ILAIBRI RỌHẸ INTANẸTI
Ilaibri
RỌHẸ INTANẸTI
Urhobo
  • BAIBOL
  • ẸBE
  • EMẸVWA
  • w20 May aruọbe 8-11
  • Ivie Ivẹ re Vwọso Ohwohwo Vwẹ Ọke rẹ Oba Na

Ividio herọ vwọ kẹ ọnana wọ sanere naa.

Wọ ghwọọ, emuọvo shechọ ividio na vwọ guọnọ rhie.

  • Ivie Ivẹ re Vwọso Ohwohwo Vwẹ Ọke rẹ Oba Na
  • Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2020
  • Ọfa ro ji Vwo Ovuẹ Na
  • Ono Yen “Ovie rẹ Obohwẹre Ọnre” na Vwẹ Ọke rẹ Oba Na?
    Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2020
  • Ono Yen Ovie rẹ “Obohwẹre Ọnre na” Nonẹna?
    Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2020
  • Ọbe rẹ Ẹvwọphia—Obo ro Mudiaphiyọ Vwọ kẹ Ivwighwrẹn rẹ Ọghẹnẹ
    Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2022
  • Yono nẹ Aroẹmrẹ Rehẹ Baibol Na
    Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2023
Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2020
w20 May aruọbe 8-11

Ivie Ivẹ re Vwọso Ohwohwo Vwẹ Ọke rẹ Oba Na

Aroẹmrẹ evo rehẹ ekpeti nana djisẹ rẹ obo re phiare vwẹ uvwre rẹ ọke vuọvo. Aroẹmrẹ na djephia vwẹ idjerhe sansan nẹ avwanre yerẹn vwẹ “ọke rẹ oba na.”—Dan. 12:4.

Ekpeti ro dje aroẹmrẹ kugbe usuon rọ dia ovie rẹ obohwẹre ọnre na kugbe ovie rẹ obọrhen ọnre na vwo nẹ ukpe rẹ 1870 rhi te nonẹna.
  • Ekpeti 1 usun rẹ ekpeti 4 na dje aroẹmrẹ ri rugba vwẹ uvwre ọke vuọvo vwẹ ọke rẹ oba na, kugbe obo re phiare vwo nẹ ukpe rẹ 1870 fiẹ 1918. Ukpe ri 1914 vẹ ikpe re vwọ kpahọn yen ọke rẹ oba na. Aroẹmrẹ 1: Eranvwe rọ djoma ro vwo iyovwin ighwrẹn rọ vwomaphia ikpe evo tavwen ukpe rẹ 1870 ki rhi te. A wan uyovwin righwrẹn rẹ eranvwe rọ djoma na oma vwẹ uvwre rẹ Ofovwin rẹ Akpọeje I. Vwo nẹ ukpe ri 1917, omaẹwan na de rhi kpo. Aroẹmrẹ 2: E rhi vughe ovie rẹ obohwẹre ọnre na kugbe ovie rẹ obọrhen ọnre na vwo nẹ ukpe rẹ 1870. Germany yen ovie rẹ obohwẹre ọnre na vwẹ 1871. Great Britain yen a ka riẹnphiyọ ovie rẹ obọrhen ọnre na, ẹkẹvuọvo, vwẹ 1917 Ẹgba Usuon ri Anglo-America da reyọ ẹdia rọyen. Aroẹmrẹ 3: Charles T. Russell vẹ igbeyan rọyen yen ‘ikọn na vwo nẹ ukpe rẹ 1870.’ Vwẹ uvwre rẹ ukpe rẹ 1880 fiẹ 1885, ‘Zion’s Watch Tower’ phiuduphiyawọ rẹ ihwo ri se nẹ ayen ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na. Aroẹmrẹ 4: Vwo nẹ 1914, orhọ na da tonphiyọ. A sane ego vwo nẹ irosu. Aroẹmrẹ 5: Vwo nẹ ukpe ri 1917, awọ rẹ utehru vẹ ọphiẹn na vwomaphia. Ihoho efa: obo re phiare vwẹ akpọ na vwo nẹ ukpe ri 1914 fiẹ 1918, rọ dia Ofovwin Akpọeje I. Obo re phiare ri djobọte ihwo rẹ Ọghẹnẹ: Ukpe ri 1914 fiẹ 1918, e mu Emọ-uyono ri Baibol rehẹ Britain vẹ Germany phiyọ uwodi. Vwẹ 1918, e mu iniọvo rehẹ esiri ukoko vwẹ United States phiyọ uwodi.
    Aroẹmrẹ 1.

