„Waltzing Matilda“
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII
AUSTRÁLSKU pieseň „Waltzing Matilda“ dobre poznajú ľudia na celom svete. Náhla vlna záujmu o pieseň sa zdvihla minulý rok pri príležitosti stého výročia jej uvedenia na verejnosti, čo bolo 6. apríla 1895.
Ako sa mohla jednoduchá, sentimentálna pieseň s trochu nejasným textom stať takou populárnou nielen v celej Austrálii, ale aj v mnohých krajinách sveta? Správy o samotnom vzniku tejto piesne sú protirečivé. No zhodujú sa v tom, že pôvodným autorom slov je A. B. „Banjo“ Paterson, ktorého básne sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia stali v Austrálii bestsellerom.
Slová piesne „Waltzing Matilda“ bývajú odlišné, ale obsah jednoznačne rozpráva o swagmanovi. Swag je batoh s osobným majetkom a swagman je človek, ktorý si pri vandrovaní nosí svoj batoh. V tejto piesni sa swagman utáboril pri mŕtvom ramene rieky, ktorý sa v austrálskom vnútrozemí nazýva billabong. Keď si zavesil svoj billy čiže kovový kotlík nad táborový oheň, prišla sa k tomu istému ramenu napiť aj vykŕmená ovca, ktorú v Austrálii volajú jumbuck. Swagman ovcu chytil, zabil a zabité zviera vložil do vaku, v ktorom nosil jedlo. Sotva to urobil, prišiel na koni squatter, majiteľ pozemku. (Squatteri boli farmári, ktorí získali právo vlastniť pozemok tak, že sa na ňom usadili. Neskôr si mohli dať vlastníctvo rozľahlých plôch zaregistrovať.) Squattera sprevádzali traja príslušníci jazdnej polície. Keď nešťastného swagmana obvinili, že ukradol ovcu, a teda mu nepochybne hrozí väzenie alebo ešte niečo horšie, swagman vyskočil, skočil do billabongu a utopil sa.
Prečo je táto nepravdepodobná historka taká príťažlivá? Jedno vysvetlenie podáva Bruce Elder vo svojom predhovore ku knihe Rexa Newella Favourite Poems of Banjo Paterson (Obľúbené básne „Banjo“ Patersona). Naznačuje, že pieseň je vyjadrením toho, ako chcú Austrálčania vidieť sami seba: „Je to oveľa viac než len rozprávanie o swagmanovi, ktorý ukradne ovcu. Je to vyjadrenie toho, ako veľmi nemáme radi zastrašovanie a úradné osoby. Swagman predstavuje každého Austrálčana, ktorý sa kedy chcel vysmiať do tváre malichernému úradníkovi... Lepšie skočiť do billabongu než dovoliť, aby náš život ovládali takíto ľudia.“ No nech je už dôvod jej popularity akýkoľvek, „Waltzing Matilda“ sa stala na ďalších vyše 100 rokov piesňou symbolizujúcou Austráliu.
Čo vlastne „Waltzing Matilda“ znamená?
Pieseň má štyri verše alebo krátke strofy. Po každom verši nasleduje refrén začínajúci sa slovami:
Waltzing Matilda, Waltzing Matilda,
You’ll come a-waltzing Matilda with me
Po refréne nasledujú dva riadky opakujúce to, čo bolo opísané v predchádzajúcom verši. Pieseň dostala názov podľa refrénu.
O tom, čo presne „matilda“ je a kto vlastne vandruje (waltzing), panuje neistota, ba vznikli aj spory. Najprijateľnejšie sa zdá jednoduché vysvetlenie, ktoré predložili niektorí výskumníci. Jeden pisateľ hovorí: „Patersona... fascinovali swagmani, ktorí vandrovali z jednej farmy na druhú, pričom všetok svoj majetok mali zbalený do jedného batoha, prehodeného cez plece. Páčila sa mu hovorová reč týchto swagmanov. Nosiť batoh bolo známe ako ‚nosiť pinkeľ‘, ‚nosiť cez plece uzol‘ alebo ‚waltzing Matilda‘.“
Stručná definícia od Sydneyho Maya v knihe The Story of “Waltzing Matilda” uvádza: „Šaty a osobný majetok sa pevne stočili a zabalili do deky. Deka sa na každom konci pevného valca zviazala a nosila na krku, pričom voľné konce viseli vpredu dole a každý cíp sa obyčajne pridŕžal rukou.“
„Matildina“ sláva sa šíri
Sydney May usudzuje, že to boli austrálske vojská, ktoré pri svojich plavbách do iných krajín cez prvú a druhú svetovú vojnu priniesli piesni „Waltzing Matilda“ takú popularitu mimo krajiny jej pôvodu. Uvádza tieto príklady: „Roku 1941 hral v Tel Avive túto pieseň orchester v každej kaviarni, len čo sa v nej objavil Austrálčan; deviata divízia ju spievala pri vstupe do Bardie, keď Austrálčania mesto opäť dobyli; austrálsku vojnovú loď, ktorá sa roku 1917 pripájala k britskej flotile, vítal orchester vlajkovej lode piesňou ‚Waltzing Matilda‘ a každá austrálska stanica začína svoje zahraničné vysielanie zvučkou, časťou melódie tejto piesne.“ K najvýznamnejším udalostiam, pri ktorých sa pieseň hrala, patrili slávnostné prehliadky korunovačných oddielov austrálskych vojsk v londýnskom Buckinghamskom paláci v týždni pred korunováciou kráľovnej Alžbety II.
