Mladí ľudia sa pýtajú...

Čo mám robiť, aby ma stále neobviňovali?

„Vždy za všetko obviňovali mňa. Ak nebol zamknutý dom alebo nebol vypnutý sporák, alebo niečo nebolo na svojom mieste, alebo niečo nebolo spravené, bola to Ramonova chyba!“ — Ramon.

KEĎ dospievaš, niekedy sa ti môže zdať, že si obviňovaný takmer za všetko zlé. V jednom z predchádzajúcich článkov sme uznali, že rodičia niekedy príliš rýchlo obviňujú svoje deti.a Dôvody môžu byť rôzne — od bežného rodičovského záujmu až po hlbokú citovú tieseň. Nech je dôvod akýkoľvek, môže byť bolestivé a pokorujúce, ak ťa niekto berie na zodpovednosť za veci, ktoré nie sú tvojou chybou.

Pravdaže, ako nedokonalý človek budeš z času na čas robiť chyby. (Rimanom 3:23) A navyše, keďže si mladý, si relatívne neskúsený. (Príslovia 1:4) Je veľmi pravdepodobné, že občas budeš mať zlý úsudok. A tak je len správne a logické, že keď urobíš chybu, si braný na zodpovednosť. — Kazateľ 11:9.

Teda ako by si mal reagovať, keď si obvinený z toho, čo si naozaj urobil? Niektorí mladí sa snažia správať tak, akoby boli obeťami nejakej veľkej nespravodlivosti. Nahnevane vykrikujú, že rodičia ich vždy zo všetkého obviňujú. A výsledok? Znechutení rodičia použijú prísnejšie opatrenia, aby ich deti pochopili. Biblia dáva túto radu: „Iba blázni pohŕdli múdrosťou a kázňou. Počúvaj, syn môj, kázeň svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky.“ (Príslovia 1:7, 8) Keď si svoje chyby priznáš a urobíš potrebné zmeny, môžeš sa zo svojich chýb poučiť. — Hebrejom 12:11.

„Dôverný rozhovor“ s rodičmi

Je však niečo úplne iné, ak si obviňovaný z toho, čo nie je tvoja chyba, alebo ak si obviňovaný sústavne. Je pochopiteľné, že môžeš byť nahnevaný a rozhorčený. Možno ťa to bude dokonca zvádzať k tomu, aby si sa správal zle, veď budeš tak či tak obvinený. (Kazateľ 7:7) Zlomyseľné správanie však zraňuje každého. (Porovnaj Jóba 36:18.) Príslovia 15:22 poukazujú na lepší spôsob riešenia rôznych situácií, keď hovoria: „Kde niet dôverného rozhovoru, tam sú zmarené plány.“ Áno, jeden zo spôsobov, ako môžeš zmeniť to, ako s tebou rodičia zaobchádzajú, je povedať im, ako sa cítiš.

Najskôr si nájdi to, čo Biblia nazýva „pravý čas“. (Príslovia 15:23) Spisovateľ Clayton Barbeau navrhuje: „Vyber si čas a miesto vtedy, keď ty i rodičia ste pokojní a všetci sa cítite celkom dobre.“ Biblia ďalej varuje: „Slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev.“ (Príslovia 15:1) Snaž sa teda pristupovať milo a úctivo, nie bojovne. Dávaj si pozor, aby si nestratil sebaovládanie. (Príslovia 29:11) Namiesto toho, aby si na rodičov útočil (‚Vždy za všetko obviňujete mňa!‘), pokús sa vysvetliť, ako sa cítiš, keď ťa sústavne obviňujú (‚Cítim sa nepríjemne, keď ma obviňujete za niečo, čo nie je moja chyba.‘). — Porovnaj 1. Mojžišovu 30:1, 2.

To isté platí aj vtedy, keď sú tvoji rodičia nahnevaní, lebo došlo k nejakému nedorozumeniu. Rodičia mladého Ježiša boli raz rozrušení, lebo nevedeli, kde je. Ale Ježiš ani nevzlykal, ani sa nesťažoval. Pokojne objasnil situáciu. (Lukáš 2:49) Prečo sa v prípade, že si sa dostal do ťažkostí, nepokúsiš hovoriť s rodičmi ako dospelý? Uvedom si, že sú rozrušení, lebo majú o teba záujem! Úctivo počúvaj. (Príslovia 4:1) Počkaj, kým sa atmosféra upokojí, a potom vysvetli, ako to vidíš ty.

‚Dokáž, aké je tvoje vlastné dielo‘

No prečo majú niektorí rodičia sklon hneď pripisovať zlé konanie svojim deťom? Ak máme byť úprimní, mladí ľudia niekedy dávajú svojim rodičom dôvod na to, aby boli podozrievaví. Ako hovoria Príslovia 20:11: „Už podľa jeho spôsobov sa na chlapcovi pozná, či je jeho konanie čisté a priame.“ Akú povesť si si u svojich rodičov vytvoril? Ukazujú tvoje „spôsoby“, že si „priamy“ a vážny, alebo ukazujú, že si ľahostajný a nezodpovedný? Ak ťa vystihujú tie dve posledné slová, nebuď prekvapený, že rodičia ti často pripisujú zlé konanie. „Musel som byť k sebe úprimný,“ pripúšťa Ramon, mladý muž, ktorý bol už spomenutý v súvislosti s kritikou zo strany jeho rodičov. „Niekedy bolo na ich podozrení zrnko pravdy.“

Ak je to tak aj v tvojom prípade, jediné, čo môžeš urobiť, je pokúsiť sa žiť tak, aby sa zabudlo na tvoju minulosť. Ak sa budeš správať dôveryhodne a zodpovedne, postupne môžeš svojich rodičov presvedčiť, že si urobil zmeny a môžu ti dôverovať.

