Udržiavanie súladu medzi staršími a služobnými pomocníkmi
KRÁTKO po Letniciach roku 33 n. l. vznikla v novovytvorenom kresťanskom zbore naliehavá situácia. Urobilo sa opatrenie, aby bolo postarané o núdzne vdovy. Zakrátko však „začali grécky hovoriaci Židia reptať proti hebrejsky hovoriacim Židom, lebo zanedbávali ich vdovy pri dennom rozdeľovaní“. — Skutky 6:1.
Tieto sťažnosti sa dostali do uší apoštolom. „Tých dvanásť si teda zavolalo k sebe množstvo učeníkov a povedali: ‚Nepáči sa nám, aby sme opúšťali Božie slovo a rozdeľovali jedlo na stoly. Bratia, vyhľadajte si preto spomedzi seba sedem osvedčených mužov plných ducha a múdrosti, aby sme ich ustanovili nad touto nutnou vecou.‘“ — Skutky 6:2, 3.
Poukazuje to na dôležitý princíp organizácie v rámci kresťanského zboru. Niektorí zodpovední muži sú používaní na to, aby sa starali o rutinné záležitosti, zatiaľ čo ďalší sa starajú o závažnejšie duchovné záležitosti. Nie je to niečo nové. V starovekom Izraeli Áron a jeho potomkovia boli ustanovení, aby slúžili ako kňazi a predkladali obete Bohu. Jehova však nariadil, aby im pomáhali Léviti — tak, že sa budú „starať o všetko náčinie stanu stretnutia“. (4. Mojžišova 3:5–10) Podobne dnes dozorcom pomáhajú služobní pomocníci.
Úloha starších a služobných pomocníkov
V Písmach sú uvedené vysoké požiadavky na spôsobilosť starších i služobných pomocníkov. (1. Timotejovi 3:1–10, 12, 13; Títovi 1:6–9) Nie sú súpermi; naopak, pracujú pre ten istý cieľ — budovanie zboru. (Porovnaj Efezanom 4:11–13.) Napriek tomu sú v práci, ktorú v zbore konajú, určité rozdiely. V 1. Petra 5:2 sa dozorcom hovorí: „Paste Božie stádo, ktoré je vo vašej starostlivosti, nie z donútenia, ale ochotne; ani nie z lásky k nepoctivému zisku, ale horlivo.“ Skladajú Bohu účty za to, ako konajú túto svätú povinnosť. — Hebrejom 13:17.
A čo služobní pomocníci? Písma nevyžadujú, aby boli rovnako spôsobilí v schopnosti vyučovať. Ich povinnosti sú trochu odlišné od povinností starších. V prvom storočí n. l. bolo nepochybne veľa vecí materiálneho, rutinného či mechanického charakteru, ktoré si vyžadovali pozornosť; možno k nim patrilo nakupovanie materiálu na odpisovanie Písiem, či dokonca samotné ich odpisovanie.
Aj dnes služobní pomocníci plnia množstvo dôležitých úloh v zbore, napríklad sa starajú o zborové účty a o obvody, distribuujú časopisy a knihy a udržiavajú sálu Kráľovstva. Niektorí spôsobilí služobní pomocníci môžu byť používaní i pri vyučovaní; niekedy vedú zborové štúdiá knihy, vedú niektoré časti služobného zhromaždenia a majú verejné prednášky.
Keď starší a služobní pomocníci harmonicky spolupracujú, vtedy sú vyváženým spôsobom zabezpečené potreby zboru — po stránke duchovnej i organizačnej. Členovia zboru majú potom radosť, sú silní a duchovne produktívni. Spomeň si, čo napísal Pavol pomazaným v Efeze: „Celé telo, harmonicky spojené a utvorené, aby spolupracovalo prostredníctvom každého kĺbu, ktorý dáva, čo treba, podľa pôsobenia každého jednotlivého údu v patričnej miere, pôsobí na vzrast tela, na jeho budovanie v láske.“ — Efezanom 4:16.
Starší a služobní pomocníci sa musia snažiť rozvíjať podobný súlad, teda rozvíjať dorozumenie, zhodu, spoluprácu a jednotu. Takýto súlad však neprichádza automaticky. Treba ho pestovať a starostlivo chrániť.