    Ẹkpo ri Baibol Ẹvwọ. 11:7; 12:13, 17; 13:1-8, 12

    Aroẹmrẹ “Eranvwe” rọ djoma na sun ihworakpọ vwẹ ikpe uriorin buebun re. A wan uyovwin righwrẹn rẹ eranvwe na oma vwẹ ọke rẹ oba na. Ọke vwọ yanran na, omaẹwan na de kpo, “akpọ” na ejobi de nene. Eshu vwẹ eranvwe na vwo nene emọ rẹ aye na “ri chekọ phi ofovwi.”

    Orugba Oghwe na vwo ku nu, isuon rẹ ihworakpọ re vwọso Jihova da rhe vwomaphia. Ikpe uriorin buebun vwọ wan nu vwẹ uvwre rẹ ọke rẹ Ofovwin rẹ Akpọeje I, Usuon ri British da rhe vwiẹrẹ. Ọ rhoma rhe gan ọke rẹ United States vwọ vwomaba. Eshu vwẹ isuon rẹ akpọ na vwo mukpahen ihwo rẹ Ọghẹnẹ ma rho vwẹ uvwre rẹ ọke rẹ oba na.

  • Aroẹmrẹ 2.

    Ẹkpo ri Baibol Dan. 11:25-45

    Aroẹmrẹ Ovie rẹ obohwẹre ọnre na vẹ ovie rẹ obọrhen ọnre na cha vwọso ohwohwo vwẹ uvwre rẹ ọke rẹ oba na.

    Orugba Ẹgba Usuon ri Germany vẹ Anglo-America vwọso ohwohwo. Vwẹ ukpe ri 1945 usuon ri Soviet Union vẹ ẹkuotọ ri bicha da rhe dia ovie rẹ obohwẹre ọnre na. Vwẹ ukpe ri 1991, usuon ri Soviet Union de rhi te oba, Russia vẹ ẹkuotọ ri biẹcha da rhe dia ovie rẹ obohwẹre ọnre na.

  • Aroẹmrẹ 3.

    Ẹkpo ri Baibol Aiz. 61:1; Mal. 3:1; Luk 4:18

    Aroẹmrẹ Jihova ji “ikọn” rọyen ra “rhuẹrẹ idjerhe” phiyọ bẹsiẹ ra vwọ vwẹ Uvie ri Mesaya na vwo mu. Ẹko nana re vwo dje ikọn na “ghwẹ ikun esiri na rhe ihwo” re pha dẹndẹn.

    Orugba Vwo nẹ ukpe rẹ 1870 C. T. Russell vẹ igbeyan rọyen de muomaphiyọ eyono ri Baibol na rere ayen sa vwọ riẹn oborẹ Baibol na ghini yono. Vwẹ ukpe rẹ 1881, ayen da rhe mrẹvughe nẹ ofori rere idibo rẹ Ọghẹnẹ vwo ghwoghwo ota. Ayen teyen iyovwinreta kerẹ “Wanted 1,000 Preachers” vẹ “Anointed to Preach” phia.

  • Aroẹmrẹ 4.

    Ẹkpo ri Baibol Mat. 13:24-30, 36-43

    Aroẹmrẹ Ọvweghrẹn ọvo kọn ego phiyọ udju rẹ irosu ra vwẹ uphẹn kẹ nẹ o din rhurhu irosu na bẹsiẹ ọke rẹ orhọ na vwo te; ọke rẹ orhọ vwo te, a da hẹriẹ ego na nẹ irosu na.

    Orugba Vwo nẹ ukpe rẹ 1870 yanran, ofẹnẹ rọhẹ uvwre rẹ Inenikristi rẹ uyota vẹ e rẹ efian da rhe teyenphia. E koko Inenikristi rẹ uyota vwẹ uvwre rẹ ọke rẹ oba na, a da hẹriẹ ayen vwo nẹ Inenikristi rẹ efian.

  • Aroẹmrẹ 5.

    Ẹkpo ri Baibol Dan. 2:31-33, 41-43

    Aroẹmrẹ Awọ rẹ utehru vẹ ọphiẹn rẹ oma ra vwẹ ogba sansan ru.

