Wo Muegbe Wọ Vwọ Vwẹ Otọrakpọ na “Reuku”?
AVWANRE eje rhẹro rẹ orugba rẹ ive ri Jesu nana: “Ebruba kẹ ihwo ri ruẹ dẹndẹn: kidie ayen cha reuku rẹ akpọ na.” (Mat. 5:5) Ihwo ra jẹreyọ na cha vwẹ akpọ na riuku womarẹ ayen che vwo nene Jesu sun kerẹ ivie vwẹ odjuvwu. (Ẹvwọ. 5:10; 20:6) Inenikristi rẹ uyota buebun nonẹna rhẹro ọke rẹ ayen cha vwọ vwẹ akpọ na riuku je dia ihwo re gbare ri vwo ufuoma vẹ omavwerhovwẹn bẹdẹ. Ọyena sa vwọ phia, o vwo ewian eghanghanre rẹ ayen cha wian. E jẹ a ta ota kpahen erha usun rẹ ewian na: Ayen che ru akpọ na phiyọ iparadaisi, vwẹrote ihwo ra kpare nushi rhe na ji yono ayen. Gbe ji roro kpahen obo wo se ru enẹna vwo djephia nẹ wo vwo owenvwe wo vwo vwobọ vwẹ ewian nana vwẹ ọke yena.
MUEGBE WO VWO RU AKPỌ NA PHIYỌ IPARADAISI
Jihova vwọ vuẹ ihworakpọ nẹ, “wa vọn akpọ na, ru we phio kparobọ,” o djerephia nẹ akpọneje che hirhe phiyọ iparadaisi. (Jẹn. 1:28) Ihwo re cha vwẹ akpọ na riuku bẹdẹ na che ru nene iji yena. Ọ dia ọtonphiyọ yen akpọ na che vwo hirhe phiyọ iparadaisi-i, kidie ogba rẹ Idẹn rha herọ-ọ. Amagidọn da wan nu, a cha wian gangan vwo ru ẹbẹre sansan rẹ akpọ na ra guọghọ totọ na fon. Ọnana cha dia owian rode dẹn!
Ọnana nẹrhẹ avwanre karophiyọ owian rẹ ihwo rẹ Izrẹl wianre ọke rẹ ayen vwo rhivwin nẹ Babilọn rhe. Ọsoso ẹgbukpe 70 yen ayen vwo jẹ otọ na ẹdia. Ẹkẹvuọvo, Aizaya mraro nẹ womarẹ ukẹcha ri Jihova, ayen cha rhoma ru orere na yoyovwin. Ọ da ta: “Ko ru aghwa rọye kerẹ Idẹn,” O mi rhe ru aton rọyen kerẹ ogba ri Jihova. (Aiz. 51:3) Ihwo rẹ Izrẹl na phikparobọ. Ọtiọyen ọ je hepha, womarẹ ukẹcha ri Jihova, ihwo re cha vwẹ akpọ na riuku che ruo hirhe phiyọ iparadaisi. Jẹ, wo se djephia enẹna nẹ wo vwo owenvwe wo vwo vwobọ vwẹ owian yena.
Idjerhe ọvo wo se vwo ru ọtiọyen, yen wo vwo ruẹ uwevwin vẹ asan wọ dia fuanfon. Wo se ru ọtiọyen ọ da tobọ dianẹ ihwo re dia kẹrẹ owẹ gboma. Wo se ruo kpobarophiyọ siẹrẹ wọ da vwẹ ukẹcha phia vwo ruẹ orufon rẹ Eguan Ruvie vẹ Eguan Romẹvwa ji vwobọ vwẹ ẹrhuẹrẹ rayen. Ọ da dia obo wo se ru, wọ je sa vwomakpahotọ wọ vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ihwo rẹ emu phia kẹ. Ọyena che djephia nẹ wọ guọnọ chọn iniọvo wẹn uko siẹrẹ ayen da guọnọ ukẹcha. Nọ oma wẹn, ‘Mi se yono ena evo ri mi se vwo ruiruo siẹrẹ ọ da dianẹ Jihova rhie uphẹn phiyọ kẹ vwẹ re me vwọ dia akpọ na bẹdẹ?’
MUEGBE WỌ VWỌ VWẸROTE IHWO RA CHA RHỌVWỌN NUSHI RHE
Ugege rẹ Jesu vwọ rhọvwọn ọmọtẹ ri Jairọs nushi nu, ọ da tanẹ a vwẹ emu kẹ ọmọ na re. (Mak 5:42, 43) Ọ sa dianẹ ọ ghwa dia obo re bẹnre a vwọ vwẹrote ọmọtẹ yena rọhẹ ẹgbukpe 12 na-a. Ẹkẹvuọvo, di roro kpahen oborẹ iruo yena cha rho te vwẹ ọke rẹ Jesu de ru ive rọyen nana gba nu rọ tare nẹ, “irivwi rẹ hẹ evun rẹ ishi ejobi che vwo nyo urhuru rọye. Ke cha yan phia.” (Jọn 5:28, 29) Dede nẹ Baibol na ghwa vuẹ avwanre erọnvwọn buebun kpahen ọnana-a, jẹ a sa vwẹ ẹwẹn roro nẹ ihwo ra cha rhọvwọn nushi rhe na cha guọnọ emuọre, asan rẹ ayen cha dia kugbe emwa. Wo se djephia enẹna nẹ wo muegbe wọ vwọ vwẹ ukẹcha phia. Enana usun rẹ erọnvwọn evo rẹ ofori nẹ e ru.
