Ofovwin ra Vwẹ Ibọmbu ri Nuclear Vwo Phiẹ—Die Yen Baibol na ta Kpahọn?
Ihworakpọ na eje djoshọ rẹ ofovwin ra vwẹ ibọmbu ri nuclear vwo phiẹ, kidie ẹgba rẹ usuon re ma rho kparobọ vwẹ akpọ na ruẹ ekuakua rẹ ofovwin tiọyena buẹnphiyọ. Ekuakua rẹ ofovwin tiọyena vwo buẹnphiyọ na, ọshọ ko mu ihwo nẹ ọke cha rẹ ayen cha vwọ reyọ ayen vwo phi ofovwin. Oshọ ji mu ihwo nẹ siẹrẹ ẹkuotọ ọvo da reyọ imibọmbu ri nuclear na vwo ruiruo, ọnana sa so ofovwin rọ cha ghwọrọ akpọ rẹ avwanre na. Imagazini re se Bulletin of the Atomic Scientists tare nẹ avwanre yerẹn “vẹ oshọ nẹ ofovwin ri nuclear che jẹphiaa.”
Ofovwin ri nuclear ghene sa phia? Ọ da tobọ phia, ọ cha ghwọrọ otọrakpọ na? Die yen e se ru vwo yerin ghene oshọ rẹ ofovwin ri nuclear na? Die yen Baibol na tare?
Vwẹ uyovwinrota nana
Baibol na mraro rẹ ofovwin ri nuclear?
Baibol na ta ota kpahen ofovwin ra vwẹ ibọmbu ri nuclear vwo phiẹ phiọguun. Ẹkẹvuọvo, oshọ rẹ ofovwin nana herọ fikirẹ iruemu rẹ ihwo vẹ erọnvwọn re phia rẹ Baibol na mraro rọyen.
Reyọ obo ra ta ota kpahen vwẹ awọreta ri Baibol sansan rehẹ obotọ na vwọ vwanvwe obo re phia vwẹ akpọ na nonẹna:
Awọreta ri Baibol: Idibo ri Jesu da nọ: “Die yen cha dia oka rẹ ọrhire wẹn kugbe ọ rẹ okuphiyọ rẹ eyeren na?” Jesu da kpahen: “Ẹkuotọ cha vwọso ẹkuotọ, uvie cha vwọso uvie.”—Matiu 24:3, 7.
Obo re phia vwẹ akpọ na: Ọke buebun yen ẹkuotọ sansan vwọ reyọ ekuakua rẹ ofovwin vwọ họnra, ọtiọyen ji te i ri ruẹ ibọmbu ri nuclear na.
“Vwẹ ikpe evo rhire na, ozighi egbe vwẹ akpọ na rhoma rhe ganphiyọ: ifovwin re phiẹ ji kpenu phiyọ.”—The Armed Conflict Location & Event Data Project.
Owọrota ri Baibol: “Ọke rẹ obo oba na de te ovie rẹ obuko ọnre na ko che nene [ovie rẹ obohwẹre ọnre] họnre.”—Daniẹl 11:40.
Obo re phia vwẹ akpọ na: Ẹgborho sansan vẹ ẹkuotọ re ka ẹbẹre rayen họnra vwọso ohwohwo fikirẹ ọrho, kirobo ri Baibol na mraro rọyen. Dede nẹ ẹkuotọ ri me vwo ibọmbu ri nuclear je kpare ofovwin vwọso omoma rayen phiọguun, jẹ ayen ji ruẹ ibọmbu ri nuclear rayen buẹnphiyọ je ganphiyọ.
“Vwẹ ẹgbukpe ihwe re wanre na yen ẹkuotọ buebun vwọ họnra vwọsua ohwohwo, tobọ te ẹkuotọ rẹ ẹgba rẹ usuon sansan biẹcha.”—The Uppsala Conflict Data Program.
Awọreta ri Baibol: “Vwẹ ẹdẹ re koba na ọke ọgangan rọ bẹn eyeren cha rhe. Kidie ihwo . . . che vwo ẹguọnọ-ọ, ota rẹ ohwo ọfa cha ro aye-en, che miovwin ihwo, che se sun oma raye-en, cha djoma.”—2 Timoti 3:1-3.
