Die Yen Umwemwu?
Ẹkpahọnphiyọ ri Baibol na
Umwemwu ọyen uruemu, iroro rọ vwọso iwan rẹ Ọghẹnẹ. O churobọ si a vwọ churhi rẹ Ọghẹnẹ womarẹ e vwo ru obo re chọre, yẹrẹ jẹ ọvwata ẹdia vwẹ ẹro rẹ Ọghẹnẹ. (1 Jọn 3:4; 5:17) Baibol na tobọ djisẹ rẹ umwemwu arogba rẹ ohwo vwo je ru obo re gbare.—Jems 4:17.
Vwẹ ejajẹ re ke vwo si Baibol na, eta ra fan kpo umwemwu mudiaphiyọ “phi chọ,” yẹrẹ sa chọ. Kerẹ udje, ẹko rẹ isodje rẹ awanre nabọ ten ona rẹ ayen vwo do ubioragha rere ayen vwo je “phiẹ chọ.” A da fan eta yena vwo nene oborẹ ubiota na hepha, ke se se ọtiọna “e vwo jẹ umwemwu eruo.” (Iguẹdjọ 20:16) Eriyina, e vwo ru umwemwu ọyen a vwọ churhi egbagba rẹ Ọghẹnẹ.
Kerẹ Ọmemama na, Ọghẹnẹ vwo uturhi ro vwo jurhi kẹ ihworakpọ. (Ẹvwọphia 4:11) Ọghẹnẹ cha yọnrọn avwanre so iruemu rẹ avwanre.—Rom 14:12.
Ọlọhọre a vwọ kẹnoma kẹ umwemwu tototo?
Ẹjo. Baibol na tare nẹ, “ihwo ejobi ru umwemwu o rhe jẹ urinrin rẹ Ọghẹnẹ te avwanre obọ-o.” (Rom 3:23; 1 Ivie 8:46; Aghwoghwo 7:20; 1 Jọn 1:8) Diesorọ ọ vwọ dia ọtiọyen?
Ihworakpọ rẹsosuọ, Adam vẹ Ivi, dia irumwemwu vwẹ ọtonphiyọ-ọ. Kidie a ma ayen gbagba vwẹ oma rẹ Ọghẹnẹ. (Jẹnẹsis 1:27) Ẹkẹvuọvo, ayen kuẹ arhọ ọgbagba rayen na kufia kidie ayen churhi rẹ Ọghẹnẹ. (Jẹnẹsis 3:5, 6, 17-19) Ọke ayen vwo vwiẹ emọ, emọ rayen da riuku rẹ umwemwu vẹ jẹgba mie ayen. (Rom 5:12) Kirobo rẹ Ovie Devid rẹ Izrẹl tare, “a mrẹvun mẹ vwẹ evun rẹ orukuruku.”—Une Rẹ Ejiro 51:5.
Imwemwu evo bra nẹ evo?
E. Kerẹ udje, Baibol na tare nẹ ihwo rẹ Sodọm “iruimwemwu ride” rẹ imwemwu rayen “brare gangan.” (Jẹnẹsis 13:13; 18:20) Roro kpahen erọnvwọn erha ri dje oborẹ umwemwu họhọ te.
Obo rọ gan te. Baibol na si avwanre orhọ nẹ a kẹnoma kẹ imwemwu egangan kerẹ ọfanrhiẹn, edjọẹgọ, uji, udi ẹda vrẹ oma, ogborhugborho, ozighẹ vẹ uruemu rẹ orhan. (1 Kọrẹnt 6:9-11; Ẹvwọphia 21:8) Baibol na reyerọ vwo dje uruemu re vwo je roro kẹ ohwo ọfa, umwemwu arogba, kerẹ eta vẹ iruemu re so omaẹwan vwọ kẹ ihwo. (Isẹ 12:18; Ẹfesọs 4:31, 32) Dedena, Baibol na tare nẹ a vwẹ ẹro ri phovwin vwo nẹ imwemwu vuọvo-o, kidie e sa nẹrhẹ a churhi rẹ Ọghẹnẹ.—Matiu 5:27, 28.
Iroro. Ughẹghẹ yen ihwo evo vwo ru umwemwu kpahen oborẹ Ọghẹnẹ guọnọre. (Iruo Rẹ Iyinkọn Na 17:30; 1 Timoti1:13) Ọ dianẹ ke nẹ imwemwu tiọyena kuẹrofia-a, ẹkẹvuọvo, Baibol na phi ofẹnẹ phiyọ imwemwu ra vwẹ arogba vwo ru ro churobọ si a vwọ churhi rẹ Ọghẹnẹ. (Ukeri 15:30, 31) “Udu umwemwu” yen imwemwu arogba nẹ cha.—Jerimaya 16:12.
Obo rọ phia wan. Baibol na ji phi ofẹnẹ phiyọ umwemwu re ruru obọvo vẹ ọ re dje eruo eruo vwẹ ọke grongron. (1 Jọn 3:4-8) Ihwo re vwẹ “ẹro koko ru umwemwu,” ọke rẹ ayen vwọ tobọ yono kpahen oborẹ ayen se vwo ru obo re gbare nu, che hirharoku ẹdjọeguo rẹ Ọghẹnẹ.—Hibru10:26, 27.
Oruchọ rẹ oborẹ ihwo re riabe rẹ umwemwu ọgangan ruru se kpokpo ayen. Kerẹ udje, Ovie Devid de si: “Kidie orukuruku mẹ phoro uyovwi mẹ; e họhọ nọ oghwa kẹ vwẹ.” (Une Rẹ Ejiro 38:4) Dedena, Baibol na kẹ avwanre iphiẹrophiyọ nana: “Jẹn oruimwemwu jẹ imwemwu rọye vwo, re ohwo umwemwu jẹ iroro ọbrabra rọye vwo; jẹn o rhivwi bru Ọrovwohwo, rere o ni arodọvwẹ rọye, bru Ọrovwohwo, kidie evwoghovwo rhere buebu.”—Aizaya 55:7.