Enọ Rẹ Ihwo Ri Se Ẹbe Avwanre Nọre
E vwo vwiẹ Jesu nu, diesorọ Josẹf vẹ Meri vwọ domaji vwẹ Betlẹhẹm ukperẹ ayen vwo rhivwin kpo Nazarẹt?
Baibol na vuẹ avwanre-e. Ẹkẹvuọvo, Baibol na djisẹ rẹ erọnvwọn evo rọ nẹrhẹ ayen brorhiẹn tiọyen.
Amakashe ọvo vuẹ Meri nẹ ọ cha mrevun ji vwiẹ ọmọ. Ọke rẹ amakashe na vwọ vwẹ ovuẹ na vwo rhe, jẹ Meri vẹ Josẹf dia Nazarẹt, rọ dia otọ orere ri Galili rẹ Josẹf nurhe. (Lu 1:26-31; 2:4) Ukuko na, ayen vwo nẹ Ijipt rhe, ayen da rhoma rhivwin kpo Nazarẹt. Etiyin Jesu dia ghwanre ọ da rhe dia ohwo ri Nazarẹt. (Mt 2:19-23) Kọyen a sa tanẹ ayen ihwo erha na—Jesu, Josẹf, kugbe Meri, ayen ihwo ri Nazarẹt.
Ohwo rẹ orua ri Meri ọvo re se Ẹlizabẹt, dia Judia. Ẹlizabẹt aye rẹ orherẹn Zakaraya rọ dia oni ri Jọn ro bru ihwo phiyame. (Lu 1:5, 9, 13, 36) Meri bru Ẹlizabẹt ra vwẹ Judia ji nene dia emeranvwe erha. Ọ da rhoma rhivwin kpo Nazarẹt. (Lu 1:39, 40, 56) Meri nabọ vughe Judia.
Ọke vwọ yanran na, Josẹf nene urhi rọ tare nẹ a “ghwẹ odẹ phihọ ọbẹ.” Ọtiọyena, o de nẹ Nazarẹt kpo Betlẹhẹm, rọ dia “orere ri Devid” rọ dia asan ra mraro rọyen phiyotọ nẹ e de che vwiẹ Mesaya na. (Lu 2:3, 4; 1Sa 17:15; 20:6; Mai 5:2) Meri vwo vwiẹ Jesu vwẹ etiyin nu, Josẹf nama guọnọ nẹ Meri yan ugbo oshesheri vẹ ọmọboba re vwiẹ nu obọ na kpo Nazarẹti-i. Ayen da domaji vwẹ Betlẹhẹm, rọ reyọ iroko irhirin (yẹrẹ imaili 6) vwo sheri kẹ Jerusalẹm. Ọnana cha nẹrhẹ ọ lọhọ ayen vwo mu ọmọ na kpo uwevwin rẹ ẹga na ji ze izobo kirobo rẹ urhi ri Mosis guọnerọ.—Li 12:2, 6-8; Lu 2:22-24.
Amakashe rọ Ọghẹnẹ ka vuẹ Meri nẹ a cha vwẹ “ekete ri Devid” vwọ kẹ ọmọ rọyen na, ko che “sun kerẹ Ovie.” Gbanẹ Josẹf vẹ Meri niro nẹ a da dia orere ri Devid de vwiẹ Jesu ọyen obo re ghanre? (Lu 1:32, 33 NW; 2:11, 17) Ayen ji se roro nẹ ọyen emu rẹ aghwanre ayen da dia etiyin je hẹrhẹ bẹsiẹ Ọghẹnẹ vwọ vuẹ ayen oborẹ ayen che ru.
Avwanre riẹn uchọke rẹ ayen dia Betlẹhẹm kri te ihwo ri ni isio na ke rhe-e. Ọke yena jẹ ayen dia uwevwin ọvo, jẹ “ọmọ” na, gbe dia omotete-e. (Mt 2:11) Ukpẹrẹ ayen vwo rhivwin kpo Nazarẹt, ayen da reyọ Betlẹhẹm vwo ru uwevwin.
Hẹrọd de jurhi nẹ “e rẹ hwe emọboba rẹ eshare re hẹ Betlẹhẹm ejobi . . . emọ rẹ ikpe ive rhe otọ.” (Mt 2:16) Kidie nẹ amakashe si ayen orhọn kpahọn, Josẹf vẹ Meri de mu Jesu vwọ djẹ kpo Ijipt je dia etiyin bẹsiẹ Hẹrọd ki ghwu. Ọke vwọ yanran, Josẹf da reyọ orua rọyen kpo Nazarẹt. Diesorọ ayen rhe rhivwin kpo Betlẹhẹmu-u? Rere ayen sa vwọ djẹ vrabọ rẹ ọmọ ri Hẹrọd re se Archelaus rọ dia osun vwẹ Judia, ji nene orhọesio rẹ amakashe na vwọ kẹ ayen. Vwẹ Nazarẹt, rọ dia asan ro fuoma, Josẹf kọ sa vwẹrote Jesu vwọ dia uvi rẹ ọgọghẹnẹ.—Mt 2:19-22; 13:55; Lu 2:39, 52.
Ọ sa dianẹ, Josẹf ghwu nu tavwen Jesu ki rhie uphẹn phiyọ ihwo efa vwo kpo odjuvwu. A cha kpare Josẹf nushi. Ọke yena ihwo buebun ki se bru ra je nọ oboresorọ ọ vẹ Meri vwọ domaji vwẹ Betlẹhẹm e vwo vwiẹ Jesu nu.