Obo re phia vwẹ akpọ na: Kirobo rẹ ihwo buebun jẹ ohwohwo ẹruọ te nonẹna, ọtiọyen yen ihwo ri suẹn ji ruẹ. Ukperẹ ayen vwọ davwẹngba vwọ rhuẹrẹ kugbe vwọrẹ ufuoma, kẹ ayen djoshọ muẹ ihwo je gba ihwo vwọ rhuẹrẹ ẹghwọ rayen phiyọ. Uruemu tiọyena nẹrhẹ imuoshọ rẹ ofovwin ri nuclear na ganphiyọ.
“Ayen rha guọnọ idjerhe vwo nene ohwohwo wian kugbee, ofovwin na cha rha ganphiyọ ganphiyọ.”—S. Saran vẹ J. Harman, World Economic Forum.
Ọghẹnẹ cha vwẹ uphẹn kẹ ofovwin ri nuclear nẹ ọ phia?
Baibol na ta ọtiọyeen. Ẹkẹvuọvo ọ tare nẹ “eka ride,” yẹrẹ erọnvwọn re ghwa oshọ phiyọ ihwo oma cha phia vwẹ ọke rẹ avwanre na. (Luk 21:11) Ọvo usun rẹ erọnvwọn tiọyena yen ibọmbu rẹ atomic re vwo ruiruo vwẹ Ofovwin rẹ Akpọeje Rivẹ na. Baibol na ta ota kpahen oboresorọ Ọghẹnẹ vwọ vwẹ uphẹn kẹ ifovwin nẹ e phia. Wo vwo yono kpobarophiyọ, ni ividio na Diesorọ Ọghẹnẹ Vwọ Vwẹ Uphẹn kẹ Ojaẹriọ?
Ofovwin na cha ghwọrọ Otọrakpọ na?
Ẹjo. Ihworakpọ da tobọ rhoma reyọ ibọmbu ri nuclear vwo ruiruo, Ọghẹnẹ cha rhọnvwe nẹ ibọmbu na ghwọrọ akpọ naa. Ọ dia Baibol na de ta nẹ otọrakpọ na cha dia bẹdẹ ọvoo, ẹkẹvuọvo ihworakpọ cha dia evun rọyen bẹdi bẹdẹ.
Ihwo evo roro nẹ vwẹ obaro na, imihwo krẹn rẹ akpọ gan kẹ yen cha dia otọrakpọ rẹ ibọmbu ri nuclear ghwọrọ phiyotọ na. Baibol na jẹ avwanre riẹn nẹ Ọghẹnẹ cha rhuẹrẹ ẹbẹre sansan vwẹ akpọ na re ghwọrọre fikirẹ ifovwin.
Ọghẹnẹ guọnọre nẹ oma vwerhen avwanre vwẹ akpọ rọ vọnre vẹ erhuvwu
Ọmemama rẹ avwanre ma akpọ na vwẹ idjerhe rẹ ọyen ọvo da sa rhuẹrẹ oma rọyen. Avwanre je riẹn nẹ Ọghẹnẹ cha reyọ ẹgba rọyen vwọ rhuẹrẹ akpọ na, rọ cha dia uwevwin oyoyovwin vwọ kẹ ihworakpọ bẹdẹ.—Une rẹ Ejiro 37:11, 29; Ẹvwọphia 21:5.
Die yen wo se ru siẹrẹ “oshọ rẹ ofovwin ri nuclear” de mu we?
Oshọ rẹ ofovwin ra vwẹ ibọmbu ri nuclear vwo phiẹ se mu ihwo evo. Ive vẹ uchebro ri Baibol na sa vwẹ ukẹcha kẹ ihwo tiọyena vwo yerin ghene oshọ rayen. Vwẹ idjerhe vọ?
Baibol na ta ota kpahen akpọ oyoyovwin vẹ uvi rẹ akpeyeren vwọ kẹ ihwo re cha dia evun rọyen. E vwo yono kpahen iphiẹrophiyọ na sa dia kerẹ “ọtan vwọ kẹ arhọ rẹ avwanre” ro si ẹnwan kpotọ. (Hibru 6:19, eta rehẹ obotọ) E ji se siobọ rẹ ẹnwan kpotọ siẹrẹ e de mu ẹwẹn kpahen ẹdẹ ọvuọvo ukperẹ a vwọ ro ẹnwan rẹ ọkamuka vwọ kpahen erọnvwọn ebrabra re sa phia vwẹ obaro na. Jesu tare nẹ “ẹdẹ ọvuọvo vwo ebẹnbẹn ro te vwọ kẹ.”—Matiu 6:34.
