Karophiyọ Ihwo re Dia Asan ra da Vwẹrote Emare
1. Diesorọ a vwọ guọnọ nẹ a hwarhiẹ iyẹnrẹn esiri na bru ihwo re dia asan ra da vwẹrote emare?
1 Ihwo buebun yẹn obẹnbẹn rẹ ọghwo te oma asaọkiephana. (Aghwo. 12:1-7) Buebun rayen dia asan ra da vwẹrote emare. Ọ bẹn ravwọ mrẹ ihwo ọtiọyen na siẹrẹ e de ghwoghwo nuwevwin kpuwevwin. Ọtiọyen ọ je hepha vwẹ ẹkuotọ rẹ emare de nene emọ yẹrẹ imoni rayen dia. Dedenẹ evo rayen sa ya-an, efa gbe ghwa sa karophiyọ erọnvwọ-ọ, emare vẹ ihwoefa re dia asan ọtiọyen na ji se yono uyota na ji vwo ẹguọnọ ri Jihova. Mavọ yẹn avwanre sa vwọ hwarhiẹ iyẹnrẹn esiri rẹ ‘iphiẹrophiyọ rẹ aghọghọ’ na bru ayen ra?—Tai. 2:13.
2. Mavọ yẹn Oniruo rọvwẹrote iruo rẹga na se ru ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ iniọvo ri che kpẹ asan ra da vwẹrote emare na?
2 Ẹtuọnphiyọ Rọyen: Oniruo rọvwẹrote iruo rẹga na yin che ru ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ iniọvo ri che kpẹ asan ra da vwẹrote emare na. Ayen da nabọ muegbe je vwẹroso Jihova, ayen ke sa vwẹ uyono rẹ ẹko vwo mu.—Isẹ 21:5; 1 Jọn 5:14, 15.
3, 4. (a) Ono yẹn avwanre che bru ra siẹrẹ avwanre da guọnọ ton uyono rẹ ẹko na phiyọ? (b) Mavọ yẹn avwanre che dje ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ uyono na phia wan?
3 Obo rẹ asan na hepha yẹn avwanre che ni vwọ vwẹ uyono ri Baibol vwo mu. Ọ da dianẹ asan na rhoro, emare re dia evun rọyen bunrun, ihwo re wiowian je herọ, o fori nẹ a nokpẹ rẹ ọga rọ vwẹrote asan na mie ohwo rọ vwẹrote erhorha. Ọ da rha dia asan rọ hanvwere, rẹ ewiowian vẹ emare re dia asan na buotu-u, ofori nẹ a rhuẹrẹ ọke phiyọ vwọ mrẹ ohwo ro vwo asan na.
4 Vwẹ ẹdia ivẹ nana, dje kẹ ayen nẹ, wọ vwẹ ọke wẹn kpahotọ wo vwo nene ihwo ri vwo omavwerhovwẹn kpahen Baibol na vwo gbikun kugbe. Riẹnmie sẹ o vwo ihwo re guọnọ kuomakugbe yono Baibol na vwẹ oma rẹ ibrẹro 30 kudughwrẹn kudughwrẹn. Ẹbe sansan yẹn wọ sa vwọ wian. Ẹkẹvuọvo, ihwo buebun yin dje omavwerhovwẹn kpahen My Book of Bible Stories vẹ The Greatest Man Who Ever Lived. Wo se dje ẹbe na kẹ ọga rọ vwẹrote asan na. Wẹ vẹ ọyen sa rhuẹrẹ ẹdẹ, ọke, vẹ asan rẹ ovwan da cha vwoma. Ọ cha vwẹ ọbe ọrhuẹrẹphiyotọ na tamu ophapha rẹ evuẹ rayen. Wo jẹ oshọ wo vwo dje oma wẹn kerẹ ọvo rẹ Iseri ri Jihova mu we-e. Jẹ ọga rọ vwẹrote asan na riẹn nẹ uyono ri Baibol yin mu ovwan rhe, ọ diẹ irueru rẹga-a.
5. Iroroẹjẹ vọ yen sa nẹrhẹ a mrẹ erere nẹ uyono na rhe?
5 Uyono Na: Wo de che ru uyono na, roro kpahen obo rẹ asan na hepha, kugbe ẹdia ru wọ mrẹ ihwo na phiyọ, dia ohwo rọ nuẹ. E jẹ ọ ro che ru uyono na ghwa ẹbe re che yono na bun, ọ je reyẹ ẹbe na mie ayen siẹrẹ o de ru uyono na nu. O che yovwin siẹrẹ ọ da ghwa ẹbe ra vwẹ ibieta re rhoro vwo si, nene oma. E se se ẹkoreta na, je nọ enọ. A me je kẹ ayen uphẹn vwọ kpahen phiyọ. Vwẹ uphẹn kẹ ihwo re guọnọ se, re je riẹn se, vwo se ẹkoreta yẹrẹ ẹkpo ri Baibol. Jẹ ihwoeje vwobọ vwẹ uyono na. Vwẹ ayen vwo mu igbeyan, wo ji dje iroro rẹ abavo phia. Siẹrẹ ọga rọ vwẹrote asan na da rhọnvwe kẹ wẹ, jẹ ayen ni ividio rẹ ukoko na re sa bọn esegbuyota rayen gan, yẹrẹ i re kanrunumu obo re se yono nẹ Baibol na rhe. Wọ sa vwẹ ẹrhovwo ton uyono na phiyọ ji vwo kuophiyọ. Ighwoghwota evo tobọ so ine vwẹ uyono na.
6. Die yen e ru siẹrẹ ọvo usun rẹ ihwo re yono na rha rhọnvwe phiyọ obo re yono na-a?
6 Siẹrẹ ọvo usun rẹ ihwo re yono na rha rhọnvwe phiyọ obo re seri yẹrẹ obo re djunute vwẹ uyono na-a, die kọyen e ru? Reyẹ ona vwọ kpahen kẹ ohwo na. (Kọl. 4:6) Wo se dje ẹkpo ri Baibol rọ nabọ dje kpahen ota na kẹ. Siẹrẹ wo rhe se ru ọtiọye-en, gbe jẹ ohwo na riẹn nẹ wọ joka phiyọ onọ na re, nẹ wẹ vẹ ọyen cha fuẹrẹn ota na kugbe siẹrẹ ovwan de ru uyono na nu.
7. Die yen e ru siẹrẹ ọvo usun rẹ ihwo re yono na da nọ onọ yẹrẹ dje omavwerhovwẹn phia?
7 Ọkiọvo, ọvo usun rẹ ihwo re yono na sa nọ onọ yẹrẹ guọnọ yono kpobaro phiyọ. Ona nana yẹn oniọvo ayẹ ọvo vwo ruo: “Ọyena omamọ rẹ onọ. Jẹ ọ vwọ dia onọ romobọ wẹn na, a cha hẹrhẹ te oba rẹ uyono na tavwen, me vẹ owẹ ke tota kpahọn.” Wẹ vẹ ihwo ri vwo omavwerhovwẹn kpahen uyono ri Baibol se ru ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ ọke vẹ asan ro je ayen.
8. Mavọ yẹn a niyẹnrẹn rẹ uyono ri Baibol revwo mu kẹ ẹko na vẹ i re vwo mu kẹ ohwo ọvuọvo wan?
8 Ofori nẹ o ghwe vwẹ oniọvo ọvo ro ruẹ uyono rẹ ẹko na ọkieje. Iniọvo na eje ri vwobọ vwẹ uyono rẹ ẹko na sa nẹ iyẹnrẹn rẹ ọke na. Uyono na da vwẹ owọ muotọ nu, oniọvo rọ vwẹrote uyono na sa nẹ iyẹnrẹn rẹ orhivwinbrura ọvo vẹ uyono ri Baibol ọvo kọke kọke rovwo ru uyono na. Wọ sa nẹ iyẹnrẹn rẹ uyono ri Baibol ru wo vwo mu kẹ ohwo ọvuọvo rọ dia asan na kirobo re ruẹ jovwo, siẹrẹ ohwo na de vwo ẹruọ robo ro yono.
9, 10. Iruemu vọ yẹn a guọnọ mie ihwo ri che vwobọ vwẹ owian nana? Djekpahọn.
9 Jẹ Uyono na Yan Obaro: Ofori nẹ o vwo ẹdẹ kugbe ọke revwo ruẹ uyono rẹ ẹko na kọke kọke. Ihwo re dia asan na vẹ i ri ruiruo vwọ, che rhẹro nẹ uyono na cha dia ọrẹ kọke kọke. Ayen ji che rhẹro nẹ uyono na cha vrẹ ọke rẹ a rhuẹrẹ phiyọ na-a. (Mat. 5:37) Ọvwọ dia ọtiọyen na, gbomavwra uyono na, wọ frẹkotọ ruo dẹndẹn. Obo re rhiẹromrẹ djerephia nẹ ofori ighwoghwota ivẹ ri tedje vwo ru uyono na. (Aghwo. 4:9, 10) Asan na da rho, ighwoghwota na se bun vrẹ ọtiọyen.
10 Ofori nẹ wọ vẹ ayen dia igbeyan, wo ji vwo ọdavwẹ rayen. (Fil. 2:4) Davwẹngba wọ vwọ riẹn ohwo ọvuọvo rọ rhe uyono na obọ rẹsosuọ ru wo vwo bru ayen ra. Si edẹ rayen phiyotọ wọ davwẹngba karophiyọ ayen tavwen wọ ke rhoma ra. Karophiyọ nẹ ihwoevo re kpakore guọnọ nẹ ihwo rẹ ayen ghwe vughe-e, vwẹ oderhi rayen se aye-en. Rere oma vwọ vwerhe ihwo na eje, dje uruemu rẹ erorokẹ vẹ edirin phia.
11. Mavọ yẹn ohwo ro ru uyono na sevwo dje ọghọ kẹ ihwo re dia asan na vẹ i ri ruiruo vwọ?
11 Ọyen obo re ghanre mamọ wo vwo dje ọghọ vẹ uruemuesiri kẹ ihwo re wian vẹ e re dia asan na. Uyono na da tonphiyọ nu, wọ rhoma wene ọke vẹ ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ uyono na-a. Siẹrẹ wọ da guọnọ ru ọtiọyen, mrẹ ọga rọ vwẹrote asan na. Nọke kpọke, wọ me nọ ọga rọ vwẹrote asan na kpahen obo rẹ uyono na sa vwọ yan obaro. Ihwo ri vwobọ vwẹ uyono na de vwo erhorha vwẹ ọke rẹ uyono na, davwẹngba vwọ mrẹ ayen. Dje oboresorọ revwo ruẹ uyono na kẹ ayen. Jẹ ayen riẹn nẹ wo vwo ọdavwẹ rẹ omoni rayen na mamọ. Durhie ayen rere ayen chidia je kerhọ.
12, 13. Gbikun rẹ erere ra mrẹre vwẹ aghwoghwo re ruẹ vwẹ asan ra da vwẹrote emare.
12 Erhuvwu rẹ Owian Nana: Iniruo ri kiẹn vẹ ikoko evo nẹ omamọ rẹ iyẹnrẹn ro nẹ iruo nana rhe. Vwẹ asan ọvo, oma rẹ ihwo 20 yen rhe echidiotọ rẹ ẹsosuọ na. Ọnana kọ sa nẹrhẹ a vwẹ uyono ri Baibol vwo mu kẹ ihwo esan sansan. Usun rẹ ihwo nana, aye ọvo bromaphiyame re. Vwẹ asan ọfa, aye ọvo ro te ẹgbukpe 85 rhe vwomaba ukoko rọ kẹrerẹ, ọ da vuẹ ayen nẹ ọyen guọnọ bromaphiyame. Ọke rẹ ihwo re vwẹrote asan ọvo ọtiọyen na vwọ guọnọ dobọ rẹ ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ uyono na jẹ, ihwo re dia asan na da ra niyẹnrẹn kẹ ọga rọ vwẹrote asan na. Ukuotọ rọyen, ihwo 25 fiẹ 30 yen rhe uyono na ra vwọ rhoma tuọnphiyọ nu.
13 Ẹguọnọ rẹ avwanre djephia kẹ ihwo re dia asan ra da vwẹrote emare na che te ayen vẹ ihwoefa ẹwẹn. Kerẹ udje, ihwo re wian vwẹ asan na je vwomaba uyono na ọkeọvo. Ọdavwẹ re avwanre vwo kpahen ihwo nana, ọyen oseri komobọ vwẹ ekogho na. (1 Pita 2:12) Ọke revwo dje oboresorọ revwo ruẹ uyono na kẹ ohwo ọvo rọ vwẹrote asan ọtiọyen na, ọ da nọ: “Diesorọ ovwan rha fobọ rhe-e? Dẹvọ ovwan sa vwọ tonphiyọ?” Aye ọvo ro vwo asan ọtiọyen na de rhe si: “Me guọnọ jiri uyono nana vwẹ kasan kasan ra da vwẹrote emare. Uyono nana, ọyen ẹbẹre ọvo rẹ iruo ẹga rẹ ọphẹ rẹ Iseri ri Jehova ruẹ vwẹ ekogho rayen.” Ihwo ri vwo asan ọvo vwẹ Hawaii ra da vwẹrote emare, vwẹ Ọbe rẹ Ujiri kẹ Iseri ri Jihova fikirẹ Iruo Ẹga rẹ ọphẹ rẹ ayen ruẹ. Ọbe na dje iruo rẹ ẹga rẹ Iseri ri Jihova na phiyẹ “uvi erhuvwu” vwọkẹ ihwo rehẹ asan na.
14. Diesorọ avwanre vwọ davwẹngba vwọ chọn ihwo re dia asan ra da vwẹrote emare uko?
14 Jihova durhie emare na nẹ ayen rhi jiri ọyen. (Une 148:12, 13) Edurhie nana ji te ihwo re dia asan ra da vwẹrote emare. Kẹ, o vwo asan ra da vwẹrote emare vwẹ ekogho wẹn rẹ wọ da sa chọn ayen uko vwo nyo iyẹnrẹn esiri na? Womarẹ ukẹcha rẹ ekpako vẹ ihwo re vwẹrote asan ra da vwẹrote te emare na, avwanre se soseri kpahen uvie na kẹ ihwo re dia asan ọtiọyen na. Siẹrẹ avwanre da karophiyẹ ihwo re kpakore, jẹ avwanre vwẹrokere Jihova.—Une 71:9, 18.