Nábožná úcta k obrazom a sochám — rozpory

KDESI v Poľsku je istý muž už takmer pripravený na cestu. Nesmie však zanedbať jednu dôležitú vec. Kľakne si pred obraz Ježiša, predloží svoj obetný dar a pomodlí sa o ochranu na cestách.

Tisíce kilometrov ďalej, v thajskom Bangkoku, môžete byť v čase mesačného splnu v máji svedkami prvého sviatku budhistického ročného cyklu. Počas tohto sviatku nosia po uliciach sochu Budhu.

Určite viete, že nábožná úcta k obrazom a sochám, ako bola práve opísaná, je veľmi rozšírená. Doslova miliardy ľudí sa klaňajú pred obrazmi a sochami. Po tisícročia sa obrazy a sochy považovali za dôležitý prostriedok, ktorým sa možno priblížiť k Bohu.

Čo si myslíte vy o používaní obrazov a sôch pri uctievaní? Je prejavovanie nábožnej úcty obrazom a sochám správne, alebo nesprávne? Aký názor na to má Boh? Sú nejaké dôkazy, že takéto uctievanie je pre neho prijateľné? Možno ste sa nad takýmito otázkami nikdy veľmi nezamýšľali. No ak je pre vás cenné mať dobrý vzťah k Bohu, musíte ich mať zodpovedané.

Je pravda, že pre mnohých nie je ľahké nájsť riešenie v tejto veci. Veď po tisícročia to bolo predmetom prudkých sporov, niekedy spojených aj s násilím. Napríklad v roku 1513 pred n. l. zničil hebrejský vodca Mojžiš zlatú sochu teľaťa a popravil mečom asi 3 000 mužov, ktorí ju uctievali. — 2. Mojžišova, 32. kapitola.

Prudký odpor voči používaniu náboženských obrazov a sôch sa neobmedzoval iba na Židov. Starovekí svetskí dejepisci zachovali legendu o Takmurupovi, perzskom vládcovi, ktorý údajne už storočia pred Mojžišom podnikal rozsiahle ťaženia proti uctievaniu obrazov a sôch. V Číne vraj jeden staroveký legendárny kráľ podnikol vojenskú výpravu proti sochám rôznych bohov. Po ich zničení označil uctievanie bohov urobených z hliny za bláznovstvo. Neskôr, keď bol Muhammad ešte dieťaťom, niektorí Arabi boli proti používaniu obrazov a sôch pri uctievaní. Ich vplyv na Muhammada prispel k jeho postoju voči modlárstvu v neskorších rokoch. V Koráne Muhammad učí, že modlárstvo je neospravedlniteľný hriech, že za modlárov sa nemá modliť a manželstvo s modlármi je zakázané.

Dokonca aj v kresťanstve významné náboženské osobnosti druhého, tretieho, štvrtého a piateho storočia nášho letopočtu, ako Ireneus, Origenes, Eusebios Caesarejský, Epifánius a Augustín boli proti používaniu obrazov a sôch pri uctievaní. Asi na začiatku štvrtého storočia n. l. sformulovala v Elvire (Španielsko) skupina biskupov niekoľko dôležitých vyhlásení proti prejavovaniu nábožnej úcty obrazom. Z tohto slávneho elvírskeho koncilu vyplynul zákaz používania obrazov a sôch v kostoloch a zavedenie tvrdých trestov proti tým, ktorí ich uctievajú.

Obrazoborci

Tento vývoj pripravil pôdu jednému z najväčších sporov v dejinách: ikonoklastickému (obrazoboreckému) sporu v ôsmom a deviatom storočí. Jeden historik uvádza, že tento „ostrý spor trval jeden a pol storočia a bol príčinou nevýslovného utrpenia“ a „jednou z bezprostredných príčin rozkolu medzi Východnou a Západnou ríšou“.

Slovo „ikonoklast“ má pôvod v gréckom slove eikon, ktoré znamená „obraz“ a klastes, ktoré znamená „rozbíjač“. Toto hnutie proti obrazom v súlade so svojím názvom odstraňovalo a ničilo obrazy po celej Európe. Boli vydané viaceré zákony proti obrazom, aby sa zrušilo ich používanie pri uctievaní. Preukazovanie nábožnej úcty obrazom a sochám sa stalo predmetom ostrých politických sporov, ktoré vtiahli panovníkov i pápežov, vojvodcov i biskupov do skutočnej teologickej vojny.

Nebola to však len vojna slov. Dielo Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature od McClintocka a Stronga uvádza, že potom, čo cisár Lev III. vydal výnos proti používaniu obrazov a sôch v kostoloch, ľud „masovo povstal proti tomuto výnosu a nepokoje spojené s násilím najmä v Konstantinopole“ boli na dennom poriadku. Zrážky medzi cisárskymi jednotkami a ľudom mali za následok popravy a masakre. Mnísi boli kruto prenasledovaní. Storočia neskôr — počas 16. storočia — sa v švajčiarskom Zürichu veľa verejne diskutovalo o otázke obrazov a sôch v kostoloch. Výsledkom toho bolo vydanie výnosu požadujúceho odstránenie všetkých obrazov a sôch z kostolov. Niektorí reformátori boli známi svojím intenzívnym a často aj agresívnym zavrhovaním uctievania obrazov a sôch.

Dokonca aj v súčasnosti je medzi modernými teológmi značná nejednota, pokiaľ ide o používanie obrazov a sôch pri uctievaní. Nasledujúci článok vám pomôže zhodnotiť, či vám obrazy môžu skutočne pomôcť priblížiť sa k Bohu.