Mladí ľudia, ktorí ‚dôverujú Jehovovi‘

MLADÍ nemajú monopol na krásu a starí zase nemajú monopol na múdrosť. (Porovnaj Príslovia 11:22; Kazateľa 10:1.) Trvalú krásu a pravú múdrosť majú skôr tí, ktorí dôverujú Jehovovi a z celého srdca o ňom hovoria: „Ty si môj Boh.“ — Žalm 31:14; Príslovia 9:10; 16:31.

Na celom svete rastie počet krásnych ľudí, mladých i starých, ktorí prejavujú svoju múdrosť tým, že slúžia Bohu a kážu dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Uvažujme napríklad o osemročnej Sabrine.

Sabrina žije v Nemecku a chodí do druhej triedy. Je prvá z Jehovových svedkov, ktorá navštevuje túto školu. Žiaľ, bola terčom urážok zo strany svojich spolužiakov až do dňa, keď učiteľka požiadala žiakov, aby si na hodinu priniesli svoju obľúbenú knihu. Sabrina sa rozhodla priniesť Moju knihu biblických príbehov. Večer predtým, hoci bola rozrušená, sa na hodinu dobre pripravila. Pretože v jej triede je 26 žiakov, vedela, že asi nebude mať veľa času. Ale bola odhodlaná nenechať sa nikým rušiť, keď bude hovoriť, a bola si istá, že Jehova jej v tom pomôže. V určený deň sa učiteľka opýtala, kto si priniesol knihu a chcel by ju ako prvý ukázať. Na prekvapenie si knihu priniesla iba Sabrina. Postavila sa pred triedu a začala rozprávať, čítať a ukazovať obrázky v knihe a vysvetľovať, že to všetko je založené na Biblii. Na záver sa opýtala: „Kto by mal záujem o túto knihu?“ Jeden exemplár dala učiteľke a v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní dala ďalších desať kníh niektorým zo svojich spolužiakov. Jediné, čo jej učiteľka k tomu povedala, bolo: „Nikdy som niečo také nevidela,“ a dala Sabrine jednotku.

Skutočne, mnohí mladí svedkovia sú v škole šťastnými zvestovateľmi dobrého posolstva. Ďalším príkladom je Erika, jedenásťročná zvestovateľka z Mexika. Od útleho detstva bola vedená k láske k Jehovovi. Jej práca v škole je vynikajúca. Jednou z jej úloh bolo pripraviť si materiál o aidse a o návyku na tabak a alkohol. Dobre sa pripravila, pričom použila časopis Prebuďte sa!, a dostala najlepšie hodnotenie. Učiteľka sa jej opýtala, odkiaľ čerpala informácie, a Erika jej dala časopisy, v ktorých boli články rozoberajúce tieto námety. Neskôr učiteľka použila tieto časopisy na prediskutovanie týchto námetov s celou triedou. Za svoje správanie, úctu k učiteľom a veľmi dobré známky dostala Erika dary, diplomy a štipendiá. Napriek tomu je presvedčená, že jej najväčším úspechom bolo, že sa predstavila ako jedna z Jehovových svedkov a že mohla rozšíriť biblickú literatúru a vyvýšiť Božie meno.

Ďalším príkladom je Shannon, desaťročný chlapec, ktorý žije na Novom Zélande. Má len jedno zdravé oko; o druhé prišiel v útlom detstve v dôsledku rakoviny. Keď mal Shannon sedem rokov, jeho matka začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Ale krátko po začiatku biblického štúdia začala žiť s istým mužom bez toho, aby uzavreli manželstvo, a rozhodla sa so štúdiom skončiť. Shannon prosil o to, aby jeho biblické štúdium pokračovalo. Jeho želaniu bolo vyhovené. Svedkovia ďalej prichádzali na návštevy a napokon všetci traja členovia domácnosti študovali Bibliu a robili duchovný pokrok. Shannonova matka a jeho nevlastný otec uzavreli zákonné manželstvo a potom boli pokrstení.

Raz bol Shannon vo zvestovateľskej službe s manželkou krajského dozorcu. Majiteľ bytu sa opýtal Shannona: „Čo sa ti stalo s okom?“ Shannon odpovedal: „Dostal som naň rakovinu a museli mi ho vybrať. Čoskoro mi Jehova dá nové v raji, a preto sme tu, aby sme vám o tom porozprávali.“