„Epidémia mieru?“

„EPIDÉMIA MIERU.“ „To je ale mierový svet!“ „Mier prepuká všade!“ Takéto novinové titulky prekvapovali čitateľov počas uplynulých dvoch rokov. Celý svet udivovalo, ako sú pochmúrne a zlovestné správy nahradzované správami optimistickými. Čo sa stalo?

Je pozoruhodné, že prednedávnom, počas niekoľkých mesiacov, sa skončil rad veľkých konfliktov, alebo aspoň klesla ich intenzita. Zo Strednej Ázie, z Afganistanu odtiahli sovietske vojská. V Strednej Amerike utíchli boje medzi vládnymi vojskami Nikaragui a vzbúrenými kontras. V juhovýchodnej Ázii Vietnamci súhlasili, že odtiahnu z Kampučie. „Epidémia mieru“ zasiahla aj Stredný východ, kde sa konečne zastavila krvavá vojna medzi Iránom a Irakom.

Ale ešte pozoruhodnejšie bolo nové ovzdušie medzi superveľmocami. Po štyridsiatich rokoch studenej vojny sa dalo sotva uveriť zmierlivým gestám o spoločných záujmoch a o konkrétnych krokoch na zabezpečenie mieru medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi. Navyše, podľa časopisu The Economist teraz nastalo v Európe najdlhšie neprerušované obdobie mieru celých známych dejín. Naozaj, témou správ je mier.

Čo to znamená? Chystajú sa vari politici dať „našej dobe mier“? Tieto slová vyslovil pred päťdesiatjeden rokmi britský ministerský predseda Neville Chamberlain. Ukázali sa byť krutou iróniou, keď krátko nato vypukla druhá svetová vojna. Splnia sa teraz konečne jeho slová?