„Z úst detí“

KEĎ bol Samuel malým chlapcom, pevne sa držal spravodlivých zásad napriek skazenosti synov veľkňaza Éliho. (1. Samuelova 2:22; 3:1) Za dní Elizea malá Izraelitka v sýrskom zajatí odvážne vydala svedectvo svojej panej. (2. Kráľov 5:2–4) Keď mal Ježiš 12 rokov, odvážne sa rozprával s učiteľmi Izraela, kládol im otázky a dával odpovede, nad ktorými žasli tí, čo sa prizerali. (Lukáš 2:46–48) Mladí ctitelia verne slúžili Jehovovi počas celých dejín.

Prejavujú dnešní mladí ľudia rovnakého verného ducha? Rozhodne áno! Správy z kancelárií odbočiek spoločnosti Watch Tower ukazujú, že veľa, veľa veriacich mladých ľudí ‚sa ochotne ponúka‘ v službe Jehovovi. (Žalm 110:3) Vynikajúce výsledky ich úsilia sú pre všetkých kresťanov, mladých i starých, povzbudením, ‚aby sa nevzdávali v konaní toho, čo je znamenité‘. — Galaťanom 6:9.

Dobrým príkladom je Ajumi, malá Japonka, ktorá sa stala zvestovateľkou, keď mala šesť rokov, a stanovila si cieľ vydať svedectvo každému vo svojej triede. Dostala povolenie umiestniť niekoľko publikácií v knižnici v triede a pripravila sa na otázky, ktoré by jej spolužiaci mohli položiť. S publikáciami sa oboznámili takmer všetci spolužiaci aj učiteľka. Za šesť rokov základnej školy Ajumi dohodla 13 biblických štúdií. Keď chodila do štvrtej triedy, bola pokrstená, a jedna jej priateľka, s ktorou študovala, bola pokrstená v šiestej triede. Okrem toho študovala a bola pokrstená aj matka dievčatka, ktoré študovalo Bibliu, a tiež jeho dve staršie sestry.

Dobré správanie je svedectvom

„Udržte si znamenité správanie medzi národmi,“ povedal apoštol Peter, a mladí kresťania berú tento príkaz vážne. (1. Petra 2:12) Vedie to k tomu, že ich dobré správanie je často vynikajúcim svedectvom. V africkej krajine Kamerun istý muž prišiel po druhý raz na zborové zhromaždenie Jehovových svedkov a náhodou sa posadil vedľa malého dievčatka. Keď rečník vyzval poslucháčov, aby si v Biblii vyhľadali nejakú pasáž, muž si všimol, že dievčatko si rýchlo našlo verš vo svojej vlastnej Biblii a pozorne sledovalo čítanie. Postoj dievčatka na muža tak zapôsobil, že na konci zhromaždenia prišiel za rečníkom a povedal: „Toto dievčatko vo mne vzbudilo želanie študovať s vami Bibliu.“

V istej škole v Južnej Afrike sú 25 žiaci deťmi Jehovových svedkov. Ich dobré správanie viedlo k tomu, že Jehovovi svedkovia tu majú vynikajúcu povesť. Istá učiteľka sa jednému rodičovi svedkovi zdôverila, že nerozumie, ako sa svedkom darí tak dobre školiť svoje deti, zvlášť keď sa jej vlastná cirkev prejavila ako neschopná pomôcť mladým. Jedna nová učiteľka prišla do tejto školy na výpomoc a hneď si všimla dobré správanie detí svedkov. Jedného chlapca svedka sa spýtala, čo bude musieť urobiť, aby sa mohla stať Jehovovým svedkom. Vysvetlil jej, že musí študovať Bibliu, a zariadil, aby tento záujem podporili jeho rodičia.

Rigoberto z Kostariky rozpoznal zvuk pravdy, keď dvaja jeho spolužiaci použili Bibliu, aby mu zodpovedali otázky o trojici, duši a pekelnom ohni. To, čo povedali, naňho zapôsobilo nielen pre ich schopnosť používať Písma, ale aj preto, lebo ich výborné správanie sa veľmi odlišovalo od toho, čoho bol svedkom v cirkvách takzvaného kresťanstva. Napriek odporu rodiny robí Rigoberto v štúdiu Biblie pekné pokroky.