Čo môžu robiť starší
Dôležitým krokom je uznať, že vzťah staršieho k služobnému pomocníkovi nie je vzťahom pána k otrokovi ani zamestnávateľa k zamestnancovi. Tam, kde je pravý súlad, starší považujú služobných pomocníkov za Božích spolupracovníkov. (Porovnaj 1. Korinťanom 3:6–9.) „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty,“ hovorí Rimanom 12:10. Starší sa preto vyhýbajú tomu, že by sa k služobným pomocníkom správali takým spôsobom, ktorý by sa mohol javiť ako povýšenecký alebo ponižujúci. Skôr povzbudzujú k zdravej iniciatíve, než by vyvíjali nátlak. Úctivé správanie k služobným pomocníkom zvyčajne vedie k tomu, že vydávajú zo seba to najlepšie, a pomáha im to tešiť sa z práce v zbore.
Starší by mali mať na pamäti, že ich poverenie pásť Božie stádo, ktoré je v ich starostlivosti, sa týka aj bratov, ktorí slúžia ako služobní pomocníci. Je pravda, že sa predpokladá, že títo zodpovední muži sú zrelými kresťanmi. Napriek tomu, tak ako ostatní členovia stáda, aj oni potrebujú, aby im bola z času na čas osobne venovaná pozornosť. Starší by sa mali živo zaujímať o ich duchovný vývoj.
Napríklad, keď sa apoštol Pavol stretol s mladým mužom Timotejom, ihneď pochopil, aké sú Timotejove schopnosti, a „vyjadril želanie, aby tento išiel s ním“. (Skutky 16:3) Timotej slúžil ako Pavlov spoločník na cestách, a tým dostával neoceniteľné školenie. A tak po rokoch mohol Pavol napísať kresťanom v Korinte: „Preto k vám posielam Timoteja, lebo je mojím milovaným verným dieťaťom v spojitosti s Pánom; a ten vám pripomenie moje spôsoby v súvislosti s Ježišom Kristom.“ — 1. Korinťanom 4:17.
Starší, začali ste už využívať všetky schopnosti služobných pomocníkov vo vašom zbore? Pomáhate im napredovať tým, že ich osobne školíte vo verejných prejavoch a v skúmaní Biblie? Pozvali ste tých, ktorí sú spôsobilí, aby vás sprevádzali na pastierskych návštevách? Spolupracujete s nimi vo zvestovateľskej službe? V Ježišovom podobenstve o talentoch povedal pán svojim verným sluhom: „Dobre si urobil, dobrý a verný otrok!“ (Matúš 25:23) Ste takisto štedrí v pochvale služobných pomocníkov, ktorí si skromne a veľmi dobre plnia svoje úlohy? (Porovnaj Príslovia 3:27.) Ak nie, nebudú mať pocit, že ich práca sa necení?
Pre harmonické pracovné vzťahy je veľmi dôležitá aj komunikácia. (Porovnaj Príslovia 15:22.) Úlohy by nemali byť prideľované ani odoberané ľubovoľným či náhodným spôsobom. Starší by si mali pohovoriť o tom, ako možno bratove schopnosti v zbore najlepšie využiť, a modliť sa v tejto veci. (Porovnaj Matúša 25:15.) Keď je úloha pridelená, brat by mal byť dôkladne a presne informovaný, čo sa od neho vyžaduje. „Ak niet obratného vedenia, ľud padá,“ varujú Príslovia 11:14.
Nie je práve najvhodnejšie iba bratovi povedať, aby prevzal starostlivosť o účty, časopisy či inú literatúru od iného služobníka. Niekedy takýto novopoverený služobník zdedí množstvo nepresných či neúplných záznamov. Aké je to skľučujúce! „Nech sa všetko deje slušne a usporiadane,“ nariaďuje 1. Korinťanom 14:40. Starší by sa mali ujímať iniciatívy v školení bratov, oboznamovať ich so zborovými postupmi a sami dávať príklad v dodržiavaní týchto postupov. Starší majú napríklad zariadiť, aby sa každé tri mesiace skontrolovali zborové účty. Zanedbávanie tohto dôležitého opatrenia môže viesť k problémom a podkopávať úctu služobných pomocníkov k organizačným pokynom.
Čo však, ak sa zdá, že brat zanedbáva určitú úlohu? Namiesto toho, aby mu bola pridelená úloha rýchlo odňatá, starší by sa s ním mali o veci porozprávať. Možno problém tkvie v nedostatočnom školení. Ak má brat naďalej ťažkosti vo svojom pridelení, možno si bude dobre počínať v inom.
