A5
Mawu Biɛ ɔ Je Kpo Ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ Mi
Baiblo he ní leli kplɛɛ nɔ kaa Mawu biɛ ɔ nɛ a kɛ Hebri ningma okadi eywiɛ nɛ ji Tetragrammaton ɔ (יהוה) ngma a je kpo maa pee si 7,000 ngɛ blema Hebri Ngmami ɔ mi. Se nihi fuu susu kaa Mawu biɛ ɔ be kekleekle Kristofohi A Hela Ngmami nɛ a kɛ nine ngma a mi. Enɛ ɔ he ɔ, Baiblohi nɛ a ngɛ pee lingmi nɛ ɔ kɛ biɛ Yehowa a tsu we ní ngɛ Baiblo ɔ fã nɛ nihi tsɛɔ ke Somi Ehe ɔ mi. Ke a tsɛ Hebri Ngmami ɔ mi munyu komɛ nɛ Mawu biɛ ɔ je kpo ngɛ mi ɔ a se ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi po ɔ, Baiblo sisi tsɔɔli fuu kɛ Mawu biɛ ɔ tsu we ní, mohu ɔ, a kɛ “Nyɔmtsɛ” lɛ tsuɔ ní.
Nihi nɛ a tsɔɔ Ngmami Klɔuklɔu ɔ—Je Ehe Sisi Tsɔɔmi ɔ sisi ɔ pee we jã. Ngɛ Baiblo nɛ ɔ mi ɔ, biɛ Yehowa a je kpo si 237 sɔuu ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi. Yi mi tomi titli enyɔ nɛ́ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a nɔ lɛ a da kɛ pee jã a nɛ: (1) Mwɔnɛ ɔ, blema Hela Ngmamihi nɛ a kɛ nine ngma a, eko be. Benɛ a ngma blema Hela Ngmamihi nɛ a kɛ nine ngma a ta maa pee jeha 200 se loko nihi hyɛ nɔ kɛ ngma ní nɛmɛ nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ. (2) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nihi nɛ a ngɛ Baiblo nɛ a kɛ nine ngma a nɔ hyɛe kɛ ngɛ ekpahi ngmae ɔ ngɔ Hela munyungu nɛ ji Kyʹri·os, nɛ e sisi ji “Nyɔmtsɛ” ɔ kɛ da Mawu biɛ ɔ nane mi. Ni komɛ hu hyɛ Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma nɛ a je Mawu biɛ ɔ ngɛ mi momo ɔ nɔ kɛ ngma ekpahi.
Je Ehe Baiblo Sisi Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ma nya si kaa odasehi ngɛ nɛ tsɔɔ kaa Mawu biɛ Yehowa a je kpo ngɛ blema Hela Baiblo ɔ nɛ a kɛ nine ngma kekleekle ɔ mi. Nɔ́ he je nɛ a de jã a ji:
Hebri ningma okadi eywiɛ nɛ ji Tetragrammaton nɛ daa si ha Mawu biɛ ɔ je kpo ngɛ Hebri Ngmami ɔ nɛ nihi kɛ tsu ní ngɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ mi. Blema a, nihi bɔɔ ko je enɛ ɔ he atsinyɛ. Se kɛ je benɛ nihi ya na Hebri Ngmami ɔ fã ko nɛ a ngma ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ngɛ he ko nɛ e kɛ Qumran he kɛ we ɔ, jamɛ a atsinyɛ jemi ɔ se po.
Ngɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Tetragrammaton ɔ je kpo ngɛ Hebri Ngmami ɔ nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Hela gbi mi ɔ hu mi. Kɛ je blema a, womi mi leli susu kaa Tetragrammaton ɔ ji kpo ngɛ Hela Septuagint ɔ nɛ ji Hebri Ngmami ɔ nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Hela gbi mi ɔ mi. Se maa pee jeha 1950 ɔ mi ɔ, womi mi leli a nine su Hela Septuagint ɔ nɛ nihi kɛ tsu ní ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ e fã ko nɔ. Mawu biɛ ɔ nɛ a kɛ Hebri ningma okadihi ngma a je kpo ngɛ mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, Mawu biɛ ɔ je kpo ngɛ Ngmami ɔ nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Hela gbi mi ɔ mi. Se benɛ e ke e suɔ jeha 301 kɛ ya si 400 mi ɔ, Mawu biɛ ɔ laa ngɛ Hela Septuagint nɛ a kɛ nine ngma nɛ nihi le wawɛɛ kaa Codex Vaticanus kɛ Codex Sinaiticus ɔ mi kɛ je Mose Kekleekle Womi ɔ hluu kɛ ya si Malaki (se Hela Septuagint nɛ ngɛ loko a ngma enɛ ɔmɛ ɔ lɛɛ e ngɛ mi). Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa Mawu biɛ ɔ ji kpo ngɛ Baiblohi nɛ a pee kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ fã nɛ nihi tsɛɔ ke Somi Ehe ɔ, aloo Hela Ngmami ɔ mi.