Aj jedna zaujímavá správa v tlači poskytuje určitú predstavu o popularite piesne u ľudí z rôznych vrstiev. Táto novinová správa uvádza: „Jedného večera [austrálsky premiér] pán Menzies večeral v Chequers Court s pánom Churchillom [britským premiérom] a s vodcom francúzskych oslobodzovacích vojsk generálom de Gaullom. Po večeri páni prešli do jednej z ďalších miestností. Sir Winston dal znamenie a zaznela nahrávka piesne ‚Waltzing Matilda‘. Sir Winston, s chuťou spievajúc a takmer tancujúc po miestnosti, sa zastavil, aby generálovi povedal: ‚To je jedna z najkrajších piesní na svete.‘“
Ďalší doklad popularity tejto piesne podáva Richard Magoffin vo svojej knihe Waltzing Matilda—The Story Behind the Legend (Waltzing Matilda — príbeh za legendou) a píše: „Počas druhej svetovej vojny sa pieseň billabongov dostala ešte ďalej do sveta, všade, kam išli austrálski vojaci. Bola to pieseň, ktorá ľahko vyvolávala spomienky na domov a bolo jednoduché rozpoznať, že je austrálska.“ Cituje aj filmového producenta Kramera, ktorý si pieseň „Waltzing Matilda“ vybral za hlavnú pieseň pre film On the Beach (Na pláži). Kramer povedal: „Je to pozoruhodne všestranná pieseň. Možno ju hrať ako ľudovú pieseň, ako pochod, baladu alebo ako hociktorú inú hudobnú formu a my sme ju použili na tucet rôznych spôsobov vo filme ‚On the Beach‘. Rozhodol som sa takmer v momente, že ‚Waltzing Matilda‘ bude hlavnou melódiou hudobného sprievodu k filmu.“
Chce nám niečo povedať?
Niektorí ľudia sú presvedčení, že „Banjo“ Paterson chcel tým, ktorí túto pieseň čítajú a spievajú, niečo povedať. Napríklad William Power napísal do Yale Review v Spojených štátoch článok vyjadrujúci niektoré skúmavé myšlienky súvisiace s možným odkazom piesne. I keď s jeho názorom zrejme nebudú všetci súhlasiť, jeho dohady sú vhodným záverom tejto krátkej analýzy piesne „Waltzing Matilda“. Povedal:
„Austrálčania nemuseli bojovať iba s prírodnými silami, ale aj s nedostatkami ľudskej povahy... Toto napätie nachádza svoje vyjadrenie v piesni ‚Waltzing Matilda‘, kde sú protivníkmi dva rozdielne typy, squatter a swagman. V takom konflikte by väčšina vyhlásila, že víťazstvo si zasluhuje squatter. Hospodárstvo Austrálie závisí zväčša od jeho zdatnosti ako chovateľa oviec či dobytka. Usilovne pracuje, je zodpovedný, odvážny; keby mu chýbala niektorá z týchto vlastností, ktoré spájame s ranými osadníkmi, nezostal by dlho squatterom... No aj swagman je ľudská bytosť... Aj on je súčasťou spoločnosti. Niekoľko swagmanov sa stalo squattermi; viacerí dosiahli nižšie, ale slušné postavenie ako farmári, pracovníci na farmách, mechanici, zamestnanci v mestách; iní zostali až do konca života bez pôdy a bez domova a zložili svoje kosti niekde na ceste vo vnútrozemí. Spoločnosť môže chcieť, aby squatter zvíťazil nad swagmanom, ale na práva swagmana ako ľudskej bytosti sa nikdy nesmie zabudnúť.“
Uplynulo už vyše 100 rokov odvtedy, čo bola táto jednoduchá balada napísaná. „Banjo“ Paterson sotva predpokladal, že jeho zhudobnená báseň sa stane takou populárnou austrálskou piesňou.