Aids v Afrike — do akej miery je „kresťanstvo“ zodpovedné?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Afrike

Výraz „takzvané kresťanstvo“ je v tomto článku použitý v kontraste s kresťanstvom Biblie.

Takzvané kresťanstvo

Tie časti sveta, kde sa väčšina obyvateľov hlási ku kresťanskej viere.—Webster’s New World Dictionary.

Aids

„Stav získanej imunitnej nedostatočnosti spojený s infekciou buniek imunitného systému, ktorá je zapríčinená retrovírusom.“ — Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary.

AIDS je celosvetovou epidémiou. Podľa odhadov bolo už 17 miliónov osôb infikovaných HIV, vírusom, ktorý zapríčiňuje aids. A aids sa rýchle šíri.

Zatiaľ čo medicínskym, politickým a citovým otázkam spojeným s touto epidémiou sa venovalo už veľa pozornosti, o náboženských otázkach, ktoré s ňou súvisia, bolo povedané len málo. No predstava, že náboženstvo dajako súvisí so šírením aidsu, sa môže niektorým čitateľom zdať pritiahnutá za vlasy. Ale nie je absurdná, keď zvážite, aká situácia nastala na africkom kontinente.

Aids postihol Afriku mimoriadne kruto.a Niektorí hovoria, že tento kontinent je domovom 67 percent ľudí postihnutých aidsom. V Čade vzrástol za posledných päť rokov počet hlásených prípadov stonásobne. Pritom sa odhaduje, že je hlásená iba tretina všetkých prípadov. Podľa správy Svetovej banky sa aids stal v mnohých afrických mestských centrách najčastejšou príčinou úmrtia dospelých.

Náboženstvo — hrá v tom nejakú úlohu?

Kresťanstvo — náboženstvo, ktoré učil Ježiš Kristus — určite nemožno považovať za zodpovedné za túto pohromu. Ako je však uvedené dole, výraz „takzvané kresťanstvo“ zahŕňa tie krajiny, v ktorých ľudia tvrdia, že sú kresťanmi. A takzvané kresťanstvo je jasne do záležitosti zapletené. Niežeby cirkvi aids vytvorili alebo priamo vírus aidsu šírili. Ale aids sa v Afrike rozšíril v prvom rade ako následok heterosexuálnej promiskuity.b Aids teda možno nazvať mravným problémom, a ako mravný problém vyvoláva niektoré znepokojujúce náboženské otázky. Napokon, africké „kresťanstvo“ je priamym dovozom zo západných krajín. Vodcovia cirkvi sa podujali obracať Afričanov na svoje náboženstvo, tvrdiac, že im umožní žiť lepšie ako tradičné africké náboženstvá. No skutočne sa vplyvom takzvaného kresťanstva mravnosť jeho nových stúpencov zlepšila? Epidémia aidsu názorne ukazuje, že sa stal pravý opak.

Uvažujte napríklad o čadskom národe. Z jeho štyroch veľkých miest majú tri prevažne „kresťanské“ obyvateľstvo. Vo štvrtom meste prevláda islam. Sú to však práve tie tri „kresťanské“ mestá, v ktorých teraz zúri aids! Rovnaký obraz sa opakuje na celom kontinente. Stredná a južná Afrika, ktoré sú podľa mena „kresťanské“, majú oveľa vyššie percento infekcie než severná Afrika, kde sú obyvatelia zväčša moslimovia.

Ako sa Afrika stala „kresťanskou“?

Prečo sa vírus HIV rozšíril tak rýchle medzi ľuďmi, ktorí tvrdia, že sú nasledovníkmi Krista? Skutočnosťou je, že i keď sa veľa Afričanov označuje za kresťanov, relatívne málo ich skutočne žije podľa mravných zásad kresťanstva, ktoré sú uvedené v Biblii. Zdá sa, že je to priamy následok spôsobu, akým misionári takzvaného kresťanstva uskutočňovali „obracanie“ afrického obyvateľstva.

