Dobré posolstvo dosahuje vidiecke oblasti Juhoafrickej republiky

ROZHNEVANÉ davy, prepadové policajné jednotky, slzotvorný plyn. Juhoafrické mestečká a mestá sa v posledných rokoch zmietajú v takýchto zrážkach. Dokonca ani krásne vidiecke oblasti, v ktorých žije vyše 40 percent obyvateľstva, sa nevyhli ničivým účinkom politicky motivovaného násilia. Uprostred toho všetkého však Jehovovi svedkovia pokračujú v oznamovaní „dobrého posolstva pokoja“. — Efezanom 6:15.

Už roky uskutočňujú svedkovia každoročne trojmesačnú zvestovateľskú kampaň, zameranú zvlášť na vidiecke obyvateľstvo. Napríklad v roku 1990 sa tejto kampane zúčastnilo vyše 12 000 zvestovateľov Kráľovstva z 334 zborov. Samozrejme, dostať sa k týmto rozptýleným juhoafrickým vidiečanom, to si vyžaduje prekonať veľa prekážok.

Okrem iného, svedkovia sa musia vyrovnať s veľkou rozmanitosťou kultúr a jazykov. A aká je to rozmanitá zmes! Sú tu napríklad po anglicky a po afrikánsky hovoriaci farmári, ale tiež Pediovia, Sothovia, Tsongovia, Tswanovia, Vendovia, Xhosovia a Zulovia. Každá skupina má vlastnú odlišnú kultúru a jazyk. Sú tu aj veľké vzdialenosti a hrboľaté cesty. To všetko si vyžaduje ducha obetavosti a stojí to veľa času a peňazí. No Jehova bohato požehnáva vynaložené úsilie. Dovoľte nám porozprávať niečo o ťažkostiach i úspechoch tohto jedinečného druhu zvestovateľskej práce. — Porovnaj Malachiáša 3:10.

„Nedeľná škola“ v Zululande

V samotnom srdci subtropického Zululandu leží hlboké údolie rieky Umvoti. Z útesov môžete vidieť usadlosti tiahnúce sa do diaľky, skupinky zuluských chatrčí so slamenými strechami. V jednu nedeľu roku 1984 prišli do údolia po kľukatej, prašnej ceste dvaja zvestovatelia Kráľovstva. V údolí je tak horúco a vlhko, že toto územie prezývajú Kwa-Sathane (Satanovo miesto) — čo je zrejmá narážka na falošnú náuku o ohnivom pekle, ktoré je udržiavané Diablom.

Bratia, premočení od potu, sa prihovorili žene menom Doris, ktorá učila v nedeľnej škole. Ihneď, ako si Doris vypočula posolstvo o Kráľovstve, pozvala svedkov, aby sa porozprávali s jej asi štyridsaťčlennou skupinou mladých ľudí. A výsledok? Bratia prišli o týždeň znova a priniesli 70 kusov publikácie Moja kniha biblických príbehov pre potreby miestnej školy. Za pár týždňov sa atmosféra nedeľnej školy zmenila na atmosféru skupiny študujúcej Bibliu. Namiesto cirkevných piesní sa spievali piesne Kráľovstva v africkej úprave s prekrásnou prirodzenou harmóniou. Čoskoro sa táto skupina rozrástla na vyše 60 členov. Jeden brat sa o tom vyjadril: „Akou potešujúcou skúsenosťou bolo mať podiel na tom, ako sa nedeľná škola mení na miesto pravého uctievania.“

V prašnej, krovinatej stepi

Následkom vmešovania sa cirkví do politických nepokojov je mnoho bielych farmárov opatrných, ba dokonca podozrievavých voči komukoľvek, kto prichádza s biblickým posolstvom. Všimnite si túto správu skupiny z Johannesburgu, ktorá cestovala asi 640 kilometrov, aby zvestovala dobré posolstvo v jednej časti Transvaalu.

„Cestujeme už takmer štyri hodiny na sever cez zvlnenú krovinatú step. Na rovnej ceste tancuje fatamorgána a mihoce sa pod africkým slnkom. Náhle sa asfaltka končí a začína sa prašná cesta s vyjazdenými koľajami a plná jám. Nakoniec nás táto cesta privádza k farme.

‚Dobrý deň, meneer [pane],‘ zdravíme zavalitého farmára.

