Ľudské utrpenie — prečo ho Boh pripúšťa?

NA ZAČIATKU ľudských dejín jednoducho neboli žiadne slzy smútku či bolesti. Ľudské utrpenie neexistovalo. Ľudstvo dostalo dokonalý začiatok. „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ — 1. Mojžišova 1:31.

Niektorí ľudia však namietajú: „Príbeh o Adamovi a Eve v záhrade Eden je len alegória.“ Je smutné, že toto hovorí veľa duchovných takzvaného kresťanstva. No nikto menší ako sám Ježiš Kristus potvrdil udalosti v Edene ako historické. (Matúš 19:4–6) Okrem toho jediný spôsob, ako porozumieť, prečo Boh pripúšťa ľudské utrpenie, je preskúmať tieto udalosti ranej histórie človeka.

Prvý človek, Adam, dostal uspokojujúcu prácu — starať sa o záhradu Eden. Okrem toho mu Boh stanovil cieľ rozšíriť svoj edenský domov na celosvetovú záhradu rozkoše. (1. Mojžišova 1:28; 2:15) Na to, aby Boh pomohol Adamovi splniť túto závažnú úlohu, zaobstaral mu manželskú družku Evu a povedal im, aby boli plodní a aby zaľudnili zem a podmanili si ju. Na zaistenie úspechu Božieho predsavzatia so zemou a s ľudstvom však bolo potrebné ešte niečo iné. Keďže človek bol stvorený na Boží obraz, mal slobodnú vôľu; bolo preto nevyhnutné, aby sa vôľa človeka nikdy nedostala do rozporu s Božou vôľou. Inak by bol vo vesmíre neporiadok a Božie predsavzatie naplniť zem pokojnou ľudskou rodinou by sa neuskutočnilo.

Podriadenosť Božej vláde nebola automatická. Mala byť prejavom slobodnej vôle človeka a mala vyplývať z jeho lásky. Čítame napríklad, že keď Ježiš Kristus stál pred ťažkou skúškou, modlil sa: „Otče, ak si želáš, odním tento pohár odo mňa. Ale nech sa nedeje moja vôľa, ale tvoja.“ — Lukáš 22:42.

Podobne záležalo na Adamovi a Eve, aby dokázali, či sa chcú podriadiť Božej vláde. S týmto cieľom Jehova pripravil jednoduchú skúšku. Jeden zo stromov v záhrade bol nazvaný „strom poznania dobrého a zlého“. Predstavoval Božie právo rozhodovať o normách správneho konania. Boh jasnou rečou zakázal jesť ovocie z tohto jedného stromu. Keby Adam a Eva neposlúchli, viedlo by to k ich smrti. — 1. Mojžišova 2:9, 16, 17.

Začiatok ľudského utrpenia

Jedného dňa si istý duchovný Boží syn dovolil spochybniť Boží spôsob vlády. Použijúc hada ako komunikačný prostriedok, opýtal sa Evy: „Naozaj Boh povedal, že nebudete jesť z každého stromu záhrady?“ (1. Mojžišova 3:1) Tak bolo do mysle Evy zasiate semeno pochybnosti o tom, či je Boží spôsob vlády správny.a Eva na to dala správnu odpoveď, ktorú počula od svojho manžela. Ale duchovný tvor potom tvrdil opak toho, čo Boh, a klamal, pokiaľ išlo o následky neposlušnosti, povediac: „Určite nezomriete. Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ — 1. Mojžišova 3:4, 5.

Žiaľ, Eva bola zvedená k tomu, aby si myslela, že neposlušnosť nepovedie k ľudskému utrpeniu, ale k lepšiemu životu. Čím viac sa na ovocie pozerala, tým žiaducejšie sa jej zdalo, a začala ho jesť. Neskôr prehovorila Adama, aby z neho jedol tiež. Je žalostné, že Adam sa rozhodol udržať si radšej priazeň svojej manželky než priazeň Boha. — 1. Mojžišova 3:6; 1. Timotejovi 2:13, 14.

Tým, že tento duchovný tvor dal podnet na vzburu, zmenil sa na Božieho odporcu. Preto začal byť nazývaný Satan, čo pochádza z hebrejského slova, ktoré znamená „odporca“. Vyslovil tiež lož o Bohu, čím zo seba urobil ohovárača. Preto je nazývaný aj Diabol, čo pochádza z gréckeho slova, ktoré znamená „ohovárač“. — Zjavenie 12:9.

Tak sa začalo ľudské utrpenie. Traja z Božích tvorov zneužili dar slobodnej vôle tým, že si vybrali sebecký spôsob života v odpore proti svojmu Stvoriteľovi. Teraz vznikla otázka: Ako Boh vyrieši túto vzburu spravodlivým spôsobom, ktorý by uspokojil ostatných jeho inteligentných tvorov vrátane verných anjelov v nebi a budúcich potomkov Adama a Evy?

