Biblický preklad, ktorý zmenil svet

Keď Boží prorok Mojžiš začal pred vyše 3500 rokmi písať Bibliu, mohol ju čítať len jeden malý národ. (5. Mojžišova 7:7) Bolo to preto, lebo Písma boli dostupné iba v pôvodnom hebrejskom jazyku tohto národa. No to sa malo po čase zmeniť.

NA ŠÍRENÍ biblického posolstva a na tom, že po celé stáročia malo toto posolstvo nesporný vplyv, sa nemalou mierou podieľal prvý biblický preklad — Septuaginta. Prečo bol urobený? A môžeme právom povedať, že to bola Biblia, ktorá zmenila svet?

Inšpirovaný preklad?

Mnohí Židia po skončení vyhnanstva v Babylone v siedmom a šiestom storočí pred n. l. zostali mimo územia starovekého Izraela a Júdu. Pre Židov, ktorí sa narodili vo vyhnanstve, sa hebrejčina stala druhým jazykom. V treťom storočí pred n. l. bola v Alexandrii — významnom kultúrnom centre Gréckej ríše — židovská komunita. Títo Židia si uvedomovali, aké hodnotné by bolo preložiť Sväté Písma do gréčtiny, ktorá bola vtedy ich materčinou.

Dovtedy bolo inšpirované posolstvo Biblie zaznamenané v hebrejčine, okrem malých častí, ktoré boli napísané v príbuznej aramejčine. Znamenalo by vyjadrenie Božieho Slova v inom jazyku, že by sa oslabili silné účinky božskej inšpirácie a že by to možno dokonca viedlo k nesprávnym výkladom? Mohli si Židia, ktorým bolo zverené inšpirované Slovo, dovoliť riskovať, že by sa prekladom toto posolstvo prekrútilo? — Žalm 147:19, 20; Rimanom 3:1, 2.

Tieto citlivé otázky vyvolali obavy. No hrozba, že Židia už nebudú rozumieť Božiemu Slovu, nakoniec prevážila všetky iné hľadiská. Bolo rozhodnuté, že sa zhotoví grécky preklad Tóry — prvých piatich kníh Biblie, ktoré napísal Mojžiš. Priebeh samotného prekladania je opradený legendou. Podľa Aristeovho listu si egyptský vládca Ptolemaios II. (285–246 pred n. l.) želal odpis Pentateuchu (alebo Tóry) preložený do gréčtiny pre svoju kráľovskú knižnicu. Touto úlohou poveril 72 židovských učencov, ktorí prišli z Izraela do Egypta a za 72 dní boli s prekladom hotoví. Tento preklad bol potom čítaný židovskej komunite, ktorá ho vyhlásila za pekný i presný. Neskoršie prikrášlené verzie tohto príbehu hovoria, že každý prekladateľ bol v samostatnej miestnosti, a predsa ich preklady boli identické, písmeno za písmenom. Podľa tradície o 72 prekladateľoch sa tento grécky biblický preklad stal známym ako Septuaginta, čo je názov odvodený z latinského slova znamenajúceho „Sedemdesiat“.

Väčšina súčasných učencov súhlasí s tým, že Aristeov list je apokryfický spis. Sú tiež presvedčení, že podnet na preklad nedal Ptolemaios II., ale vodcovia alexandrijskej židovskej komunity. Ale spisy židovského alexandrijského filozofa Filóna, židovského historika Josepha a tiež Talmud odrážajú všeobecné presvedčenie Židov prvého storočia, že Septuaginta bola inšpirovaná takisto ako pôvodné Písma. Vznik takýchto tradícií bol nepochybne výsledkom úsilia urobiť Septuagintu prijateľnou židovskej komunite na celom svete.

Hoci prvotný preklad obsahoval iba päť Mojžišových kníh, názov Septuaginta sa začal používať na celé Hebrejské Písma preložené do gréčtiny. Zostávajúce knihy boli preložené v priebehu nasledujúcich asi sto rokov. Práca na príprave celej Septuaginty nebola koordinovaná. Bolo to skôr dielo vznikajúce po častiach. Prekladatelia mali rozdielne schopnosti a poznanie hebrejčiny. Väčšina kníh bola preložená doslovne, niekedy až extrémne, zatiaľ čo iné preklady boli dosť voľné. Niektoré knihy existujú v dlhých i v krátkych verziách. Koncom druhého storočia pred n. l. už všetky knihy Hebrejských Písiem bolo možné čítať v gréčtine. Napriek rôznorodým výsledkom účinok preloženia Hebrejských Písiem do gréčtiny oveľa predstihol očakávanie prekladateľov.