V Španielsku dvaja Jehovovi svedkovia — jeden z nich deväťročný — navštívili muža menom Onofre. Väčšinou rozprával dospelý svedok, no mladý svedok zatiaľ sledoval v Písmach texty, ktoré sa čítali, a niektoré biblické texty citoval spamäti. To na Onofreho zapôsobilo. Rozhodol sa, že chce študovať Bibliu tam, kde sa tento malý chlapec naučil tak dobre používať Písma. A tak nasledujúcu nedeľu skoro ráno išiel do sály Kráľovstva. Musel čakať vonku až do odpoludnia, keď svedkovia prišli na zhromaždenie. Odvtedy urobil veľmi pekné pokroky a nedávno symbolizoval svoju oddanosť krstom vo vode.

Schopní mladí svedkovia

Áno, Jehova používa mladých aj dospelých, aby zapôsobil na ľudí mierneho srdca. To vidno aj zo skúsenosti z Maďarska. Tam si istá zdravotná sestra v nemocnici všimla, že keď návštevníci prišli pozrieť jednu desaťročnú pacientku, vždy jej okrem jedla priniesli aj niečo na čítanie. Prekvapilo ju to a bola zvedavá, čo také malé dievčatko číta. Zistila, že je to Biblia. Zdravotná sestra sa s ňou porozprávala a neskôr povedala: „Od prvého okamihu ma skutočne vyučovala.“ Keď dievčatko z nemocnice odchádzalo, pozvalo túto zdravotnú sestru na zjazd, no zdravotná sestra pozvanie odmietla. Neskôr však súhlasila, že sa zúčastní oblastného zjazdu „Čistý jazyk“. Krátko nato začala študovať Bibliu a o rok bola pokrstená — a to všetko vďaka tomu, že malé dievčatko využívalo svoj čas v nemocnici na čítanie biblickej literatúry.

Ana Ruth zo Salvádora chodila do druhého ročníka strednej školy. Mala vo zvyku nechávať na svojom stole biblickú literatúru, aby si ju druhí prečítali, keby chceli. Ana Ruth si všimla, že literatúra zmizla a potom sa po nejakom čase opäť objavila, a zistila, že si ju číta spolužiačka Evelyn. Evelyn onedlho súhlasila so štúdiom a začala sa zúčastňovať zborových zhromaždení. Napokon bola pokrstená a teraz slúži ako pravidelná pomocná priekopníčka. Ana Ruth je pravidelnou priekopníčkou.

V Paname zaviedla jedna sestra štúdium s istou ženou, ktorej manžel začal odporovať pravde natoľko, že štúdium sa takmer skončilo. Postupne sa však manželov postoj zmiernil. Po nejakom čase ho jeho telesný brat, svedok, požiadal, aby mu v dome inštaloval poplašné zariadenie. Zatiaľ čo inštaloval toto zariadenie, prišla domov jeho deväťročná neter a vyzerala veľmi smutná. Spýtal sa jej, čo sa stalo, a ona povedala, že šli aj so staršou sestrou na jedno biblické štúdium, ale dotyčná osoba nebola doma, a tak v ten deň nemohla nič urobiť pre Jehovu. Strýko jej povedal: „Prečo by si teda nekázala mne? Tak urobíš niečo pre Jehovu.“ Neter si s radosťou utekala po Bibliu a začalo sa štúdium.

Jej matka (mužova švagriná) počúvala. Myslela si, že je to všetko iba žart, ale vždy keď muž prišiel do jej domu, požiadal neter o biblické štúdium. Keď videla, že švagor to myslí vážne a má niektoré náročné otázky, rozhodla sa, že štúdium povedie ona, pričom na ňom bude prítomná aj jej dcéra. Muž začal študovať dvakrát týždenne a robil rýchle pokroky. Napokon dospel až k oddanosti a bol pokrstený na tom istom krajskom zjazde ako jeho manželka — a to vďaka výbornému postoju jeho malej netere.

