Jehovovi svedkovia v Rusku
Pohľad jedného teológa
VODCOVIA židovskej komunity v Ríme v prvom storočí o kresťanstve poznamenali: „O tejto sekte je nám naozaj známe, že sa všade hovorí proti nej.“ Čo títo vodcovia urobili? Je chvályhodné, že prišli za apoštolom Pavlom, ktorý bol v domácom väzení, a povedali: „Myslíme si... že je správne počuť od teba ako zmýšľaš.“ (Skutky 28:22) Radšej si vypočuli informovaného kresťana, a nie tých, čo hovorili proti kresťanstvu.
Sergej Ivanenko, uznávaný ruský teológ, konal podobne. Hoci veril mnohým negatívnym správam, ktoré sa o Jehovových svedkoch v Rusku šírili, rozhodol sa navštíviť kanceláriu odbočky svedkov neďaleko Sankt Peterburgu a informovať sa u nich. Dostal ponuku navštíviť svedkov, klásť im otázky a vidieť na vlastné oči, ako sa správajú. Túto ponuku prijal.
Keď v októbri 1996 pán Ivanenko prišiel, budovy, v ktorých môže bývať skoro 200 členov odbočky Jehovových svedkov v Rusku, boli takmer dokončené. Nasledujúce tri dni mal príležitosť pozorovať stavbu, stravovať sa v jedálni a rozprávať sa, s kým len chcel.
Článok, ktorý pán Ivanenko o svedkoch napísal, bol vydaný v populárnom ruskom týždenníku Moskovskije novosti zo 16.–23. februára 1997. Článok s nadpisom „Mali by sme sa obávať Jehovových svedkov?“ sa objavil aj v anglickom vydaní Moscow News z 20.–26. februára. Keďže mnohí čitatelia Prebuďte sa! sa veľmi zaujímajú o činnosť Jehovových svedkov v Rusku, väčšiu časť tohto článku so súhlasom redakcie reprodukujeme. Pán Ivanenko začal nasledujúcou skúsenosťou, ktorá bola vytlačená výrazným typom písma:
„‚Sektári, vypadnite z Ruska!‘ stálo na plagáte, ktorým mávali členovia Žirinovského strany LDPR, demonštrujúc pred budovou, kde bolo zhromaždenie Jehovových svedkov. ‚Čo sa vám na tejto organizácii nepáči?‘ spýtal som sa jedného z demonštrujúcich. Podal mi noviny Megapolis-Express s titulkom ‚Vypuknutie náboženského syfilisu na Kamčatke‘. V novinách sa hovorilo, že nato, aby Jehovovi svedkovia naplnili svoje schránky peniazmi, robia pasákov a riadia gangy prostitútok, čím rozširujú pohlavné choroby medzi námorníkmi. ‚Aj vy ste ich obeťou?‘ súcitne som sa spýtal. ‚Vy veríte tej správe?‘ ‚Na tom nezáleží,‘ znela odpoveď. ‚Podstatné je to, že táto americká sekta ničí ruskú duchovnosť a kultúru, a to musíme zastaviť.‘“
Článok, ktorý pán Ivanenko napísal, pokračoval pod podtitulkom: „Sergej Ivanenko, teológ, kandidát filozofických vied.“
„Takáto úprimnosť je skutočne vzácna, hoci je pravda, že mnohí Rusi nezmýšľajú o Jehovových svedkoch veľmi priateľsky. Jediná zmienka o tejto organizácii vedie k poznámkam o jej pochmúrnom fanatizme, o jej americkom pôvode, o slepej viere radových členov vo vodcov organizácie a o viere, že koniec sveta je blízko. Mnohí sa na Jehovových svedkov pozerajú so zmiešanými pocitmi strachu a zvedavosti.
Aké je toto náboženstvo? Mali by sme sa ho obávať?
Aby som to zistil, navštívil som dedinu Solnečnoje v okrese Kururtnoje pri Sankt Peterburgu, kde je administratívne centrum Jehovových svedkov v Rusku.