‚Dobrý,‘ odpovedá nevrlo. ‚Potrebujete niečo?‘

Predstavíme sa a vysvetľujeme dôvod našej návštevy. Sotva dohovoríme vetu, vrieska: ‚Môj dominee [pastor] ma pred vami varoval! Všetci ste komunisti a antikristi. Okamžite choďte z môjho pozemku, skôr než...!‘

Farmárov postoj naznačuje, že by sa v každom okamihu mohol rozzúriť. Nemáme veľmi na výber, a tak sa rozhodujeme odísť a ‚striasť prach zo svojich nôh‘. (Matúš 10:14) A je tu dosť prachu, aby sme to mohli urobiť aj doslovne.

Na ďalšej farme je reakcia rovnaká. Vtedy nám prichádza na um, že tamojší pastor holandskej reformovanej cirkvi plne vyťažil miestne telefónne spojenie a vystríhal ‚svoje stádo‘ pred hroziacim ‚nebezpečenstvom‘ v okolí. Nakoniec prichádzame k farmárovi, ktorý, hoci sám záujem nemá, hovorí: ‚Dobre, môžete sa porozprávať s mojimi robotníkmi.‘

Čakali sme len na to. Pri niekoľkých akáciách je skupinka asi desiatich malých hnedočervených chatrčí. Cítime zvedavé oči, ktoré z nich vyzerajú, keď na kapotu nášho auta kladieme úhľadné kôpky literatúry. Na jednej kôpke sú Biblie, na druhej knihy Môžeš žiť navždy v pozemskom raji a na ďalšej Moja kniha biblických príbehov. Výstavku dopĺňajú rôzne brožúry. Jeden miestny chlapec beží informovať dedinčanov o našom príchode. O chvíľu je okolo auta zhromaždený asi tridsaťčlenný zástup, aby si vypočul posolstvo.

Prehrávame im vopred nahraný prejav v jazyku tswana. Akí sú šťastní títo ľudia, keď počujú vo vlastnom jazyku dobré posolstvo o Božom kráľovstve a o nádeji na raj! Keď ponúkame publikácie, počuť veľa vzrušenej vravy. Onedlho už takmer nemôžeme uspokojiť dopyt. Jeden starší muž dokonca ponúka peniaze a chce si kúpiť náš magnetofón. Cítime hlboké dojatie, keď pozorujeme, ako sa ocenenie za dobré posolstvo prejavuje rozličnými nenápadnými spôsobmi — nesmelým úsmevom, dotykom, či tichým ‚ďakujem‘.

Deti sa spontánne usporadúvajú do nerovného radu a spievajú tradičnú pieseň na rozlúčku. V tom okamihu sa stávajú nepodstatnými prašné, vyjazdené cesty a občasné negatívne reakcie. Stálo to za všetku vynaloženú námahu!“

Náčelník vydáva výnos

Jeden zbor zo Soweta dostal pridelenie zvestovať v istom kmeňovom území neďaleko mesta Piet Retief, ležiaceho na východe. Tamojší zvyk káže, aby návštevník najskôr predložil svoju záležitosť indunovi (náčelníkovi) územia. Bratia sa prispôsobili tomuto usporiadaniu. Aké to bolo prekvapenie, keď ich náčelník srdečne privítal, a dokonca im ponúkol ubytovanie vo svojom dome. Okrem toho napísal pre zvestovateľov krátky odporúčajúci list opatrený úradnou pečiatkou, ktorý mali zvestovatelia nosiť so sebou, keď išli z domu do domu. Bolo v ňom napísané: „Toto sú zvestovatelia Božieho kráľovstva. Pozvite ich dnu a počúvajte ich.“

Reakcia bola taká úžasná, že svedkovia zariadili, aby sa hneď v tú nedeľu odpoludnia mohla konať na dvore náčelníkovho domu verejná prednáška. „Sála“ pod šírym nebom bola celkom naplnená a zhromaždenie bolo otvorené i ukončené piesňou a modlitbou. Podobné skúsenosti s priaznivo naklonenými ľuďmi zažili bratia aj v iných vidieckych oblastiach.

Jedným z takých ľudí bol Nathaniel žijúci v malej dedinke Pitsedisulejang, vo vyprahnutom kúte Bophuthatswany. Snažil sa o rozvoj obce pomocou programu, ktorého cieľom bolo naučiť miestnych obyvateľov účinne pestovať poľnohospodárske produkty. Jeho snom bolo zmeniť toto neúrodné miesto na raj. Ale keď sa dozvedel, že čoskoro príde celosvetový raj, jeho oči sa rozžiarili. Dychtivo si zapisoval všetky biblické texty, ktoré mu zvestovatelia ukázali. Nathaniel bol čoskoro spojený s najbližším zborom, ktorý je vzdialený asi 30 kilometrov.