V 18. a 19. storočí boli tradičné kresťanské náuky napadnuté. Popularitu si získala vyššia kritika a v očiach mnohých ľudí znížila Bibliu na obyčajné dielo starovekej literatúry. Začala sa prijímať evolučná teória, dokonca aj medzi duchovnými. Tak boli zasiate semená pochybností. Viera v Sväté Písma bola spochybnená. Neprekvapuje, že v tomto ovzduší sa snahy takzvaného kresťanstva „obracať“ Afričanov viac sústreďovali na svetské záležitosti. Misionári kázali sociálne evanjelium a kládli oveľa väčší dôraz na konanie dobrých skutkov než na to, aby obráteným pomohli prispôsobiť sa biblickým mravným zásadám. Misionári tak v skutočnosti možno nevedomky pomohli podkopať existujúcu mravnú štruktúru.

V mnohých afrických kultúrach bola už dlho zvykom napríklad polygamia. Sexuálna promiskuita však bola zriedkavosťou, lebo väčšina kmeňov mala proti cudzoložstvu prísne zákony. Joseph Darnas, učiteľ na dôchodku, ktorý je v Čade dobre známy, povedal dopisovateľovi Prebuďte sa!, že pred príchodom misionárov takzvaného kresťanstva „si ľudia mysleli, že cudzoložstvo prináša ‚smolu‘“. Preto boli „previnilci kruto trestaní, často i smrťou, lebo vystavili komunitu riziku“. Povera? Áno, ale také presvedčenie redukovalo promiskuitu.

Potom prišli misionári takzvaného kresťanstva. Kázali proti polygamii, ale urobili len málo pre to, aby presadili uplatňovanie biblických mravných zásad. Hoci Biblia hovorí, že nekajúcni smilníci a cudzoložníci majú byť z kresťanského zboru vylúčení, „kresťanské“ cirkvi iba zriedkakedy podnikli kárne opatrenie proti priestupníkom. (1. Korinťanom 5:11–13) Až dodnes sú mnohí poprední africkí politici neslávne známi svojimi nemravnými aférami, a predsa zostávajú členmi cirkvi v dobrom postavení. Manželská vernosť je medzi formálnymi kresťanmi v Afrike zriedkavá.

Okrem toho je tu aj zlý príklad členov samotného duchovenstva. V tejto kultúre orientovanej na rodinu je normálne byť ženatý a mať veľa detí. Možno preto sa tak veľa katolíckych kňazov cíti oprávnených nedodržiavať svoje sľuby cudnosti a celibátu. Noviny The New York Times z 3. mája 1980 oznámili: „V mnohých častiach buša... sú kňazi a biskupi polygamistami.“

Je prirodzené, že také manželstvá nie sú úradne registrované a „manželky“ sú iba konkubínami. Také cudzoložstvo sa nedá odbiť ako bezvýznamné. Podľa novín Times „istý popredný katolícky duchovný“ priznáva, že „africký kňaz je symbolom autority, je skôr predstaviteľom moci než služobníkom Ježiša Krista“. Zdá sa, že posolstvom týchto „predstaviteľov moci“ je: „Robte to, čo hovorím, ale nerobte to, čo robím.“

Invázia zábavy západného štýlu

Nemožno však prehliadnuť ani záplavu sexuálne nemravnej zábavy, ktorá v posledných rokoch prúdi do Afriky. Po celom Čade sa objavili nekontrolované verejné videosalóny — v súkromných domoch, v garážach a najčastejšie vo dvoroch po zotmení — ktoré ponúkajú takúto zábavu. Toto premietanie nie je drahé, stojí iba 25 frankov (5 centov). Zúčastňujú sa ho aj malé deti. Odkiaľ pochádzajú tieto videofilmy? Väčšina z nich je zo Spojených štátov — z krajiny, ktorá tvrdí, že je prevažne kresťanská!