    Orugba Ọphiẹn na mudiaphiyọ ihwo rehẹ otọ rẹ Ẹgba Usuon rẹ Anglo-America re vwọso usuon na. Fikirẹ ẹvwọsuọ rẹ ihwo nana, usuon na rha sa vwẹ ogangan rọyen rọ họhọ ogba na vwo ruiruo vọnvọ-ọn.

  • Ekpeti 2 usun rẹ ekpeti 4 na dje aroẹmrẹ ri rugba vwẹ uvwre ọke vuọvo vwẹ ọke rẹ oba na kugbe obo re phiare vwo nẹ ukpe ri 1919 fiẹ 1945. Germany yen dia ovie rẹ obohwẹre ọnre na rhi te ukpe ri 1945. Ẹgba Usuon rẹ Anglo-America yen ovie rẹ obọrhen ọnre na. Aroẹmrẹ 6: Vwẹ 1919, e koko Inenikristi ra jẹreyọ rhe ukoko rẹ egọghẹnẹ re rufon. Vwo nẹ 1919, a rhoma muomaphiyọ iruo aghwoghwo na. Aroẹmrẹ 7: A vwẹ ukoko rẹ League of Nations vwo mu vwẹ 1920, ọ da dia re te ọke rẹ Ofovwin Akpọeje II vwọ tonphiyọ. Ihoho efa: Aroẹmrẹ 1, eranvwe rọ djoma ro vwo iyovwin ighwrẹn na je herọ. Aroẹmrẹ 5, awọ rẹ utehru vẹ ọphiẹn rẹ oma na je herọ. Obo re phiare vwẹ akpọ na vwo nẹ 1939 fiẹ 1945, rọ dia Ofovwin Akpọeje II. Obo re phiare ri djobọte ihwo rẹ Ọghẹnẹ: Vwo nẹ ukpe ri 1933 fiẹ 1945, Iseri re vrẹ 11,000 yen e mu phiyọ uwodi vwẹ Germany. Iseri re joma te 1,600 yen e mu phiyọ uwodi vwẹ Britain vwo nẹ ukpe ri 1939 fiẹ 1945. Vwo nẹ ukpe ri 1940 fiẹ 1944 ẹko rẹ ihwo rẹ ophu muẹ vwọso Iseri na abọ re vrẹ 2,500 vwẹ United States.
    Aroẹmrẹ 6.

    Ẹkpo ri Baibol Mat. 13:30; 24:14, 45; 28:19, 20

    Aroẹmrẹ A ghwẹ “irosu” na phiyọ “erhu,” a da rha vwẹ “odibo esiri” na vwo mu nẹ ọ vwẹrote ihwo rehẹ “uwevwi” rẹ Ọghẹnẹ. A da ton eghwoghwo rẹ “iyẹnrẹ esiri” rẹ Uvie na phiyọ kẹ “ẹgborho na ejobi.”

    Orugba A vwẹ odibo esiri na mu nẹ ọ vwẹrote ihwo rẹ Ọghẹnẹ vwẹ ukpe ri 1919. Vwo nẹ ọke yena yanran, Emọ-uyono ri Baibol na de muomaphiyọ aghwoghwo na vrẹ obo ri jovwo. Nonẹna, Iseri ri Jihova ghwoghwo ota vwẹ ẹkuotọ re vrẹ 200 je teyen ẹbe ra fan nẹ Baibol na rhe phia vwẹ ejajẹ re vrẹ 1,000.

  • Aroẹmrẹ 7.

    Ẹkpo ri Baibol Dan. 12:11; Ẹvwọ. 13:11, 14, 15

    Aroẹmrẹ Eranvwe rọ djoma ro vwo ighoro ivẹ na vuẹ ihwo re dia akpọ na nẹ ayen “kare oma rẹ eranvwe na,” je vwẹ “ẹnwẹn kẹ oma” na.

    Orugba Ẹgba Usuon rẹ Anglo-America yen vwẹ ukoko ri League of Nations vwo mu. Ẹkuotọ efa vwomaba ukoko nana. Ọke vwọ yan obaro, ovie rẹ obohwẹre ọnre na da je rhe vwomaba ukoko na vwo nẹ ukpe ri 1926 re te ukpe ri 1933. Ihwo rorori nẹ ukoko ri League of Nations sa ghwa ufuoma rhe akpọ na rọ dia oborẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ ọvo se ru. Ọtiọyen ayen ji roro kpahen ukoko ri United Nations (UN).

