Pohostinná Malta žne požehnanie

MALTA sa stala vítanou pevninou, na ktorej apoštol Pavol našiel v prvom storočí n. l. útočisko. Loď, na ktorej sa plavil, stroskotala. Obyvatelia ostrova sa ochotne ujali Pavla i tých, ktorí cestovali s ním. Malťania prejavili cestovateľom „mimoriadnu láskavosť“. — Skutky 28:1, 2.

Popredný muž ostrova, ktorý sa volal Publius, neskôr pohostinne prijal Pavla i jeho spoločníkov a ‚dobrotivo ich hostil tri dni‘. Keď sa rozšírila správa, že apoštol Pavol vyliečil Publiovho otca z horúčky a úplavice, „ostatní chorí na ostrove prichádzali k nemu a boli uzdravení“. (Skutky 28:7–9) Ale Pavol urobil ešte viac. Zasial do srdca týchto ľudí semeno pravdy, a to prinieslo týmto pohostinným ostrovanom veľké požehnanie. Dnes sa deje na Malte to isté. Poďme sa tam pozrieť.

Návštevníci prinášajú dobré posolstvo

Slnkom ožiarená Malta vyzerá z výšky ako klenot zasadený do modrého Stredozemného mora. Keď sa lietadlo približuje k letisku Luga, návštevník vidí slnkom zaliatu pevninu zdanlivo s nie veľmi bohatou vegetáciou. Po pristátí sa dozvie, že tento ostrov s rozlohou 11 krát 16 kilometrov je domovom asi 347 000 obyvateľov. Kupoly a veže mnohých chrámov a katedrál na Malte svedčia o tom, že náboženstvo hralo v dejinách Malty svoju úlohu. Ale aký úžitok majú v dnešnom dvadsiatom storočí ľudia na Malte z návštev Jehovových svedkov?

Cestujúci dozorca, ktorý sa volá Dávid, sa zastavil s posolstvom o kráľovstve v domácnosti Juliany, ktorá reagovala priaznivo. „Bola som veľmi rozladená z toho, ako sa cirkev mieša do politiky,“ hovorí Juliana, „a preto som sa snažila nájsť v Biblii pravdu o Božej vláde. Ale keď som čítala Bibliu, nachádzala som myšlienky, ktoré som nemohla tak ľahko pochopiť. Predstavte si, aká som bola prekvapená, keď sa návštevník pri mojich dverách opýtal, či viem, čo znamená Božie kráľovstvo. Ihneď som ho požiadala, aby mi ukázal odpoveď v mojej katolíckej Biblii, a on mi ju ukázal. Vtedy som pochopila, že som spoznala pravdu.“

Jeden z miestnych svedkov sa postaral o to, aby sa s Julianou viedlo domáce biblické štúdium. Dávid sa o šesť mesiacov vrátil a bol naozaj príjemne prekvapený, keď ho Juliana privítala v sále kráľovstva. Čoskoro bola pripravená, aby sa stala zvestovateľkou dobrého posolstva o kráľovstve.

Julianin manžel, Francis, bol tiež zmätený cirkevnými náukami. Keď raz bola manželka v nemocnici a on ju navštívil, videl, ako počúva nahrávky verejných biblických prednášok, ktoré sa prednášali v sále kráľovstva. Keď si Francis vypočul preslov na námet o rodine, všimol si, že obsahuje rozumné biblické rady. Rozhodol sa preto, že sa bude zúčastňovať na kresťanských zhromaždeniach. Čoskoro si uvedomil, že bude musieť vyriešiť určitý problém. Aký?

Francis pracoval už asi dvadsať rokov ako zástupca bankára v kasíne. Teraz si uvedomil, že zamestnanie, ktoré sa týka hazardných hier, nemožno zosúladiť s kresťanskými zásadami, ktoré odsudzujú chamtivosť a žiadostivosť. (Rimanom 13:9, 10; 1. Korinťanom 6:9, 10) „Spočiatku som síce nemal dosť viery, aby som zmenil svoje zamestnanie“, pripúšťa Francis, „ale modlil som sa k Jehovovi o pomoc. Nakoniec som si našiel inú prácu, ktorá mi umožňuje starať sa o manželku a o syna Sandra.“ Francis dnes slúži ako starší v miestnom zbore Jehovových svedkov.

Útecha z Písiem

Rose žila šesť rokov v šťastnom manželstve s Georgom. Georg prišiel tragicky o život pri dopravnej nehode. Tvrdenie kňaza, že Boh si vzal Georga, lebo žiarlil na lásku, ktorú mu prejavovala, Rose vôbec nepotešilo. Bola taká skľúčená, že uvažovala o samovražde a o tom, že skončí so životom svojich troch detí.

Rose prežila skutočnú zmenu, keď s ňou Helena, Jehovova svedkyňa zo susedstva, začala študovať. Biblické učenie o vzkriesení dalo Rose čoskoro útechu. (Ján 5:28, 29) Povzbudil ju aj Peter, cestujúci dozorca. Mala veľký úžitok z jeho prednášok o vzkriesení. Povzbudená touto nádejou, sa Rose pripojila k Helene vo verejnom vydávaní svedectva a teraz obe slúžia ako pravidelné priekopníčky čiže zvestovateľky celým časom.

