SEPTEMBER 28–OCTOBER 4, 2026
UNE 79 Yono Ayen, Ayen Vwo Mudia Gan
Vwẹ Ukẹcha kẹ Ihwo Efa Vwọ Riẹn Jihova
“Ọnana mudiaphiyọ arhọ ri bẹdi bẹdẹ, rẹ ayen vwọ rhe riẹn wẹ, Ọghẹnẹ rẹ uyota ọvuọvo na.”—JỌN 17:3.
ỌDAVWẸ RẸ UYONO NANA
Obo wọ sa vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ihwo wọ vwẹ Baibol yono vwọ riẹn Jihova, iruemu rọyen, ọtiọyen ji te obo ri je kugbe obo ro vwo utuoma kpahen.
1. Mavọ yen oma ru we siẹrẹ wọ da mrẹ ohwo ra vwẹ Baibol yono rọ yanphiaro?
MAVỌ yen oma ru we ọke rẹ ohwo ra vwẹ Baibol yono ke vwo kpo uyono, kpahenphiyọ onọ, vuẹ ihwo efa kpahen obo ro segbuyota, ji brorhiẹn rọ vwọ vwomakpahotọ kẹ Jihova ọke vwọ yanran na? O muẹro nẹ oma vwerhen owẹ! Uyota nẹ, Jihova yen muwan rẹ ujiri rẹ ẹyan-obaro rẹ ihwo ra vwẹ Baibol yono. Ọtiọyena avwanre kpẹvwẹ Jihova siẹrẹ a da mrẹ obo rọ vwẹ ukẹcha kẹ ohwo ra vwẹ Baibol yono vwọ yan obaro.—1 Kọr. 3:5-9; 3 Jọn 3, 4.
2. Die yen ọhọre ri Jihova vwọ kẹ ihwo ra vwẹ Baibol yono? (1 Timoti 2:3, 4)
2 Ọhọre Ọghẹnẹ ọyen ‘koka koka rẹ ihwo ejobi vwo vwo usivwin, ji vwo erianriẹn ọgbagba rẹ uyota na.’ (Se 1 Timoti 2:3, 4.) Jihova guọnọre nẹ ihwo nabọ riẹn ọyen kugbe ọhọre rọyen. (Jer. 9:24) Ọnana mudiaphiyọ nẹ ayen che vwo erianriẹn ọgbagba rọyen. Ota ra fan phiyọ “erianriẹn ọgbagba” na, ọ dia o mudiaphiyọ ohwo de vwọ riẹn evuẹ evo kpahen Ọghẹnẹẹ, ẹkẹvuọvo kirobo rẹ ohwo ọvo ro yono Baibol kodo tare, ọnana erianriẹn rẹ ohwo vwo “rọ nẹrhẹ o ru ewene vwẹ akpeyeren rọyen.” Siẹrẹ ohwo da rhe riẹn Jihova, erianriẹn yena ko wene obo ro yeren akpọ wan. Ọ je nẹrhẹ o vwo uphẹn ro vwo vwo “arhọ ri bẹdi bẹdẹ.”—Jọn 17:3.
3. Die yen a cha ta ota kpahen vwẹ uyono nana?
3 Jihova kẹ avwanre uphẹn ra vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ihwo efa rhe vwọ riẹn ọyen. Vwẹ uyono nana, a cha ta ota kpahen enọ nana: Diesorọ o vwo fo ihwo ra vwẹ Baibol yono vwọ nabọ riẹn Jihova? Mavọ yen e se vwo yono ayen kpahen oka rẹ ohwo rẹ Jihova hepha? Mavọ yen a sa vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ayen vwọ reyọ erianriẹn rẹ ayen vwo kpahen Jihova vwo ruiruo vwẹ akpeyeren?