  • Ekpeti 3 usun rẹ ekpeti 4 na dje aroẹmrẹ ri rugba vwẹ uvwre ọke vuọvo vwẹ ọke rẹ oba na kugbe obo re phiare vwo nẹ ukpe ri 1945 fiẹ 1991. Vwẹ ukpe ri 1991, Usuon ri Soviet Union vẹ ẹkuotọ ri bicha da rhe dia ovie rẹ obohwẹre ọnre na, Russia vẹ ẹkuotọ ri biẹcha kọyen rha reyọ ẹdia rayen. Ẹgba Usuon Anglo-America da rhe dia ovie rẹ obọrhen ọnre na. Aroẹmrẹ 8: Ivwirhi ro guvwie ro ophephe na fikirẹ ibọmbu ra sare ro dje oghwọrọ rode rẹ Ẹgba Usuon Anglo-America soro. Aroẹmrẹ 9: A vwẹ ukoko ri United Nations mu vwẹ ukpe ri 1945, rọ reyọ ẹdia rẹ ukoko ri League of Nations. Ihoho efa: Aroẹmrẹ 1, eranvwe rọ djoma ro vwo iyovwin ighwrẹn na, je herọ. Aroẹmrẹ 5, awọ rẹ utehru vẹ ọphiẹn rẹ oma na je herọ. Aroẹmrẹ 6, vwẹ ukpe ri 1945, ighwoghwota na bun vrẹ 156,000. Vwẹ ukpe ri 1991, ighwoghwota na bun vrẹ 4,278,000. Obo re phiare ri djobọte ihwo rẹ Ọghẹnẹ: Vwo nẹ ukpe ri 1945 fiẹ 1951 rẹ Soviet Union vwo suẹn, e mu Iseri buebun kpo ọko rẹ oja vwẹ Siberia.
    Aroẹmrẹ 8.

    Ẹkpo ri Baibol Dan. 8:23, 24

    Aroẹmrẹ Ovie rọ djoma “guọghọ ẹguọghọ ro muoshọ.”

    Orugba Ẹgba Usuon rẹ Anglo-America hwe ihwo buebun je so oghwọrọ mamọ re. Kerẹ udje, vwẹ Ofovwin Akpọeje II, United States so oghwọrọ ra je mrẹ ọkpọ rọyen dẹvo-o, ro vwo do ibọmbu ivẹ phiyọ ẹkuotọ re dia evweghrẹn rẹ ẹgba usuon rẹ Anglo-America.

  • Aroẹmrẹ 9.

    Ẹkpo ri Baibol Dan. 11:31; Ẹvwọ. 17:3, 7-11

    Aroẹmrẹ “Eranvwe ọvwavware” ro vwo ighoro ihwe na nẹ ukpotọ ro jẹ oba evwo na rhe kerẹ ovie rẹrenren. Ọbe ri Daniẹl se ovie nana “ogbeku rọ guọghọ asan.”

    Orugba Ukoko ri League of Nations hrare vwẹ ọke rẹ Ofovwin Akpọeje II. Ofovwin na vwo notọ nu, a da vwẹ ukoko ri UN “vwo mu.” Ihwo vwẹroso ukoko ri UN na kirobo rẹ ayen vwẹroso ukoko ri League of Nations ukperẹ ayen vwọ vwẹroso Uvie rẹ Ọghẹnẹ. Ukoko ri UN na cha vwọso ẹga rẹ efian.

