IKUEGBE RẸ AKPEYEREN RI | CAROL APPLEBY
Jihova Yen Nẹrhẹ Mi Se Yono Emọ Mẹ Iyorin Vwo Nene Idjerhe Rọyen
North Yorkshire rọ kẹrẹ orere ri Malton vwẹ England yen mi de yeren akpọ mẹ eje. Orere na vwo erhuvwu mamọ kidie o vwo igbenu, egbo ride, etọ buebun ri yovwẹn ekankọn, idjerhe ri gunuru re pha yoyovwin, iwevwin itete ra vwẹ ikuta iyoyovwin bọn, kugbe eko iyoyovwin. Ekogho na omamọ rẹ asan me da sa vwẹrote emọ mẹ iyorin. Ẹkẹvuọvo, ọ lọhọree. Jẹ me vuẹ wẹ oboresorọ.
Ọmọko rẹ aghwa ọvo yen ọsẹ vẹ oni mẹ da yọnrọn ovwẹ vẹ iniọvo mẹ ghwanre. Avwanre churu ehọ, esi, kugbe inama. Dede nẹ owian rẹ aghwa ganre mamọ jẹ oma je vwerhan avwanre.
Vwevunrẹ aghwa ọke re me vwọ hẹ ẹgbukpe 14
Ishọshi ri Methodist yen avwanre ra ọke yena. Rọ vwọ dianẹ ọsẹ mẹ riẹn une sua mamọ na, ọ da vwomaba ibuine rẹ ishọshi na, o ji kpo ishọshi efa vwẹ ekogho na ra sua ine. Mi nene ra mamọ. Ikuta ride yen a vwọ bọn ishọshi na ọtiọyena kọ nẹrhẹ o djiro mamọ vwẹ ọke ohwahwa. Ọsẹ mẹ de mudia vwẹ obaro ishọshi na kọ sua ine. Ihwo ride yen chidia egbara rehẹ obaro rẹ ishọshi na, ọtiọyena agbara rehẹ obuko kọyen mi chidia. Dedena, oma vwerhan ovwẹ mi de nyo inẹ rọyen.
Oni rẹ ọsẹ mẹ bru avwanre cha kẹdijana kẹdijana. Ọ da ohwo mamọ nẹ, me vwọ he ẹgbukpe 16 o de ghwu. Obo re phiare na nẹrhẹ mi muomaphiyọ mamọ. Me guọnọ riẹn asan rẹ oni mẹ rode rare, je riẹn sẹ me je sa rhoma mrẹ. Fikirẹ ọtiọyena, me da bọ epha abọ buebun. Uwevwin rẹ ohwo rẹ me da ra bọ epha na muebri, ọ je pha djidjiro, uwevwin na muoshọ. Me de guọnọ riẹn asan rẹ oni mẹ rode hepha, ẹkẹvuọvo ọboepha na sa vuẹ vwẹẹ.
Ikpe evo vwọ wan nu, ohwo rẹ orua rẹ ọsẹ mẹ ọvo rọ dia Oseri ri Jihova de durhie uvwe kpo emẹvwa rayen. Dede nẹ mi nyori nẹ Iseri ri Jihova ga ẹga ọrhorha, me je ra ghene. Vwẹ omẹvwa na, oniọvo aye ọvo da nọ vwẹ sẹ me guọnọ uyono ri Baibol. Kọyen me rhe vwọ ton ẹriẹn ri Jihova phiyọ. Ẹsosuọ, Baibol ri King James yen mi se kidie oni mẹ tare nẹ Baibol rẹ Iseri ri Jihova gbaree. Ọke vwọ yanran na, me da rhe mrẹvughe nẹ ọyena dia uyotaa.
Oma vwerhen ovwẹ mamọ kpahen obo ri mi yono nẹ Baibol na cha, ma rho kẹ ọke mi vwo yono nẹ oni mẹ rode ro ghwuru na “vwerhẹn” vwevunrẹ ushi, nẹ me je sa rhoma mrẹ vwẹ ọke rẹ evrẹnushi na!a Mi vwo yono na, me da rhe mrẹvughe nẹ me je rhe riẹn emuọvo kpahen Ọghẹnẹ yẹrẹ Baibol naa. Ọsẹ mẹ ro kpo ishọshi vwẹ ikpe buebun cha re, je ghwa riẹn emuọvo kpahen Ọghẹnẹẹ. Avwanre sua une na “Sun Vwe, E Wẹwẹ ri Jihova Rode Na” abọ buẹbun; dedena avwanre riẹn ohwo rẹ avwanre sua kpahan naa.