Božia múdra odpoveď

Niekto by mohol namietať, že najlepšie by bolo, keby bol Boh ihneď zničil Satana, Adama a Evu. Ale to by nevyriešilo sporné otázky, ktoré táto vzbura vyvolala. Satan vyslovil pochybnosti o Božom spôsobe vlády, tvrdiac, že ľuďom bude lepšie, keď budú nezávislí od Božej vlády. Jeho úspech v obrátení prvých dvoch ľudí proti Božej vláde vyvolal aj ďalšie otázky. Keďže Adam s Evou zhrešili, znamenalo to, že bolo niečo nesprávne na tom, ako Boh vytvoril človeka? Mohol by mať Boh na zemi niekoho, kto by mu zostal verný? A čo Jehovovi anjelskí synovia, ktorí boli svedkami Satanovej vzbury? Podporili by oprávnenosť jeho zvrchovanosti? Je zrejmé, že na vyriešenie týchto sporných otázok bol potrebný dostatočne dlhý čas. To je dôvod, prečo Boh dovolil Satanovi, aby existoval až dodnes.

Pokiaľ ide o Adama a Evu, Boh ich v deň ich neposlušnosti odsúdil na smrť. Tak sa začal proces zomierania. Ich potomkovia, ktorí boli počatí po tom, čo Adam s Evou zhrešili, zdedili hriech a smrť od svojich nedokonalých rodičov. — Rimanom 5:14.

Satan začal s tým, že v spornej otázke mal na svojej strane prvých dvoch ľudí. Využil čas, ktorý mu bol poskytnutý, aby sa pokúsil udržať všetkých Adamových potomkov pod svojím vplyvom. Mal úspech aj v tom, že zviedol viacerých anjelov, aby sa pripojili k jeho vzbure. Ale väčšina Božích anjelských synov lojálne podporila oprávnenosť Jehovovej vlády. — 1. Mojžišova 6:1, 2; Júda 6; Zjavenie 12:3, 9.

Spornou otázkou bol Boží spôsob vlády v protiklade k Satanovmu spôsobu a táto sporná otázka vystúpila do popredia v Jóbových dňoch. Tento verný muž dokázal svojím správaním, že dáva prednosť Božej spravodlivej vláde pred satanskou nezávislosťou, ako to už predtým urobili mnohí bohabojní muži, ako bol Ábel, Enoch, Noach, Abrahám, Izák, Jakob a Jozef. Jób sa stal predmetom rozhovoru, ktorý sa odohral v nebi v prítomnosti verných Božích anjelov. Na podporu svojej spravodlivej vlády Boh povedal Satanovi: „Zameral si srdce na môjho sluhu Jóba, že nie je na zemi nikto jemu podobný, bezúhonný a priamy muž, ktorý sa bojí Boha a stráni sa zlého?“ — Jób 1:6–8.

Satan odmietol pripustiť porážku a tvrdil, že Jób slúži Bohu len zo sebeckých dôvodov, pretože ho Boh hojne požehnal hmotným blahobytom. Preto Satan vyhlásil: „Pre zmenu — vystri, prosím, ruku a siahni na všetko, čo má, a uvidíš, či ťa nebude preklínať priamo do tváre.“ (Jób 1:11) Satan išiel dokonca ešte ďalej, keď spochybnil rýdzosť všetkých Božích tvorov. „Všetko, čo človek má, dá za svoju dušu.“ (Jób 2:4) Tento ohováračský útok sa týkal nielen Jóba, ale všetkých Božích verných ctiteľov v nebi a na zemi. Satan naznačoval, že sa vzdajú svojho vzťahu k Jehovovi, ak bude v stávke ich život.

Jehova Boh mal plnú dôveru v Jóbovu rýdzosť. Na dôkaz toho dovolil Satanovi, aby spôsobil Jóbovi utrpenie. Jób svojou vernosťou nielen očistil svoje meno, ale, čo je dôležitejšie, podporil oprávnenosť Jehovovej zvrchovanosti. Bolo dokázané, že Diabol je luhár. — Jób 2:10; 42:7.

Ale najlepším príkladom vernosti v skúške bol Ježiš Kristus. Boh preniesol život tohto anjelského Syna z neba do lona panny. Preto Ježiš nezdedil hriech a nedokonalosť. Namiesto toho vyrástol na dokonalého človeka, rovnocenného tomu, čím bol prvý človek predtým, než stratil dokonalosť. Satan urobil Ježiša zvláštnym terčom útoku a priviedol ho do mnohých pokušení a skúšok, ktoré vyvrcholili pokorujúcou smrťou. Ale Satanovi sa nepodarilo zlomiť Ježišovu rýdzosť. Ježiš úplne dokonale podporil oprávnenosť vlády svojho Otca. Dokázal tiež, že dokonalý človek Adam nemal žiadne ospravedlnenie pre to, že sa pripojil k Satanovej vzbure. Adam mohol zostať verný vo svojej omnoho menšej skúške.

Čo sa ešte dokázalo?