Ramonova skúsenosť to znázorňuje. Jeho priatelia a rodina mu dobrosrdečne dali prezývku roztržitý profesor, pretože mal sklon zabúdať na rôzne veci. Dali ti tvoji rodičia nejaký negatívny prívlastok, napríklad že si „nezrelý“ alebo „nezodpovedný“? Ako poznamenáva spisovateľka Kathleen McCoyová, rodičia si môžu myslieť, že takéto prívlastky slúžia na „zvýraznenie toho, čo je zlé, takže dospievajúci to môže vidieť a zmeniť“. V skutočnosti však takéto prívlastky často vyvolávajú veľkú nevôľu. Napriek tomu si Ramon uvedomil, že prezývka vystihovala skutočnosť. „Moja myseľ bola vždy zameraná na jednu vec, a tak som strácal kľúče, domáce úlohy a zabúdal som na domáce práce,“ priznáva.

A tak Ramon začal robiť zmeny. „Začal som si uvedomovať povinnosti a priority,“ spomína. „Urobil som si plán a začal som brať osobné biblické štúdium vážnejšie. Pochopil som, že Jehova považuje za dôležité malé i veľké veci.“ (Lukáš 16:10) Tým, že Ramon uplatňoval biblické zásady, sa napokon zbavil povesti zábudlivého človeka. Prečo sa nepokúsiť o to isté? A ak ťa nejaký prívlastok alebo prezývka skutočne trápi, porozprávaj sa o tom s rodičmi. Možno pochopia, ako sa na to pozeráš ty.

Keď sa zdá, že ide o uprednostňovanie

Niekedy sa zdá, že príčinou obviňovania je uprednostňovanie. Ramon spomína: „Moji starší bratia a sestry prichádzali domov neskoro, a všetko bolo v poriadku. Keď som ja prišiel domov neskoro, mal som problémy.“ Jeden muž z Guyany, ktorý sa volá Albert, si spomína, že ako dospievajúci mal podobné pocity. Zdalo sa mu, že ho matka karhá prísnejšie než jeho brata.

No nie je vždy všetko tak, ako sa nám zdá. Rodičia často dávajú viac slobody starším deťom nie preto, že by ich uprednostňovali, ale jednoducho preto, lebo si myslia, že sa budú správať zodpovedne. Alebo môže ísť o nejaké mimoriadne okolnosti. Albert pripúšťa, že jeho brat bol ušetrený od telesného trestania, lebo bol „malý a chorľavý“. Je to uprednostňovanie, keď rodičia berú do úvahy konkrétne potreby alebo obmedzenia, ktoré niektoré deti môžu mať?

Pravdaže, rodičia majú niekedy svojich obľúbencov. (Porovnaj 1. Mojžišovu 37:3.) Albert o svojom chorľavom bratovi hovorí: „Mamička mala k nemu mimoriadnu náklonnosť.“ Našťastie, kresťanská láska je schopná rozširovať sa. (2. Korinťanom 6:11–13) A tak aj keď tvoji rodičia majú „mimoriadnu náklonnosť“ k jednému z tvojich súrodencov, neznamená to, že pre teba už lásky nezostalo. Skutočnou otázkou je, či s tebou zaobchádzajú nespravodlivo, či ťa obviňujú pre slepú náklonnosť k jednému zo súrodencov. Ak sa zdá, že je to tak, rozhodne im povedz, ako sa cítiš. Pokojne a rozumne uveď konkrétne príklady, ako podľa teba druhého súrodenca uprednostňujú. Azda si ťa vypočujú.

Problémové rodiny

Prirodzene, nie každú situáciu možno ľahko zmeniť. U niektorých rodičov je zahanbovanie a obviňovanie zakorenený zvyk. Môže to tak byť najmä u tých rodičov, ktorí majú citové problémy alebo zápasia s nejakou závislosťou. Za týchto okolností budú pokusy vyjasniť si veci len málo úspešné. Ak sa zdá, že v tvojom prípade je to tak, uvedom si, že nemôžeš odstrániť problémy svojich rodičov, ale že sa môžu vyriešiť pravdepodobne len za pomoci zvonku. Najlepšie, čo môžeš urobiť, je prejavovať náležitú úctu a rešpekt a snažiť sa vyhnúť zbytočnému konfliktu. (Efezanom 6:1, 2) Príslovia 22:3 hovoria: „Rozumný je ten, kto uvidel nešťastie a ide sa skryť.“b

Zároveň si zaobstaraj aj nejakú podporu zvonku. Porozprávaj sa s nejakým zrelým dospelým, azda s kresťanským starším. Láskyplný záujem takej osoby by mohol urobiť veľa pre odstránenie pocitu, že všetko je vždy len tvoja vina. Zároveň sa ‚priblíž k Bohu‘. (Jakub 4:8) Zatiaľ čo iní ťa môžu nespravodlivo obviňovať, „[Boh] nebude po celý čas vyhľadávať chyby, ani nebude na neurčitý čas rozhorčený... Veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ (Žalm 103:9, 14) Vedomie, že si v Božích očiach cenný, ti môže pomôcť zniesť nespravodlivé obviňovanie.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 21]

Keď uznáme svoje chyby, pomáha nám to poučiť sa z nich