Môžu vás obrazy a sochy priblížiť k Bohu?

MNOŽSTVO egyptských, babylonských a gréckych sôch zapĺňa dnešné múzeá. Sochy, ktoré boli kedysi predmetmi nábožnej úcty, sa dnes vystavujú už len ako staroveké umelecké diela. Ich moc bola len v predstavách tých, čo ich uctievali. Keď pominuli ich ctitelia, vymizla aj ich domnelá moc. Ukázalo sa, že sú bezmocnými, bezduchými predmetmi z dreva, kameňa či kovu — čím popravde aj vždy boli.

Ako je to však s obrazmi a sochami, ktorým preukazujú nábožnú úctu a ktoré uctievajú ľudia dnes? Sú o niečo mocnejšie než tie egyptské, babylonské či grécke sochy? Pomáhajú človeku priblížiť sa k Bohu?

Zdá sa, že z generácie na generáciu sa ľudstvo čím ďalej, tým viac vzďaľuje od Boha. A ako tomu môžu zabrániť všetky tie obrazy a sochy na svete? Ak nie sú udržiavané, hromadí sa na nich prach a nakoniec sa rozpadnú alebo zhnijú. Nedokážu sa postarať samy o seba, nieto ešte urobiť niečo pre ľudí. Ešte dôležitejšie však je, čo o tejto veci hovorí Biblia.

Drahé, prácne zhotovené, ale neužitočné

Nie je prekvapením, že Biblia odhaľuje predmety uctievania ako neužitočné a úplne neschopné pomôcť tým, čo sú im oddaní, priblížiť sa k Bohu. Hoci náboženské obrazy a sochy sú obvykle drahé a prácne zhotovené, Biblia odhaľuje ich skutočnú hodnotu, keď hovorí: „Ich modly sú striebro a zlato, dielo rúk pozemského človeka. Majú ústa, ale nemôžu hovoriť; majú oči, ale nemôžu vidieť; majú uši, ale nemôžu počuť. Majú nos, ale nemôžu čuchať. Ruky sú ich, ale nemôžu hmatať. Nohy sú ich, ale nemôžu chodiť; z hrdla nevydajú zvuk. Tí, ktorí ich robia, stanú sa im podobní, všetci, ktorí im dôverujú.“ — Žalm 115:4–8.

Biblia nielenže odhaľuje bezcennosť modiel, ale odsudzujúco hovorí aj o takýchto predmetoch a o tých, čo ich uctievajú: „Sú ako strašiak z uhorkového poľa a nemôžu hovoriť. Musia ich len nosiť, lebo nemôžu urobiť ani krok. Neboj sa kvôli nim, veď nemôžu urobiť nič na nešťastie a okrem toho nemajú na to, aby urobili niečo dobré. Každý človek sa správal tak neuvážene, že nemá nijaké poznanie. Každý kovotepec sa istotne zahanbí pre vyrezávaný obraz; veď jeho liaty obraz je faloš, a niet v nich ducha. Sú márnosť, dielo posmechu.“ — Jeremiáš 10:5, 14, 15.

Katolícky názor

Je pravda, že mnohí, ktorí sa pred sochami a obrazmi klaňajú, modlia, zapaľujú pred nimi sviečky a bozkávajú ich, sami sa nepovažujú za modlárov alebo uctievačov obrazov. Katolíci napríklad tvrdia, že prejavujú nábožnú úctu zobrazeniam Krista a Márie nie preto, že by na samotných týchto zobrazeniach bolo niečo božské, ale pre toho, koho znázorňujú. Dielo The World Book Encyclopedia uvádza, že „v rímskokatolíckej cirkvi sa obrazom a sochám preukazuje nábožná úcta ako symbolom ľudí, ktorých predstavujú“. Katolícke duchovenstvo hlása, že je správne preukazovať nábožnú úctu obrazu, pokiaľ je takáto úcta svojou hodnotou nižšia než tá, ktorá patrí samotnému Bohu.

Skutočnosťou je, že nábožná úcta sa preukazuje týmto obrazom a sochám. Dokonca aj New Catholic Encyclopedia pripúšťa, že takáto nábožná úcta je „aktom uctievania“. Ježiš Kristus však vylúčil používanie zobrazení ako pomôcok na priblíženie sa k Bohu, keď povedal: „Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ (Ján 14:6) Neprekvapuje teda, že kresťania v prvom storočí zavrhovali používanie obrazov a sôch pri uctievaní.

V súčasnosti však náboženstvá kresťanstva predbiehajú všetky ostatné náboženstvá v množstve obrazov a sôch. Napriek všetkým historickým a biblickým svedectvám odhaľujúcim pochabosť prejavovania nábožnej úcty zobrazeniam, tí, čo sa označujú za kresťanov, sa na celom svete naďalej klaňajú a modlia pred obrazmi a sochami pri svojom úprimnom hľadaní Boha. Prečo?

