Láskavý rímsky stotník
RÍMSKI stotníci nemali povesť láskavých ľudí. Stotník bol poverený vedením oddielu stovky vojakov zocelených bitkami, a tak to musel byť prísny vojenský inštruktor, muž tvrdo vyžadujúci disciplínu, a niekedy dokonca vykonávateľ trestu smrti. Napriek tomu nám Biblia hovorí o rímskom stotníkovi z Augustovho oddielu, ktorý prejavil skutočnú šľachetnosť a súcit voči apoštolovi Pavlovi. Ako sa volal? Július.
Biblia nás zoznamuje s týmto mužom v 27. kapitole knihy Skutkov. Apoštol Pavol žiadal, aby si jeho odvolanie vypočul cisár v Ríme. A tak bol Pavol spolu s niekoľkými ďalšími väzňami odovzdaný pod dohľad „dôstojníkovi menom Július z Augustovho oddielu“. Vyplávali z Cézarey, prístavného mesta ležiaceho na severozápad od Jeruzalema, ktoré slúžilo ako veliteľský štáb rímskych jednotiek. Historik Lukáš hovorí: „Na druhý deň sme pristáli v Sidone. Július zaobchádzal s Pavlom láskavo a dovolil mu, aby išiel k svojim priateľom a tešil sa z ich starostlivosti.“ — Skutky 27:1–3.
Biblia neuvádza, čo Júlia podnietilo, aby prejavil takúto láskavosť. Mohol dostať príkazy od miestodržiteľa Festa, aby zaobchádzal s Pavlom zvláštnym spôsobom. Alebo snáď Július vedel o okolnostiach Pavlovho uväznenia a mohol jednoducho obdivovať Pavlovu odvahu a rýdzosť. V každom prípade sa zdá, že Július si uvedomoval, že Pavol nie je obyčajný väzeň.
Napriek tomu sa Július rozhodol nedbať na Pavlovo varovanie, aby z Krásnych prístavov nevyplávali. Čoskoro sa loď dostala do divokého vetra, následkom čoho hrozilo, že nabehne na piesočnatú plytčinu pri pobreží severnej Afriky. (Skutky 27:8–17) Uprostred tejto búrky sa Pavol postavil a uistil vystrašených cestujúcich, že ‚ani jedna duša z nich sa nestratí, iba loď‘. Napriek tomu sa neskôr niektorí námorníci pokúsili ujsť. Vtedy Pavol povedal Júliovi: „Ak títo nezostanú na lodi, nemôžete byť zachránení.“— Skutky 27:21, 22, 30, 31.
Tentokrát sa Július rozhodol Pavla počúvnuť, a útek námorníkov bol prekazený. Loď presne podľa Pavlovej predpovede nabehla na piesočnatú plytčinu a stroskotala. Keďže vojaci na palube sa obávali, že väzni utečú, rozhodli sa ich všetkých zabiť. Július však opäť zakročil a svojich mužov zadržal, a tak zachránil Pavlovi život. — Skutky 27:32, 41–44.
Biblia nám nehovorí, čo sa s týmto láskavým stotníkom stalo, alebo či niekedy prijal kresťanskú vieru. Láskavosť, ktorú preukázal, bola prejavom pôsobenia svedomia daného Bohom. (Rimanom 2:14, 15) Kresťania však idú nad to, čo je iba ľudskou láskavosťou, a prejavujú zbožnú láskavosť, ktorá vyplýva z toho, že majú Božieho ducha. (Galaťanom 5:22) Nepochybne — ak mohol prejavovať láskavosť pohanský vojak, ktorý nepoznal Boha, o čo viac by k tomu mal byť podnecovaný Boží ľud!