VWẸ UKẸCHA KẸ OHWO RA VWẸ BAIBOL YONO VWỌ NABỌ RIẸN JIHOVA
4. Vwo nene obo rehẹ Mak 12:30, die yen ọdavwẹ rẹ avwanre siẹrẹ e de ru uyono ri Baibol?
4 Jesu tare nẹ iji rọ ma rho kparobọ yen e vwo vwo ẹguọnọ rẹ Jihova vẹ ubiudu, erhi, iroro kugbe ogangan avwanre eje. (Se Mak 12:30.) Ọtiọyena, ofori ohwo ra vwẹ Baibol yono vwọ nabọ riẹn Jihova rere o se vwo vwo ẹguọnọ rọyen. Avwanre guọnọre nẹ ohwo ra vwẹ Baibol yono vwomakpahotọ kẹ Jihova fikirẹ ẹguọnọ ro vwo kpahọn, ọ dia kidie nẹ ọ guọnọ reyọ avwanre yẹrẹ ihwo efa vwevunrẹ ukoko na vwo mu igbeyaan yẹrẹ kidie nẹ o vwo omavwerhovwẹn kpahen iyono ri Baibol evoo. Ọtiọyena, ọdavwẹ rẹ avwanre siẹrẹ e de ru uyono ri Baibol yen a vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ohwo re yono na vwọ riẹn Jihova ji vwo ẹguọnọ rọyen.
5. Die yen ẹguọnọ ri Jihova che mu ohwo ru wọ vwẹ Baibol yono vwo ru?
5 Ẹguọnọ vẹ ẹmienyo churobọ si ohwohwo. Jesu dje ọnana phia rọ vwọ ta: Rere “akpọ na vwọ riẹn nẹ mi vwo ẹguọnọ rẹ Ọsẹ na, mi ruẹ kirobo rẹ Ọsẹ na ghwe ji iji kẹ vwẹ nẹ mi ru.” (Jọn 14:31) Ugege rẹ ohwo wọ vwẹ Baibol yono na vwọ riẹn Jihova ji vwo ẹguọnọ rọyen nu, owenvwe ro vwo nyupho rọyen ko che rhe. Ọtiọyena, ohwo wọ vwẹ Baibol yono de ghini vwo ẹguọnọ rẹ Jihova vwọ vrẹ kemu kemu, o che nyupho ri Jihova ji fuevun kẹ.—1 Jọn 5:3.
6. Mavọ yen erianriẹn ri Jihova cha vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ohwo wọ vwẹ Baibol yono ọke ro de che brorhiẹn? Djudje rọyen.
6 Ihwo ra vwẹ Baibol yono che bru emamọ erhiẹn siẹrẹ ayen da nabọ riẹn Jihova. Kerẹ udje: Ohwo rọ guọnọ yono obo ra djẹ imoto cha sa riẹn imoto djẹ o de nughe rẹ ihwo re djẹ imotọ yẹrẹ nene iji rẹ obo ra djẹ wan ọvoo. Ọ cha djẹ imoto na abọ buebun. Ememerha na, kọ cha tẹn ona rẹ ọwẹnẹwẹnẹ rẹ obo ra djẹ imoto wan kugbe erhiẹn ra guọnọre siẹrẹ a da djẹ imoto. Ọtiọyen ọ je hepha nẹ, ọ dia ohwo ra vwẹ Baibol yono de cha womarẹ obo ro yono vwọ riẹn Jihova phiyọ ọvoo, ẹkẹvuọvo ọ je cha mrẹ erere ro nocha siẹrẹ o de mu erhiẹn rọyen kpahen odjekẹ ri Baibol na. Erianriẹn rọyen kpahen Jihova vwo kodophiyọ ye, rọ je vwọ mrẹ oborẹ Jihova vwẹ ukẹcha kẹ wan, ọnana kọ cha nẹrhẹ o bru emamọ rẹ erhiẹn vwẹ kẹdia kẹdia.
7. Mavọ yen erianriẹn ri Jihova vwẹ ukẹcha kẹ Josẹf vwo bru omamọ rẹ orhiẹn?
7 Erianriẹn ri Jihova vwẹ ukẹcha vwọ kẹ Josẹf ọke rẹ aye ri Pọtifa vwọ guọnọ riẹriẹ ro vwo nene vwerhẹn. Aphro herọọ nẹ, nẹ ọkiemọ rhe yen Josẹf vwo nyo ikuegbe rẹ Adam, Ivi, Ebraham kugbe Sera. (Jẹn. 2:24; 20:3, 6) Ọ sa dianẹ ikuegbe nana nẹrhẹ Josẹf riẹn ẹro rẹ Jihova vwo nẹ orọnvwe kugbe ovwerhẹn rẹ aye gbe ọshare. Josẹf nabọ riẹn Jihova te ẹdia rọ da sen kẹ aye ri Pọtifa na je vuẹ nẹ: ‘Kẹ mavọ mi se vwo ru emu ọbrabra rode nana, ji ru umwemwu so Ọghẹnẹ?’ (Jẹn. 39:7-9) Josẹf vughe obo ri yovwirin vẹ obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova. Ọ riẹn obo ri che miovwo Ọghẹnẹ rọyen ivun. Kọyensorọ o vwo bru omamọ rẹ orhiẹn. A da vwẹ ukẹcha kẹ ihwo ra vwẹ Baibol yono vwọ nabọ riẹn Jihova kugbe oka rẹ ohwo rọ hepha, kẹ ayen ji che bru erhiẹn re cha nẹrhẹ oma vwerhen Jihova.