  • Ekpeti 4 usun rẹ ekpeti 4 na dje aroẹmrẹ ri rugba vwẹ uvwre ọke vuọvo vwẹ ọke rẹ oba na kugbe ọke nana re te Amagidọn. Russia vẹ ẹkuotọ ri biẹcha yen ovie rẹ obohwẹre ọnre na. Ẹgba Usuon rẹ Anglo-America yen ovie rẹ obọrhen ọnre na. Aroẹmrẹ 10: Isun rẹ Akpọ na che kperi ukperi rẹ ‘ufuoma kugbe ofuvwegbe.’ Ọyena vwọ wan nu, ukpokpogho rode na da tonphiyọ. Aroẹmrẹ 11: Ẹgborho na vwọso ẹga rẹ efian. Aroẹmrẹ 12: Igọmẹti rẹ akpọ na cha vwọso ihwo rẹ Ọghẹnẹ. E koko uchekotọ ra jẹreyọ na kpo odjuvwu. Aroẹmrẹ 13: Amagidọn. Ohwo rọ gua iyesi ọfuanfon na phi kparobọ. A ghwọrọ eranvwe rọ djoma ro vwo iyovwin ighwrẹn na; a womarẹ awọ rẹ utehru vẹ ọphiẹn na ghwọrọ oma rode na. Ihoho efa: Aroẹmrẹ 1, eranvwe rọ djoma ro vwo iyovwin ighwrẹn na diarọ re te Amagidọn. Aroẹmrẹ 5, awọ rẹ utehru vẹ ọphiẹn na je herọ re te Amagidọn. Aroẹmrẹ 6, ighwoghwota bun vrẹ 8,680,000 nonẹna. Obo re phiare ri djobọte ihwo rẹ Ọghẹnẹ: Vwẹ ukpe rẹ 2017, Usuon ri Russian mu iniọvo na phiyọ uwodi je reyọ iwevwin rẹ ukoko na.
    Aroẹmrẹ 10 vẹ 11.

    Ẹkpo ri Baibol 1 Tẹsa. 5:3; Ẹvwọ. 17:16

    Aroẹmrẹ Ẹgborho na kperi ukperi rẹ “ufuoma kugbe ofuvwegbe,” “ighoro ihwe” na vẹ “ayen” kọyen eranvwe rọ djoma na da vwọso “igberadja na,” je ghwọrọ. Ọyena vwọ wan nu, a da ghwọrọ ẹgborho na.

    Orugba Ẹgborho na cha tanẹ ayen ghwa ufuoma kugbe ofuvwegbe rhe akpọ na re. Ọke yena, ẹkuotọ rehẹ ukoko ri UN ke cha ghwọrọ ẹga rẹ efian. Ọnana yen cha dia ọtonphiyọ rẹ ukpokpogho rode na. Ukpokpogho rode na che vwoba ọke ra da ghwọrọ akpọ rẹ Eshu na ejobi vwẹ Amagidọn nu.

  • Aroẹmrẹ 12.

    Ẹkpo ri Baibol Izi. 38:11, 14-17; Mat. 24:31

    Aroẹmrẹ Gog kpare ofovwin kpo otọ rẹ ihwo rẹ Ọghẹnẹ. Emekashe koko “ihwo ra sanọ reyọ” na.

    Orugba Ovie rẹ obohwẹre ọnre na vẹ isun rẹ akpọ na ri chekọ cha vwọso ihwo rẹ Ọghẹnẹ. Ẹvwọsuọ na da tonphiyọ nu, ke che koko uchekotọ rẹ ihwo ra jẹreyọ na kpo odjuvwu.

  • Aroẹmrẹ 13.

    Ẹkpo ri Baibol Izi. 38:18-23; Dan. 2:34, 35, 44,45; Ẹvwọ. 6:2; 16:14, 16; 17:14; 19:20

    Aroẹmrẹ “Ohwo rọ gua” “esi ọfuanfon” na “phi kparobọ” rọ vwọ ghwọrọ Gog vẹ otuofovwin rọyen. E mu “eranvwe na” “teye ẹtẹrhe rẹ erhanre,” a da guọghọ oma rode na.

    Orugba Jesu rọ dia Ovie ro suẹn vwẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ che rhi sivwin ihwo rẹ Ọghẹnẹ. Ọ vẹ ihwo 144,000 ri che nene sun kugbe otuofovwin rẹ emekashe rọyen cha ghwọrọ okugbe rẹ ẹgborho na re vwọso ihwo rẹ Ọghẹnẹ. Ọyena yen cha dia oba rẹ akpọ rẹ Eshu.

    Ẹbe Urhobo Ejobi (2001-2026)
    Vrẹn No
    Ruọ
    • Urhobo
    • Vwọ kẹ Ohwo
    • Isẹtini Obo Wọ Guọnọre nẹ Ọ Dia
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Obo re Vwo Ruiruo Wan
    • Urhi ro Suẹn Evuẹ rẹ Romobọ
    • Isẹtini Obo Wọ Guọnọre nẹ a Vwẹ Evuẹ Wẹn Ruiruo Wan
    • JW.ORG
    • Ruọ
    Vwọ kẹ Ohwo