Aké meno si vytváraš?

ČÍTAL si niekedy v miestnych novinách rubriku s úmrtnými oznámeniami alebo obsiahlu správu o živote a úspechoch nejakého zosnulého človeka? Položil si si vtedy otázku: ‚Čo by tak asi ľudia hovorili o mne?‘ Koľko ľudí vôbec uvažovalo o tom, ako si ich po smrti budú pamätať ostatní? Skús si preto čestne odpovedať na tieto otázky: Keby si včera zomrel, čo by dnes ľudia o tebe hovorili? Akú povesť si vytváraš? Ako chceš, aby na teba pamätali Boh a ľudia, ktorí ťa poznajú?

Múdry pisateľ biblickej knihy Kazateľ napísal: „Meno je lepšie ako dobrý olej a deň smrti ako deň narodenia.“ ​(Kazateľ 7:1) Prečo je deň smrti človeka lepší ako deň jeho narodenia? Lebo krátko po narodení si človek ešte nestačil vytvoriť žiadnu povesť. Jeho záznam je úplne čistý. Tým, ako bude žiť, si vytvorí buď dobrú, alebo zlú povesť. Pre tých, ktorí si v priebehu rokov vytvorili dobré meno, je v tomto ohľade deň smrti naozaj lepší ako deň narodenia.

Takže máme na výber. Vlastne každý deň robíme mnoho rozhodnutí, ktoré budú mať v deň, keď sa pominieme, vplyv na našu povesť, najmä na to, ako si nás bude pamätať Boh. Preto ten istý múdry Hebrej napísal: „Pamiatka spravodlivého je na požehnanie, ale i samotné meno skazených zhnije.“ ​(Príslovia 10:7) Bolo by veľkou výsadou, keby bola naša pamiatka u Boha na požehnanie!

Ak sme múdri, naším cieľom bude, aby sme sa Bohu páčili tým, že budeme žiť v súlade s jeho normami. To znamená riadiť sa základnými pravidlami, o ktorých hovoril Ježiš: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ Toto je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé, jemu podobné, je toto: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.‘ Od týchto dvoch prikázaní závisí celý Zákon a Proroci.“ — Matúš 22:37–40.

Niektorí sa zapísali do pamäti ľudí ako filantropi, humanitárni aktivisti, obhajcovia ľudských práv alebo pre svoje úspechy v obchode, vede, medicíne či v iných oblastiach. Čo však ty, ako chceš, aby si ľudia pamätali teba?

Škótsky básnik Robert Burns (1759–1796) vyjadril túžbu, aby nám nejaká moc umožnila vidieť sa tak, ako nás vidia iní. Dokážeš sa na seba pozrieť objektívne a povedať, že máš u ľudí i u Boha dobrú povesť? Z dlhodobého hľadiska sú naše vzťahy s inými určite dôležitejšie než akékoľvek krátkodobé úspechy, ktoré môžeme dosiahnuť vo svete športu alebo obchodu. Preto je na mieste otázka: Ako iných ovplyvňuje naše správanie — to, o čom rozprávame, naše vystupovanie a naša reč tela? Vnímajú nás ako prístupných, alebo ako odmeraných ľudí? Ako láskavých, či drsných? Ako pružných, alebo neústupných? Ako srdečných a ľudských, alebo ako chladných a neosobných? Ako deštruktívnych kritikov, či ako konštruktívnych radcov? Preskúmajme teraz niekoľko príkladov z minulosti i súčasnosti a všimnime si, čo sa z nich môžeme naučiť.

[Obrázok na strane 3]

Robert Burns si želal, aby nám nejaká moc umožnila vidieť sa tak, ako nás vidia iní

[Prameň ilustrácie]

Z knihy A History of England