YONO OHWO NA KPAHEN OKA RẸ OHWO RẸ JIHOVA HEPHA
8. Mavọ yen wọ sa vwọ reyọ ọbe ri Vwo Omavwerhovwẹn Bẹdẹ! na vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ohwo ru wo yono vwọ riẹn Jihova phiyọ?
8 Mavọ yen ohwo ru wọ vwẹ Baibol yono sa vwọ riẹn oka rẹ ohwo rẹ Jihova hepha? Jihova nọ Job enọ re vrẹ 50 soso vwọ vwẹ ukẹcha kẹ vwọ riẹn oka rẹ Ohwo rọ hepha! (Job 38:1–41:34) Avwanre je sa nọ enọ. Enọ rehẹ ọbe ri Vwo Omavwerhovwẹn Bẹdẹ! na, e ru ayen vwẹ idjerhe re de sa vwẹ ukẹcha kẹ ohwo ra vwẹ Baibol yono vwo vughe oka rẹ ohwo rẹ Jihova hepha ememerha. (Ni ekpeti na “Enọ re Vwẹ Ukẹcha kẹ Avwanre Vwo Yono.”) Ọtiọyena reyọ enọ nana vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ohwo ru wo yono vwọ riẹn Jihova phiyọ.
9-10. (a) Die yen sa vwẹ ukẹcha kẹ ihwo ra vwẹ Baibol yono vwọ mrẹ erere vọnvọn vwo nẹ isese ri Baibol rayen rhe? (Jems 5:11) (b) Djudje oborẹ ikuegbe ri Baibol na sa nẹrhẹ a riẹn obo re vwerhan Jihova oma kugbe obo ro vwo utuoma kpahen.
9 Ghwe vwo nọke rẹ avwanre vẹ ihwo vwọ ton uyono ri Baibol phiyọ, yen avwanre vwo jiro kẹ ayen nẹ ayen se Baibol na kẹdi kẹdẹ.a Mavọ yen avwanre sa vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ayen vwọ mrẹ erere vọnvọn vwo nẹ isese romobọ rayen rhe? E se jiro kẹ ayen nẹ kọke kọke ayen de se Baibol na, ayen vwo oniso oboresorọ e vwo si ẹkpo yena phiyotọ kugbe iruemu ri Jihova re vwomaphia vwevunrẹ ẹkpo yena. Noso nẹ ọyen ghwa oborẹ Jems ruru ọke rọ vwọ ta ota kpahen obo re phia kẹ Job. Ọ dia akoechiro ri Job ọvo yen Jems djunutee, ọ je ta ota kpahen iruemu ri Jihova—nẹ ọyen ohwo rọ vọnre vẹ ẹguọnọ kugbe arodọnvwẹ.—Se Jems 5:11.
10 Avwanre je guọnọ nẹ ihwo rẹ avwanre vwẹ Baibol yono riẹn oborẹ ikuegbe ri Baibol ọvuọvo djephia kpahen obo re vwerhan Jihova oma kugbe obo ro vwo utuoma kpahen. E gbe dje nẹ ohwo ra vwẹ Baibol yono nẹ ekpeti na “Tuẹn Isese ri Baibol Phiyọ” rọhẹ ọbe ri Vwo Omavwerhovwẹn Bẹdẹ! na je vuẹ avwanre nẹ ọyen guọnọ se kpahen ikuegbe ri Daniẹl vwẹ unu rẹ ikpohrokpo na. A sa vuẹ nẹ o roro kokodo kpahen enọ kerẹ: ‘Diesorọ Jihova vwo sivwin Daniẹl? Die yen ọnana yono uvwe kpahen obo re vwerhen Jihova oma?’ (Dan. 6:10, 22) Ọ je sa nọ oma rọyen nẹ: ‘Die yen phia kẹ eshare re vwọso Daniẹl na? Die yen ọnana yono uvwe kpahen oborẹ Jihova vwo utuoma kpahen?’ (Dan. 6:4, 5, 24) Ọ rọ koba, o se roro kpahen iruemu ri Jihova efa re vwomaphia vwevunrẹ ikuegbe na.—Dan. 6:26, 27.