Zvedení nepriateľom

Prorok Izaiáš vyhlásil, že tí, ktorí uctievali obrazy a sochy v jeho dňoch, nevideli pochabosť svojho počínania, pretože ich oči boli „zaslepené, aby nevideli, ich srdce, aby nemalo pochopenie“. (Izaiáš 44:18) Kto by mohol takto vplývať na ľudí? Ikonoklastický koncil v roku 754 n. l. vyhlásil, že preukazovanie nábožnej úcty obrazom zaviedol Satan, aby odviedol ľudí od pravého Boha. Bol tento záver správny?

Áno, pretože je v súlade s inšpirovanou Bibliou, ktorá stáročia predtým uviedla, že hlavný nepriateľ Boha, Satan Diabol, „zaslepil mysle“ ľudí, aby pravda „nepresvietila“. (2. Korinťanom 4:4) Takže keď človek prejavuje nábožnú úctu nejakému zobrazeniu, v skutočnosti slúži záujmom démonov namiesto toho, aby sa priblížil k Bohu. — 1. Korinťanom 10:19, 20.

Ako sa priblížiť k Bohu

Obrazy a sochy nám nemôžu pomôcť priblížiť sa k Bohu. Vznešenému Stvoriteľovi Bohu Jehovovi je odporné prejavovanie nábožnej úcty zobrazeniam. (5. Mojžišova 7:25) „Jehova je Boh, ktorý vyžaduje výlučnú oddanosť.“ (Náhum 1:2) Hovorí: „Ja som Jehova. To je moje meno; a nikomu inému nedám svoju slávu ani svoju chválu rytinám.“ (Izaiáš 42:8) V zhode s tým Biblia varuje, že tí, čo preukazujú nábožnú úctu zobrazeniam, „nezdedia Božie kráľovstvo“. — Galaťanom 5:19–21.

Jehova je však aj milosrdný a odpúšťajúci Boh. Biblia hovorí o ľuďoch, ktorí sa obrátili k Bohu od svojich modiel a boli vyhlásení za spravodlivých, keď prestali so svojimi modlárskymi praktikami. (1. Korinťanom 6:9–11; 1. Tesaloničanom 1:9) Dbali na Ježišove slová: „Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ — Ján 4:24.

Vážne štúdium Biblie odhalí, že priblížiť sa k Bohu nie je ťažké. (Skutky 17:26–28) Boh má srdečnú, milujúcu a prístupnú osobnosť a pozýva nás, aby sme si k nemu vytvorili dôverný vzťah; očakáva to od nás. — Izaiáš 1:18.

Jehovovi svedkovia vás pozývajú, aby ste spoznali nášho nebeského Otca ako osobnosť, aby ste sa poučili o jeho mene Jehova a o jeho vlastnostiach a zaobchádzaní s ľudstvom. Prostredníctvom stránok jeho Slova, Biblie, porozumiete, prečo na priblíženie sa k Bohu skutočne nepotrebujete viditeľné pomôcky, ako sú sochy a obrazy. Áno, „priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám“. — Jakub 4:8.

[Rámček na strane 6]

Historici tvrdia...

◻ „Je známou skutočnosťou, že v budhizme, založenom v šiestom storočí pred n. l., sa vyskytlo prvé zobrazenie jeho zakladateľa až v období okolo prvého storočia n. l.“

„Celé storočia bola hinduistická tradícia v podstate bez idolov a zobrazení.“

„Hinduizmus a budhizmus začínali bez používania idolov a zobrazení a len postupne ich prijímali do uctievania. Rovnako to bolo aj v kresťanstve.“ — The Encyclopedia of Religion od Mircea Eliadeho.

◻ „Z rôznych biblických správ je zrejmé, že pravé uctievanie Boha bolo bez obrazov a sôch... Aj v NZ [Novom Zákone] je uctievanie cudzích bohov a modiel zakázané.“ — New Catholic Encyclopedia.

◻ „V uctievaní raných kresťanov boli zobrazenia neznáme.“ — Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature od McClintocka a Stronga.

◻ „Ani v Novom Zákone, ani v pôvodných spisoch prvého obdobia kresťanstva nemožno objaviť žiadne stopy po používaní sôch alebo obrazov pri kresťanskom uctievaní, či už verejnom, alebo súkromnom.“ — A Concise Cyclopedia of Religious Knowledge od Eliasa Benjamina Sanforda.

◻ „Raní kresťania by sa zhrozili už pri samotnom návrhu umiestniť obrazy či sochy do kostolov, a kľakanie alebo modlenie sa pred nimi by nepovažovali za nič iné než za modlárstvo.“ — History of the Christian Church od Johna Fletchera Hursta.

◻ „Raná cirkev bola sústavne proti zhotovovaniu a uctievaniu portrétov Krista a svätých.“ — The New Encyclopædia Britannica.

◻ „Hoci raná cirkev nebola proti umeniu, nemala žiadne zobrazenia Krista.“ — Schaff-Herzog Encyclopedia of Religious Knowledge.

[Obrázok na strane 7]

Ježiš zdôraznil, že Boh hľadá tých, ktorí „uctievajú Otca duchom a pravdou“