Omukpahen Vwẹvunre Orọnvwe Mẹ
Bọifrẹni mẹ Ian, dje omavwerhovwẹn phia kpahen uyota na, ọtiọyena ọ da tọn uyono ri Baibol phiyo. Ememerha na ọ da reyọ obo ro yono na vwo ruiruo ji dobọ rẹ isigati ephopho ji. Avwanre da rọvwọn vwẹ September 1971. Ọmọke vwọ wan nu, oni ri Ian de ghwu, ọnana djobọte esegbuyota rẹ avwanre mamọ. Ihwo rẹ orua vẹ igbeyan re kẹrẹ avwanre guọnọre nẹ avwanre vwomaba ayen vwẹ irueru evo rẹ ayen komobọ guọnọ ru fikirẹ ughworivwin na. Vwẹ irueru nana, ayen da idi ji phopho isigati mamọ. Ọnana ọdavwini vwọ kẹ Ian ro vwo rhivwin kpo erharhe iruemu ro ruẹ jovwo.
Ọ da ohwo mamọ nẹ, Ian rha sa reyọ oborẹ o yonori na vwo ruiruoo, kidie erharhe iruemu ro gbobọnyẹ jovwo na kọyen ọ rhoma ruẹ. O rhe kpo uyono ọkieje, kọ je bẹn kẹ ro vwo yono Baibol na. Vwọ kẹ vwẹ, mi vwo ẹguọnọ rẹ uyono ri Baibol mẹ, emẹvwa kugbe iruo rẹ aghwoghwo na. Mi bromaphiyame vwẹ March 9, 1972. Irharo rẹ Ian yen mi de bromaphiyame. Ememerha na ọ da rhe vwọso uyota na. Ẹsosuọ, ọ guọnọ mrẹ ẹbe rẹ Iseri ri Jihova vuọvo vwẹ uwevwin rẹ avwanree. Ọ je guọnọ nẹ mi kpo iruo rẹ aghwoghwo naa. Ukuotọ rọyen, ọ da vuẹ vwẹ nẹ mi nene ọyen re ru irueru rẹ krismasi vẹ orẹ rẹ ẹdẹ re vwiẹ ohwo. Fikirẹ ọghọ ri mi muẹ kẹ kerẹ ọgbuyovwin rẹ uwevwin na, mi de nene ra, me davwẹngba vwọ kẹnoma kẹ obo re sa vwọso Baibol na.b Kọke kọke yen mi vwo kpo asan re de kpirhin awọ ra nẹrhovwo rere me sa vwọ fuevun kẹ Jihova ji vwo ẹwẹn obrorhiẹn rọ fọnro. Jihova kpahenphiyọ ẹrhovwo mẹ ọ da cha vwẹ uko.
Emeshare erha yen mẹvwẹ vẹ Ian vwiẹre: Philip, Nigel, vẹ Andrew. Vwẹ udughwrẹn evọ ọshare mẹ fobọ dia uwevwiin kidie iruo ra vwo dje imoto ride kpo awusheri yen o ruẹ. Me davwẹngba me vwọ dia omamọ rẹ aye rẹ uwevwin, ji ga Jihova vọnvọn vwẹ ọke vuọvo na. Ọke rẹ o de kpo iruo, ki mi vwobọ vwẹ iruo rẹ aghwoghwo na ẹkẹvuọvo o de rhivwin rhe vwẹ oba rẹ udughwrẹn na mẹvwẹ vẹ ọyen ke ghwọrọ ọke kuẹgbe. Me davwẹngba me vwọ kẹnoma kẹ a vwọ ta eta ri je fo kpahen ọshare mẹ vwẹ obaro rẹ emọ rẹ avwanre.
Mi vwo igbeyan buebun vwẹ ukoko na, mẹvwẹ vẹ evo vwẹ usun rayen je kọn brẹ ọsẹ vẹ oni mẹ ra. Ememerha na, ọsẹ vẹ oni mẹ de rhi vwo ẹguọnọ rayen. Ọke rẹ oniọvo ọvo vwo ghwu vwẹ ukoko rẹ avwanre, Oni mẹ de kpo irueru rẹ ughworivwin na re ruru vwevunrẹ Ọguan Ruvie. O rhe krii Oni mẹ, Ọsẹ mẹ, oniọvo mẹ ọshare Stanley vẹ aye rọyen Averil da ton uyono ri Baibol phiyọ ji bromaphiyame.