Yesu de ke: “I ba ngɛ ye Tsɛ ɔ biɛ mi.” E ma nɔ mi hu kaa e “Tsɛ ɔ biɛ mi” lɛ e pee níhi ngɛ
Kristofohi A Hela Ngmami ɔ nitsɛ tsɔɔ kaa Yesu pɔɔ Mawu biɛ ɔ tsɛmi, nɛ e tsɔɔ nihi Mawu biɛ ɔ hulɔ. (Yohane 17:6, 11, 12, 26) Yesu de ke: “I ba ngɛ ye Tsɛ ɔ biɛ mi.” E ma nɔ mi hu kaa e “Tsɛ ɔ biɛ mi” lɛ e pee níhi ngɛ.—Yohane 5:43; 10:25.
Mawu mumi ɔ lɛ ha nɛ nihi ngma Hebri Ngmami ɔ kɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ tsuo. Kristofohi A Hela Ngmami ɔ ji Hebri Ngmami ɔ nɔ tsami. Enɛ ɔ he ɔ, sisi numi be he kaa e sa nɛ Yehowa biɛ ɔ nɛ e laa ngɛ Hela Ngmami ɔ mi. Maa pee jeha 50 ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, kaselɔ Yakobo de asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ ke: “Simeon tu kekleekle be nɛ Mawu ngɔ e juɛmi kɛ ya je ma amɛ a nɔ, konɛ e ngɔ ni komɛ kɛ je a kpɛti kɛ ha e biɛ ɔ he munyu fitsofitso.” (Ní Tsumi 15:14) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nihi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ le Mawu biɛ ɔ, nɛ a kɛ tsuɔ ní, kaa nɔ ko nɔ ko li ɔ, jinɛ Yakobo be jã dee.
A kɛ Mawu biɛ ɔ nɛ a po lɛ kpiti ɔ tsu ní ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi. Mawu biɛ ɔ ngɛ munyungu nɛ ji “Haleluyah” nɛ je kpo ngɛ Kpojemi 19:1, 3, 4, 6 mi. Haleluyah ji Hebri munyu nɛ e sisi ji, “A je Yah yi.” “Yah” ji biɛ Yehowa a kpiti pomi. Biɛhi fuu ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi nɛ a ná kɛ je Mawu biɛ ɔ mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi a mi hlami tsɔɔ kaa Yesu biɛ ɔ nitsɛ po sisi ji, “Yehowa Ji Yi Wami Hemi.”
Womihi nɛ blema Yudabi ɔmɛ ngma a tsɔɔ kaa Kristofohi nɛ a ji Yudabi ɔ ngma Mawu biɛ ɔ ngɛ a womihi a mi. Yudabi a mlaa womi ko ngɛ nɛ a tsɛɔ ke Tosefta. A gbe jamɛ a womi ɔ ngmami nya maa pee jeha 300 M.B.K. Womi nɛ ɔ de kɛ kɔ Kristofohi a womihi nɛ nihi sã ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ he ke: “A sã Sane Kpakpa Fiɛɛli ɔmɛ kɛ minimbi ɔmɛ [nihi susu kaa a ji Yudabi nɛ a ba pee Kristofohi] a womihi. A sã womi ɔmɛ kɛ Mawu Biɛ ɔ nɛ ngɛ mi ɔ tsuo.” Womi ɔ tu Rabi Yosé nɛ e je Galilea a hu he munyu. E hi si maa pee jeha 101 jeha amɛ a sisije. Womi ɔ tsɔɔ kaa Rabi ɔ de ke, ngɛ ligbi kpahi a nɔ ngɛ otsi ɔ mi ɔ, “nɔ ko poɔ Mawu Biɛ ɔ ngɛ womihi nɛ Kristo se nyɛɛli ɔmɛ ngma a mi nɛ e kɛ ya toɔ ngɛ he ko, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a sãã womi nɛ piɛ ɔ.”
Baiblo he ní leli komɛ kplɛɛ nɔ kaa ke Mawu biɛ ɔ je kpo ngɛ Hebri Ngmamihi nɛ a tsɛ se ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi ɔ, lɛɛ wa ma nyɛ ma de ke Mawu biɛ ɔ je kpo ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi hulɔ. Munyunguhi a sisi tsɔɔmi womi ko nɛ a tsɛɔ ke The Anchor Bible Dictionary ɔ de ngɛ munyuyi nɛ ji, “Tetragrammaton in the New Testament” ɔ sisi ke: “Nɔ́ ko ngɛ nɛ wa ma nyɛ maa da nɔ kɛ tsɔɔ kaa benɛ a ngma Somi Ehe ɔ pɛ ɔ, ke a tsɛ Somi Momo ɔ mi munyu ko se ngɛ mi ɔ, Tetragrammaton, nɛ ji Mawu biɛ Yahweh ɔ hiɔ mi. Ke pi ngɛ lɛ tsuo mi po ɔ, e jeɔ kpo ngɛ he komɛ.” Ní lelɔ ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke George Howard ɔ de ke: “Hela Baiblo nɛ a tsɛɔ ke Septuagint ɔ ji Baiblo nɛ kaseli ɔmɛ kɛ tsu ní. Akɛnɛ a kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ngɛ jamɛ a Baiblo ɔ mi he je ɔ, sisi numi ngɛ he kaa wa ma he ye kaa nihi nɛ a ngma Somi Ehe ɔ kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ngɛ hehi nɛ a tsɛ munyuhi a se kɛ je Somi Momo ɔ mi ngɛ ɔ.”
