Enọ Rẹ Ihwo Ri Se ẸbeAvwanre Nọre
Ọke vọ yen iruo aghwoghwo re ruẹ enẹna che vwo vwoba?
Jesu tare nẹ: “E che ghwoghwo iyẹnrẹn esiri rẹ Uvie na vwẹ akpọ na ejobi, rọ vwọ dia oseri vwọ kẹ ẹgborho na eje, ọke yena oba na kọ cha rhe.” (Mat. 24:14) Ota ri Grik ra fanphiyọ “oba” vwẹ owọrota nana, kugbe awọreta 6 vẹ ọ ri 13, yen teʹlos. O mudiaphiyọ okuphiyọ rẹ oba rẹ akpọ rẹ Eshu vwẹ Amagidọn. (Ẹvwọ. 16:14, 16) Ọtiọyena, avwanre ji che rhe ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na bẹsiẹ oba yena ki te. Ọnana nẹrhẹ ẹruọ rẹ avwanre vwori jovwo wene.
Vwẹ obuko re, avwanre vwo ẹruọ rọyen nẹ a cha dobọ rẹ aghwoghwo rẹ iyẹnrẹn esiri na ji ọke rẹ ukpokpogho rode na da tonphiyọ vẹ oghwọrọ ri Babilọn Rode. (Ẹvwọ. 17:3, 5, 15, 16) Avwanre vwo imuẹro nẹ ọnana yen che phioba phiyọ ‘ukpe rẹ aroesiri rẹ Ọrovwohwo’ re vwo ru udje na. (Aiz. 61:2) Avwanre ji roro nẹ ihwo re nabọ fuevun kẹ Jihova tavwen ọke yena ki te yen che sivwinrhọ vrabọ rẹ ukpokpogho rode na. A vwẹ ayen vwo dje ihwo ri Ju ri sivwinrhọ vrabọ rẹ oghwọrọ ri Jerusalẹm vwẹ 607 B.C.E. A koka rẹ usivwin phiyọ ihwo nana jovwore kidie ayen vwẹ ẹga kẹ Jihova ji vwo utuoma rẹ umwemwu. (Izi. 5:11; 9:4) Ẹkẹvuọvo, idjedje nana vẹ eta ri Jesu rehẹ Matiu 24:14 shephiyọ ohwohwoo, ro djephia nẹ ihwo se vwo uphẹn rẹ ayen vwo rhiabọreyọ iyẹnrẹn esiri na bẹsiẹ okuphiyọ rẹ oba na ki rhi te vwẹ Amagidọn.
Ẹruọ kpokpọ rẹ avwanre vwo kpahen Matiu 24:14 enẹna je nẹrhẹ ẹruọ avwanre kpahen ovuẹ re vwo djẹ imicho ra ta ota kpahen vwẹ Ẹvwọphia 16:21 na wene. A vwọ nabọ fuẹrẹn fiotọ, a da rhe mrẹ nẹ ẹkpo ri Baibol ivẹ na shephiyọ ohwohwo. Vwẹ idjerhe vọ? Oborẹ ihwo rhiabọreyọ ovuẹ rẹ Uvie na wan yen a vwọ riẹn. Ọyinkọn Pọl siri nẹ ovuẹ rẹ iyẹnrẹn esiri na ọyehẹ “ọnrhe rẹ arhọ” vwọ kẹ “ihwo ri sivwẹn rhọ.” Ẹkẹvuọvo vwọ kẹ ivwighrẹn rẹ Ọghẹnẹ, ovuẹ na ke rha “ọnrhe rẹ ughwu.” (2 Kọr. 2:15, 16) Ayen vwo utuoma kpahen ovuẹ rẹ Uvie na kidie ọ nẹrhẹ a mrẹ aphiphẹn rẹ oborẹ ayen yeren akpọ wan—akpọ umwemwu rẹ Eshu suẹn rọ djẹ kpo oghwọrọ na.—Jọn 7:7; 1 Jọn 2:17; 5:19.
Noso nẹ, imicho re vwo ru udje na “ganre mamọ.” Ọnana mudiaphiyọ nẹ vwẹ uvwre rẹ ukpokpogho rode na, ovuẹ rẹ aghwoghwo na se mwenu mamọ, ọ cha nẹrhẹ a riẹn odẹ ri Jihova vrẹ obo ri jovwo. (Izi. 39:7) Vwẹ ọke yena, ihwo evo ji se rhiabọreyọ ovuẹ na kerẹ omamọ rẹ ọnrhe siẹrẹ a da ghwọrọ Babilọn Rode nu? Ọ sa dia ọtiọyen. Ọkiọvo, ayen sa karophiyọ vwẹ ikpe buebun obuko re nẹ Iseri ri Jihova ghwoghwori nẹ a cha ghwọrọ ẹga rẹ efian.
Vwẹ ọnana vwanvwẹ obo re phiare ọke ra vwọ reyọ Etiekọ Ihwe na vwo gboja kẹ ihwo rẹ Ijipt awanre nu. Jihova vwo “brorhiẹn hwe eghẹnẹ rẹ Ijipt eje” nu, “otu gbidigbidi ri koka koka rẹ ihwo” re dia ihwo rẹ Izrẹẹl da vwomaba ihwo rọyen. (Eyan. 12:12, 37, 38) Ọ sa dianẹ erhorha nana re dia ihwo rẹ Izrẹẹl na vwomaba ihwo ri Jihova ọke rẹ ayen vwọ mrẹ nẹ orhọesio rẹ Mosis vwọphia kpahen Etiekọ Ihwe na rugba.
Kohwo kohwo ro bru Jihova rhe a da ghwọrọ Babilọn Rode na nu, che vwo uphẹn rẹ ayen vwo ruẹ erhuvwu kẹ iniọvo ri Kristi re je cha dia otọrakpọ na vwẹ ọke yena. (Mat. 25:34-36, 40) Vwọrẹ uyota, uphẹn ra vwọ reyọ ohwo vwo guẹdjọ kerẹ ogodẹ che vwoba ọmọke tavwen Amagidọn ke rhe, siẹrẹ osa ẹhwa rẹ ihwo chekọ ra jẹreyọ rẹ ayen vwo kpo odjuvwu de te ayen obọ nu.
Ẹruọ ọkpokpọ nana dje oborẹ ẹguọnọ kugbe arodọnvwẹ ri Jihova rho te. Vwọrẹ uyota, ọ ‘guọnọre nẹ ohwo vuọvo ghwọrọọ, ukperẹ ọtiọyen ọ guọnọre nẹ ihwo eje kurhẹriẹ.’—2 Pita 3:9.