Die yen wo se ru asaọkiephana vwo djephia nẹ wo muegbe wọ vwọ vwẹ otọrakpọ na riuku?
E de ghwoghwo ẹcha rẹ oniruo okinriariẹ vwẹ ukoko wẹn, wo muegbe wo vwo durhie rhe uwevwin wẹn vwọ kẹ emuọre? E de wene iruo rẹ oniọvo rọhẹ ẹga ọkieje vwo nẹ Bẹtẹl vwọ rhe ukoko wẹn yẹrẹ oniruo okinriariẹ da dobọ rẹ iruo rẹ ikiekin na ji, wọ sa vwẹ ukẹcha phia vwọ guọnọ asan rẹ ayen cha dia? Ọ da dianẹ e che ru ọghwẹkoko roghẹresan vwẹ ekogho ru wọ dia, wọ sa vwomakpahotọ vwọ wian tavwen ọghwẹkoko na ke tonphiyọ vẹ ọke ro de kuphiyọ yẹrẹ wọ sa domaji dede ihwo re rhere?
MUEGBE WO VWO YONO IHWO RA CHA RHỌVWỌN NUSHI RHE
Vwo nene obo rehẹ Iruo Rẹ Iyinkọn Na 24:15, avwanre rhẹro rọyen nẹ a cha rhọvwọn iduima rẹ ihwo nushi rhe. Buebun rayen vwo uphẹn rẹ ayen vwo yono kpahen Jihova tavwen ayen ki ghwu-u. A da rhọvwọn ayen nushi nu, uphẹn yena ko che rhiephiyọ kẹ ayen.a Idibo rẹ Ọghẹnẹ re fuevun re je tẹn ona, cha vwẹ ukẹcha phia vwo yono ayen. (Aiz. 11:9) Charlotte, ro ghwoghwori vwẹ Europe, South America kugbe Africa jovwore, rhẹro rẹ ọke yena. Ọ da ta vẹ omavwerhovwẹn: “Me rhẹro rẹ ọke mi che vwo yono ihwo ra cha rhọvwọn nushi rhe na. Mi de se kpahen ohwo ro yerin wanre, ọkieje mi vwo roro: ‘Mane kẹ ohwo nana riẹn Jihova jovwo, akpọ rọyen rha dia enẹ-ẹ.’ E jẹ ọke na te kpawọ, me vwọ vuẹ ihwo ra cha rhọvwọn nushi rhe na obo ri fori nẹ ayen riẹn jovwo rẹ uphẹn rọyen rhiephiyọ kẹ aye-en.”
O vwo erọnvwọn buebun rẹ idibo ri Jihova re fuevun re diarọ tavwen Jesu ke rhe otọrakpọ na che yono. Vwẹ ẹwẹn roro obo rọ cha vwerhen oma te je dia emu rẹ ọghọ te re vwo djefiotọ kẹ Daniẹl kpahen oborẹ aroẹmrẹ sansan ro si phiyotọ ro vwo ẹruọ raye-en vwo rugba. (Dan. 12:8) Yẹrẹ omavwerhovwẹn re che vwo ọke ra da cha chọn Rutu vẹ Naomi uko vwọ riẹn kpahen oborẹ Mesaya na vwo nẹ uvwiẹ rayen rhe. Mavọ yen ọ cha dia emu rẹ aghọghọ te e vwo vwobọ vwẹ iruo rẹ uyono rẹ akpọeje yena, rọ vrabọ rẹ okeke vẹ ebẹnbẹn rẹ akpọ umwemwu nana!
Mavọ wo se vwo djephia enẹna nẹ wo muegbe wo vwo vwobọ vwẹ iruo yena? Idjerhe ọvo kiriguo yen wọ vwọ davwan vwo ruẹ ena rẹ aghwoghwo wẹn yovwẹnphiyọ je vwẹ ọkieje vwo vwobọ vwẹ iruo aghwoghwo re ruẹ vwẹ akpọeje enẹna. (Mat. 24:14) Ọ da tobọ dianẹ ọghwo yẹrẹ ẹdia ru wọ hepha siobọ rẹ iruo wẹn kpotọ enẹna, ẹgbaẹdavwọn wẹn che djephia nẹ wo muegbe wo vwo yono ihwo ra cha rhọvwọn nushi rhe na.
Onọ ọghanghanre ọvo kẹ ọna, wo ghini rhẹro rẹ ọke wọ cha vwọ vwẹ otọrakpọ na riuku? Oma vwerhen owẹ nẹ wo che ru akpọ na phiyọ iparadaisi, vwẹrote ihwo ra rhọvwọn nushi rhe na ji yono ayen? Wo se djephia nẹ wo muegbe siẹrẹ wọ da reyọ kuphẹn kuphẹn ro rhiephiyọ enẹna vwo vwobọ vwẹ oka rẹ iruo ru wo vwo vwẹ ẹwẹn nẹ wo che ru vwẹ ọke ra cha vwọ vwẹ otọrakpọ na riuku!
a Ni uyovwinrota na A Cha “Rhẹriẹ Ihwo Buebu Hirhe Phihọ” Evwata rọhẹ Uwevwin Orhẹrẹ ri September 2022.