No má táto invázia západnej kultúry skutočne účinok na divákov? Jeden misionár Jehovových svedkov, ktorý slúži 14 rokov v strednej Afrike, hovorí: „Miestni obyvatelia často nemajú so západným svetom nijaký iný kontakt, iba ten, ktorý im sprostredkúvajú videokazety. Chcú byť ako ľudia zo Západu, ktorých vidia v týchto filmoch. Nenašiel som žiadne zdokumentované štúdie, ktoré by to dokazovali, no väčšine ľudí tu je úplne jasné, že taká zábava rozhodne podporuje sexuálnu nemravnosť.“

Aká irónia, že zatiaľ čo predstavitelia zdravotníctva sa zúfalo snažia zastaviť šírenie smrteľnej sexuálne prenášanej choroby, národy takzvaného kresťanstva rozpútavajú propagandu podporujúcu nemravné správanie, ktoré predstavuje veľké riziko! Zatiaľ čo cirkvi urobili iba veľmi málo na zastavenie tohto prílivu či už doma alebo v zahraničí, niektoré africké vlády, napríklad v Čade a v Kamerune, sa snažili zakázať alebo aspoň obmedziť dovoz pornografického materiálu do svojich krajín. Ale ich snahy sú často neúspešné.

Konečným výsledkom toho všetkého je rozšírený mravný úpadok medzi africkými „kresťanmi“. Nepriaznivý účinok majú aj zlé ekonomické podmienky. Keďže pracovné príležitosti sú zriedkavé, muži sú často donútení opustiť svoju rodinu na celé mesiace, aby si našli prácu. Takí muži sú, samozrejme, terčom miestnych prostitútok. Prostitútky samy sú však obyčajne obeťou chudoby. Prispievajú k tomu aj rodičia požadujúci prehnanú cenu za nevestu. Veľa mužov sa neožení, lebo si nemôžu zaobstarať peniaze potrebné na zaplatenie ceny za nevestu. Preto niektorí skončia tak, že majú veľa dočasných príležitostných partnerov. V takej mravnej a ekonomickej situácii sa aids rýchle šíri.

Riešenie krízy

Je zrejmé, že takzvané kresťanstvo nenesie celú vinu za krízu vyvolanú aidsom v Afrike. Ale je nepríjemne jasné, že nesie značnú časť tejto viny. To vážne postihuje ľudí, ktorí chcú patriť k tým, ktorých Ježiš nazval „praví ctitelia“. — Ján 4:23.

Odhliadnuc od viny, čo sa dá urobiť na zastavenie tejto epidémie? Africké vlády podnikajú kampane na prevenciu proti aidsu, podporujúc používanie kondómov. Ale Dr. Samuel Brew-Graves, predstaviteľ Svetovej zdravotníckej organizácie v Nigérii, to vyjadril jasne: „Ľudia musia prijať zdravý životný štýl... zatiaľ čo rodina sa musí... vyhýbať sexuálnej promiskuite.“

Dávno predtým než sa slovo aids stalo bežne známym, Biblia promiskuitu odsudzovala a podporovala cudnosť, sebaovládanie a manželskú vernosť. (Príslovia 5:18–20; 1. Korinťanom 6:18) Státisíce Jehovových svedkov v Afrike môžu poskytnúť priamy dôkaz, že dodržiavanie týchto zásad významne prispieva k ochrane pred aidsom a inými sexuálne prenášanými chorobami. Pridržiavajú sa biblických zásad a to je skutočnou obžalobou takzvaného kresťanstva. Títo praví kresťania vložili tiež svoju nádej do prichádzajúceho nového sveta, v ktorom „bude bývať spravodlivosť“. (2. Petra 3:13) Pre ľudí s takou vierou to znamená definitívne vyriešenie krízy vyvolanej aidsom.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 20]

„V mnohých častiach buša... sú kňazi a biskupi polygamistami.“ — The New York Times

[Obrázok na strane 20]

Zlý príklad duchovenstva takzvaného kresťanstva podporil epidémiu sexuálnej promiskuity v Afrike

[Obrázok na strane 21]

Deti sú vystavené nemravnej zábave, ktorú exportujú „kresťanské“ národy