Radostná pomoc mnohým, ktorí hľadajú pravdu

„Jehova nám ukázal, že chudoba nezabráni duchovne hladnej osobe v tom, aby sa učila pravdu,“ hovorí Monika, ktorá je priekopníčkou čiže zvestovateľkou celým časom. Patrila do skupiny priekopníkov, ktorí zvestovali na farmách na šírych pláňach Oranžského slobodného štátu vo vnútornej časti krajiny. Ako sa priekopníci pozerali na úsilie, ktoré vynaložili, aby priniesli týmto ľuďom dobré posolstvo? Odpovedajú: „Kto je schopný odhadnúť cenu toho, čo sme zažili my?“ Skutočne, priekopníci dostali za svoju námahu dobrú duchovnú odmenu.

Dokonca ani negramotnosť nezabráni duchovne hladnej osobe učiť sa biblickú pravdu. Tí, čo nevedia čítať alebo čítajú veľmi slabo, obzvlášť dobre prijímajú bohato ilustrovanú brožúru Enjoy Life on Earth Forever! (Navždy sa teš zo života na zemi!) Mladí, rovnako ako starí, sú očarení farebnými obrázkami raja. Jeden pracovník celým časom, ktorý pomáha pri výrobe týchto publikácií, poznamenal: „Táto brožúra pomáha ľuďom vidieť raj ako skutočnosť a zvyšuje ich prirodzenú úctu a bázeň pred Bibliou.“

Z toho istého dôvodu je nesmierne obľúbená Moja kniha biblických príbehov. V jednom odľahlom kmeňovom území v Lebowe dve naše duchovné sestry s prekvapením zistili, že jeden starý, čiastočne nevidiaci muž a jeho manželka majú túto knihu v jazyku sepedi. Tento manželský pár ju používal ako učebnicu pri vyučovaní miestnych detí. Túto knihu študovali a robili si v nej poznámky tak intenzívne, že sa im už rozpadávala. Ako ich to potešilo, keď dostali nový výtlačok!

Publikácie pravého kresťanstva teda uspokojujú veľkú potrebu pri pomoci tým, čo hladujú po pravde. Je zaujímavé, že značnú časť všetkého tlačeného materiálu v mnohých miestnych jazykoch Juhoafrickej republiky vydáva Spoločnosť Strážna veža. Len v roku 1990 bolo vo vidieckych oblastiach Juhoafrickej republiky rozšírených 113 529 kníh, brožúr a časopisov vydaných Spoločnosťou.

Ovocie namáhavej práce

Priniesli na juhoafrickom vidieku tieto pekné skúsenosti a rozšírená literatúra trvalé ovocie? Určite áno. Od roku 1989 boli vytvorené štyri zbory a deväť skupín na odľahlých miestach, čo bol priamy výsledok zvestovania dobrého posolstva vo vidieckych oblastiach Juhoafrickej republiky. Na čele veľkej časti tejto práce išli dočasní zvláštni priekopníci a pravidelní priekopníci.

Spomínate si ešte na Doris a jej nedeľnú školu v odľahlom údolí v Zululande? Dnes je oddanou, pokrstenou Jehovovou svedkyňou. Okrem toho, prosperujúca skupina deviatich zvestovateľov Kráľovstva tu ďalej robí duchovné pokroky. Veľa nových navštevuje zhromaždenia, ktoré bývajú v Dorisinej domácnosti, a sedem osôb, s ktorými viedla biblické štúdium, bolo v decembri 1990 pokrstených na oblastnom zjazde v Durbane.

Pre zvestovateľov Kráľovstva v Juafrickej republike je takéto ovocie povzbudzujúcim podnetom. Berú si k srdcu slová apoštola Pavla: „Kým máme na to príhodný čas, robme dobro všetkým.“ (Galaťanom 6:10) Áno, Jehovovi služobníci sú rozhodnutí nájsť všetkých ľudí úprimného srdca, vrátane tých, čo žijú na vidieku tejto ‚vzdialenej časti zeme‘. — Skutky 1:8.

[Mapy/obrázky na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Lebowa

TRANSVAAL

Soweto

Piet Retief

Bophuthatswana

ORANŽSKÝ SLOBODNÝ ŠTÁT