Najosamelejší vták sveta
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRAZÍLII
KEĎ si myslíte, že sovám škvrnitým a orliakom morským hrozí vyhynutie, tak ste ešte nepočuli príbeh o papagájovi Spixovom. Tento brazílsky vták dodáva predstave „ohrozeného druhu“ úplne nový význam. Aby sme vám však poskytli ucelený obraz o najosamelejšom vtákovi sveta, začneme 17. storočím.
Vtedy George Marc Grav, holandský osadník žijúci v Brazílii, po prvý raz zaznamenal existenciu tohto vtáka a zároveň ho opísal. Zakrátko ho miestni obyvatelia nazvali ararinha azul čiže malý modrý papagáj — jednoduché, ale priliehavé meno. Vták je celý modrý s troškou šedej. Meria 55 centimetrov vrátane 35-centimetrového chvosta a je aj najmenší z brazílskych modrých papagájov.
„Neskôr, v roku 1819,“ spomína biológ Carlos Yamashita, popredný brazílsky odborník na papagáje, „prišli vedci s oficiálnym názvom vtáka: Cyanopsitta spixii.“ Cyano znamená „modrý“ a psitta znamená „papagáj“. A spixii? Tento prídavok, vysvetľuje biológ, bol daný na počesť nemeckého prírodovedca Johanna Baptista Spixa. Bol prvý, kto pozoroval tento druh vo voľnej prírode, pri niekoľkých potokoch lemovaných stromami v severovýchodnej Brazílii.
Vyhubenie sa začína
Je isté, že kŕdle papagája Spixovho neboli nikdy veľmi početné. Ba aj v čase, keď ich pozoroval Spix, bolo vypočítané, že ich je iba 180, no odvtedy sa situácia sústavne zhoršovala. Osadníci natoľko zničili zalesnené plochy, kde tieto vtáky žili, že do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia ich prežilo menej než 60. I keď už to bolo zlé, ich zánik sa začal iba vtedy.
To, čo osadníci nedokázali za tri storočia, dokázali lovci vtákov za niekoľko rokov — vyhubili celú populáciu papagája Spixovho. Do roku 1984 prežili zo 60 vtákov vo voľnej prírode iba štyri, a vtedy boli chovatelia vtákov ochotní zaplatiť „akúkoľvek cenu“ — až 50 000 dolárov za jediného vtáka. Nie div, že v máji 1989 časopis Animal Kingdom oznámil, že uplynul rok odvtedy, čo výskumníci videli lietať posledné vtáky vo voľnej prírode. O niekoľko mesiacov bolo oznámené, že lovci chytili všetky zostávajúce vtáky. Papagáj Spixov dostal „posledný úder“, trúchlil časopis Animal Kingdom.
Prekvapenie a nádej
Sotva však biológovia kapitolu o papagájovi Spixovom uzavreli, ľudia žijúci blízko habitatu tohto vtáka ohlásili, že videli ararinha azul. A nasledovali ďalšie správy o jeho spozorovaní. Bolo by možné, že by ešte nejaký vták prežil? Aby to výskumníci zistili, piati z nich si roku 1990 zabalili kempingovú výstroj, ďalekohľady a poznámkové bloky a vydali sa do oblasti, kde papagáj Spixov žil.
Po dvojmesačnom neúspešnom prehľadávaní oblasti uvideli kŕdeľ zeleno sfarbených papagaios maracanãs čiže papagájov Illingerových, ale spozorovali aj niečo neobyčajné. Jeden člen kŕdľa bol odlišný — bol väčší a modrý. Bol to posledný z papagájov Spixových žijúci vo voľnej prírode! Pozorovali ho asi týždeň a zistili, že papagáj Spixov, keďže je povahou spoločenský, lieta spolu s Illingerovými, aby sa vyrovnal s osamelosťou a našiel si partnerku. Nuž, zeleným vtákom neprekážalo prijať tohto stáleho modrého spoločníka ako priateľa — ale páriť sa s ním? Aj v zdvorilej spoločnosti papagájov Illingerových sú, samozrejme, určité medze!
A tak sa odmietnutý papagáj Spixov každý deň pri západe slnka so svojimi spoločníkmi rozišiel a odletel na strom, kde roky nocoval spolu so svojou bývalou partnerkou — až do roku 1988. V tom roku lovci jeho celoživotnú družku chytili a predali ju do zajatia. Odvtedy tam spáva sám — malá, osamelá kôpka modrého peria sedí vysoko na neplodnom konári. Keď sa nestane zázrak, je to iba otázka času, kedy sa posledný papagáj Spixov, ktorý vie prežiť vo voľnej prírode, poberie cestou vyhynutého dronta maurícijského — ledaže by mu niekto našiel partnerku. Tento nápad sa ujal a roku 1991 sa začal Projeto Ararinha-Azul (Projekt papagáj Spixov). Aký je cieľ projektu? Chrániť prežívajúceho samčeka, nájsť mu partnerku, spáriť ich a dúfať, že tento pár oblasť opäť osídli. Je tento plán úspešný?
Určitý pokrok sa dosiahol. Brazílska pošta upozornila na osud najohrozenejšieho vtáka planéty vydaním známky na jeho počesť. Súčasne biológovia úspešne zjednotili 8000 obyvateľov Curaçáa, mesta na severe štátu Bahia blízko oblasti, kde vták žije, aby prežitie papagája Spixovho podporovali. Keďže občania mesta strážia „svojho“ vtáka, ktorého nazvali Severino, lovci teraz riskujú, že by boli prichytení pri čine. Táto stratégia sa vypláca. Severino tam ešte lieta. Podarilo sa prekonať aj ďalšiu prekážku — presvedčiť chovateľov, aby sa rozlúčili s jedným zo šiestich vtákov, ktorí ešte žijú v Brazílii v zajatí. Jeden majiteľ súhlasil a v auguste 1994 bola jedna mladá samička, ktorú lovci chytili ako mláďa, prevezená do Curaçáa, aby ju mohli vypustiť a aby mohla opäť žiť vo svojom prirodzenom prostredí.
Zlepšenie kondície a kontakt
Túto samičku dali do veľkej voliéry umiestnenej v teritóriu samčeka a dostávala potravu, ktorou sa papagáje v prírode bežne živia. Aby sa opäť prispôsobila životu na slobode, opatrovatelia ju odvykali od slnečnicových semien — jej zvyčajnej potravy v zajatí — a dávali jej semená zo šišiek a miestne pichľavé ovocie, ktoré rastie v prírode. Jej žalúdok sa tomu prispôsobil veľmi dobre.
Každodenné cvičenie v lietaní sa stalo ďalšou časťou výcvikového programu — a to z dobrého dôvodu. Očakávať, že vták vychovaný v klietke dokáže zo dňa na deň stačiť partnerovi, ktorý rád preletí denne asi 50 kilometrov, je ako požiadať človeka vysedávajúceho pri televízii, aby bežal maratón. Aby si samička posilnila svaly, biológovia dohliadali na to, aby vták vo voliére čo najviac lietal.
Netrvalo dlho a Severino voliéru objavil. Keď zbadal samičku, zaškriekal, volal ju a priblížil sa k voliére na 30 metrov. Keď samička spozorovala svojho návštevníka, zareagovala a „prejavovala veľké vzrušenie“, hovorí Marcos Da-Ré, biológ spolupracujúci na projekte. Jej vzrušenie „nás naplnilo nádejou“, hovorí biológ.
Učiteľ a otec...
Nakoniec prišiel veľký deň: dvere voliéry sa otvorili dokorán. Asi po pol hodine váhania samička vyletela a sadla si na strom asi 300 metrov od voliéry. Ale kde bol Severino? Bol vzdialený asi 30 kilometrov, opäť nasledujúc papagáje Illingerove. Prečo odletel? Nuž, čakal v blízkosti voliéry niekoľko mesiacov, a keď prišlo obdobie hniezdenia, jeho nastávajúca partnerka bola ešte za mrežami. Iste si myslel, žartuje biológ Da-Ré, že „maracanã na slobode je lepšia než ararinha v klietke“. Tentoraz sa Severinovi jeho vytrvalosť vyplatila. Jedna samička papagája Illingerovho podľahla a prijala ho za spoločníka.
Biológovia dúfajú, že keď sa obdobie párenia skončí, skončí aj Severino svoje dvorenie, vráti sa do svojho teritória, objaví samičku papagája Spixovho na slobode a prijme ju za partnerku. Potom sa od neho očakáva, že sa ujme dvojitej úlohy — úlohy učiteľa a otca. Keďže je jediným papagájom Spixovým na svete, ktorý vie, ako prežiť v prírode, musí svoju partnerku naučiť hľadať si potravu a úkryt a udržať sa nažive v jednej z najneúrodnejších oblastí Brazílie.
... a pisateľ novej kapitoly histórie
A tak keď opäť nastane obdobie hniezdenia, biológovia Projektu papagája Spixovho si budú želať, aby sa Severino vzdal sledovania papagájov Illingerových a sústredil sa na hľadanie bútľavého stromu, ktorý môže slúžiť ako hniezdo pre jeho partnerku. Ak pôjde všetko dobre, samička papagája Spixovho znesie dve malé vajíčka a o niekoľko mesiacov bude Severino učiť umeniu prežiť troch žiakov — samičku a mláďatá. Dôjde to až tak ďaleko?
„Aby sme poznali odpoveď, to si vyžiada istý čas,“ hovorí biológ Yamashita, „ale tento projekt je možno jediným spôsobom, ako zabrániť, aby sa papagáj Spixov stal ďalším vyhynutým vtákom v dejinách.“ Teraz záleží na Severinovi, aby sa chopil príležitosti a napísal novú kapitolu. Keď sa toto spojenie vydarí, milovníci prírody — a papagáje Illingerove — si s úľavou vydýchnu.
[Rámček na strane 24]
Vtáky v klietkach
Odhaduje sa, že v zajatí žije 30 papagájov Spixových. Viac ako tucet týchto brazílskych vtákov vychoval jeden chovateľ na Filipínach a vtáky v tejto ázijskej krajine ešte žijú. Ostatné vtáky žijúce v zajatí sa nachádzajú v Brazílii, Španielsku a vo Švajčiarsku. Všetkým týmto vtákom v klietkach však chýba vlastnosť, ktorú má jedine Severino — znalosť, ako prežiť vo voľnej prírode.
[Obrázok na strane 25]
Chránený — aspoň na známke
[Prameň ilustrácie]
Empresa Brasileira de Correios e Telégrafos