko tsu ní komɛ a he ní saminya ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, lɛɛ mɛni tsakemihi o ma nyɛ maa pee amlɔ nɛ ɔ? Moo fia o pɛɛ si kaa o ‘kɛ ní leli maa nyɛɛ’ be fɛɛ be, nɛ o maa ya nɔ maa yu o he ngɛ nihi nɛ a sɔmɔ we Yehowa a he.d

18. Mɛni sanehi lɛ e sa kaa o bi o he? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

18 Ke o ngɛ nɔ tsami sukuu yae ɔ, mo bi o he ke: ‘Anɛ i kɛ nihi nɛ i kɛ mɛ ngɛ sukuu ɔ yae ɔ bɔɔ gbagbanii lo? Anɛ a munyu tutui, kɛ a ní peepee ngɛ ye nɔ he wami náe lo? Kɛ Yehowa nuɔ he ha kɛɛ ngɛ bɔ nɛ i kɛ mɛ bɔɔ ha a he?’ (La 1:1) Ke o yɔse kaa e sa nɛ o pee tsakemi ko ɔ, moo pee jã oya nɔuu. Moo bɔ mɔde kaa nihi nɛ o kɛ mɛ maa bɔ ɔ, nɛ a pee nihi nɛ a suɔ Yehowa kaa mo. Jehanɛ hu ɔ, koo to tsle kaa o maa ye o sukuu bi ɔmɛ odase. A le mo, nɛ o kɛ mɛ lɛ yaa sukuu ɔ hulɔ. Lɔ ɔ he ɔ, e ji he blɔ nɛ se be nɛ o ná kaa o kɛ mɛ maa sɛɛ Yehowa he ní.

Nyɛmiyo ko nɛ e ngɔ dɛ womi nɛ ji “Anɛ Mawu Kplɛɛ Jamihi Tsuo A Nɔ Lo?” ɔ kɛ ngɛ e klas nɔ ko tsɔɔe.

Koo to tsle kaa o maa ye o sukuu bi ɔmɛ odase (Hyɛ kuku 18)e


MO DLA O HE KƐ TO

19. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ dla o he konɛ o nyɛ nɛ o ye nyagbahi nɛ o kɛ maa kpe be mi nɛ o ngɛ nɔ tsami sukuu yae ɔ nɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.

19 De dalɔ nɛ e nɛ e he be ɔ dlaa e he saminya loko e yaa de. E ngɛ mi kaa e li nyagbahi nɛ e kɛ maa kpe mohu lɛɛ, se e dlaa e he kɛ toɔ, ejakaa e le he nɛ e yaa a, nɛ e le yi tomi he je nɛ e yaa lejɛ ɔ. Mo hu o ma nyɛ maa pee nɔ́ ko kaa jã ke o ngɛ nɔ tsami sukuu yae. Mo ha nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa, nɛ o wo “tabuli a he piɛ pomi ní ɔmɛ tsuo nɛ je Mawu ngɔ ɔ,” nɛ o hɛ nɛ hi yi mi tomi he je nɛ o ngɛ nɔ tsami sukuu ɔ yae ɔ he. Pi nɛ o suɔ nɛ o ná ní loo o maa pee nɔmlɔ ngua ngɛ je ɔ mi, mohu ɔ, konɛ o wo Yehowa hɛ mi nyami ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi.—Efe. 6:​11-13; 1 Kor. 9:​26, 27; 10:31.

20. Kɛ o ma plɛ kɛ ‘hi o he kae nɛ o hi hyɛe kaa o ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi’ ha kɛɛ?

20 Baiblo ɔ de ke: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi nyɛ he kae nɛ nyɛɛ hi hyɛe kaa nyɛ ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi lo; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi nyɛ mi kpae konɛ nyɛ kɛ tsɔɔ nimli nɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ ji.” (2 Kor. 13:5) O ma nyɛ maa pee jã be mi nɛ o ngɛ nɔ tsami sukuu ɔ yae. Be fɛɛ be ɔ, o ma nyɛ maa ngɔ sane bimi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ kɛ kpa o mi: Anɛ i kɛ ye he woɔ Mawu jami mi níhi nɛ maa fia mi kɛ ma si ɔ a mi be fɛɛ be lo? Anɛ i poɔ ye susumi he piɛ ngɛ je ɔ nile ɔ he lo? Anɛ i kɛ ye be ngɛ ní tsue saminya lo? Anɛ i kɛ nyɛmimɛ Kristofohi bɔɔ, nɛ i kuaa huɛmɛ nɛ a ma nyɛ maa ye mi awi ɔ lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ wa ti nɔ fɛɛ nɔ nɛ e bi e he sane nɛ ɔmɛ ngɛ he fɛɛ he nɛ e ngɛ, sukuu jio, ní tsumi he jio aloo he kpa ko jio. Moo fia o pɛɛ si kaa si fɔfɔɛ fɛɛ ko nɛ o ma ya je mi ɔ, o maa hɛɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi kpɛii. O ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa jɔɔ mɔde nɛ o maa bɔ kaa o maa pee jã a nɔ.—Abɛ 3:​5, 6.

LOKO O MA TSA SUKUU NƆ Ɔ, MƐNI O MA NYƐ MAA PEE KONƐ . . .

  • o ya nɔ nɛ o pee níhi nɛ ma ha nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa?

  • o “bu nyɛmi nɛ o kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ he”?

  • o kɛ o be nɛ tsu ní saminya nɛ o kua huɛ yaya bɔmi?

LA 87 Nyɛɛ Ba Nɛ Nyɛ Ba Ná He Jɔɔmi!

a Ke o ngɛ hlae nɛ o le níhi nɛ o ma nyɛ maa pee konɛ o ya nɔ nɛ o tsu babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ, hyɛ munyu nɛ ji “Young People Ask . . . What Will I Need to Do After Baptism?—Part 1: Keep Up Your Activity,” nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ.

b Ke o ngɛ hlae nɛ o le blɔ nɔ nɛ o maa gu kɛ bu nyɛmi nɛ o kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ he ɔ, hyɛ munyu nɛ ji “Ko Ha Nɛ ‘Je Nɛ ɔ Mi Juɛmi ɔ’ Nɛ Sisi Mo’” nɛ je kpo ngɛ May 2019 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.

c Ke o ngɛ hlae nɛ o le níhi fuu kɛ kɔ blɔ nɔ nɛ o maa gu kɛ to o níhi a he blɔ nya saminya a, hyɛ munyu nɛ ji “Nihewi Kɛ Yihewi Biɔ Ke . . . Kɛ Ma Pee Kɛ Ngɔ Ye Be Kɛ Tsu Ní Ngɛ Nile Mi Ha Kɛɛ?”

d Ke o ngɛ hlae nɛ o le níhi fuu kɛ kɔ blɔ nɔ nɛ o maa gu nɛ o kɛ nile nɛ hla huɛmɛ ɔ he ɔ, hyɛ ní kasemi 48 nɛ e yi ji “O Kɛ Nile Nɛ Hla Huɛmɛ,” nɛ ngɛ Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene! womi ɔ mi ɔ.

e FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ yi peemi kasee ɔ gu ga blɔ nɔ kɛ ngɛ nɔ ko nɛ e kɛ lɛ ngɛ ní tsumi ɔ kasee ɔ odase yee.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2026)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane