Ako sa na niektorých spomína
ASI pred tritisíc rokmi bol Dávid na úteku pred izraelským kráľom Saulom. Dávid poslal svojich mužov k Nábalovi, bohatému chovateľovi oviec a kôz, a požiadal ho o jedlo a vodu. Nábal bol v skutočnosti dlžníkom Dávida a jeho spoločníkov, pretože chránili jeho stáda. Nábal však odmietol prejaviť akúkoľvek pohostinnosť. Dokonca sa osopil na Dávidových mužov. Nábal sa tak hral s ohňom, pretože Dávid nebol z tých, s ktorými by sa dalo zahrávať. — 1. Samuelova 25:5, 8, 10, 11, 14.
Nábalov postoj sa nezhodoval s tým, čo bolo na Blízkom východe zvykom — prejaviť pohostinnosť návštevníkom a cudzincom. Aké meno si Nábal vytvoril? Biblický záznam hovorí, že „bol drsný a zlý v svojich spôsoboch“ a „naničhodník“. Jeho meno znamená „nerozumný“ a on podľa významu tohto mena aj žil. (1. Samuelova 25:3, 17, 25) Chcel by si, aby si ťa ľudia pamätali takto? Správaš sa k iným drsne a nemilosrdne, najmä keď sa zdá, že sú v nevýhode? Alebo si láskavý, pohostinný a ohľaduplný?
Abigail — rozvážna žena
Pre svoj drsný prístup sa Nábal dostal do problémov. Dávid a 400 z jeho mužov si opásali meče a chystali sa dať Nábalovi príučku. Nábalova manželka Abigail sa dopočula, čo sa stalo. Vedela, že sa blíži odplata. Čo však mohla robiť? Rýchlo pripravila dostatok jedla a zásob a vyšla, aby zastavila Dávida a jeho mužov. Keď sa s nimi stretla, úpenlivo prosila Dávida, aby neprelieval krv bez príčiny. Dávidovo srdce zmäklo. Vypočul si jej prosbu a dal sa obmäkčiť. Onedlho po týchto udalostiach Nábal zomrel. Dávid, ktorý rozpoznal Abigailine dobré vlastnosti, si ju potom zobral za manželku. — 1. Samuelova 25:14–42.
Akú povesť si získala Abigail? Bola „veľmi rozvážna“ alebo „inteligentná“, ako to vyjadruje pôvodná hebrejčina. Bola očividne rozumná a praktická a vedela, ako a kedy prevziať iniciatívu. Konala lojálne, aby ochránila svojho nerozumného manžela a jeho domácnosť pred nešťastím. Napokon zomrela s vynikajúcou povesťou rozvážnej ženy. — 1. Samuelova 25:3; New International Version.
Akú povesť si získal Peter?
Presuňme sa teraz v čase do prvého storočia n. l. a uvažujme o Ježišových 12 apoštoloch. Najvýrečnejším a najimpulzívnejším z nich bol nepochybne Peter, čiže Kéfas, bývalý rybár z Galiley. Zjavne to bol dynamický človek, ktorý sa nebál vyjadriť svoje pocity. Napríklad pri jednej príležitosti Ježiš umýval svojim učeníkom nohy. Ako Peter reagoval, keď prišiel rad naňho?
Peter povedal Ježišovi: „Pane, ty mi umývaš nohy?“ Ježiš mu odpovedal: „Teraz nerozumieš tomu, čo robím, ale potom porozumieš.“ Peter povedal: „Ty mi určite nikdy nebudeš umývať nohy.“ Všimol si si Petrovu dôraznú a impulzívnu odpoveď? Ako na ňu reagoval Ježiš?
„Ak ťa neumyjem,“ odpovedal Ježiš, „nemáš so mnou diel.“ Šimon Peter mu povedal: „Pane, nielen moje nohy, ale aj ruky a hlavu.“ Teraz Peter zachádza do ďalšieho extrému! No pri Petrovi človek vždy vedel, na čom je. Nebol falošný či dvojtvárny. — Ján 13:6–9.
Peter sa spomína aj pre slabosti, ktoré sú ľuďom také vlastné. Napríklad trikrát zaprel Krista pred ľuďmi, ktorí ho obvinili, že je nasledovníkom odsúdeného Ježiša z Nazaretu. Keď si Peter uvedomil svoju chybu, horko sa rozplakal. Nehanbil sa vyjadriť svoj žiaľ a ľútosť. Za pozornosť stojí aj to, že túto správu o Petrovom zapretí zaznamenali pisatelia evanjelií — s najväčšou pravdepodobnosťou vďaka informáciám, ktoré poskytol sám Peter! Bol dosť pokorný na to, aby uznal svoje chyby. Si aj ty ochotný uznať svoje chyby? — Matúš 26:69–75; Marek 14:66–72; Lukáš 22:54–62; Ján 18:15–18, 25–27.
Niekoľko týždňov po tom, čo Peter zaprel Krista, vo sviatok Letníc, naplnený svätým duchom smelo kázal veľkému množstvu Židov. To bol jasný dôkaz, že vzkriesený Ježiš mu dôveroval. — Skutky 2:14–21.
Pri inej príležitosti padol Peter do ďalšej pasce. Apoštol Pavol napísal, že pred príchodom istých židovských bratov do Antiochie sa Peter voľne stýkal s nežidovskými veriacimi. Teraz sa však od nich oddelil „zo strachu pred tými z triedy obrezaných“, ktorí práve prišli z Jeruzalema. Pavol odhalil Petrove dvojaké normy správania. — Galaťanom 2:11–14.
Ale kto z učeníkov sa ozval v kritickom momente, keď sa zdalo, že mnoho Ježišových nasledovníkov sa ho chystá opustiť? Bolo to vtedy, keď Ježiš odhalil niečo nové a povedal, že je dôležité jesť jeho telo a piť jeho krv. Vyhlásil: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nemáte v sebe život.“ Väčšina Ježišových židovských nasledovníkov sa na tom potkla a povedala: „Táto reč je pohoršujúca; kto ju môže počúvať?“ Čo sa stalo potom? „Preto mnohí z jeho učeníkov odišli za svojimi predošlými vecami a už s ním nechodili.“ — Ján 6:50–66.
V tomto kritickom okamihu sa Ježiš obrátil k dvanástim apoštolom a položil im priamu otázku: „Nechcete aj vy odísť?“ Peter odpovedal: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života; a my sme uverili a spoznali, že si Boží Svätý.“ — Ján 6:67–69.
Akú povesť si Peter získal? Keď čítame tieto biblické správy, silne na nás pôsobí jeho poctivosť a otvorenosť, jeho lojálnosť a ochota uznať svoje slabé stránky. Aké znamenité meno si vytvoril!
Ako si ľudia pamätali Ježiša?
Ježišova pozemská služba trvala len tri a pol roka. Ako si ho napriek tomu pamätali jeho nasledovníci? Bol odmeraný a chladný, pretože bol dokonalý, bez hriechu? Dával najavo svoju dôležitosť, pretože bol Boží Syn? Zastrašoval svojich nasledovníkov a nútil ich, aby ho poslúchali? Bral sa natoľko vážne, že mu chýbal zmysel pre humor? Bol natoľko zamestnaný, že nemal čas na slabých, chorých alebo na deti? Hľadel na ľudí inej rasy a ženy zhora, ako to často robili muži v tej dobe? Čo nám o Ježišovi hovorí biblický záznam?
Ježiš sa zaujímal o ľudí. Zo záznamu o jeho službe sa dozvedáme, že pri mnohých príležitostiach uzdravil chromých a chorých. Snažil sa pomáhať núdznym. Prejavoval záujem o deti a svojim učeníkom povedal: „Nechajte malé deti prichádzať ku mne. Nepokúšajte sa ich zadržať.“ Potom „bral deti do náručia, žehnal ich a kládol na ne ruky“. Nachádzaš si čas na deti, alebo si natoľko zaneprázdnený, že si ich ani nevšimneš? — Marek 10:13–16; Matúš 19:13–15.
Keď bol Ježiš na zemi, židovský ľud bol preťažený náboženskými pravidlami a predpismi, ktoré išli nad to, čo vyžadoval Zákon. Náboženskí vodcovia zaťažovali ľudí ťažkými bremenami, ale oni sami ich nechceli pohnúť ani prstom. (Matúš 23:4; Lukáš 11:46) No Ježiš bol úplne iný! Povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím.“ — Matúš 11:28–30.
Ľudia sa cítili občerstvení, keď boli s Ježišom. Nezastrašoval svojich učeníkov, takže by sa báli vyjadriť svoj názor. Naopak, kládol im otázky, a tak ich podnecoval, aby sa voľne vyjadrovali. (Marek 8:27–29) Kresťanskí dozorcovia urobia dobre, ak si položia otázky: ‚Pôsobím na spoluveriacich rovnako? Naozaj mi iní starší povedia, čo si myslia, alebo majú v tom zábrany?‘ Aké je to občerstvujúce, keď sú dozorcovia prístupní, ochotní počúvať a sú pružní! Nerozumnosť iba odrádza od úprimného a voľného rozhovoru.
Aj keď bol Ježiš Božím Synom, nikdy nezneužíval svoju moc či autoritu. Skôr sa svojich poslucháčov snažil priviesť k premýšľaniu. To sa stalo aj v prípade, keď sa ho farizeji pokúšali dostať do pasce ľstivou otázkou: „Je zákonné platiť cézarovi daň od hlavy, alebo nie?“ Ježiš im povedal, aby mu ukázali mincu, a spýtal sa ich: „Čí je to obraz a nápis?“ Odpovedali: „Cézarov.“ Potom im povedal: „Splácajte teda cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ (Matúš 22:15–21) Na zodpovedanie otázky stačila jednoduchá logika.