***
[Je] na mieste bývalého letného tábora. Do roku 1992 [pôvodné] budovy katastrofálne schátrali a deti vystriedali tuláci a množstvo potkanov. Práve spustnutý stav tohto miesta očividne pomohol Jehovovým svedkom získať sedemhektárový pozemok, ktorý môžu používať časovo neobmedzene. Obnovili staré budovy a začali stavať aj nové vrátane štvorpodlažnej administratívnej budovy, [sály Kráľovstva] s 500 sedadlami a jedálne. Jehovovi svedkovia vysádzajú aj novú trávu (špeciálne objednanú z Fínska) a rôzne druhy vzácnych stromov. Očakáva sa, že práce sa skončia toto leto. Hlavnou úlohou administratívneho centra je organizovanie kazateľského diela a dodávanie literatúry miestnym zborom Jehovových svedkov. Solnečnoje nemá vlastnú tlačiareň, ruská literatúra sa teda tlačí v Nemecku a potom sa dopraví do Sankt Peterburgu, odkiaľ sa rozdeľuje do jednotlivých oblastí. V centre pracuje asi 190 ľudí. Pracujú na základe dobrovoľnosti, a hoci nedostávajú plat, majú zabezpečené všetky nevyhnutné potreby, ako bývanie, jedlo a oblečenie.
Prácu v centre riadi výbor 18 starších. Vasilij Kalin je koordinátorom administratívneho centra od roku 1992. Narodil sa v Ivano-Frankovsku. V roku 1951, keď mal štyri roky, bol s rodičmi poslaný do vyhnanstva na Sibír (v rokoch 1949 a 1951 vláda prenasledovala asi 5000 rodín za to, že boli Jehovovými svedkami). Bol pokrstený v roku 1965 a býval v Irkutskej oblasti. Pracoval ako majster v podniku na spracovanie reziva.
Okrem dobrovoľníkov, ktorí pracujú v administratívnom centre, je v Solnečnom aj asi 200 dobrovoľných stavebných pracovníkov z Ruska, Fínska, Švédska a Nórska; väčšina z nich si vzala voľno zo svojho stáleho zamestnania. Je tu tiež mnoho Jehovových svedkov z Ukrajiny, Moldavska, Nemecka, Spojených štátov, Fínska, Poľska a ďalších krajín. (Jehovovi svedkovia nemajú rasové predsudky. Napriek tomu, že Gruzínci, Abcházci, Azerbajdžanci a Arméni bývajú v centre vedľa seba, za štyri roky nedošlo ani k jedinému konfliktu.)
Väčšinu stavebného materiálu a zariadenia dodali škandinávske krajiny a mnoho vecí bezplatne poskytli spoluveriaci. Ukázali mi buldozér, ktorý do Solnečného priviezol v roku 1993 jeden švédsky Jehovov svedok. Celý čas, čo tam bol, na ňom pracoval, a predtým ako odišiel domov, daroval ho svojim bratom vo viere. Stavební pracovníci sú ubytovaní v pohodlných ubytovniach a chatkách. Ich deň vyzerá asi takto: 7.00 — raňajky a modlitby; pracujú od 8.00 do 17.00 s hodinovou prestávkou na obed. V sobotu pracujú doobeda a v nedeľu majú voľno.
Stravujú sa dobre a na jedálnom lístku je vždy ovocie. Toto náboženstvo nezachováva žiadne pôsty ani nemá prísne obmedzenia týkajúce sa akéhokoľvek jedla. Po práci idú mnohí do sauny, potom si dajú pivo a len tak sedia a počúvajú hudbu. Medzi Jehovovými svedkami nie sú opilci, no alkohol nie je zakázaný. Veriaci môžu piť rozumné množstvo vína, koňaku, vodky a tak ďalej. Jehovovi svedkovia však nefajčia.
***
Tri razy do týždňa majú kurzy biblického štúdia, ktoré zväčša navštevujú mladí ľudia. Nie je však nič nezvyčajné nájsť aj takých, čo sú Jehovovými svedkami už 30 alebo 40 rokov. Takmer všetci vekovo starší boli vo väzeniach, v pracovných táboroch a vo vyhnanstve. Keď sa skončili časy útlaku, k Jehovovým svedkom sa pridali mnohí lekári, právnici, inžinieri, učitelia, podnikatelia a študenti.
Zbory sa snažia zachovať medzi členmi atmosféru rovnosti. Napríklad aj koordinátor administratívneho centra umýva večer riad, keď naňho príde rad. Jehovovi svedkovia sa oslovujú neformálnym spôsobom, a keď niekoho volajú menom, pridávajú k nemu aj oslovenie ‚brat‘ alebo ‚sestra‘.
Keď nejaký Jehovov svedok porušuje biblické učenie a odmieta sa kajať, je podrobený najvážnejšej forme trestu — je vylúčený. Taký človek môže ďalej navštevovať zhromaždenia, ale spoluveriaci ho viac nezdravia. Menej prísnym opatrením je pokarhanie.
