Zlepšuje sa situácia skutočne?
„Ako sa znásobujú zväzky Východu so Západom, [berlínsky] múr sa môže stať priepustnejší. Ale kým sa zrúti, prejdú roky, dokonca generácie. Dve Nemecká sa nikdy viac nestanú jedným.“ To napísal uznávaný americký spravodajský časopis v marci roku 1989.
O menej ako 250 dní — nie rokov, nehovoriac už o generáciách — sa začal múr rozpadávať. V priebehu niekoľkých týždňov boli tisícky jeho kusov premenené na suveníry a zdobili písacie stoly po celom svete.
SILNO zhrdzavená železná opona sa nakoniec otvorila, vzbudiac nádeje, že celosvetový mier a bezpečie sú konečne blízko. Dokonca ani vojna v Perzskom zálive na Strednom Východe nezakalila nádej, že dlhotrvajúce súperenie medzi Východom a Západom sa končí a nový svetový poriadok je na dosah.
Vytvára sa nová dimenzia
Už od druhej svetovej vojny je zrejmý pohyb smerom k zjednotenej Európe. Západoeurópske krajiny založili v roku 1951 Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Po ňom nasledoval Európsky spoločný trh v roku 1957. V roku 1987 si dvanásť členov tohto medzinárodného spoločenstva (v súčasnosti má 342 miliónov obyvateľov) dalo za cieľ úplné ekonomické zjednotenie do roku 1992. Zdá sa, že aj úplné politické zjednotenie je teraz celkom reálne. Aká je to osviežujúca zmena oproti krvou poškvrneným dejinám Európy nedávnej minulosti!
Vzhľadom na nedávne politické prevraty však rok 1992 nadobúda ešte väčší význam. Pribúdajú úvahy, že bývalé komunistické krajiny východnej Európy môžu byť nakoniec tiež včlenené do zjednotenej Európy.
Má to Božiu podporu?
Niektoré náboženské skupiny, nedbajúc na zásadu kresťanskej neutrality, sa nechali desaťročia trvajúcim potláčaním náboženstva vo východnej Európe vtiahnuť do aktívneho politického hnutia. V komentári o tom nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung poznamenáva, že „prínos kresťanov k vyvolaniu zmien na Východe je nesporný“, a dodáva, že „ich podiel nemožno nijako podceňovať“. Podrobnejšie sa o tom rozširuje: „Napríklad v Poľsku sa náboženstvo spojilo s národom a cirkev sa stala neoblomným protivníkom vládnúcej strany; v NDR cirkev poskytla priestor pre disidentov a dovolila im používať cirkevné budovy na organizačné účely; v Česko-Slovensku sa kresťania a demokrati stretli vo väzení, naučili sa ceniť si jeden druhého a nakoniec spojili sily.“ Dokonca i v Rumunsku, kde „boli cirkvi vernými vazalmi Ceaušescovho režimu“, revolúciu podnietilo hroziace uväznenie kňaza Lászlóa Tökesa.
Bol v tom zapletený aj Vatikán. Časopis Time napísal v decembri 1989: „Zatiaľ čo Gorbačovova politika nezasahovania bola bezprostrednou príčinou reťazovej reakcie oslobodzovania sa, ktoré sa prehnalo východnou Európou v posledných niekoľkých mesiacoch, Ján Pavol si zasluhuje z dlhodobejšieho hľadiska veľkú časť uznania... Počas osemdesiatych rokov vo svojich príhovoroch stále zdôrazňoval koncepciu Európy znovu zjednotenej od Atlantiku po Ural a inšpirovanej kresťanskou vierou.“ Typickým príkladom toho bolo, keď pápež pri príležitosti návštevy Česko-Slovenska v apríli 1990 vyjadril nádej, že jeho návšteva otvorí nové dvere medzi Východom a Západom. Ohlásil plánovanú synodu európskych biskupov, aby sa rozpracovala stratégia na splnenie jeho predstavy o „Európe zjednotenej na základe jej kresťanských koreňov“.
Nemôže byť teda zjednotené Nemecko v rámci jednotnej Európy predzvesťou úplne zjednotenej Európy, a potom dokonca zjednoteného sveta? Či nenaznačuje náboženská angažovanosť, že to je to, čo sľubuje Biblia? Mohli by sme očakávať, že s pomocou duchovenstva na Východe i Západe, ktoré sa teraz v rámci politického systému usiluje o mier a bezpečie, sa to čoskoro stane realitou? Pozrime sa na to.
[Mapa/obrázok na strane 4]
Protestantský Mikulášsky chrám v Lipsku — symbol politického prevratu v Nemecku
Členské štáty Európskeho spoločného trhu