Ono Yen Jihova?
Ẹkpahọnphiyọ ri Baibol na
Jihova yen Ọghẹnẹ rẹ uyota ro vwo Baibol na, ọyen hẹ Ọmemama rẹ erọnvwọn eje. (Ẹvwọphia 4:11) Ebraham vẹ Mosis garọ kirobo rẹ Jesu ruru. (Jẹnẹsis 24:27; Eyanno 15:1, 2; Jọn 20:17) Ọ dia ẹko rẹ ihwo evo ọvo yen ọ dia Ọghẹnẹ vwọ kẹẹ, ẹkẹvuọvo ọyen Ọghẹnẹ rẹ “akpọ na ejobi.”—Une rẹ Ejiro 47:2.
Jihova yen odẹ rẹ oghẹresan rẹ Ọghẹnẹ vwori kirobo ri Baibol na djerephia. (Eyanno 3:15; Une rẹ Ejiro 83:18) Odẹ na nẹ ota ri Hibru ro mudiaphiyọ ra vwọ ”dia” rhe, ihwo evo ri yono ẹbe kodo tare nẹ odẹ na mudiaphiyọ ”Ọ rọ Nẹrhẹ Erọnvwọn Dia.” Odjefiotọ nana nabọ fo ẹdia ri Jihova hepha kerẹ Ọmemama kugbe ohwo ro Ruẹ ọhọre rọyen gba. (Aizaya 55:10, 11) Baibol na je cha avwanre uko vwọ riẹn iruemu rẹ Jihova, marho kẹ ẹguọnọ rọyen rọ dia ukaro.—Eyanno 34:5-7; Luk 6:35; 1 Jọn 4:8.
Ibieta rẹ Hibru ẹne יהוה (YHWH), ra riẹn phiyọ Tetragrammaton yen a fan kpo Jihova vwẹ ephẹrẹ rẹ Oyibo. A ghwa riẹn obo re se oderhi rẹ Ọghẹne wan vwẹ ephẹrẹ rẹ Hibru rẹ ọke awanree. Ẹkẹvuọvo, nonakpọ yen a vwẹ odẹ na “Jihova” vwo ruiruo vwẹ ephẹrẹ rẹ Oyibo ree, ọ ka vwomaphia vwẹ Baibol ri William Tyndale fanre vwẹ ukpe ri 1530.a
Diesorọ a rha riẹn obo re se odẹ rẹ Ọghẹnẹ wan vwẹ ephẹrẹ ri Hibru awanree?
A vwẹ eta rẹ upho (vowels) vwọba siẹ eta rẹ Hibru rẹ ọke awanree, eta rẹ akon (consonants) ọvo yen ayen vwo ruiruo. Ohwo ri Hibru ro se ọbe riẹn ibiẹbe rẹ upho ro fori nẹ o phi phiyọ eta ọvuọvo. Jẹ, ọke re vwo si ẹbẹre ra vwẹ Hibru si (“Old Testament”) vwẹ Baibol na nu, ihwo ri Ju evo de vwo imuẹro ọchọchọ nẹ ofori re vwo se oderhi rẹ Ọghẹnẹ phiaa. Ayen de se ẹkpo ri Baibol rẹ oderhi rẹ Ọghẹnẹ hepha, kẹ ayen vwẹ “Ọrovwori” yẹrẹ “Ọghẹnẹ” vwo wene. Ikpe ujorin buebun vwọ wan nu, imuẹro ọchọchọ nana da rhe hra nene asan eje, ọ da rhe nẹrhẹ obo re se oderhi rẹ Ọghẹnẹ wan vwẹ ọke awanre ghwru.b
Evo rorori nẹ “Yahweh” yen odẹ na, efa da rha vwẹ iroroẹjẹ re fẹnẹre vwọphia. Ukpirhin ẹbe ra riẹn phiyọ Dead Sea Scroll ro vwo ẹbẹre ọvo ri Livitikọs vwẹ ejajẹ rẹ Grik, fan odẹ rẹ Ọghẹnẹ phiyọ Iao. Isiẹbe ri Grik rẹsosuọ je vwẹ iroroẹjẹ phia nẹ e se se odẹ na Iae, I·a·beʹ, kugbe I·a·ou·eʹ, jẹ ọvuọvo usun rẹ enana se dje obo re se odẹ rẹ Ọghẹnẹ wan vwẹ Hibru awanree.c
Ororochọ kpahen odẹ rẹ Ọghẹnẹ vwẹ Baibol na
Ororochọ: Efanfan re reyọ odẹ na “Jihova” vwo ruiruo vwẹ ọhọre rẹ obọ rayen vwo phio phiyọ.
Uyota: Ibieta rẹ Hibru ẹne re dia odẹ rẹ Ọghẹnẹ na vwomaphia omarẹ abọ 7,000 vwẹ Baibol na.d Vwọrẹ jẹ ọghọ emuo vwọ kẹ isiesi rẹsosuọ na, ihwo evo re fan Baibol na de si oderhi rẹ Ọghẹnẹ vwo nẹ efanfan ri Baibol buebun, je vwẹ odova kerẹ “Ọrovwori” vwo wene.
Ororochọ: Ofori nẹ Ọghẹnẹ ro me vwo ẹgba na vwo oderhii.
