„Chlieb života“

Na východnej strane Galilejského mora Ježiš zázračne nasýtil tisíce ľudí, a keď ho chceli urobiť kráľom, unikol im. Ešte v tú noc kráčal po rozbúrenom mori a zachránil Petra, ktorý sa po vode vydal oproti nemu, ale zakolísal vo viere a začal sa ponárať. Ježiš tiež utíšil vietor, a tak možno zachránil svojich učeníkov pred stroskotaním.

Teraz je Ježiš na západnej strane mora v oblasti Kafarnaumu. Ľudia, ktorých zázračne nasýtil, ho našli a pýtajú sa ho: „Kedy si sem prišiel?“ Ježiš im vyčíta, že ho hľadajú iba preto, aby sa znovu nasýtili. Nabáda ich, aby „nepracovali pre pominuteľný pokrm, ale pre pokrm, ktorý je trvalý a dáva večný život“. A tak sa ho pýtajú: „Čo máme robiť, aby sme konali skutky, ktoré Boh schvaľuje?“ (Ján 6:25–28)

Možno majú na mysli skutky, o ktorých sa píše v Zákone, ale Ježiš myslí na niečo oveľa dôležitejšie: „Toto je skutok, ktorý Boh schvaľuje: veriť v toho, ktorého vyslal.“ Napriek všetkému, čo Ježiš urobil, v neho títo ľudia neveria. Požadujú od neho nejaké znamenie: „Čo urobíš? Naši predkovia jedli mannu na pustatine, ako je napísané: ‚Dal im chlieb z neba.‘“ (Ján 6:29–31; Žalm 78:24)

Nato Ježiš upriamuje ich pozornosť na skutočný zdroj zázrakov: „Verte mi, Mojžiš vám nedal pravý chlieb z neba, ale teraz vám môj Otec dáva pravý chlieb z neba. Lebo Božím chlebom je ten, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život.“ Oni to však nepochopia a prosia ho: „Pane, dávaj nám tento chlieb stále.“ (Ján 6:32–34) No o akom chlebe Ježiš hovoril?

Ježiš vysvetľuje: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude nikdy hladovať, a kto verí vo mňa, nebude nikdy smädný. Ale ako som vám už povedal, videli ste ma, a predsa neveríte... Veď som nezostúpil z neba konať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A vôľou toho, ktorý ma poslal, je, aby som zo všetkých, ktorých mi dal, nikoho nestratil, ale aby som ich vzkriesil v posledný deň. Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto uznáva Syna a verí v neho, mal večný život.“ (Ján 6:35–40)

Ježišove slová vyvolajú rozruch. Židia proti nemu začínajú šomrať. Ako si dovoľuje tvrdiť, že on je „chlebom, ktorý zostúpil z neba“? (Ján 6:41) V ich očiach je len synom ľudských rodičov z galilejského mesta Nazaret. Ľudia sa čudujú: „Nie je to Jozefov syn Ježiš? Veď jeho otca a matku poznáme.“ (Ján 6:42)

„Prestaňte šomrať,“ hovorí im Ježiš. „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. V Prorokoch je napísané: ‚Všetci budú vyučovaní Jehovom.‘ Každý, kto počúva Otca a učí sa od neho, prichádza ku mne. Otca, samozrejme, nikto nevidel, okrem toho, ktorý prišiel od Boha. Ten Otca videl. Uisťujem vás: Kto verí, má večný život.“ (Ján 6:43–47; Izaiáš 54:13)

Keď sa Ježiš v minulosti rozprával s Nikodémom, dal do súvislosti večný život s vierou v Syna človeka. Povedal, že kto prejavuje vieru v Božieho jediného Syna, nezahynie, ale získa večný život. (Ján 3:15, 16) No teraz hovorí k oveľa väčšiemu množstvu poslucháčov. Vysvetľuje im, akú úlohu zohráva v tom, aby mohli získať večný život, ktorý im nemôže zabezpečiť manna ani chlieb, ktorý bol bežne dostupný v Galilei. Ako teda môžu získať večný život? Ježiš znovu hovorí: „Ja som chlieb života.“ (Ján 6:48)

Rozhovor o chlebe z neba sa tým nekončí. Pokračuje ďalej a vyvrcholí počas Ježišovho príhovoru v kafarnaumskej synagóge.