Jafet v Semových stanoch?

Pri rozbore Septuaginty Talmud cituje 1. Mojžišovu 9:27: „Nech... Jafet... býva v Semových stanoch.“ (Megilla 9b, Babylonský Talmud) Talmud obraznými slovami hovorí, že prostredníctvom krásy gréckeho jazyka Septuaginty Jafet (otec Javana, z ktorého pochádzajú Gréci) prebýval v stanoch Sema (predka izraelského národa). No dá sa povedať aj to, že prostredníctvom Septuaginty Sem býval v stanoch Jafeta. V akom zmysle?

Po výbojoch Alexandra Veľkého bolo v druhej polovici štvrtého storočia pred n. l. vyvíjané intenzívne úsilie, aby sa grécky jazyk a kultúra šírili vo všetkých podrobených krajinách. Táto politika sa nazývala helenizácia. Židia cítili, že sú pod stálym kultúrnym tlakom. Keby grécka kultúra a filozofia získali prevahu, bolo by podkopané samotné náboženstvo Židov. Čo mohlo zabrzdiť tento silný tlak?

O jednej z možných pohnútok Židov pri preklade Septuaginty židovský prekladateľ Biblie Max Margolis hovorí: „Ak vôbec môžeme tento plán pripísať židovskej komunite, potom tu bude hrať úlohu aj iná pohnútka, a to snaha odhaliť židovský Zákon očiam pohanského obyvateľstva a presvedčiť svet, že Židia majú kultúru, ktorá môže konkurovať múdrosti Helady [Grécka].“ Teda sprístupnenie Hebrejských Písiem grécky hovoriacemu svetu bolo možno formou sebaobrany i protiútoku.

Alexandrova politika helenizácie urobila gréčtinu medzinárodným jazykom. I potom, keď bola jeho ríša premožená Rimanmi, bežná gréčtina (koiné) zostala jazykom, v ktorom sa obchodovalo a komunikovalo medzi národmi. Či už to vyplynulo z vedomého úsilia, alebo to bol prirodzený vývoj, preklad Hebrejských Písiem vo forme Septuaginty si rýchlo našiel cestu do domácností a sŕdc mnohých Nežidov, ktorí predtým nepoznali Boha a Zákon Židov. Výsledky boli prekvapujúce.

Prozelyti a bohabojní

V prvom storočí n. l. mohol Filón napísať, že „krása a dôstojnosť Mojžišových zákonov je v úcte nielen u Židov, ale aj u všetkých ostatných národov“. O Židoch žijúcich mimo Palestíny v prvom storočí židovský historik Joseph Klausner hovorí: „Je ťažké uveriť, že všetky tie milióny Židov sa nazbierali len emigráciou z malej Palestíny. Človek je nútený povedať, že za tento veľký príliv môže aj prijatie značného počtu prozelytov, mužov i žien.“

No tieto pôsobivé fakty nevytvárajú ešte úplný obraz. Shaye J. D. Cohen, profesor židovskej histórie, hovorí: „Mnoho Nežidov, mužov i žien, sa obrátilo na judaizmus v posledných storočiach pred n. l. a v prvých dvoch storočiach n. l. Ešte početnejší však boli tí Nežidia, ktorí prijali niektoré stránky judaizmu, ale neobrátili sa naň.“ Klausner i Cohen sa o týchto nekonvertitoch zmieňujú ako o bohabojných, čo je výraz, ktorý sa často vyskytuje v gréckej literatúre z toho obdobia.

Aký je rozdiel medzi prozelytom a bohabojným? Prozelyti boli úplní konvertiti, považovaní v každom ohľade za Židov, lebo prijali Boha Izraela (zavrhli všetkých ostatných bohov), podstúpili obriezku a pridali sa k izraelskému národu. Cohen naproti tomu o bohabojných hovorí: „Hoci títo Nežidia zachovávali viaceré židovské zvyky a takým či onakým spôsobom uctievali Boha Židov, nepovažovali sami seba za Židov a ani druhí ich za Židov nepovažovali.“ Klausner ich opisuje ako „idúcich strednou cestou“, lebo prijali judaizmus a „zachovávali niektoré jeho zvyky, ale... nestali sa Židmi úplne“.

