Ľudské utrpenie — skončí sa niekedy?

HROZNÉ scény po výbuchu bomby na preplnenom trhovisku v Sarajeve; masakre a mrzačenie v Rwande; hladujúce deti hlasno sa dožadujúce potravy v Somálsku; ohromené rodiny zisťujúce rozsah škôd po zemetrasení v Los Angeles; bezmocné obete záplavy, ktorá spustošila Bangladéš. Takéto scény ľudského utrpenia sa denne objavujú v televízii alebo v časopisoch a novinách.

Smutným následkom ľudského utrpenia je to, že u niektorých ľudí je príčinou straty ich viery v Boha. Podľa vyhlásenia uverejneného jednou židovskou komunitou v Spojených štátoch „existencia zla bola vždy najvážnejšou prekážkou viery“. Pisatelia sa odvolávajú na smrť v nacistických koncentračných táboroch, ako bol Osvienčim, a na smrť spôsobenú bombami, ako bola tá, ktorá vybuchla nad Hirošimou. „Otázka, ako mohol spravodlivý a mocný Boh dovoliť zničenie toľkých nevinných životov, znepokojuje náboženské svedomie a mätie predstavy ľudí,“ hovoria autori.

Žiaľ, nekonečná záplava tragických správ môže mať otupujúci účinok na ľudské city. Na mnohých ľudí takmer nepôsobí utrpenie iných, pokiaľ sa to netýka ich priateľov a príbuzných.

No skutočnosť, že sme schopní súcítiť, prinajmenšom s našimi blízkymi, by nám mala niečo povedať o našom Tvorcovi. Biblia hovorí, že človek bol stvorený „na Boží obraz“ a „podľa [jeho] podoby“. (1. Mojžišova 1:26, 27) To neznamená, že ľudia sú podobní Bohu, čo sa týka vzhľadu. Nie, pretože Ježiš Kristus povedal, že „Boh je Duch“, a „duch nemá telo a kosti“. (Ján 4:24; Lukáš 24:39) To, že sme vytvorení podľa Božej podoby, sa vzťahuje na našu schopnosť prejavovať podobné vlastnosti ako Boh. Preto keď majú obyčajní ľudia súcit s tými, ktorí trpia, musíme urobiť záver, že Tvorca človeka, Jehova Boh, je súcitný a hlboko sa ho dotýka utrpenie ľudského stvorenia. — Porovnaj Lukáša 11:13.

Jeden zo spôsobov, akým Boh prejavil súcit, je ten, že poskytol ľudstvu písomné vysvetlenie príčiny utrpenia. Urobil to vo svojom Slove, Biblii. A Biblia jasne ukazuje, že Boh stvoril človeka, aby sa tešil zo života, nie aby trpel. (1. Mojžišova 2:7–9) Odhaľuje tiež, že prví ľudia si privodili utrpenie tým, že odmietli Božiu spravodlivú vládu. — 5. Mojžišova 32:4, 5; Rimanom 5:12.

Napriek tomu má Boh stále súcit s trpiacim ľudstvom. Jasne to ukazuje jeho sľub ukončiť ľudské utrpenie. „Hľa, Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom. A sám Boh bude s nimi. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ — Zjavenie 21:3, 4; pozri aj Izaiáša 25:8; 65:17–25; Rimanom 8:19–21.

Tieto nádherné sľuby dokazujú, že Boh je citlivý na ľudské utrpenie a že je rozhodnutý ukončiť ho. Ale čo je vlastne prvoradou príčinou ľudského utrpenia a prečo Boh dovolil, aby trvalo až dodnes?

[Prameň ilustrácie na strane 2]

Obal a strana 32: Alexandra Boulat/​Sipa Press

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Kevin Frayer/​Sipa Press