***
Dlho som Jehovových svedkov pozoroval a snažil som sa prísť na to, čo priviedlo tak veľa odlišných ľudí do tejto náboženskej organizácie. Aj keď Jehovovi svedkovia sú rozdielne osobnosti, majú rôznu úroveň vzdelania a odlišujú sa aj vo svojich osobných preferenciách, [nepodieľajú sa na uctievaní s] náboženstvami, ktoré sa dopúšťajú kompromisu s týmto hriešnym svetom. Necítia sa príjemne na miestach, kde [ľudia] musia slepo veriť autorite, kde je priestor pre mysticizmus, kde sú ľudia delení na cirkevných hodnostárov a poslušné masy.
Jehovovi svedkovia vynikajú svojou pevnou vierou a žijú podľa Biblie. Každý svoj krok sa snažia odôvodniť nejakou biblickou zásadou alebo citovaním zo Starého alebo Nového zákona. Jehovovi svedkovia veria, že Biblia, a jedine Biblia, obsahuje odpovede na všetky otázky. Biblia je pre Jehovových svedkov ústavou, občianskym zákonníkom a najvyšším vyjadrením pravdy.
Z tohto dôvodu sú Jehovovi svedkovia na celom svete známi ako bezúhonní ľudia, ktorí dôsledne zachovávajú zákon, a to najmä pre svoj svedomitý postoj k plateniu daní. Úrad daňovej kontroly ich pravidelne kontroluje a vždy žasne nad tým, že nenachádza žiaden priestupok. Pravdaže, Jehovovi svedkovia by sa mohli tak ako mnohí ďalší snažiť nájsť dôvod na neplatenie daní, ale Biblia hovorí, že človek musí byť v platení daní čestný, a pre Jehovových svedkov je to konečná autorita.
Ich nekompromisný postoj k Biblii je však často zdrojom niektorých vážnych rozporov medzi Jehovovými svedkami a vládou. Ich úplne apolitické stanovisko je hlavným predmetom sporu a toto stanovisko je zrejmé z ich odmietania slúžiť v armáde.
Jehovovi svedkovia si vyvetľujú doslova Ježišove slová o tom, že jeho učeníci a jeho kráľovstvo nie sú časťou tohto sveta, a preto odmietajú zúčastňovať sa politiky a vojny bez ohľadu na to, kde a z akého dôvodu sa vojna vedie. Keďže Jehovovi svedkovia odmietli prevolávať ‚Heil Hitler‘ a slúžiť v Hitlerovej armáde, mnohé tisíce veriacich boli poslané do nacistických koncentračných táborov a tisíce z nich zomreli. Na každého nemeckého Jehovovho svedka, ktorý zaplatil životom za to, že odmietol zúčastniť sa útoku proti Sovietskemu zväzu, sa Rusi pozerajú ako na človeka, ktorý vykonal vysoko morálny skutok. Zároveň však mnohí Rusi nemajú veľký súcit s tými [ruskými] Jehovovými svedkami, ktorí boli popravení, lebo odmietli chopiť sa zbrane a zúčastniť sa druhej svetovej vojny, alebo ktorí boli odsúdení, lebo odmietli slúžiť vo vojsku v čase mieru. No v oboch týchto prípadoch Jehovovi svedkovia konali podľa svojej náboženskej viery, nie podľa politického presvedčenia.
Nie tak dávno vznikol podobný problém v Japonsku, kde niektorí študenti, ktorí boli Jehovovými svedkami, odmietli učiť sa bojové umenia, a tak riskovali, že ich vylúčia z univerzity. V roku 1996 Japonský najvyšší súd vydal rozhodnutie podporujúce práva týchto študentov a umožnil im absolvovať alternatívne hodiny.
***
Čím Jehovovi svedkovia tak ohromujú dnešných mysliteľov? Predovšetkým svojím vytrvalým kázaním, že koniec sveta je blízko (vykonávajú misionársku prácu na uliciach a z domu do domu). V poslednom čase starší radia kazateľom, aby nekládli taký veľký dôraz na ‚koniec sveta‘ a na žalostný zánik, ktorý postihne hriešnikov, ale aby radšej vysvetlili poslucháčom, že Jehova im ponúka príležitosť mať ‚večný život v raji na zemi‘.
Ďalším boľavým miestom je negatívny postoj Jehovových svedkov k medzináboženským kontaktom a ich odmietanie ekumenizmu. Veria, že kresťanský svet zavrhol Boha a Bibliu a že všetky ostatné náboženstvá sú katastrofálnou chybou. Jehovovi svedkovia prirovnávajú tieto náboženstvá k ‚babylonskej smilnici‘ a tvrdia, že ich stihne rovnaký osud. Jedno z posledných čísel ‚Prebuďte sa!‘ uvádza, že koniec rôznych náboženstiev je blízko a že jediné náboženstvo, ktoré zostane, je to, ktoré kážu Jehovovi svedkovia.
