Teologická dilema

„PREDSTAVA o nesmrteľnosti duše a viera vo vzkriesenie z mŕtvych... sú dve úplne rozdielne koncepcie, medzi ktorými je potrebné si vybrať.“ Tieto slová Philippe Menouda vystihujú dilemu, pred ktorou stoja protestantskí a katolícki teológovia, keď uvažujú o stave mŕtvych. Biblia hovorí o nádeji na vzkriesenie „v posledný deň“. (Ján 6:39, 40, 44, 54) Teológ Gisbert Greshake však hovorí, že nádej mnohých veriacich „spočíva v nesmrteľnosti duše, ktorá sa oddeľuje od tela pri smrti a vracia sa k Bohu, pričom nádej na vzkriesenie sa zväčša, ak nie úplne, vytratila“.

V takom prípade vzniká pálčivý problém, vysvetľuje Bernard Sesboüé: „V akom stave sú mŕtvi počas ‚intervalu‘ medzi ich telesnou smrťou a konečným vkriesením?“ Zdá sa, že táto otázka bola ústrednou témou teologických debát v niekoľkých posledných rokoch. Čo k tomu viedlo? A čo je dôležitejšie, aká je skutočná nádej pre mŕtvych?

Pôvod a vývoj dilemy

Prví kresťania mali jasné porozumenie tejto veci. Z Písiem spoznali, že mŕtvi si neuvedomujú nič, lebo Hebrejské písma hovoria: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič... Nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole, na mieste, na ktoré ideš.“ (Kazateľ 9:5, 10) Raní kresťania mali nádej, že počas budúcej „Pánovej prítomnosti“ nastane vkriesenie. (1. Tesaloničanom 4:13–17) Nedomnievali sa, že budú pri očakávaní tejto chvíle ešte niekde pri vedomí. Joseph Ratzinger, terajší prefekt vatikánskej Kongregácie pre otázky viery, hovorí: „V starovekej cirkvi neexistovalo žiadne potvrdenie náuky o nesmrteľnosti duše.“

Ale Nuovo dizionario di teologia (Nový teologický slovník) vysvetľuje, že pri čítaní cirkevných otcov, napríklad Augustína či Ambrózia, „si uvedomíme niečo nové vzhľadom na biblickú tradíciu — objavenie sa gréckej eschatológie, zásadne odlišnej od židovsko-kresťanskej“. Toto nové učenie bolo založené na „nesmrteľnosti duše, na súde jednotlivca s vyhliadkou na odmenu alebo trest ihneď po smrti“. Preto vznikla otázka o „prechodnom stave“. Ak duša prežíva smrť tela, čo sa s ňou deje, kým čaká na vzkriesenie v „posledný deň“? To je dilema, s ktorou teológovia zápasia v snahe vyriešiť ju.

V šiestom storočí n. l. pápež Gregor I. argumentoval, že pri smrti idú duše ihneď na miesto svojho určenia. V 14. storočí n. l. bol pápež Ján XXII. presvedčený, že mŕtvi dostanú svoju konečnú odmenu v Súdny deň. Ale pápež Benedikt XII. odporoval svojmu predchodcovi. V pápežskej bule Benedictus Deus (1336) vyhlásil, že „duše zosnulých vstupujú do stavu blaženosti [nebo], očisťovania [očistec] alebo zatratenia [peklo] ihneď po smrti, aby boli napokon pri konci sveta znovu spojené so svojimi vzkriesenými telami“.

Také bolo stanovisko cirkví kresťanstva počas stáročí napriek sporom a debatám, hoci protestantské a ortodoxné cirkvi všeobecne neveria v očistec. Od konca minulého storočia však stále viac učencov poukazovalo na nebiblický pôvod náuky o nesmrteľnosti duše, a následkom toho „sa novodobá teológia dnes často snaží vidieť človeka ako celok, ktorý sa pri smrti úplne rozplynie“. (The Encyclopedia of Religion) Biblickým komentátorom je preto ťažké ospravedlniť existenciu „prechodného stavu“. Hovorí sa v Biblii o takomto stave, alebo ponúka inú nádej?

Veril Pavol v „prechodný stav“?

Catechism of the Catholic Church hovorí: „Aby sme mohli vstať s Kristom, musíme s Kristom zomrieť: musíme ‚byť vzdialení od tela a byť doma u Pána‘. [2. Korinťanom 5:8] Pri tomto ‚odchode‘, ktorým je smrť, je duša oddelená od tela. [Filipanom 1:23] S telom bude opäť spojená v deň vzkriesenia z mŕtvych.“ Ale hovorí apoštol Pavol v tu citovaných textoch, že duša prežíva smrť tela a potom čaká na „Posledný súd“, aby bola opäť spojená s telom?

V 2. Korinťanom 5:1 sa Pavol zmieňuje o svojej smrti a hovorí o „pozemskom dome“, ktorý sa má „rozplynúť“. Mal na mysli telo, ktoré opustila jeho nesmrteľná duša? Nie. Pavol veril, že človek je duša, nie že má dušu. (1. Mojžišova 2:7; 1. Korinťanom 15:45) Pavol bol kresťan pomazaný duchom, ktorého nádej, podobne ako nádej jeho bratov z prvého storočia, bola „vyhradená v nebesiach“. (Kolosanom 1:5; Rimanom 8:14–18) Preto jeho ‚vrúcnou túžbou‘ bolo, aby bol vzkriesený do neba ako nesmrteľný duchovný tvor v Božom ustanovenom čase. (2. Korinťanom 5:2–4) Hovoriac o tejto nádeji, napísal: „Všetci budeme premenení... počas poslednej trúbky. Lebo trúbka zaznie a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my budeme premenení.“ — 1. Korinťanom 15:51, 52.