Stanley vẹ Averil vwiẹ ọmọshare vẹ ọmọtẹ ọvo. Oma vwerhen ovwẹ vẹ Averil rọ dia oniọvo rẹ ọshare mẹ siẹrẹ avwanre vẹ emọ na de kpọ aghwoghowo kuẹgbe. Mẹvwẹ vẹ Averil vwo imotoo, ọtiọyena avwanre yan iroko buebun vwẹ iruo rẹ aghwoghwo na, ji biẹ imidjighere re vwo ghorien emọ rẹ avwanre vẹ omavwerhovwẹn. Andrew yen ghorien idjighere na jẹ Nigel chidia evun rọyen, Philip kọ rha yan nene jẹ ọ yọnrọn obọ ri idjighere na.
Utughẹ yen omẹvwẹ, Philip, Nigel, kugbe ọsẹ mẹ diare ọke rẹ avwanre vwo kpo ọghwẹkoko
Mi Yono Emo Mẹ
Mẹvwẹ vẹ Ian de rhe vwiẹ emọ ivẹ efa: Caroline vẹ Debbie. Mi brorhiẹn mi vwo yono emọ mẹ vwo nene idjerhe ri Jihova. Mi guọnọ ru asan ẹgba mẹ teri mi vwo nene uchebro rẹ Baibol na vwọ kẹ emiọvwon. Me vwẹ oma mẹ vwọ kpahotọ kẹ Jihova re, mi ji guọnọ dje kẹ emọ mẹ nẹ mi muọghọ kẹ ive yena womarẹ mi vwo ruẹ erọnvwọn nene idjerhe ri Jihova.
Ẹkpo ri Baibol ọvo ri mi yono ku uyovwin yen 1 Kọrẹnt 15:33, rọ tare nẹ: “Erharhe igbeyan miovwo omamọ rẹ uruemu.” Vwẹ ọghwẹkoko ọvo rẹ avwanre rare, oniọvo aye ọvo da tanẹ ọyen vuẹ emọ rọyen nẹ ayen nene emọ rẹ isikuru na ghwọrọ ọke kuẹgbe ọke rẹ isikuru de kuphiyọ nuu. Me reyọ ota na te ubiudu jẹ ọ ghwa lọhọ re vwo nenee! Ọkievo, emeshare mẹ na bẹbẹ nẹ uwevwin re nene emọ rẹ isikuru rayen ra fa ibọrọ. Dede nẹ emọ na buebun riẹn oma ghwa jẹ ayen ga Jihovaa. Eta vẹ iruemu rayen dje ọnana phia.
Ọtiọyena vwẹ ẹdẹ ọvo, me da vuẹ emọ mẹ nẹ ayen da guọnọ fa ibọrọ siẹrẹ isikuru de kuphiyọ nu, mi che nene ayen fa. Ẹkẹvuọvo ọnana wianree kidie mẹvwẹ ogbori rẹ ibọrọ ẹfa! Dedena mi ji davwẹngba vwọ cha emọ mẹ uko vwo mu omamọ rẹ igbeyan, ememerha na, emọ na da rhe guọnọ idjerhe efa rẹ ayen sa vwọ sasa oma vwẹ uvwre rẹ ihwo re ga Jihova ọvo.
Ẹkpọ ri Baibol ọfa ri mi ji roro kpahan ọkieje yen 1 Jọn 2:17, rọ tare nẹ: “Akpọ na rha wanvrẹ ọtiọyen ji te ojevwe rọyen, ẹkẹvuọvo ohwo ro ru ọhọre rẹ Ọghẹnẹ kọ dia bẹdẹ.” Me riẹnre nẹ akpọ rẹ Eshu na cha wanvrẹ, ọtiọyena me guọnọ vwẹ ukẹcha vwọ kẹ emọ mẹ vwọ vwẹ ẹga ri Jihova kobaro rere ayen sa vwọ mrẹ aroesiri rọyen bẹdẹ. Ọke rẹ ebẹnbẹn da vwomaphia, o toro obo rọ hanvwe tee, mi nẹrhovwo vwọ yara ukẹchẹ rẹ Ọghẹnẹ je davwẹngba vwọ guọnọ odjekẹ rọyen vwẹ Baibol na. Ọke mi de dje oborẹ BaiboI na tare kẹ emọ mẹ, kẹ ayen mrẹ nẹ ọ dia ọmẹvwẹ yen vwẹ iji na kẹ ayeen, ẹkẹvuọvo Jihova. Me davwẹngba vwọ vwẹ eta vẹ uruemu mẹ vwo yono ayen, ayen ghene reyọ vwo ruiruo. Kerẹ udje, ghwe vwo nẹ ọke emọ rhe yen ayen ọvuọvo vwọ davwẹngba vwo vwo orhivwinbrura, ọnana bọn esegbuyota rayen gan je nẹrhẹ oma vwerhen ayen.