Uyota: Ọghẹnẹ komobọ vwẹ ẹwẹn rọyen vwọ mu ihwo ri si Baibol na vwọ vwẹ oderhi rọyen vwo ruiruo abọ uriorin buebun, ọ je vwẹ odjekẹ vwọ kẹ ihwo re ga nẹ ayen vwẹ odẹ na vwo ruiruo. (Aizaya 42:8; Joẹl 2:32; Malakae 3:16; Rom 10:13) Vwọrẹ uyota, Ọghẹnẹ bruhwe emraro rẹ efian re davwẹngba rere odẹ rọyen vwọ chọrọ ihwo ẹro.—Jerimaya 23:27.
Ororochọ: Vwo nene ẹkuruemu rẹ ihwo ri Ju, ofori nẹ e si oderhi rẹ Ọghẹnẹ vwo ni Baibol na.
Uyota: Isiẹbe rẹ ihwo ri Ju evo senre nẹ ayen che se oderhi rẹ Ọghẹnẹẹ. Jẹ dedena, ayen si odẹ na vwo nẹ Baibol rẹ ayen si reyọ naa. Obo rọ wanre eje, Ọghẹnẹ guọnọre nẹ avwanre nene ẹkuruemu rẹ ihworakpọ re vwọso irhi rọyeen.—Matiu 15:1-3.
Ororochọ: Ofori nẹ a vwẹ odẹ rẹ Ọghẹnẹ vwo ruiruo vwẹ Baibol naa kidie a riẹn obo re se wan dẹn vwẹ Hibruu.
Uyota: Avwanre de vwo oka rẹ iroro ọtiọyen, je djephia nẹ Ọghẹnẹ guọnọre nẹ e se odẹ rọyen vwẹ idjerhe vuọvo o toro ejajẹ rẹ ihwo jẹẹ. Ẹkẹvuọvo, Baibol na djerephia nẹ ihwo re ga Ọghẹnẹ vwẹ ọke awanre re jẹ ejajẹ re fẹnẹ ohwohwo se odẹ rẹ ihwo evo vwẹ idjerhe re fẹnẹre.
Kerẹ udje, roro kpahen Joshua rọ dia oguẹdjọ rẹ ihwo rẹ Izrẹl. Ọ sa dianẹ Inenikristi rẹ ẹgbukpe ujorin rẹsosuọ re jẹ ephẹrẹ rẹ Hibru se odẹ rọyen Yehoh·shuʹaʽ, ẹkẹvuọvo vwọ kẹ e re jẹ ephẹrẹ rẹ Grik, ọ sa dianẹ ayen sere I·e·sousʹ. Baibol na niyẹnrẹn rẹ obo ra fan odẹ ri Joshua vwo nẹ Hibru vwo kpo Grik, ọnana djerephia nẹ Inenikristi nene obo re se odẹ wan vwẹ ejajẹ rayen gbagba.—Iruo rẹ Iyinkọn Na 7:45; Hibru 4:8.
A je sa vwẹ ona nana vwo ruiruo siẹrẹ a da fan odẹ rẹ Ọghẹnẹ. Ọ dia obo re se odẹ rẹ Ọghẹnẹ wan yen ma ghanree, ẹkẹvuọvo obo re ma ghanre yen e vwo phi odẹ na phiyọ asan re da vwomaphia vwẹ Baibol na.
a Tyndale reyọ odẹ na “Iehouah” vwo ruiruo ọke rọ vwọ fan ẹbe iyorin rẹsosuọ ri Baibol na. Ọke vwọ yanran na, obo ra jẹ ejajẹ rẹ Oyibo wan de rhi wene, e de ru ewene phiyọ obo re si odẹ rẹ Ọghẹnẹ wan. Kerẹ udje, vwẹ 1612 Henry Ainsworth reyọ odẹ na “Iehovah” vwo ruiruo vwẹ ọsoso rẹ ọbe rẹ Une rẹ Ejiro rọ fanre na. Jẹ, ọke rọ vwọ rhoma si ọbe rẹ Une rẹ Ejiro na vwẹ ukpe ri 1639, ọ da reyọ odẹ na “Jihova” vwo ruiruo. Ọtiọyen yen ihwo re fan Baibol rẹ American Standard Version ra teyenphia vwẹ 1901 je reyọ odẹ na “Jihova” vwo ruiruo vwẹ asan re da vwomaphia vwẹ ẹbẹre ra vwẹ Hibru si.
b New Catholic Encyclopedia, Second Edition, Ukori 14, aruẹbe 883-884 da ta: “Ọke rẹ ihwo ri Ju vwo nẹ Babilọn rhe nu, kẹ ayen muọghọ rẹ oghẹresan vwọ kẹ odẹ na Yahweh, ọke yena yen ayen je vwọ reyọ eta kerẹ ADONAI yẹrẹ ELOHIM vwo ruiruo ukperẹ Yahweh.”
c Vwọ kẹ evuẹ efa, ni apẹndis A4, “The Divine Name in the Hebrew Scriptures,” rọhẹ New World Translation of the Holy Scriptures.
d Ni Theological Lexicon of the Old Testament, Ukori 2, aruẹbe 523-524.