Keď sa pôda mení na púšť

HOVORÍ sa, že skoro v 100 krajinách sa pôda pomaly mení na púšť, čo má vplyv na život vyše 900 miliónov ľudí a v príjmoch v celosvetovom meradle to zapríčiňuje odhadovanú ročnú stratu 42 miliárd dolárov. Hoci najviac sú postihnuté chudobné krajiny (z tých 100 krajín je 81 rozvojových), dezertifikácia ohrozuje krajiny na každom svetadieli.

Program OSN pre životné prostredie (UNEP) označuje dezertifikáciu za „jeden z najvážnejších celosvetových problémov životného prostredia“. Súčasne však výskumníci hovoria aj to, že „púšť sa nerozširuje“. Ako je to možné?

Púšte sa pohybujú a definície sa menia

Po dlhom období sucha (1968–1973) v africkej oblasti Sahelu sa do mysle ľudí vryl obraz púští postupujúcich úrodnou krajinou. Avšak Donald A. Wilhite, riaditeľ Medzinárodného centra informácií o suchu na Nebraskej univerzite (USA), hovorí, že „ponuré a skľučujúce scenáre“, ktoré v tom čase vedci vykresľovali, boli „založené na nedostatočných informáciách získaných za relatívne krátky čas, ktoré poskytli len nepresný obraz“.

Pokrokové satelitné obrazy za účelom zisťovania výskytu biomasy (množstva živej hmoty) teraz ukazujú, že vegetácia sa počas obdobia sucha a obdobia dažďov mení. Experti hovoria, že tieto zmeny „vedú k dojmu, že púšť sa rozširuje alebo zmenšuje“. Púšte sa teda „pohybujú“, nie vždy však „postupujú“. No napriek tomu, ako zdôrazňuje Dr. Wilhite, „objavuje sa dezertifikácia“. Ale čo to presne znamená?

Dezertifikácia

„Dezertifikácia“ sa často chybne zamieňa s rozširovaním a zmenšovaním púští. Avšak dezertifikácia, ako vysvetľuje jedna skupina výskumníkov, sa vzťahuje na iný jav. Zatiaľ čo rozširovanie alebo zmenšovanie púští sa odohráva na okrajoch už existujúcich púští, k dezertifikácii dochádza v nadmerne suchých oblastiach, pričom niektoré môžu byť situované veľmi ďaleko od ktorejkoľvek púšte. Obrovské oblasti takejto suchej poľnohospodárskej pôdy, ktorá tvorí 35 percent zemskej súše, sa pomaly menia na púšť. Tento jav sa teraz chápe ako dezertifikácia.

No napriek tomuto širšiemu pohľadu na to, kde dochádza k dezertifikácii, zamieňanie si týchto dvoch javov pretrváva ďalej. Prečo? Panos, informačná organizácia so sídlom v Londýne, ktorá sa špecializuje na otázky vývoja, poukazuje na jeden dôvod. Politickí činitelia niekedy udržiavajú obraz postupujúcej púšte živý, pretože to je „obraz, ktorý im umožní ľahšie získať politickú podporu než zložitejší proces ‚dezertifikácie‘“.

„Zmena poznania,“ vyzdvihuje Panos, „vyvolala značný spor o tom, čo vlastne ‚dezertifikácia‘ je.“ Čo je spornou otázkou? Ľudia verzus podnebie. OSN najprv navrhla definovať dezertifikáciu ako „znehodnocovanie pôdy vo vyprahnutých, polovyprahnutých a vysychajúcich oblastiach vyplývajúce hlavne z nepriaznivého ľudského vplyvu“. (Kurzíva od nás.) Táto definícia bola pre mnohé krajiny nepríjemná, hovorí Camilla Toulminová, riaditeľka Projektu pre suché oblasti pri Medzinárodnom inštitúte pre životné prostredie a rozvoj, pretože za dezertifikáciu robí zodpovedným človeka. Preto bola nedávno posledná časť definície zmenená na „vyplývajúce zo zmien podnebia a ľudskej činnosti“. (Kurzíva od nás.) Táto nová definícia kladie vinu za dezertifikáciu tak na ľudí, ako aj na podnebie, no spor nezastavila. Prečo?

„Niektorí odborníci si myslia,“ hovorí Panos, „že množenie definícií a následný spor je v skutočnosti pokus o zabezpečenie ďalších peňazí pre väčší počet krajín, ktoré sa domnievajú, že sa ich toto riziko týka.“ Výsledkom pokračujúceho sporu je, že „samotný pojem sa stal takmer bezvýznamným“. Sú aj takí, ktorí si dokonca myslia, že pojem „dezertifikácia“ by sa mal úplne vypustiť. No nahradenie tohto slova, samozrejme, problém nevyrieši ani neodstráni jeho príčiny. Aké sú príčiny dezertifikácie?

Korene a následky

Kniha Desertification od Alana Graingera hovorí, že k základným príčinám patrí nadmerné pestovanie plodín a pasenie dobytka, odlesňovanie a veľmi slabé zavlažovanie. Keď sa súčasne vyskytnú dve alebo viac týchto príčin, obyčajne to má za následok dezertifikáciu. Okrem toho ďalšie činitele — ako sú zmeny v osídlení, v podnebí a v sociálno-ekonomických podmienkach — spôsobujú, že tento problém je ešte naliehavejší.