Odvaha mladých je znamenitým svedectvom

Biblia hovorí: „Buď odvážny a nech je tvoje srdce silné, áno, dúfaj v Jehovu.“ (Žalm 27:14) Tieto slová sa vzťahujú na všetkých Božích služobníkov a počas minulého roku ich uplatňovali mladí aj dospelí. Keď jedno päťročné dievčatko z Austrálie začalo chodiť do novej školy, jeho matka išla za učiteľkou, aby jej vysvetlila, čomu veria Jehovovi svedkovia. Učiteľka povedala: „Už viem, v čo veríte. Vaša dcéra mi všetko vysvetlila.“ Toto malé dievčatko nebolo natoľko plaché, aby samo nezašlo za učiteľkou a nevysvetlilo, čomu verí.

Odvahu prejavila aj päťročná Andrea z Rumunska. Keď jej matka opustila pravoslávne náboženstvo, aby sa stala svedkyňou, susedia ju odmietli počúvať. Jedného dňa na zborovom štúdiu knihy Andrea počula, ako dozorca služby zdôraznil potrebu kázať susedom. Vážne o tom premýšľala a po návrate domov povedala matke: „Keď odídeš do práce, vstanem, pripravím si tašku s literatúrou tak ako ty, mami, a pomodlím sa k Jehovovi, aby mi pomohol rozprávať sa o pravde so susedmi.“

Nasledujúceho dňa urobila Andrea tak, ako sľúbila. Potom pozbierala odvahu a zazvonila u susedov. Keď otvorili dvere, dievčatko povedalo: „Viem, že nemáte radi moju mamu, pretože sa stala svedkyňou. Niekoľkokrát sa s vami snažila porozprávať, ale nechceli ste ju počúvať. Pôsobí jej to trápenie, ale chcem, aby ste vedeli, že vás máme radi.“ Potom Andrea vydala vynikajúce svedectvo. Za jeden deň rozšírila šesť kníh, šesť časopisov, štyri brožúrky a štyri traktáty. Odvtedy chodí do zvestovateľskej služby pravidelne.

V Rwande museli naši bratia prejaviť veľkú odvahu vzhľadom na tamojšie boje. Raz dali jednu rodinu svedkov do miestnosti, kde sa ich vojaci chystali zabiť. Rodina požiadala, aby im dovolili najprv sa pomodliť. Dovolili im to a všetci, okrem dcéry Debory, sa modlili potichu. Ako sa hovorí v správe, Debora sa modlila nahlas: „Jehova, tento týždeň sme s ockom rozšírili päť časopisov. Ako sa k týmto ľuďom vrátime, aby sme ich učili o pravde a pomohli im získať život? Okrem toho, ako sa teraz stanem zvestovateľkou? Chcela som sa dať pokrstiť, aby som ti slúžila.“ Keď to jeden vojak počul, povedal: „Kvôli tomuto dievčatku vás nemôžeme zabiť.“ Debora odpovedala: „Ďakujeme.“ Rodina bola ušetrená.

Keď Ježiš na konci svojho pozemského života triumfálne vchádzal do Jeruzalema, vítali ho obrovské, radujúce sa zástupy. Tieto zástupy pozostávali z detí aj z dospelých. Podľa správy mladí chlapci ‚v chráme volali a hovorili: „Zachráň, prosíme, Dávidovho Syna!“‘ Keď proti tomu hlavní kňazi a znalci Písma ostro namietali, Ježiš im odpovedal: „Nikdy ste nečítali: ‚Z úst detí a dojčiat si si zaobstaral chválu‘?“ — Matúš 21:15, 16.

Nie je vzrušujúce vidieť, že Ježišove slová platia aj dnes? „Z úst detí a dojčiat“ — a, môžeme dodať, z úst dospievajúcich a mladých mužov a žien — si Jehova zaobstaral chválu. Skutočne, keď ide o chválu Jehovu, nikto nie je príliš mladý. — Joel 2:28, 29.