Rozdelená cirkev — môže pretrvať?

„VŠETCI, ktorí sa hlásia k spásonosnej pravde o Kristovi, patria k viditeľnej Cirkvi. Rozpory v kresťanstve — medzi Východom a Západom a medzi Rímom a reformovanými cirkvami — sú rozpory v jednej Cirkvi.“ (Christians in Communion) Takto sa jeden autor pozerá na kresťanstvo — ako na veľmi rozptýlenú rodinu náboženstiev, z ktorých každé sa hlási k nejakému druhu viery v Ježiša Krista.

Je to však rozdelená rodina, s protichodnými náukami a meradlami správania. „Dnešné kresťanstvo... má na členstvo v cirkvi nižšie požiadavky, než sú požiadavky na to, aby ste sa dostali do autobusu,“ hovorí istý pozorovateľ. Teda ako by sme mali označiť jeho duchovný stav? Katolícky biskup Basil Butler konštatuje: „Rozdelené kresťanstvo je skutočne veľmi choré.“ (The Church and Unity, Cirkev a jednota) Ako sa táto choroba začala? Je nádej na uzdravenie?

„Človek nezákonnosti“

Apoštol Pavol upozorňoval, že sa rozvinie nejednotnosť. Kresťanom v Tesalonike, ktorí si mysleli, že Kristova prítomnosť je bezprostredne blízko, napísal: „Nech vás nikto nijakým spôsobom nezvedie; lebo [Jehovov deň] nepríde, kým najprv nepríde odpadnutie a nebude zjavený človek nezákonnosti, syn skazy.“ — 2. Tesaloničanom 2:3.

Tento „človek nezákonnosti“ zaviedol do kresťanského zboru odpadnutie a vzburu. Kto to je? Nie je to nejaký jednotlivec, ale skôr trieda duchovenstva takzvaného kresťanstva. Táto trieda sa vyvýšila nad odpadlícky zbor pomerne skoro po smrti Ježišových apoštolov a napokon začala vyučovať pohanské filozofie, ako je napríklad trojica a nesmrteľnosť ľudskej duše. (Skutky 20:29, 30; 2. Petra 2:1–3) Ako nejaký smrtonosný vírus nainfikovala zbor hlásiaci sa ku kresťanstvu myšlienkami, ktoré boli inšpirované démonmi a nevyhnutne viedli k nejednotnosti. — Galaťanom 5:7–10.

Nákaza sa začala už za dní apoštola Pavla. Pavol napísal: „Tajomstvo tejto nezákonnosti je síce už v činnosti, ale iba dovtedy, kým nebude odstránený ten, ktorý práve teraz pôsobí ako prekážka.“ (2. Tesaloničanom 2:7) Ako prekážka proti jedu odpadnutia pôsobili apoštoli. Keď bol ich zjednocujúci vplyv odstránený, odpadlíctvo, ktorému už nič nestálo v ceste, rozšírilo sa ako sneť. — 1. Timotejovi 4:1–3; 2. Timotejovi 2:16–18.

„Človek nezákonnosti“ pokračuje vo svojej činnosti s nezmenšenou silou. V jednej nedávnej správe o „cirkvi v sexuálnom a teologickom trápení“ je citovaný istý arcidiakon anglikánskej cirkvi, ktorý sa sťažuje: „Podnety vyzývajúce duchovných, aby sa neoddávali sexuálnej aktivite mimo manželstva, sú odmietané. Vysväcovaní sú aktívni homosexuáli. Urobili dobro zlom a zlo dobrom.“ — The Sunday Times Magazine, Londýn 22. novembra 1992.

Pšenica a burina

Sám Ježiš Kristus učil, že pravé kresťanstvo sa dočasne stratí z dohľadu. Povedal, že založenie kresťanského zboru je podobné človeku, ktorý zasial na svojom poli znamenité semeno. Ale, ako povedal Ježiš, „prišiel jeho nepriateľ a nasial burinu medzi pšenicu“. Keď sa otroci majiteľa tohto poľa spýtali, či sa majú pokúsiť burinu vytrhať, majiteľ povedal: „Nie, aby ste azda pri zbieraní buriny nevytrhli aj pšenicu.“ Ako dlho mali byť pšenica a burina takto pomiešané? Majiteľ poľa povedal: „Nech oboje rastie spolu až do žatvy.“ — Matúš 13:25, 29, 30.

Nepraví kresťania rástli popri pravých kresťanoch až do „žatvy“ čiže do času delenia počas posledných dní „systému vecí“. (Matúš 28:20) Satan Diabol použil odpadlíkov na vytvorenie skazeného a rozdeleného nepravého kresťanského zboru. (Matúš 13:36–39) Odpadlíci vytvorili hanebný falzifikát pravého kresťanstva. (2. Korinťanom 11:3, 13–15; Kolosanom 2:8) Ako sa cirkev počas stáročí trieštila, identifikácia pravých kresťanov sa stávala čoraz náročnejšou.

Nové rozdelenia

Kniha The Testing of the Churches—​1932-1982 (Skúška cirkví — 1932–1982) hovorí, že v novšej dobe „sa objavilo nové rozdelenie, zvlášť charizmatické hnutie s jeho dôrazom na osobnú vieru a skúsenosť“. Je zaujímavé, že niektorí sa na hnutie znovuzrodených, na charizmatické hnutie, pozerajú skôr ako na znak duchovnej obnovy než ako na nové rozdelenie. Napríklad Severné Írsko zažilo takú obrodu v päťdesiatych rokoch 19. storočia. Táto obroda vyvolala veľké nádeje. V jednej správe sa hovorilo o „bratskom zväzku... medzi presbyteriánskymi, wesleyovskými a independentnými duchovnými“ a bolo v nej uvedené, že „každý deň prinášal nové správy o vytrženiach, hypnotickom spánku, videniach, snoch a zázrakoch“. — Religious Revivals (Náboženské obrodenia).