Jedným zjavným následkom dezertifikácie je zničenie schopnosti suchej pôdy produkovať potravu. Deje sa to na celom svete, hlavne však v Afrike, keďže 66 percent tohto svetadielu je púšť alebo suchá krajina. Dezertifikácia má však ďalšie trpké následky. Vedie k vojne. „V zložitej spleti príčin, ktoré vedú k sociálnej a politickej nestabilite, krviprelievaniu a vojne,“ poznamenáva kniha Greenwar—​Environment and Conflict (Zelená vojna — životné prostredie a boj), „zohráva ničenie životného prostredia stále väčšiu úlohu.“

Aj úsilie zabrániť vojnám si vyberá svoju daň na životnom prostredí a prehlbuje chudobu. Ako? „Keďže vlády čelia politickej nestabilite spôsobenej bojom o prírodné zdroje zmenšujúce sa následkom znehodnocovania pôdy,“ vysvetľuje Panos, „často reagujú vojenskými metódami, aby potlačili násilie. Týmto spôsobom smerujú finančné zdroje do vojenských rozpočtov namiesto toho, aby zmiernili chudobu.“ Čo sa však dá robiť pre odstránenie príčin dezertifikácie, namiesto boja s jej následkami?

Neexistuje rýchle riešenie

Po 13 mesiacoch úvah nad touto otázkou prijali zástupcovia vyše 100 krajín „Dohodu OSN o boji s dezertifikáciou“, teda plán, ktorý je podľa OSN „dôležitým krokom vpred“ v boji proti dezertifikácii. V dohode sa okrem iných vecí požaduje presun protidezertifikačnej techniky z rozvinutých krajín do rozvojových, výskum, školiaci program a najmä lepšie využívanie znalostí miestnych obyvateľov. (UN Chronicle) Zastaví táto nová zmluva znehodnocovanie suchej pôdy?

Aby sa dosiahol úspech, hovorí Panos, sú potrebné tak slová, ako aj hmotná podpora. Hama Arba Diallo, jeden z organizátorov dohody, vyhlásil, že v rokoch 1977 až 1988 sa na protidezertifikačné opatrenia použila asi jedna miliarda dolárov ročne. Aby sa však dosiahol skutočný pokrok, muselo by podľa UNEP-u 81 rozvojových krajín použiť asi štyri- až osemkrát vyššiu sumu peňazí.

Kto však tento účet uhradí? „Od priemyselných krajín bude na protidezertifikáciu len málo ďalších peňazí,“ varuje Panos a pripája, že je „nerealistické, aby chudobné krajiny, ktoré sú postihnuté dezertifikáciou, očakávali na základe tejto dohody ľahké alebo rýchle riešenie.“ Napriek tomu, uzatvára Panos v pozitívnom duchu, to, že sa teraz o dezertifikácii na celom svete hovorí, prispieva k publicite problému, „čo je úspechom samo osebe“.

‚Pustatina bude jasať‘

Naozaj, v posledných desaťročiach sa mnohým mužom a ženám podarilo priviesť ľudí k tomu, aby si viac uvedomovali, že pokračujúca dezertifikácia povedie ku katastrofe. Heslá ako „Pred ľuďmi les, za nimi púšť“ sú pre ľudí výzvou, aby to poradie otočili.

Informovaní ľudia si však uvedomujú aj to, že problém dezertifikácie je zložitý. Sú dosť realistickí na to, aby uznali, že človek, bez ohľadu na to, aké dobré úmysly môže mať, má obmedzenia, pokiaľ ide o odstránenie príčin dnešných celosvetových problémov.

Zároveň je však pre ľudí, ktorí si robia starosti o budúcnosť našej planéty, povzbudením vedieť, že Stvoriteľ zeme sľúbil, že účinne zakročí proti tomu i proti iným problémom životného prostredia. A keďže sa Božie sľuby, ktoré sú zaznamenané v Biblii, vždy dokázali ako pravdivé, je realistické tešiť sa na splnenie toho, čo zapísal Jehovov inšpirovaný prorok Izaiáš o budúcnosti púští a zničenej krajiny: „Pustatina a bezvodné územie budú jasať a púšťová rovina sa bude tešiť a rozkvitne ako šafran... Veď v pustatine vytrysknú vody a v púšťovej rovine bystriny. A žiarom vyprahnutá zem bude ako trstinový rybník a smädná zem ako vodné žriedla.“ (Izaiáš 35:1–7; 42:8, 9; 46:8–10) Akou radosťou to bude, byť v blízkej budúcnosti svedkami toho, ako sa proces dezertifikácie zastaví a obráti!

[Rámček na strane 16]

Percentuálny podiel pôdy, ktorá je púšťou alebo je suchá

Afrika 66 %

Ázia 46 %

Austrália 75 %

Európa 32 %

Severná Amerika 34 %

Južná Amerika 31 %

Svet 41 %

[Rámček na strane 17]

Mení zavlažovanie pôdu na púšť?

Môže zavlažovanie — polievanie zeme — premeniť krajinu na púšť? Áno, ak sa zavlažuje nesprávne. To sa stáva vtedy, keď zavlažovaná pôda nie je správne odvodňovaná. Najskôr je pôda rozbahnená, potom sa stane slanou a neskôr sa na povrchu vytvorí slaná kôra. „Nesprávne zavlažovanie,“ poznamenáva Panos, „mení krajinu na púšť, hneď ako sú spustené nové zavlažovacie systémy.“

[Mapa na stranách 16, 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

PÚŠŤ

OHROZENÁ PÔDA

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1995 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázky na strane 15]

Úrodná pôda sa pomaly mení na púšť