Me riẹnre nẹ e vwo kpo emẹvwa pha ghanghanre. O vwo ọke ọvo me vwọ mrẹvughe nẹ oma rhọ emọ na vwẹ uyono rẹ uvwre rẹ udughwrẹn na. Ọtiọyena vwẹ ẹdẹ rẹ uyono na, mi de mu emọ na nẹ isikuru rhe, kẹ me kẹ ayen ememu frae, ayen da re nu, kẹ ayen vwerhẹn emerha. Ọnana yen rhuẹrẹ ebẹnbẹn na phiyọ! Avwanre jẹ uyono vwoo jokpanẹ ohwo ọvo vwẹ usun rẹ avwanre na muọga. Ọnana da phia, kẹ avwanre fuẹrẹn obo re che yono na kuẹgbe vwẹ uwevwin. E ru uyono na nuu, e rhie TV naa. Ọkiọvo ọshare mẹ Ian me rhe uwevwin kpregede. Ọke yena, kẹ avwanre brokpakpa si ẹbe rẹ avwanre nẹ ji rhie TV na.
Avwanre davwẹngba vwo ruẹ ẹga rẹ orua ọkieje. Ọkiọvo avwanre me ta ota kpahen Bẹtẹl kugbe akon rẹ iruo sansan rẹ emọ na da guọnọ wian.
Nẹ obohwẹre kpo obọrhen: Emọ mẹ eghanghanre na—Philip, Caroline, Debbie, Andrew, kugbe Nigel
Iruo rẹ Ọkobaro Yen Avwanre Tẹnrovi
Ọke rẹ ọmọshare mẹ ọkpako Philip vwọ hẹ ẹgbukpe 16, ọ da mrẹ iruo vwẹ asan ra da rhuẹrẹ imoto. Ọ je mrẹ iruo rẹ ubrọke kerẹ ohwo ro rien iwindo. Ọ guọnọ ruiruo re vwo rien iwindo naa, ọ tare nẹ ọ da sa mrẹ iruo rẹ ọkieje kẹ ọyen sa mrẹ igho vwo bicha orua na. Mi de jọ riẹn nẹ ọyena oghwa rẹ ọsẹ rọyen rọ vwọ vwẹrote orua na, ọ dia oghwa rọyeen. Me da je vuẹ nẹ ọkieje yen avwanre vwọ mrẹ oborẹ avwanre cha vwọ vwẹrote oma rẹ avwanre. Mi vuẹrẹ nẹ ọ da ton iruo rẹ ubrọke re vwo rien iwindo na phiyọ, kọ sa ton iruo rẹ ọkobaro na phiyọ asaọkiephana.
Philip ton iruo ọkobaro phiyọ ugege o ghwe vwo wontọ nẹ isikuru nu, mi da rha ton ọkobaro ubrọke phiyọ. Ọke rẹ ọmọshare mẹ Nigel re me vwiẹ kpahen Philip ji vwo wontọ nẹ isikuru nu, ọ da je tọn iruo rẹ ọkobaro phiyọ, ọtiọyena me da je ghwobọphiyotọ kerẹ ọkobaro ọkieje. Mi niro nẹ me da sa dia ọkobaro ẹgbukpe ọvo dede, ọnana sa nẹrhẹ mi vwẹ ukẹcha kẹ emeshare mẹ vwẹ iruo rẹ aghwoghwo na, ayen me ji se kpo isikuru rẹ ekobaro. Ukuotọ rọyen mẹvwẹ vẹ Nigel de kpo isikuru rẹ ekobaro.
Ghwe vwo nẹ ọke me vwọ ton iruo rẹ ọkobaro na phiyọ yen me vwọ riavwerhen rọyen cha kidie me riẹnre nẹ ọnana cha dia uvi rẹ udje vwọ kẹ emeshare mẹ. A kpẹvwe Jihova nẹ mi ruiruo rẹ ọkobaro na vrẹ ẹgbukpe 35 re. Ọ rha bẹn me vwọ dia ọkobaro kọ dianẹ Ian ọshare mẹ riẹn kpahọn. Ọtiọyena siẹrẹ ọ de kpo iruo re, ki mi kpo iruo rẹ aghwoghwo na vwẹ uvwre rẹ udughwrẹn na rere mẹvwẹ vẹ ọyen sa vwo ghwọrọ ọke kugbe o de rhivwin rhe.