11. Mavọ yen avwanre sa vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ohwo re yono vwọ mrẹ uyono ri Baibol rọyen kerẹ okẹ ro nẹ obọ ri Jihova rhe?
11 Oma vwerhen avwanre siẹrẹ ohwo ra vwẹ Baibol yono de dje ọdavwaro phia kpahen erere rọ mrẹ vwo nẹ eyono ri Baibol na rhe. Ẹkẹvuọvo, o fori ra vwọ vwẹ ukẹcha kẹ vwọ riẹn nẹ Jihova rọ dia Oyono Rode na yen nẹrhẹ ọ sa mrẹ erere tiọyena. (Aiz. 30:20, 21) Ohwo ra vwẹ Baibol yono sa kpẹvwẹ avwanre je tobọ jiri avwanre kpahen oborẹ avwanre yoniro wan. Dede nẹ akpẹvwẹ vẹ ujiri tiọyena ghwa dia obo re chọree, jẹ o fori nẹ avwanre kpọ akpẹvwẹ vẹ ujiri tiọyena vwo rhe Jihova.
VWẸ UKẸCHA KẸ VWỌ REYỌ ERIANRIẸN RỌYEN VWO RUIRUO
12-13. Mavọ yen ẹriẹn ri Jihova sa vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ohwo re yono siẹrẹ ọ da mrẹ bẹnbẹn ro vwo vwo ẹruọ rẹ ẹkpo ri Baibol ọvo? (Ni ifoto na.)
12 A sa vwọ mrẹ erere vọnvọn vwo nẹ erianriẹn ọgbagba na rhe, ofori nẹ a reyọ obo ra riẹnre vwo ruiruo. Ọtiọyena, mavọ yen wọ sa vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ohwo wọ vwẹ Baibol yono vwọ reyọ erianriẹn rọyen vwo ruiruo? Ẹsosuọ, yono nẹ ọ karophiyọ obo rọ riẹn kpahen Jihova siẹrẹ o de se ẹkpo ri Baibol rọ mrẹre bẹnbẹn ro vwo vwo ẹruọ rọyen. Kerẹ udje, siẹrẹ o de se kpahen ẹdjọeguo ri Jihova, o se gbunu oboresorọ Jihova vwọ ghwọrọ ihwo evo je yanjẹ ihwo efa vwo. Mavọ wọ sa vwẹ ukẹcha kẹ ohwo wọ vwẹ Baibol yono vwọ vwẹ ẹro rẹ abavo vwo ni oboresorọ Jihova vwo ru ọtiọyen?
13 Wo se jiro kẹ ohwo wo yono nẹ o roro kpahen obo ro yono kpahen Jihova obuko re. Mavọ yen arhọ ghanre kẹ Jihova te? (2 Pita 3:9) Die vẹ die yen o ruru o se vwo sivwin avwanre—dede nẹ avwanre irumwemwu? (Ẹfe. 2:4, 5) Jihova gboja kẹ ihwo ri ru emuọvoo? Kẹ ọ da rha dia ihwo ro fori nẹ o gboja kẹ vwo, ọ yanjẹ ayen vwo? (Ẹyan. 34:6, 7) Ọkievo, Baibol na ghwa vuẹ avwanre erọnvwọn eje re cha nẹrhẹ e vwo ẹruọ rẹ erhiẹn ri Jihova evoo. Ẹkẹvuọvo, ofori a vwọ riẹn erọnvwọn ejee. Avwanre riẹn Ọghẹnẹ rẹ avwanre, avwanre ji vwo imuẹro nẹ ọkieje yen o vwo ruẹ obo ri yovwirin.