Niektorí sa možno začali zaujímať o Boha na základe rozhovorov so Židmi, ktorí vykonávali misionársku činnosť, alebo keď pozorovali, aké odlišné správanie a zvyky majú Židia. No Septuaginta bola hlavným nástrojom, ktorý pomáhal týmto bohabojným dozvedieť sa o Jehovovi Bohu. Hoci nie je možné zistiť presný počet bohabojných v prvom storočí, Septuaginta nesporne rozšírila určité poznanie o Bohu po celej Rímskej ríši. Prostredníctvom Septuaginty bol tiež položený dôležitý základ.

Septuaginta pomohla pripraviť cestu

Septuaginta mala významnú úlohu v šírení posolstva kresťanstva. Mnoho grécky hovoriacich Židov bolo prítomných pri založení kresťanského zboru na Letnice roku 33 n. l. Prozelyti boli tiež medzi tými, ktorí sa v tejto skorej dobe stali Kristovými učeníkmi. (Skutky 2:5–11; 6:1–6; 8:26–38) Keďže inšpirované spisy Ježišových apoštolov a iných raných učeníkov boli určené čo najširšiemu okruhu poslucháčov, boli napísané v gréčtine.a Preto mnohé citáty z Hebrejských Písiem, ktoré sa vyskytujú v Kresťanských gréckych Písmach, boli založené na Septuaginte.

Aj iní okrem prirodzených Židov a prozelytov boli pripravení prijať posolstvo o Kráľovstve. Nežid Kornélius bol „pobožný muž, ktorý sa bál Boha s celou svojou domácnosťou. Dával ľuďom mnohé dary milosrdenstva a ustavične pokorne prosil Boha.“ V roku 36 n. l. Kornélius, jeho rodina a ďalší, ktorí boli zhromaždení v jeho dome, boli prvými Nežidmi pokrstenými ako Kristovi nasledovníci. (Skutky 10:1, 2, 24, 44–48; porovnaj Lukáša 7:2–10.) Keď apoštol Pavol cestoval po celej Malej Ázii a Grécku, kázal mnohým Nežidom, ktorí sa už báli Boha, a tiež ,Grékom uctievajúcim Boha‘. (Skutky 13:16, 26; 17:4) Ako to, že Kornélius a títo ďalší Nežidia boli pripravení prijať dobré posolstvo? Septuaginta pomohla pripraviť cestu. Jeden učenec predpokladá, že Septuaginta „je kniha takého rozhodujúceho významu, že bez nej by kresťanstvo i západná kultúra boli nepredstaviteľné“.

Septuaginta stráca svoju „inšpiráciu“

Rozšírené používanie Septuaginty nakoniec vyvolalo medzi Židmi nevôľu. Napríklad v rozhovoroch s kresťanmi Židia tvrdili, že Septuaginta je chybný preklad. V druhom storočí n. l. sa židovská komunita celkom obrátila chrbtom k prekladu, ktorý predtým chválila ako inšpirovaný. Rabíni zamietli legendu o 72 prekladateľoch slovami: „Raz sa stalo, že päť starších napísalo pre kráľa Ptolemaia Tóru v gréčtine, a ten deň bol pre Izrael osudný tak ako deň, v ktorom bolo urobené zlaté teľa, keďže Tóra nemohla byť presne preložená.“ Aby rabíni zaistili, že ľudia budú súhlasiť s ich názormi, schválili nový preklad do gréčtiny. Zhotovil ho v druhom storočí n. l. židovský prozelyta Aquila, učeník rabína Akibu.

Hoci Židia prestali Septuagintu používať, vznikajúca katolícka cirkev ju prevzala ako štandardný „Starý zákon“, až kým nebola nahradená Hieronymovou latinskou Vulgátou. Hoci preklad nikdy nenahradí originál, Septuaginta hrala dôležitú úlohu v šírení poznania o Jehovovi Bohu a o jeho Kráľovstve prostredníctvom Ježiša Krista. Naozaj, Septuaginta je biblický preklad, ktorý zmenil svet.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 31]

„Septuaginte“ rozumeli mnohí ľudia, ktorým Pavol kázal

[Prameň ilustrácie na strane 29]

S láskavým dovolením Israel Antiquities Authority