Mal Ježiš zmysel pre humor? Niektorí čitatelia možno cítia ľahký náznak humoru v pasáži, kde Ježiš hovorí, že je ľahšie prejsť ťave uchom ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho Kráľovstva. (Matúš 19:23, 24) Už samotná predstava ťavy, ktorá sa snaží prejsť uchom doslovnej ihly na šitie, vyvoláva úsmev. V skutočnosti je to zveličenie. A ďalšiu takúto hyperbolu Ježiš uviedol, keď hovoril o človeku, ktorý vidí slamku v oku svojho brata, ale nevidí trám vo vlastnom oku. (Lukáš 6:41, 42) Nie, Ježiš nebol prísnym mravokárcom. Bol vrúcny a priateľský. Zmysel pre humor môže dnešným kresťanom pomôcť zahnať pochmúrnu náladu v napätých časoch.
Ježišov súcit so ženami
Ako sa cítili v Ježišovej prítomnosti ženy? Je isté, že mal mnoho verných nasledovníčok, medzi ktoré patrila aj jeho vlastná matka Mária. (Lukáš 8:1–3; 23:55, 56; 24:9, 10) Ženy necítili žiadne zábrany pristupovať k nemu, a to do takej miery, že pri jednej príležitosti mu žena ‚známa ako hriešnica‘ umyla nohy svojimi slzami a natrela ich vonným olejom. (Lukáš 7:37, 38) Iná žena, ktorá roky trpela krvotokom, sa k nemu pretlačila cez zástup, aby sa mohla dotknúť jeho odevu a byť uzdravená. Ježiš ju pochválil za jej vieru. (Matúš 9:20–22) Áno, ženy považovali Ježiša za prístupného človeka.
Pri inej príležitosti sa Ježiš rozprával pri studni so Samaritánkou. Ženu to tak prekvapilo, že povedala: „Ako to, že ty, Žid, pýtaš si odo mňa piť, hoci som Samaritánka?“ Židia sa so Samaritánmi nestýkali. Ježiš jej potom oznámil úžasnú pravdu o ‚vyvierajúcej vode, ktorá sprostredkuje večný život‘. Ježiš bol v spoločnosti žien uvoľnený. Nemal pocit, že by kontaktom s nimi bolo ohrozené jeho postavenie. — Ján 4:7–15.
Na Ježiša sa spomína pre množstvo jeho ľudských vlastností vrátane ducha obetavosti. Bol stelesnením božskej lásky. Ježiš dal príklad všetkým, ktorí chcú byť jeho nasledovníkmi. Nasleduješ verne jeho príklad? — 1. Korinťanom 13:4–8; 1. Petra 2:21.
Ako sa spomína na novodobých kresťanov?
V dnešnej dobe zomreli tisícky verných kresťanov, mnohí vo vysokom veku, iní relatívne mladí. Za svojho života si však vytvorili dobré meno. Na niektorých sa spomína pre ich láskavé srdce a družnú povahu, ako napríklad na Crystal, ktorá zomrela vo vysokom veku. Na iných sa spomína pre ich veselú povahu a ochotu, ako napríklad na Dirka, ktorý zomrel, keď mal niečo vyše 40 rokov.
Potom je tu prípad Josého zo Španielska. V 60. rokoch, keď bolo v tejto krajine kazateľské dielo Jehovových svedkov zakázané, sa José oženil a mal tri dcéry. V Barcelone mal stabilné zamestnanie. V tom čase však boli v južnom Španielsku potrební zrelí kresťanskí starší. José odišiel zo svojho istého zamestnania a s rodinou sa presťahoval do mesta Málaga. Zažili hmotný nedostatok, mnohokrát bez zamestnania.
José bol napriek tomu známy svojou vernosťou a spoľahlivosťou v službe a príkladnou výchovou svojich dcér, ktorú zvládol vďaka podpore svojej manželky Carmely. Keď bol v tejto oblasti potrebný niekto na zorganizovanie kresťanského zjazdu, José sa dal vždy k dispozícii. Žiaľ, po päťdesiatke ho postihla vážna choroba, ktorej podľahol. Dovtedy si však vytvoril meno spoľahlivého, pracovitého staršieho a milujúceho manžela a otca, a takto naňho všetci spomínajú.
A ako si budú ľudia pamätať teba? Keby si včera zomrel, čo by dnes ľudia o tebe hovorili? Táto otázka by nás všetkých mohla podnietiť k tomu, aby sme zlepšili svoje správanie.
Čo môžeme urobiť pre to, aby sme si získali dobrú povesť? Vždy sa môžeme zlepšovať v prejavovaní ovocia ducha — napríklad lásky, zhovievavosti, láskavosti, miernosti, sebaovládania. (Galaťanom 5:22, 23) Áno, môžeme si byť istí, že „[dobré] meno je lepšie ako dobrý olej a deň smrti ako deň narodenia“. — Kazateľ 7:1; Matúš 7:12.
[Obrázok na strane 5]
Na Abigail sa spomína pre jej rozvážnosť
[Obrázok na strane 7]
Peter si vytvoril povesť impulzívneho, pritom však poctivého človeka
[Obrázok na strane 8]
Ježiš si nachádzal čas na deti