Mimochodom, Jehovovi svedkovia uznávajú, že každý človek má právo na slobodu svedomia.
***
Niektoré krajiny sa už v minulosti zaujímali o to, či je učenie Jehovových svedkov pre spoločnosť hrozbou, alebo nie. Najvyšší súd v štáte Connecticut (Spojené štáty, 1979) a Nový Južný Wales (Austrália, 1972), Provinčný súd v Britskej Kolumbii (Kanada, 1986) a ďalšie súdy vyhlasujú, že neexistuje dôkaz o tom, že by Jehovovi svedkovia boli spoločenskou hrozbou alebo že by ohrozovali zdravie a citový stav ľudí. Európsky súd pre ľudské práva (1993) obhajoval právo Jehovových svedkov na slobodu náboženstva, ktorá bola obmedzovaná v Grécku a v Rakúsku. Jehovovi svedkovia sú v súčasnosti prenasledovaní v 25 krajinách...
Jehovových svedkov možno za ich oddanosť biblickej pravde a za ich ochotu tak nesebecky obhajovať svoju vieru považovať za vzor pre ich spoluobčanov. No vzniká otázka: ‚Je naša spoločnosť pripravená zabezpečiť ústavné záruky slobody svedomia organizáciám, ktoré presadzujú svoj biblický prístup ku všetkým stránkam života takým radikálnym a nekompromisným spôsobom?‘“
V tejto poslednej vete pán Ivanenko nastolil dôležitú otázku. V prvom storočí apoštol Pavol, ktorého vybral priamo Kristus, aby slúžil ako jeho zástupca, trpel nespravodlivými ‚väzenskými putami‘. Preto Pavol napísal spoluveriacim o svojom úsilí pri „obhajobe a zákonnom upevňovaní dobrého posolstva“. — Filipanom 1:7; Skutky 9:3–16.
Dnešní Jehovovi svedkovia vítajú všetkých, ktorí chcú bližšie preskúmať ich činnosť, ako to urobil pán Ivanenko. Sme presvedčení, že ak to ľudia urobia, zistia, že negatívne správy o svedkoch nie sú pravdivé, tak ako neboli pravdivé ani správy o prvých kresťanoch. Svedkovia sú výnimoční v tom, že poslúchajú „nové prikázanie“, ktoré dal Ježiš svojim učeníkom: ‚Milujte sa navzájom, tak ako som ja vás miloval.‘ — Ján 13:34, 35.
[Rámček na strane 23]
Archív MN
(Nasledujúca informácia z archívu Moscow News bola vytlačená spolu s článkom Sergeja Ivanenka.)
„Ruskí Jehovovi svedkovia sú časťou celosvetovej kresťanskej organizácie, ktorá pracuje v 233 krajinách a má 5,4 milióna členov. Jehovovi svedkovia sa riadia duchovným vedením vedúceho zboru, ktorý má sídlo v Brooklyne v New Yorku. Súčasná organizácia Jehovových svedkov sa rozvinula z kurzu štúdia Biblie, ktorý v roku 1870 založil Charles Taze Russell v Pittsburghu (Pennsylvánia). Organizácia sa do Ruska dostala v roku 1887. Jeden z prvých ruských Jehovových svedkov, Semion Kozlickij, bol v roku 1891 poslaný z Moskvy do vyhnanstva na Sibír. Organizácia vydržala napriek prenasledovaniu; v roku 1956 bolo v Sovietskom zväze 17 000 Jehovových svedkov. Jehovovi svedkovia boli v Rusku zákonne uznaní až v marci 1991 na základe pasáže zákona ‚Sloboda náboženstva‘. Dnes je v Rusku vyše 500 skupín, kde je asi 70 000 aktívnych členov. Organizácia rozširuje časopis ‚Strážna veža‘ (vydávaný v 125 jazykoch v 20-miliónovom náklade) a ‚Prebuďte sa!‘ (v 81 jazykoch v 18-miliónovom náklade).“
[Obrázok na strane 23]
Časť komplexu kancelárie odbočky v Rusku
[Obrázok na strane 24]
Sála Kráľovstva, v ktorej sa rodina odbočky v Rusku stretáva na biblickom štúdiu
[Obrázky na strane 25]
Rodiny svedkov sa tešia zo spoločného štúdia a uvoľnenia
[Obrázky na strane 26]
O biblické poznanie sa delia s inými