V 2. Korinťanom 5:8 Pavol hovorí: „Sme dobrej mysle a páčilo by sa nám, keby sme boli radšej vzdialení od tela a boli doma u Pána.“ Niektorí veria, že tieto slová poukazujú na prechodný stav čakania. Títo ľudia poukazujú aj na Ježišov sľub jeho verným nasledovníkom, že ide pripraviť miesto, na ktorom ‚ich prijme k sebe domov‘. Ale kedy sa takéto vyhliadky uskutočnia? Kristus povedal, že to bude vtedy, keď ‚príde opäť‘ pri svojej budúcej prítomnosti. (Ján 14:1–3) Podobne v 2. Korinťanom 5:1–10 Pavol povedal, že pomazaní kresťania majú spoločnú nádej, že zdedia nebeský príbytok. To sa malo uskutočniť nie prostredníctvom nejakej predpokladanej nesmrteľnosti duše, ale prostredníctvom vzkriesenia počas Kristovej prítomnosti. (1. Korinťanom 15:23, 42–44) Exegéta Charles Masson prichádza k záveru, že 2. Korinťanom 5:1–10 „potom možno dobre rozumieť bez toho, že by sme sa museli uchyľovať k hypotéze ‚prechodného stavu‘“.

V liste Filipanom 1:21, 23 apoštol Pavol hovorí: „Žiť v mojom prípade je Kristus a zomrieť zisk. Som pod tlakom týchto dvoch vecí; ale po čom naozaj túžim je to, aby som bol vyslobodený a aby som bol spolu s Kristom, lebo to je istotne omnoho lepšie.“ Poukazuje tu Pavol na nejaký „prechodný stav“? Niektorí si myslia, že áno. Avšak Pavol hovorí, že sa dostal pod tlak dvoch možností — života alebo smrti. „Ale po čom naozaj túžim,“ dodáva, zmieňujúc sa o tretej možnosti, „je to, aby som bol vyslobodený a aby som bol spolu s Kristom.“ „Vyslobodený“, aby bol spolu s Kristom ihneď po smrti? Nuž, ako sme videli, Pavol veril, že verní pomazaní kresťania budú vzkriesení počas Kristovej prítomnosti. Preto mal určite na mysli udalosti toho obdobia.

To možno vidieť z jeho slov vo Filipanom 3:20, 21 a v 1. Tesaloničanom 4:16. Takéto „vyslobodenie“ počas prítomnosti Krista Ježiša by Pavlovi umožnilo dostať odmenu, ktorú mal Boh preňho pripravenú. To, že mal túto nádej, vidno z jeho slov mladému mužovi Timotejovi: „Odteraz je pre mňa vyhradená koruna spravodlivosti, ktorú mi dá Pán, ten spravodlivý sudca, ako odmenu v ten deň, nie však iba mne, ale aj všetkým, ktorí milovali jeho zjavenie.“ — 2. Timotejovi 4:8.

Vzkriesenie — nádherná biblická pravda

Prví kresťania považovali vzkriesenie za udalosť, ktorá sa začne počas Kristovej prítomnosti, a z tejto nádhernej biblickej pravdy získavali silu a útechu. (Matúš 24:3; Ján 5:28, 29; 11:24, 25; 1. Korinťanom 15:19, 20; 1. Tesaloničanom 4:13) Verne čakali na túto budúcu radosť a odmietali odpadlícke náuky o nesmrteľnej duši. — Skutky 20:28–30; 2. Timotejovi 4:3, 4; 2. Petra 2:1–3.

Samozrejme, vzkriesenie sa neobmedzuje na kresťanov s nebeskou nádejou. (1. Petra 1:3–5) Patriarchovia a iní starovekí Boží služobníci prejavovali vieru v Jehovovu schopnosť priviesť mŕtvych späť k životu na zemi. (Jób 14:14, 15; Daniel 12:2; Lukáš 20:37, 38; Hebrejom 11:19, 35) Aj tie miliardy ľudí, ktoré v priebehu storočí nikdy nepoznali Boha, majú príležitosť opäť žiť, a to v pozemskom raji, pretože „nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých“. (Skutky 24:15; Lukáš 23:42, 43) Či to nie je vzrušujúca vyhliadka?

Jehova nás nevedie k viere, že utrpenie a smrť bude vždy, ale poukazuje na čas, keď bude navždy odstránený „posledný nepriateľ, smrť“, a verné ľudstvo bude žiť naveky na zemi premenenej na raj. (1. Korinťanom 15:26; Ján 3:16; 2. Petra 3:13) Aké nádherné bude vidieť našich milovaných prichádzať späť do života! O koľko lepšia je táto zaručená nádej než hypotetická nesmrteľnosť ľudskej duše — náuka založená na gréckej filozofii, a nie na Božom Slove! Ak zakladáš svoju nádej na Božom istom sľube, aj ty si môžeš byť istý, že čoskoro „smrti už viac nebude“! — Zjavenie 21:3–5.

[Obrázok na strane 31]

Vzkriesenie je nádherná biblická pravda