Vwọrẹ uyota, e se vwo vwo ẹwẹn ri doe vi iroro ro fiotọ, ọyen obo re ghanre rẹ avwanre vwọ vwẹrote oma rẹ avwanre. E se ru ọtiọyen siẹrẹ a da kẹnoma kẹ evuẹ rẹ ghwa oshọ phiyọ ohwo oma, kerẹ eta vẹ iroro ri shekpahen ibọmbu ride kpokpọ re ruru. Ọ dia ọnana mudiaphiyọ nẹ e che chukokuẹ obo re phia naa. Ukperẹ ọtiọyen, avwanre davwẹngba vwọ kẹnoma kẹ ẹnwan ọkamuka kerẹ a vwo ro ẹnwan kpahen erọnvwọn re che se ru emu vuọvo kpaheen yẹrẹ obo re cha tobọ phiaa.
Si ẹwẹn vwo nẹ erharhe iyẹnrẹn womarẹ wọ vwọ tẹnroviẹ omamọ erọnvwọn re phia vwẹ akpeyeren wẹn.
Baibol na kẹ avwanre uvi rẹ iphiẹrophiyọ vwọ kpahen omamọ rẹ akpọ vwẹ obaro na
Wo de yono kpahen ive rẹ Ọghẹnẹ, e sa kẹ wẹ iphiẹrophiyọ, aghọghọ, vẹ ufuoma rẹ ẹwẹn.
Baibol na mraro rẹ ofovwin ri nuclear Amagidọn?
Ihwo evo churu Amagidọn fiẹ ofovwin ri nuclear re che phi vwẹ akpọ na eje. Aphro herọọ nẹ ayen vwẹ ẹwẹn roro oghwọrọ rẹ Amagidọn cha ghwa rhe.
Baibol na reyọ ota na “Amagidọn” vwo dje ofovwin rọhẹ uvwre rẹ “ivie rẹ akpọ na ejobi,” yẹrẹ usuon rẹ ihworakpọ vẹ ọ rẹ Ọghẹnẹ.a(Ẹvwọphia 16:14, 16) Amagidọn che mu ihwo mu hwe yẹrẹ mu erọnvwọn mu ghwọrọ kirobo rẹ ibọmbu ri nuclear rẹ ihworakpọ ruru ruẹẹ. Ukperẹ ọtiọyen, irumwemwu na ọvo yen Ọghẹnẹ cha vwẹ Amagidọn vwọ ghwọrọ, ọ me nẹrhẹ ufuoma vẹ ofuvwegbe rhe dia otọrakpọ na.—Une rẹ Ejiro 37:9, 10; Aizaya 32:17, 18; Matiu 6:10.
Die yen Baibol na ta kpahen oborẹ ofovwin na che vwo vwoba?
Jihovab Ọghẹnẹ che dje ogangan rọyen phia vwẹ enu rẹ ẹkuotọ ri phi ofovwin eje womarẹ o che vwo phioba phiyọ ifovwin ji guọghọ ekuakua rẹ ifovwin rayen. Ọ cha womarẹ Uvie rọyen rọ dia usuon rẹ obodjuvwu ro che wene usuon rẹ ihworakpọ vwo ru ọnana.—Daniẹl 2:44.
Uvie rẹ Ọghẹnẹ che yono ihwo oborẹ ayen sa vwọ dia vwọrẹ ufuoma vẹ okugbe. Kidie nẹ usuon ọvo yen che sun akpọ na ejobi, ofovwin gbe cha dia ọfa vwẹ akpọ naa; ihwo rhe che yono obo re phiẹ ofovwin ọfaa! (Maika 4:1-3) Die yen ọnana cha ghwa rhe? “Ihwo eje cha dia egba rẹ ivaini vẹ irhe rẹ fig rayen vwọrẹ ufuoma, o rhe vwo ohwo vuọvo rọ cha djoshọ mu ayeen.”—Maika 4:4, Today’s English Version.
a Ni uyovwinrota na “Die Yen Ofovwin rẹ Amagidọn?”
b Jihova ọyen oderhi rẹ Ọghẹnẹ. (Une rẹ Ejiro 83:18) Ni uyovwinrota na “Who Is Jehovah?”