Mnohí sa pozerali na tieto dramatické prejavy ako na svedectvo o tom, že pôsobí Boží duch, aby obrodil cirkev. „Božia cirkev,“ povedal istý pozorovateľ, „je v tejto oblasti v tom najvyššom zmysle obrodená.“ No i keď bola táto určitá obroda ohlasovaná ako „slávna epocha, ktorá nemá obdobu v náboženských dejinách Ulsteru“, ani ona, ani ďalšie podobné obrodenia nepriniesli medzi tými, čo hovoria o duchovnom znovuzrodení, náboženskú jednotu.

Takí ľudia namietnu, že sú zjednotení v základných veciach. No rovnaký argument používa aj zvyšok takzvaného kresťanstva, ktoré mylne vysvetľuje, že „to, čo kresťanov zjednocuje, je už oveľa dôležitejšie než to, čo ich ešte stále rozdeľuje“. (The Church and Unity) Takzvané kresťanstvo tvrdí: „Naša základná jednota medzi sebou navzájom a medzi všetkými našimi spolukresťanmi spočíva v našom krste v Krista.“ (Christians in Communion) Avšak povedať, že rozdelenie nie je dôležité, pretože je tu spoločná viera v Ježiša, je to isté, ako povedať, že rakovina nie je vážna, kým máte silné srdce.

Skutočnosťou je, že tieto novodobé náboženské hnutia zväčšujú zmätok a spôsobujú duchovnú anarchiu, zatiaľ čo si učitelia so schopnosťou presviedčať zhromažďujú nasledovníkov. Jim Jones a David Koresh sú nedávnymi príkladmi duchovných vodcov, ktorí zviedli tisíce ľudí. (Matúš 15:14) Istý baptistický duchovný je vedúcim členom Ku-klux-klanu. Svoju kampaň za nadradenosť bielych spája s náboženskou obrodou a hovorí, že tým, čo sa jej zúčastňujú, bude „daná sila prozreteľnosti nebies, odvaha Toho, ktorý zomrel na Kalvárii [Ježiša Krista]“.

A čo údajné zázraky, mocné skutky a znamenia robené v mene Ježiša? Spomeňte si na dôraznú výstrahu Ježiša Krista, že jeho schválenie nezískavajú tí, čo iba hovoria „Pane, Pane“, ale ‚tí, čo konajú vôľu jeho Otca‘. Mnohí ľudia dnes nepoznajú ani len meno jeho Otca, meno Jehova. Ježiš vystríhal pred tými, ktorí budú ‚vyháňať démonov v jeho mene a konať mocné skutky v tomto mene‘, a napriek tomu budú ‚páchateľmi nezákonnosti‘. — Matúš 7:21–23.

„Vyjdite z neho, ľud môj“

Aká je prognóza pre choré takzvané kresťanstvo? Veľmi zlá. Teda mali by sme prijať radu katolíckeho biskupa Butlera a „bez okolkov sa pridať [k cirkvi] a poskytnúť svoju pomoc pri jej neustálom ‚očisťovaní‘ z jej vlastných radov“? Nie! Rozdelené a rozvratnícke takzvané kresťanstvo nepretrvá. (Marek 3:24, 25) Je časťou svetovej ríše falošného náboženstva nazvanej Veľký Babylon. (Zjavenie 18:2, 3) Tento náboženský systém, na ktorom spočíva krvná vina, stojí pred bezprostredným zničením z Božej ruky.

Biblia nepodnecuje k tomu, aby opravdiví kresťania zostali v tejto skazenej náboženskej organizácii a zvnútra sa ju usilovali reformovať. Namiesto toho vyzýva: „Vyjdite z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán. Lebo jeho hriechy sa nahromadili až do neba a Boh si pripomenul jeho skutky nespravodlivosti.“ — Zjavenie 18:4, 5.

‚Vyjsť‘ kam? Spomeňte si na Ježišov sľub, že v čase žatvy budú praví kresťania opäť zhromaždení do celosvetovej jednoty. Aj prorok Micheáš predpovedal takéto opätovné zhromaždenie týmito slovami: „Zjednotím ich ako stádo v ohrade.“ (Micheáš 2:12) Stalo sa to?

Áno! Opravdiví kresťania sú teraz zhromažďovaní do zjednoteného bratstva po celom svete. Kto je týmto bratstvom? Je to kresťanský zbor Jehovových svedkov, ktorí v 231 krajinách zjednotene hlásajú dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Zavrhli rozvratnícke náuky takzvaného kresťanstva a usilujú sa uctievať Boha podľa pravdy jeho Slova. — Ján 8:31, 32; 17:17.

Vrúcne vás povzbudzujeme, aby ste sa s nimi porozprávali. Ak si želáte dozvedieť sa o Jehovových svedkoch viac, spojte sa s nimi v mieste svojho bydliska alebo napíšte na niektorú adresu uvedenú na strane 2 v tomto časopise.

[Obrázok na strane 7]

„Boh si pripomenul jeho skutky nespravodlivosti“