Starší môžu podporovať súlad aj prejavovaním pokory. List Filipanom 2:3 kresťanov povzbudzuje: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba.“ Starší by sa preto mal snažiť spolupracovať, ak ho ten, kto má službu, usmerní, aby si sadol na určité miesto v sále, a nemal by si myslieť, že nemusí poslúchať, pretože je starší. Usporiadateľ sa možno jednoducho riadi návrhom o sedení v rôznych častiach sály, hoci by mal pamätať na to, že neexistuje pravidlo, že to tak musia robiť všetci.a Starší sa bude vyhýbať tomu, že by zbytočne menil rozhodnutia o záležitostiach, ktoré boli pridelené služobnému pomocníkovi.
Služobní pomocníci usilujúci sa o súlad
„Služobní pomocníci majú byť takisto vážni,“ poznamenal apoštol Pavol. (1. Timotejovi 3:8) Ak berú pridelené úlohy vážne — ako súčasť svojej svätej služby — robia veľa pre to, aby sa predišlo vzniku napätia. Ak si služobným pomocníkom, konáš si svoje povinnosti s nadšením? (Rimanom 12:7, 8) Usiloval si sa o to, aby si nadobudol zručnosť v plnení svojich úloh? Si spoľahlivý? Prejavuješ ochotného ducha, pokiaľ ide o prideľované úlohy? Istý služobný pomocník v jednej africkej krajine má v zbore na starosti tri rôzne úlohy. Aký má k tomu postoj? „Nuž, znamená to jednoducho viac tvrdej práce,“ hovorí, „a tvrdá práca človeka nezabije.“ Tí, ktorí sa veľmi usilujú, sa skutočne tešia z najväčšieho šťastia. — Skutky 20:35.
Na podporu súladu môžeš urobiť veľa aj tým, že budeš plne spolupracovať so staršími. „Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, a podriaďujte sa im,“ hovorí sa v Hebrejom 13:17, „lebo oni stále bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty, aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo by vám to bolo na škodu.“ Je pravda, že starší sú nedokonalí ľudia a môže byť ľahké nachádzať na nich chyby. Ale kritický postoj plodí nedôveru. Môže zničiť tvoju radosť a nepriaznivo ovplyvniť iných v zbore. Apoštol Pavol dal preto túto radu: „Vy, mladší, buďte podriadení starším mužom. Všetci sa však prepášte pokorou mysle k sebe navzájom... Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás povýšil v patričnom čase.“ — 1. Petra 5:5, 6.
Táto rada je zvlášť vhodná, ak cítiš, že si prehliadaný, pokiaľ ide o výsady služby. Možno si sa ‚usiloval o úrad dozorcu‘, ale nebol si vymenovaný. (1. Timotejovi 3:1) Pokora mysle ti môže pomôcť udržať si „postoj očakávania“. (Plač Jeremiáša 3:24) Namiesto toho, že by si pociťoval nevôľu voči starším — čo by určite podkopávalo váš dobrý vzťah — opýtaj sa ich, či je niečo, v čom by si sa mohol zlepšiť. Tvoja úprimná ochota prijať a uplatniť radu bude nepochybne považovaná za doklad duchovného rastu.
Zbožná pokora a skromnosť môžu služobnému pomocníkovi pomôcť udržať si rovnováhu, ak má výnimočné schopnosti alebo výhody, pokiaľ ide o vzdelanie alebo spoločenské postavenie. Akým pokušením by mohlo byť snažiť sa zatieniť starších alebo upútavať pozornosť na svoje schopnosti! Príslovia 11:2 nám pripomínajú, že „múdrosť je u skromných“. Skromný brat si uvedomuje svoje obmedzenia. Je ochotný v tichosti pracovať, držať sa v úzadí a využívať svoje schopnosti na podporu starších. Skromnosť mu okrem toho môže pomôcť uvedomiť si, že hoci má azda veľa poznatkov v svetskom ohľade, môže mu ešte niečo chýbať v dôležitých oblastiach duchovnej múdrosti a rozlišovacej schopnosti — vo vlastnostiach, v ktorých možno starší vynikajú. — 1. Korinťanom 1:26–2:13; Filipanom 1:9.
Je jasné, že starší a služobní pomocníci zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Spolu môžu urobiť veľa pre budovanie všetkých v zbore. No aby to tak bolo, musia harmonicky spolupracovať, ‚s celou pokorou mysle a miernosťou, so zhovievavosťou, navzájom sa znášať v láske a vážne sa usilovať o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja‘. — Efezanom 4:2, 3.
[Poznámka pod čiarou]
[Obrázky na strane 27]
Starší nepovažujú služobných pomocníkov za svojich podriadených, ale za Božích spolupracovníkov