Od vzbury Adama a Evy uplynulo asi 6000 rokov ľudského utrpenia. Počas tohto obdobia Boh dovolil ľudstvu, aby experimentovalo s mnohými rozdielnymi formami vlády. Hrozný záznam ľudského utrpenia dokazuje, že človek nie je schopný vládnuť si sám. V skutočnosti v mnohých oblastiach zeme prevláda teraz anarchia. Nezávislosť od Boha, ktorú obhajoval Satan, je katastrofálna.

Jehova nemusel sám sebe nič dokazovať. On vie, že jeho spôsob vlády je spravodlivý a pre jeho tvorov ten najlepší. Ale v záujme uspokojivej odpovede na všetky otázky vyvolané Satanovou vzburou dal svojim inteligentným tvorom príležitosť ukázať, že uprednostňujú jeho spravodlivú vládu.

Odmena za lásku a vernosť Bohu omnoho prevyšuje dočasné obdobie utrpenia pod pôsobením Diabla. Názorne to ukazuje prípad Jóba. Jehova Boh uzdravil Jóba z choroby, ktorú mu spôsobil Diabol. A navyše, Boh „požehnal potom Jóbov koniec viac ako jeho začiatok“. Nakoniec, po 140-ročnom predĺžení života, „starý a nasýtený dňami, Jób zomrel“. — Jób 42:10 až 17.

Kresťanský biblický pisateľ Jakub na to upozorňuje hovoriac: „Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, aký výsledok spôsobil Jehova, že Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a súcitný.“ — Jakub 5:11, pozn. pod čiarou v Reference Bible.

Čas pre Satana a jeho svet sa už končí. Boh čoskoro odstráni všetko utrpenie, ktoré Satanova vzbura spôsobila ľudstvu. Dokonca aj mŕtvi budú vzkriesení. (Ján 11:25) Potom verní muži, ako bol napríklad Jób, budú mať príležitosť získať večný život na rajskej zemi. Tieto budúce požehnania, ktoré Boh vyleje na svojich služobníkov, ho navždy ospravedlnia ako spravodlivého Zvrchovaného Vládcu, ktorý je naozaj „veľmi nežný v náklonnosti a súcitný“.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na strane 8]

KRUTÍ BOHOVIA ĽUDÍ

STAROVEKÍ bohovia boli často zobrazovaní ako krvilační a chlipní. Rodičia dokonca zaživa pálili svoje deti v ohni, aby si týchto bohov uzmierili. (5. Mojžišova 12:31) Ďalším extrémom bolo to, čo učili pohanskí filozofi, totiž, že Boh neprejavuje také city, ako je hnev alebo ľútosť.

Démonmi inšpirované názory týchto filozofov ovplyvnili aj Židov, ktorí vyznávali, že sú Božím ľudom. Židovský filozof Filon, Ježišov súčasník, tvrdil, že Boh „nie je vnímavý k žiadnym citom“.

Dokonca ani prísna židovská sekta farizejov neunikla vplyvu gréckej filozofie. Prijali Platónovo učenie o tom, že človek sa skladá z nesmrteľnej duše, ktorá je uzavretá v ľudskom tele. Okrem toho, podľa Josepha, historika prvého storočia, farizeji verili, že duše zlých ľudí „podstupujú večný trest“. Biblia však nedáva nijaký podklad pre takýto názor. — 1. Mojžišova 2:7; 3:19; Kazateľ 9:5; Ezechiel 18:4.

A čo nasledovníci Ježiša? Nechali sa ovplyvniť pohanskou filozofiou? Apoštol Pavol, uvedomujúc si toto nebezpečenstvo, varoval spolukresťanov: „Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície, podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista.“ — Kolosanom 2:8; pozri aj 1. Timotejovi 6:20.

Je smutné, že viacerí, ktorí v druhom a treťom storočí vystupovali ako kresťanskí dozorcovia, si toto varovanie nevšímali a učili, že Boh nemá city. The Encyclopedia of Religion (Encyklopédia náboženstva) uvádza: „Vo všeobecnosti boli Božie vlastnosti chápané takmer rovnako ako v židovskom a filozofickom myslení tých čias... Myšlienka, že by Boh Otec mohol prejavovať také city, ako je ľútosť... bola všeobecne považovaná za neprijateľnú prinajmenšom do neskorého obdobia dvadsiateho storočia.“

Kresťanstvo teda prijalo falošné učenie o krutom bohu, ktorý trestá hriešnikov tak, že ich necháva pri vedomí trpieť vo večných mukách. Naproti tomu Jehova Boh vo svojom Slove, Biblii, jasne hovorí, že „mzda, ktorú platí hriech, je smrť“, a nie večné trápenie pri vedomí. — Rimanom 6:23.

[Pramene ilustrácií]

Hore: Acropolis Museum, Grécko

S láskavým dovolením The British Museum

[Obrázok na strane 7]

Božie predsavzatie premeniť zem na edenský raj sa musí splniť!