Yono ohwo ru wọ vwẹ Baibol yono nẹ ọ da mrẹ bẹnbẹn ro vwo vwo ẹruọ ẹkpo ri Baibol ro se, ọ karophiyọ obo rọ riẹnre kpahen Jihova (Ni ẹkoreta 12-13)
14. Siẹrẹ ohwo wo yono da mrẹ bẹnbẹn rọ vẹ oniọvo vwo ru kugbe vwevunrẹ ukoko, ukẹcha vọ yen wọ sa vwọ kẹ?
14 Roro kpahen idjerhe rivẹ rẹ ohwo ra vwẹ Baibol yono sa vwọ reyọ erianriẹn ri Jihova ro rhere vwo ruiruo. E gbe dje nẹ ohwo wọ vwẹ Baibol yono na kpo uyono re, jẹ ọ mrẹ bẹnbẹn rọ vẹ oniọvo ọvo vwo ru kugbe vwevunrẹ ukoko na. Ọ sa dianẹ oniọvo yena gbe re ku. Wọ sa vuẹ ohwo wo yono na nẹ o roro kpahen ẹro rẹ Jihova vwo nẹ iniọvo rẹ avwanre. Die yen Jihova ru re vwo dje ẹguọnọ rọyen vwọ kẹ ayen? (Jọn 3:16) Mavọ yen okugbe rẹ avwanre ghanre te vwọ kẹ Jihova? (Une 133:1) Mavọ yen oma ruo siẹrẹ a da davwẹngba vwọ sẹro rẹ okugbe yena? (2 Kọr. 13:11) Vwẹ ukẹcha kẹ ohwo wo yono vwọ mrẹ oborẹ oma cha vwerhen Jihova te siẹrẹ avwanre da tẹnrovi erhuvwu rẹ ihwo efa ukperẹ oruchọ rayen.
15-16. (a) Mavọ yen ohwo ra vwẹ Baibol yono sa vwọ vwẹrokere Jesu siẹrẹ o de vwo orhiẹn ọghanghanre ro che bru? (Jọn 8:29) (b) Idjerhe vọ yen Marianne vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ohwo ro nene yono Baibol na vwo bru omamọ orhiẹn? (Ni ifoto na.)
15 Ọ rọ koba, wọ sa vwẹ ukẹcha kẹ ohwo wo yono Baibol na vwọ reyọ erianriẹn ri Jihova ro vwori vwo bru emamọ erhiẹn. Ẹsosuọ, wọ sa kpọ ẹwẹn rọyen kpo uyovwinrota na “Obo re se Vwo Bru Omamọ rẹ Orhiẹn” vwẹ uyono 35 rọhẹ ọbe rẹ Vwo Omavwerhovwẹn Bẹdẹ! na. Jẹ, kọ da rha dianẹ ohwo ru wo yono na nẹrhovwo ji ru ehiahiẹ re, jẹ ọ je mrẹ bẹnbẹn ro vwo brorhiẹn vwo? Ọ sa dianẹ ẹkpo ri Baibol re ta ota kpahen ẹdia rọyen na bunru mamọ, ọ rha riẹn ọ ro che vwo ruiruoo. Wo se jiro kẹ nẹ o roro kpahen udje ri Jesu. Die yen Jesu nẹ vwo brorhiẹn? Ọ da ta: “Ọkieje yen mi vwo ruẹ erọnvwọn ri je [Ọsẹ mẹ].” (Se Jọn 8:29.) Vuẹ ohwo ru wo yono na nẹ ọ nọ oma rọyen, ‘Vwo nene obo ri mi yono kpahen Jihova kugbe obo ri mi ru ehiahiẹ kpahen, ojẹ vọ yen cha nẹrhẹ oma vwerhen Jihova?’ Korhiẹn korhiẹn rọ nẹrhẹ oma vwerhen Jihova eje, yen omamọ orhiẹn.
