Sen o európskej jednote
„NA ZAČIATKU sna.“ V článku pod týmto titulkom rozoberali noviny The European „závratné tempo integrácie Európy“. Ako tento sen vznikol? Sú tie veľké nádeje, ktoré vzbudil, opodstatnené?
Krátko po skončení druhej svetovej vojny navrhol Winston Churchill vytvorenie „Spojených štátov európskych“. Odvtedy sa vývoj zdanlivo uberá týmto smerom. Rok 1992 sa teraz vyhlasuje za medzník na dosiahnutie tohto cieľa. Ale prečo práve rok 1992?
Jednoducho povedané, koncom budúceho roka hodlá 12 členských krajín ES (Európskych spoločenstiev) dosiahnuť úplné ekonomické zjednotenie. Tým budú odstránené všetky colné bariéry. Umožní to občanom tohto spoločenstva sťahovať sa bez obmedzení z jednej krajiny do druhej, mať rovnaké možnosti zamestnania a rovnaké práva ako miestni občania. Časom bude prijatá spoločná mena, občania dostanú európske pasy a vodičské preukazy európskeho spoločenstva a bude zriadená centrálna európska banka. Ďalej má nasledovať spoločný postup pri riešení problémov životného prostredia a využívaní jadrovej energie. Budú sa zlaďovať aj dopravné a ďalšie predpisy.
ES sa takto stanú tretím najväčším vnútorným trhom na svete. Celá jedna pätina svetového obchodu — importu aj exportu — bude pokrytá členskými štátmi ES. A tak je logické, že ekonomická politika ES bude mať vplyv na ekonomiku celého sveta, vrátane ekonomiky rozvojových krajín.
Z nedávneho prieskumu vyplynulo, že takmer 70 percent Európanov je priaznivo naklonených týmto plánovaným zmenám. Mnohí obyvatelia štátov ES chcú ísť ešte ďalej. Asi tri štvrtiny z nich podporujú spojenie vedeckého výskumu a prijatie rovnakého sociálneho zabezpečenia. Omnoho viac než polovica z nich je dokonca priaznivo naklonená spoločnej zahraničnej politike.
Teda trend smeruje od čiste ekonomického zjednotenia k možnosti politickej jednoty. Neočakávane a náhle poskytli súčasné nepredvídané udalosti nový impulz na dosiahnutie tohto cieľa.
„Sme poháňaní“
Dňa 9. novembra 1989 padol Berlínsky múr. Myšlienka zjednotenia Nemecka, často diskutovaná, ale považovaná za nereálnu, sa opäť stala predmetom ohnivých debát. Zjednotenie sa teraz zdalo nevyhnutným, ale sotvakto sa odvážil predpovedať, kedy k nemu dôjde. Keď nemeckého kancelára Helmuta Kohla obvinili, že príliš urýchľuje plány na zjednotenie, poznamenal: „To nie ja sa snažím urýchľovať veci. My sme poháňaní.“ Dňa 3. októbra 1990, menej než 11 mesiacov po páde Berlínskeho múru, Nemci oslavovali. Nemecko bolo opäť zjednotené.
Svet sa radoval, že studená vojna sa skončila, čoho dôkazom bolo zjednotené Nemecko. Medzitým už pútala pozornosť sveta ďalšia neočakávaná udalosť. Ako ovplyvní invázia Iraku do Kuvajtu plány na rok 1992? Novinár John Palmer poznamenal: „Kríza v Perzskom zálive skôr urýchli než spomalí ekonomickú a politickú integráciu Európskych spoločenstiev a možno urýchli aj príchod dňa, keď budú mať ES spoločnú zahraničnú a obrannú politiku.“
Počas tejto krízy a počas hrozných dní vojny, ktorá nasledovala, však Európske spoločenstvá neboli schopné dosiahnuť spoločný postup. To viedlo noviny The European k vyjadreniu takéhoto názoru: „Slabosť Európskych spoločenstiev v čase veľkej medzinárodnej krízy ukázala, aké je dôležité, aby Európa dosiahla spoločnú obrannú a zahraničnú politiku, ktorá jej umožní konať súdržne a so sebadôverou.“ Končiac v kladnom tóne, komentár hovoril: „Kríza v Perzskom zálive by mohla dať Európe príležitosť odčiniť poľutovaniahodný výkon a podniknúť významné kroky k tomu, aby ukázala, že politická jednota môže byť skutočnosťou.“
Očakávania siahajú oveľa ďalej
Stále viac a viac krajín sa teraz chce pripojiť k ES. Rakúsko, Cyprus, Malta a Turecko už požiadali o členstvo. Ďalšími pravdepodobnými kandidátmi sú Fínsko, Island, Nórsko, Švédsko a Švajčiarsko. Dokonca aj krajiny bývalého východného bloku, Česko-Slovensko, Maďarsko a Poľsko prejavujú záujem. Ale o žiadostiach týchto krajín sa nebude uvažovať skôr ako po roku 1992, v ktorom sa má uskutočniť úplné ekonomické zjednotenie 12 členských krajín ES.
Je pravda, že na ceste k európskej jednote došlo k veľkému pokroku, a to takou rýchlosťou, ktorá sa predtým považovala za nepravdepodobnú a vo väčšom rozsahu, než o akom sa pôvodne ľudia odvážili snívať. „Hľadíme do budúcnosti na nový európsky poriadok, v ktorom hranice už nebudú oddeľujúcimi bariérami, v ktorom budú žiť národy bez strachu jedného pred druhým, v ktorom si ľudia budú môcť slobodne vybrať svoje politické a spoločenské systémy.“ To napísal Hans-Dietrich Genscher, nemecký minister zahraničných vecí, na prahu deväťdesiatych rokov. Dodal: „Táto vidina už nie je iba snom. Je na dosah.“
Možno však takúto jednotu reálne očakávať? Ak áno, mohla by to byť nádej, že európska jednota je len úvodný krok k niečomu väčšiemu — k svetovej jednote?
Nikto nemôže poprieť, že svet potrebuje jednotu, pretože jednota by bola veľkou pomocou pri riešení niektorých najvážnejších problémov ľudstva. Predstavte si, čo by sa mohlo dosiahnuť, keby sa čas a energia, ktoré sa strácajú nezhodami, mohli využiť na riešenie spoločných problémov spojeným úsilím na všeobecné blaho!
Zdá sa, že integráciou svojich ekonomických a menových systémov má teraz vzrastajúci počet krajín snahu vyskúšať vzájomnú ochotu k spolupráci. Napríklad pri hľadaní spoločného ekonomického trhu v Ázii vytvorili v roku 1989 Austrália, Brunej, Kanada, Indonézia, Japonsko, Malajzia, Nový Zéland, Filipíny, Singapur, Južná Kórea, Thajsko a Spojené štáty americké ekonomické usporiadanie nazvané Ázijsko-tichomorská ekonomická kooperácia.
Takže plán vyzerá nasledovne: znovu zjednotené Nemecko začlenené do Európy, ktorá sa čoskoro zjednotí, smeruje k nie príliš vzdialenému zjednoteniu sveta. Myšlienka je to dobrá, ale je reálne veriť, že je uskutočniteľná?
Zjednotenie Nemecka je náročné
Hoci Nemecko bolo politicky a ekonomicky zjednotené už viac než pred rokom, krajina zápasí. Stále existujú veľké rozdiely medzi piatimi novými spolkovými krajinami (bývalým Východným Nemeckom) a zvyškom krajiny. Eufóriu zo zjednotenia nahradilo uvedomenie si, že zjednotenie nevyjde lacno. Politici i radoví občania musia zaň tým či oným spôsobom zaplatiť.
Noviny The European písali začiatkom tohto roka o „emocionálnej kríze“ v bývalom Východnom Nemecku. Dôsledkom tvrdých ekonomických skutočností vyplývajúcich zo zjednotenia a súčasne z krachu komunistických sociálnych štruktúr, je lekármi udávaný vzrastajúci počet duševných chorôb a porúch súvisiacich so stresom.
Psychiatrička dr. Gisela Ehleová hovorí, že „pocity bezmocnosti dosahujú epidemické rozmery“ a „každý, s kým hovoríte, je deprimovaný“. V skutočnosti títo ľudia prežívajú všetky veľké zmeny, o ktorých sa vie, že spôsobujú depresiu, ako „nezamestnanosť, problémy v manželstve, pocit neistoty z budúcnosti, finančné problémy, krízu osobnosti, často náhlu stratu postavenia v spoločnosti a všeobecnú stratu zmyslu života“. — The European.
Zjednotenie Európy — je ľahšie?
Ak sa ukazuje náročným zjednotenie Nemcov, národa so spoločným historickým pôvodom a rovnakým jazykom, ako to bude s vytvorením „Európy bez hraníc“, po ktorej volá rímsky pápež? Už dosiahnutie jednoty plánovanej na rok 1992, o ktorú sa usilujú krajiny ES — zjednotenie 12 ekonomík na rôznom stupni rozvoja a nerovnakej sily, 12 krajín s rôznym pomerom nezamestnanosti a nerovnakou infláciou, bude dosť ťažké.
V roku 1992 budú nepochybne víťazi i porazení. Na rozšírenom trhu ES s asi 320 miliónmi očakávaných spotrebiteľov niektoré firmy budú schopné lepšie sa presadiť než iné. Niektorí podnikatelia však tvrdia, že dve tretiny spoločností tým budú ovplyvnené negatívne. Okrem toho, zatiaľ čo cestujúci môžu uvítať zrušenie colnej kontroly, odhaduje sa, že v celej Európe si bude musieť hľadať nové zamestnanie vyše 80 000 colníkov.
Paul Wilkinson, profesor zaoberajúci sa medzinárodnými štúdiami, pripomína, že aj keď vstupujeme do roku 1992, „je to stále Európa oddelených zvrchovaných subjektov“, z ktorých každý má „svoje vlastné tradície presadzovania zákonov“ a „vlastný právny systém“. Varuje: „Spolupráca sa bude rozvíjať pomaly a bolestne.“
Popri jazykových problémoch, odlišnom sociálnom pôvode a protichodných obchodných metódach, pravdepodobne najväčším problémom zo všetkých, ktorým bude treba čeliť, je prekonávanie pomaly ustupujúcich národnostných predsudkov. Bývalý nemecký kancelár Willy Brandt raz poznamenal: „Múry v mysliach pretrvávajú často dlhšie než tie z betónu.“
Nálada je však optimistická a očakávania sú veľké. „Nikto si nemyslí, že rok 1992 bude ľahký,“ píše istý obchodný novinár, „ale zdá sa, že vyhliadky sú skvelé.“
Je to reálne?
Ak by sa aj dosiahlo ekonomické a politické zjednotenie, vytvoril by sa tým základ na dosiahnutie pravého mieru a bezpečia? Uvažujme: Hoci Spojené štáty americké tvorí 50 štátov s vlastnými zákonmi a vládami, ktoré sú ekonomicky zjednotené pod národnou vládou, predsa sú v tejto krajine milióny nezamestnaných a ich ekonomická stabilita je ohrozovaná periodickými recesiami a depresiami a opakujúcimi sa obdobiami inflácie. Politické zjednotenie neuchránilo túto krajinu pred následkami hrozného znečistenia, pred zločinnosťou, zneužívaním drog, chudobou a rasovou diskrimináciou.
O nepokojoch vo svojej krajine sovietsky historik Jurij Afanasiev povedal: „Najväčšie problémy u nás vznikli na najmenej očakávanom mieste: v našej rôznorodej rodine národností... Verili sme, že naša ríša je pred takýmito ťažkosťami chránená; napokon, či sme sa netešili z akejsi imunity vďaka nášmu ‚večnému bratstvu národov‘?“
Ekonomické a politické zjednotenie očividne nestačí na dosiahnutie pravej jednoty. Na vytvorenie „večného bratstva národov“ je potrebné niečo viac. Čo je to?
Očakávania na pevnom základe
Tam, kde je pravá jednota, nepoznajú vojny. Ale nesporným dôkazom toho, že ľudstvo je beznádejne nejednotné, je skutočnosť, že ľudia sa po tisícročia navzájom zabíjali vo vojnách. Skončí sa niekedy toto nezmyselné márnenie ľudských životov?
Áno, skončí sa. Božím oznámeným zámerom je privodiť pokojný svet. Ako? Úplným odzbrojením. Biblický žalmista pod inšpiráciou napísal: „Poďte, pozrite na Jehovovu činnosť, ako uviedol na zem úžasné udalosti. Pôsobí, aby prestali vojny až do najvzdialenejšej končiny zeme.“ — Žalm 46:8, 9.
Diabol zlostne odporuje božskému plánu na dosiahnutie svetovej jednoty. Od prvej svetovej vojny sa spĺňajú slová Biblie: „Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ — Zjavenie 12:12.
Svetová jednota a spolu s ňou pravý mier a bezpečie sú založené na zjednotenom uctievaní Boha, ktorý „pôsobí, aby prestali vojny“; nie je založená na rozdeľujúcom uctievaní jeho protivníka, ktorý je opísaný, že má „veľký hnev, vediac, že má krátky čas“. Ak sa majú naše očakávania svetovej jednoty uskutočniť, musia byť založené na uznaní faktu, že Božie kráľovstvo je skutočnosťou, že je to skutočná vláda panujúca v nebesiach. Táto svetová vláda s autoritou od samotného Boha Jehovu je jediným prostriedkom, ktorým sa dosiahne svetová jednota.
Božie kráľovstvo už vytvára jadro zjednotenej pozemskej spoločnosti, ktorá nahradí nejednotný, súperiaci svet, aký dnes poznáme. Biblické proroctvo hovorí: „V konečnej časti dní... mnoho ľudí [zo všetkých národov] istotne pôjde a povie: ‚Poďte, a vystúpme na Jehovov vrch, k domu Boha Jakobovho; a on nás bude poučovať o svojich cestách a budeme chodiť po jeho chodníkoch.‘... A budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť boju.“ — Izaiáš 2:2–4.
Toto biblické proroctvo neopisuje nový svetový poriadok vytvorený ľuďmi, hoci sú tieto krásne slová vytesané do steny pred budovou Organizácie Spojených národov v New Yorku. Skôr sa toto proroctvo o pokoji a jednote medzi mnohými ľuďmi dnes spĺňa medzi Jehovovými svedkami, ktorí pochádzajú z viac než 200 národov sveta. Vidno medzi nimi zreteľné dôkazy, že spoločnosť nového sveta sa skutočne tvorí.
Jehovovi svedkovia sa ochotne nechávajú vyučovať Božím slovom. Uplatňujú to, čo sa učia, vrátane napomínania, aby žili v pokoji a vzdali sa zbraní na vedenie vojny. Preto sa tešia z medzinárodnej jednoty, akú nezažíva žiadna iná organizácia na zemi, už či náboženská, ekonomická alebo politická. Istotne sa to ukázalo aj v lete na zjazdoch Jehovových svedkov pod mottom „Ľud milujúci slobodu“, keď sa ich len v samotnej východnej Európe stretlo v pokoji a jednote vyše 370 000!
Je pravdou, že nikto z nás si nemôže byť istý, do akej miery sa ekonomické a politické očakávania na rok 1992 splnia. Ale môžeme mať istotu v inom očakávaní. Napríklad v roku 1992 bude, presne podľa plánu, pokračovať božské odpočítavanie času, vedúce k vykonaniu Božieho rozsudku nad Satanovým svetom. (Izaiáš 55:11; Habakuk 2:3) Teda v roku 1992 budú verní kresťania o rok bližšie k životu v zasľúbenom Božom novom svete, v ktorom bude bývať spravodlivosť.
Jehovovi svedkovia povzbudzujú ľudí, ktorí túžia po svetovej jednote, aby si dôkladne preskúmali tieto vyhliadky do budúcnosti založené na Biblii. Sú to vynikajúce vyhliadky, ktoré nezostanú nesplnené!
[Rámček na strane 21]
Na ceste k európskej jednote
1948: Belgicko, Holandsko a Luxembursko (Benelux) vytvorili colnú úniu ako základ pre ekonomické zjednotenie v roku 1960, a zrušenie hraničných kontrol v roku 1970
1951: Zmluva o Spoločenstve pre uhlie a oceľ medzi Francúzskom a Nemeckom, podpísaná v Paríži
1957: Rímska zmluva, ktorou boli založené ES (Európske spoločenstvá) so zakladajúcimi členmi: BELGICKO, NEMECKÁ SPOLKOVÁ REPUBLIKA, FRANCÚZSKO, TALIANSKO, LUXEMBURSKO a HOLANDSKO
1959: Rakúsko, Veľká Británia, Dánsko, Nórsko, Portugalsko, Švédsko a Švajčiarsko vytvorili Európske združenie voľného obchodu
1973: VEĽKÁ BRITÁNIA, DÁNSKO a ÍRSKO sa pripojili k ES
1979: Bol zriadený Európsky menový systém; uskutočnili sa prvé priame voľby do Európskeho parlamentu
1981: GRÉCKO bolo prijaté za člena ES
1986: PORTUGALSKO a ŠPANIELSKO sa pripojili k ES
Poznámka: 12 členských štátov ES je vyznačených veľkými písmenami.
[Obrázok na strane 23]
Keď sa zrušia colné kontroly, vyše 80 000 ľudí si bude musieť nájsť nové zamestnanie.