Baiblo sisi tsɔɔli komɛ nɛ a he biɛ ɔ kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi. Baiblo sisi tsɔɔli nɛ ɔmɛ a kpɛti nihi fuu pee jã momoomo loko a pee Je Ehe Sisi Tsɔɔmi ɔ. Baiblo sisi tsɔɔli nɛ ɔmɛ kɛ a Baiblo ɔmɛ a biɛ lɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ nɛ: A Literal Translation of the New Testament . . . From the Text of the Vatican Manuscript, Herman Heinfetter lɛ e pee (1863); The Emphatic Diaglott, Benjamin Wilson lɛ e pee (1864); The Epistles of Paul in Modern English, George Barker Stevens lɛ e pee (1898); St. Paul’s Epistle to the Romans, W. G. Rutherford lɛ e pee (1900); The New Testament Letters, J.W.C. Wand, Osɔfo nɔkɔtɔma ngɛ London ɔ lɛ e pee (1946). Eko hu ji Baiblo nɛ Pablo Besson tsɔɔ sisi kɛ ya Spain gbi mi ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ nɛ. E kɛ “Jehová” tsu ní ngɛ Luka 2:15 kɛ Yuda 14, nɛ e kɛ sisi ningma 100 kɛ se hu tsu ní si abɔ kɛ tsɔɔ hehi nɛ jinɛ e sa kaa Mawu biɛ ɔ nɛ je kpo ngɛ. Loko a maa pee Baiblohi nɛ wa wo a ta kɛ sɛ hlami nɛ ɔmɛ ɔ, nihi tsɔɔ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ sisi kɛ ya Hebri gbi mi momo. A pee jamɛ a Baiblo ɔ ngɛ jeha 1501 ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, nɛ Tetragrammaton ɔ je kpo si abɔ ngɛ jamɛ a Baiblo ɔ mi. Ngɛ German gbi ɔ mi pɛ ɔ, ke e hí kulaa a, “Jehovah” (aloo “Yahweh”) je kpo ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi maa pee si 11 sɔuu. Nɔ́ nɛ Baiblo sisi tsɔɔli kpahi eywiɛ hu pee ji kaa ke a ngma “Nyɔmtsɛ” ɔ, kɛkɛ a kɛ Mawu biɛ ɔ hu wo kla mi kɛ piɛɛ he. German Baiblohi nɛ hiɛ pe 70 kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ngɛ sisi ningmahi aloo nya tsɔɔmi munyuhi a mi.
Mawu biɛ ɔ nɛ́ e je kpo ngɛ Ní Tsumi 2:34 ngɛ The Emphatic Diaglott, nɛ Benjamin Wilson (1864) pee ɔ mi
Baiblohi nɛ a pee ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe lafa etɛ mi kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi. Mawu biɛ ɔ je kpo si abɔ ngɛ Baiblohi nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya gbihi fuu nɛ a tuɔ ngɛ Afrika, Amerika, Asia, Yuropa, kɛ Pacific zugba kpɔhi nɛ nyu bɔle mɛ ɔ a nɔ. (Hyɛ daka nɛ ngɛ bafa 2446 kɛ 2447 ɔ.) Níhi nɛ wa susu a he kɛ sɛ hlami ɔ hu he je lɛ nihi nɛ a pee Je Ehe Sisi Tsɔɔmi Baiblo ɔ kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ɔ nɛ. Lingmi nɛ ɔ pɛ lɛ a tsɔɔ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ sisi kɛ ya gbi ɔmɛ ekomɛ a mi. Jamɛ a Baiblo ɔmɛ ekomɛ ji, Rotuman Baiblo ɔ (1999), nɛ a kɛ biɛ “Jihova” tsu ní si 51 ngɛ kukuhi 48 a mi. Batak (Toba) Baiblo ɔ (1989) nɛ e je Indonesia a hu kɛ biɛ “Jahowa” tsu ní si 110 sɔuu.
Mawu biɛ ɔ nɛ́ e je kpo ngɛ Marko 12:29, 30 ngɛ Baiblo nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Hawaii gbi ɔ mi ɔ mi
Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa ke nɔ ko ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ sisi tsɔɔe ɔ, e sa nɛ e ngɔ Mawu biɛ Yehowa a kɛ wo hehi nɛ e sa nɛ a kɛ wo ɔ. Nɛ jã pɛpɛɛpɛ lɛ nihi nɛ a tsɔɔ Je Ehe Sisi Tsɔɔmi ɔ sisi ɔ pee. A ngɛ bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha Mawu biɛ ɔ, nɛ a na kaa e sɛ kaa a je nɔ́ ko kɛ je blema ngmami nɛ a kɛ nine ngma kekleekle ɔ mi.—Kpojemi 22:18, 19.