16 Aye ọvo vwẹ Chile ro yono Baibol na hirharoku orhiẹn ọghanghanre ọvo. Ihwo rẹ orua rọyen kpakpọ nẹ o rhiabọreyọ iruo ọvo ra da cha hwa okposa kẹ, dede nẹ iruo na che gbowọphiyọ uyono ẹra rọyen. Marianne, rọ dia ohwo ro nene yono Baibol na da ta: “Me vuẹrẹ nẹ o roro kpahen oborẹ orhiẹn rọyen che ru vwẹ oma ri Jihova. Oma cha vwerhọn gbanẹ o che muomaphiyọ? Mi ji jiro kẹ nẹ ọ nẹrhovwo rhe Jihova kpahen ẹdia na, o ji vwo oniso rẹ oborẹ Jihova cha kpahenphiyọ ẹrhovwo na wan. Ọ da sen iruo na, o kririi, ọ da je mrẹ iruo ọfa rọ cha vwẹ uphẹn kẹ se vwo kpo uyono.” Noso nẹ, ọ dia Marianne vuẹ ohwo ro yono na obo ro che ruu, ukperẹ ọtiọyen ọ vwẹ ukẹcha kẹ vwo roro kpahen obo rọ riẹn kpahen Jihova re. Obo re phiare na nẹrhẹ oyerinkugbe rẹ aye na vẹ Marianne kpẹkpẹ phiyọ, ọtiọyen ji te oyerikugbe rọyen vẹ Jihova. Marianne da ta kpahen ohwo rọ vwẹ Baibol yono na: “Ọ mrẹvughe nẹ Jihova vwẹrote avwanre siẹrẹ a da vwẹ ẹga rọyen vwọ kobaro.”
Vwẹ ukẹcha kẹ ohwo wọ vwẹ Baibol yono vwo bru erhiẹn re vwerhen Jihova oma (Ni ẹkoreta 15-16)b
EBRUPHIYỌ HERỌ VWỌ KẸ IHWO RE NABỌ RIẸN JIHOVA
17. Vwọ vrẹ e vwo yono ihwo iyono rehẹ Baibol na, die ọfa yen avwanre guọnọre nẹ ayen ru?
17 Iyono eghanghanre buebun yehẹ ọbe ri Vwo Omavwerhovwẹn Bẹdẹ! na. Avwanre reyọ ọbe yena vwo yono ihwo iyono elọlọhọ buebun rehẹ Baibol na, kerẹ ẹdia rẹ ihwo ri ghwuru hepha, ọtanhirhe na kugbe Uvie na. Avwanre ji yono ayen kpahen ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ ukoko ri Jihova nene—kerẹ emẹvwa avwanre, oborẹ ekpako ruẹ vwọ vwerote ukoko na kugbe iruo rẹ Ẹko Rọvwẹrote na. Ẹkẹvuọvo, avwanre guọnọre nẹ ihwo ra vwẹ Baibol yono ru vrẹ ayen di vwo yono erọnvwọn nana ọvo. A guọnọre nẹ ayen nabọ riẹn Jihova.
18. Ebruphiyọ vọ yen herọ vwọ kẹ ihwo re riẹn Jihova?
18 Okpuphẹn rode yen avwanre vwori re vwo yono ihwo efa rere ayen vwọ rhe riẹn Jihova! Tobọ rhi te nonẹna, ihwo re riẹn Jihova re je vwẹ ẹga kẹ yen yerẹn omamọ rẹ akpọ. (Une 25:12-15) Vwẹ obaro na, ihwo eje ri “vwo erianriẹn” ri Jihova, che yeren akpọ rẹ omavwerhovwẹn bẹdẹ. (1 Jọn 5:20) Jẹ ọ dia ọyena ọvoo. Baibol na vuẹ avwanre nẹ ihwo re davwẹngba re vwọ riẹn ji vwo ẹguọnọ ri Jihova, ọ ‘riẹn ayen.’ (1 Kọr. 8:3) Uyota nẹ, Ọghẹnẹ rọ Romevwẹgba na vwo oniso rẹ avwanre, o ji nẹ avwanre kerẹ igbeyan rọyen. A mrẹ vwo dje ebruphiyọ ro te avwanre obọ ra vwọ riẹn Ọghẹnẹ ruyota vuọvo na!
UNE 84 Vwẹ Ukẹcha Phia
a Ẹbẹre rẹ obo wo se ru rẹ ọbe ri Vwo Omavwerhovwẹn Bẹdẹ! na, uyono 05 tare nẹ: Wọ sa reyọ iroroẹjẹ rọhẹ ekpeti na “Tuẹn Isese ri Baibol Phiyọ” vwo ru isese ri Baibol ọkieje.
b IDJEDJE RẸ IFOTO: Ẹvwanriẹnruo rẹ oborẹ ohwo rẹ Marianne vwẹ Baibol yono sen iruo ra vwọ kẹ wan.