Ọmọshare mẹ Nigel ghwobọphiyọ ifomu ri Bẹtẹl e de durhiẹ. Ọ riavwerhen rẹ okugbe rẹ iniọvo eghanghanre vẹ iyono sansan re vwẹ ukẹcha kẹ vwo tedje vwẹ oboyin. Philip vẹ Andrew kpo Isikuru rẹ Uyono rẹ Ewiowian.c Vwọ kẹ vwẹ, ayen kpo isikuru na kerẹ emeshare ẹkẹvuọvo ayen de rhivwin rhe kerẹ imiragua. (1 Pita 5:10) A mrẹ vwo dje isikuru sansan rẹ Jihova de yono idibo rọyeen. Me kpẹvwẹ Jihova vẹ ukoko rọyen vwọ ke iyono eghanghanre nana rẹ ayen vwọ kẹ emeshare mẹ na.
O kpo iruo rẹ aghwoghwo na
Egbabọse Egangan
Vwẹ ikpe nana eje na mi rhiẹromrẹ egbabọse egangan. Egbabọse ọgangan ọvo yen jẹ evun-ẹfuọn rẹ ọshare mẹ. Ẹgbukpe 33 vwọ wan nu, ọ da yan juvwe vwo re nene aye ọfa dia. Egbabọse ọfa yen me vwọ mrẹ ọse vẹ oni mẹ re ghwa. Ọ da ohwo mamọ nẹ, ọsẹ mẹ ghwuru vwẹ March 1997. Oni mẹ ọvo kọyen dia uwevwin jẹ ọ sa djẹ imotoo. Ọsẹ mẹ rha herọọ na kọ nẹrhẹ ọ dia ẹdia rẹ ọruvwohwo, ọtiọyena ọkieje kọyen mi vwo se je nọ nẹ, “Wọ guọnọ ro imoto nene uvwe re yono irhivwinbrura mẹ evo?” Ikpe evo vwọ wan nu oni mẹ da rhe vwomaba vwẹ vwẹ iruo rẹ ọkobaro na. Iruo rẹ ọkobaro na nẹrhẹ oma rọyen sasa, ọ je kẹ omavwerhovwẹn. Ọ riavwerhen rẹ iruo nana ẹgbukpe ihwe soso rhi te ọke ro vwo ghwu.
Mi de ni kpuko, ọ lọhọre a vwo yọnrọn emọ iyorin ghwanre vwẹ ẹga ri Jihovaa. Me riẹnre nẹ emọ mẹ ọvo yen che brorhiẹn sẹ ayen cha ga Jihova yẹrẹ ayen cha gaa. Mi che se sun oborẹ ayen che ruu, ẹkẹvuọvo mi se sun oborẹ mi che ru. Ọtiọyena mi de muomaphiyọ eruo rẹ ọhọre rẹ Ọghẹnẹ ji yono emọ mẹ womarẹ eta vẹ iruemu mẹ. Oma vwerhen ovwẹ mamọ nẹ emọ mẹ brorhiẹn rẹ ayen vwọ ga Jihova.d Aphro herọọ nẹ, Jihova cha vwẹ uko vwo yono emọ mẹ iyorin vwo nene idjerhe rọyen.
Mẹvwẹ vẹ emọ mẹ na asaọkiephana
a Ni ividio na Ẹdia vọ Yẹn Ihwo ri Ghwuru Hepha?
b Ni eta rẹ odjefiotọ 5 “Erẹ vẹ Irueru Efa” rọhẹ ọbe ri Vwo Omavwerhovwẹn Bẹdẹ na!
c E wene odẹ rẹ isikuru nana vwo kpo Isikuru rẹ Ihwo ri Ghwoghwo Uvie Na.
d Nonẹna, Philip ga kerẹ oyono vwẹ isikuru rukoko na vwẹ Ireland. Nigel Odibo Rọvwẹrote Ọguan rẹ Omẹvwa vwẹ England. Andrew ọyen ọkpako rẹ ukoko, ọ vrẹ ẹgbukpe 30 rọ je ga kerẹ ọkobaro re. Caroline ruiruo rẹ ọkobaro ẹgbukpe iyorin re, jẹ Debbie dia uwevwin ji vwẹ ukẹcha kẹ oni rẹ avwanre vwẹ iruo rẹ aghwoghwo na.