Povzbudenie k horlivosti

Joe pochádza z veľkej rodiny. Má dvanásť bratov a sestier. Jeden cestujúci dozorca Joa povzbudil, aby začal horlivo vydávať svedectvo svojim príbuzným. Hovorí: „Spočiatku moja rodina chápala, že to, čo im vysvetľujem z Biblie, je rozumné. Ale keď videli, že sa stále viac zaujímam o to, aby som sa stal svedkom, zmenili svoje názory a obrátili sa proti mne — najmä môj otec.“ Pripustil Joe, aby pre ich postoj ochablo jeho nadšenie?

Určite nie. Keď raz ochorelo dieťa jednej z jeho sestier a bolo zrejmé, že zomrie, Joe jej vydal svedectvo. Rozprával sa s ňou o nádeji na vzkriesenie. Dnes je táto sestra pokrstená Jehovova svedkyňa. Potom prejavil záujem o pravdu Joeov starší brat s rodinou. Neskôr sa postavil na stranu Božieho kráľovstva jeho najstarší brat s rodinou. Joeov otec sa stále viac hneval. Keď začala študovať Bibliu Joeova najmladšia sestra, otec ho vyhnal z domu. Joe sa nedal odradiť a využíval všetky príležitosti, aby navštevoval príbuzných a rozprával sa s nimi o biblickom posolstve. Ale otec bol nahnevaný a vyhlásil: „Prečo sa o tom neporozprávaš s kňazom? Ten pozná Bibliu najlepšie!“ Joe mu povedal, že to s radosťou urobí, ak s ním pôjde aj otec. Ako dopadla ich návšteva?

Joe rozpráva: „Dohovorili sme sa s ním na deň a hodinu, ale kňaz chcel vedieť, na ktorý námet sa má pripraviť. Vysvetlil nám, že skončil seminár už pred siedmimi rokmi a že teraz by sa mal trochu venovať štúdiu... Uplynul týždeň, mesiac, a dokonca dva mesiace, ale kňaz nedodržal slovo. Keď to môj otec videl, zmenil svoj názor na cirkev a postupne si uvedomoval, že to, čo som sa dozvedel z Biblie, je pravda.“ Joeov otec nakoniec spoznal pravdu a stal sa dvadsiatym deviatym členom rodiny, ktorý sa začal venovať Jehovovej službe.

Užitočné rady prinášajú požehnanie

Jeden ženatý priekopník, Ignatio, rozpráva s nadšením o cestujúcom dozorcovi: „Prišiel k nám na návštevu Paul s manželkou. Pomohli nám obom v našom manželskom vzťahu a aj vo zvestovateľskej službe. Vždy zdôrazňoval, aké je dôležité zvestovanie.“

Ignatio si spomína, čo sa stalo, keď sa Paul pri poslednej návšteve stretol so zborovými staršími a služobnými pomocníkmi. „Keď som povedal, že nebudem môcť ísť doobeda do zvestovateľskej služby, lebo si musím pripraviť svoju časť programu na zhromaždenie,“ rozpráva Ignatio, „Paul povedal, že pôjde podľa dohovoru do zvestovateľskej služby, aj keď nebudem môcť ísť s ním. Na to som sa rozhodol, že pôjdem tiež. Jehova naozaj požehnal moje rozhodnutie! Vtedy ráno som zaviedol biblické štúdium a dnes je v jeho dôsledku šesť ľudí v pravde.“ — Porovnaj 3. Jána 4.

Vzájomné povzbudenie

Kedykoľvek navštívi niektorý cestujúci dozorca spolusvedkov na Malte, prijmú ho pohostinne a dychtivo čerpajú úžitok z jeho povzbudenia. (Porovnaj 3. Jána 5–8) Spôsobuje to, že stále viac ľudí na Malte zaujíma pevný postoj pre Boha Jehovu a jeho kráľovstvo. Do konca služobného roka 1989 zaujalo takýto postoj 389 pohostinných ostrovanov. Teraz sú organizovaní do piatich prekvitajúcich zborov (štyri na Malte a jeden na blízkom ostrove Gozo) a smelo oznamujú dobré posolstvo.

Všetci cestujúci dozorcovia, ktorí navštívili v posledných rokoch Maltu, cítia to, čo kedysi cítil apoštol Pavol, ktorý povedal rímskym kresťanom: „Túžim vás vidieť, aby som vám odovzdal nejaký duchovný dar, aby ste boli upevnení.“ Ich návštevy naozaj spôsobili „vzájomné povzbudenie“. (Rimanom 1:11, 12) Jehovovi svedkovia zvestujú o kráľovstve a táto činnosť prináša pohostinným ľuďom na Malte bohaté duchovné požehnanie.

[Mapa/obrázky na stranách 24, 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

GOZO

COMINO

MALTA

Valetta

Stredozemné more

8 km

5 mi