„Pohoršujúce reči“

Ježiš je v synagóge v Kafarnaume a vysvetľuje, že on je pravým chlebom z neba. Zjavne nadväzuje na to, čo už predtým povedal ľuďom, ktorí sa vrátili z východnej strany Galilejského mora a ktorých zázračne nasýtil chlebom a rybami.

Ježiš pokračuje v tejto téme slovami: „Vaši predkovia jedli mannu na pustatine, a predsa zomreli.“ O sebe však hovorí: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť večne. A chlieb, ktorý dám, aby ľudstvo mohlo žiť, je moje telo.“ (Ján 6:48–51)

Na jar roku 30 n. l. Ježiš Nikodémovi povedal, že Boh tak veľmi miloval svet, že poslal svojho Syna ako záchrancu. Teraz zdôrazňuje, že je potrebné živiť sa jeho telom, čiže prejavovať vieru v obeť, ktorú čoskoro prinesie. Iba tak možno získať večný život.

No ľudia voči jeho slovám namietajú: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ (Ján 6:52) Ježiš chce, aby pochopili, že to, čo hovorí, myslí obrazne, nie doslovne. Potvrdzujú to jeho ďalšie slová.

„Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nezískate život. Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, získa večný život... lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, zostáva v spojení so mnou.“ (Ján 6:53–56)

Predstavme si, aké pohoršenie asi vyvolali tieto slová medzi židovskými poslucháčmi! Možno si myslia, že ich Ježiš nabáda ku kanibalizmu alebo k porušeniu Božieho zákona, ktorý zakazuje jesť krv. (1. Mojžišova 9:4; 3. Mojžišova 17:10, 11) No on tým nemyslí doslovné jedenie tela a pitie krvi. Hovorí, že všetci, ktorí chcú získať večný život, musia prejavovať vieru v obeť, ktorú prinesie, keď obetuje svoje dokonalé ľudské telo a preleje svoju krv. No tomuto učeniu nerozumejú ani mnohí jeho učeníci. Niektorí reagujú slovami: „Kto má počúvať také pohoršujúce reči?“ (Ján 6:60)

Keď Ježiš počuje, ako niektorí učeníci šomrú, pýta sa: „Toto vás pohoršuje? A čo keď uvidíte, ako Syn človeka vystupuje tam, kde bol predtým?... Slová, ktoré som vám hovoril, sú duch a život. Ale sú medzi vami takí, ktorí neveria.“ Mnohí učeníci potom odchádzajú a už ho nenasledujú. (Ján 6:61–64)

Ježiš sa teraz obracia na svojich 12 apoštolov s otázkou: „Nechcete aj vy odísť?“ Peter odpovedá: „Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života. My sme uverili a spoznali, že ty si ten Boží Svätý.“ (Ján 6:67–69) Hoci Peter a ostatní apoštoli ešte plne nechápu toto Ježišovo učenie, svojimi dojímavými slovami mu dokazujú vernosť.

I keď Ježiša ich odpoveď poteší, dodáva: „Nevybral som si vás dvanástich? Ale jeden z vás je ohovárač.“ (Ján 6:70) Ježiš hovorí o Judášovi Iškariotskom. Možno práve v tejto chvíli vidí, že Judáš sa vydáva na zlú cestu.

Napriek tomu sa Ježiš určite veľmi teší z toho, že Peter a ostatní apoštoli ho neprestali nasledovať a ďalej sa chcú zúčastňovať na životne dôležitom diele, ktoré koná.